Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cb-101-2014.pdf
PDF · 134.67 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: OKNOPLAST SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Ul. Štefánikova č. 27, 010 01 Žilina, IČO: 36 418 501, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej č. 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: MK CAR, s.r.o., so sídlom 301 Bitarová 010 04, IČO: 36 438 821, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 12.580,06 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.580,06 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.363,50 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.703,28 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.162,62 EUR od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.938,32 EUR od 15.1.2013 do 15.4.2015, zo sumy 2.350,66 EUR od 16.4.2015 do zaplatenia a zo sumy 16.668,83 EUR od 15.1.2013 do 31.3.2015, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 12.580,06 EUR súd v y l u - č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 26.2.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 29.836,55 ERU spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.363,50 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.703,28 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.162,62 EUR od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.938,32 EUR od 15.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 16.668,83 EUR od 15.1.2013 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých si žalobca u neho objednal dodávku a montáž AL vchodových dverí, hliníkových okien, garážovej brány a príslušenstva, všetko podľa objednávky žalovaného. Jednotlivé čiastkové diela boli žalovanému dodané a namontované. Žalovaný prevzal všetky žalobcom vykonané diela a žalobca vyúčtoval cenu diela faktúrami, ktoré sú špecifikované číslom, fakturovanou sumou, dňom splatnosti a predmetom fakturácie v článku I. písomného vyhotovenia žaloby v celkovej výške uplatnenej ceny za dielo 29.836,55 EUR. Žalovaný túto svoju pohľadávku nezaplatil. Závady, ktoré žalovaný uplatnil, boli vyriešené v reklamačnom konaní, pričom žalovaný prisľúbil úhradu vykonať do konca januára 2014.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v dôvodoch žaloby nie sú preukázané. Zo žaloby nie je zrejmé, kedy mal žalovaný uskutočniť spomínanú objednávku a táto nie je ani prílohou podania žaloby. Žalobca tým nepreukázal, že došlo ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi. Taktiež žalobca nepreukázal, že žalovanému poskytol tvrdené plnenie dodávky tovaru a montážnych prác, cenu ktorých navrhuje zaplatiť. Žalobca nepreukázal, že došlo k vzniku dohody o podstatných náležitostiach Zmluvy o dielo, bez ktorých Zmluva o dielo vzniknúť nemôže, a to k dohode o cene diela, o predmete zmluvy, prípadne k dohode o cene prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným podaním z 27.5.2014, v obsahu ktorého uviedol poukaz na úpravu § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k riadnemu uzatvoreniu piatich zmlúv o dielo, ktoré činí prílohou tohto podania. Medzi sporovými stranami bolo presne špecifikované, že predmetom plnenia žalobcu je dodávka AL okien, garážovej brány i plastových okien podľa špecifikácií, ktoré zodpovedajú požiadavkám žalovaného. Takáto špecifikácia spĺňa náležitosť určitosti. Súčasťou každej zmluvy o dielo bol i technický nákres, ktorý jednoznačne identifikuje predmet plnenia, a teda nie je možná jeho zameniteľnosť, rovnako tam bola dohoda o cene za dielo a doba dodania diela. Všetky zmluvy /Zmluvy o dielo č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a č. XX/XXXX/ sú podpísané ako žalobcom, tak žalovaným. Prevzatie diela bolo v dvoch prípadoch realizované písomným preberacím protokolom, a to protokolom z 15.12.2012, ktorý sa týka dodávky hliníkovej konštrukcie podľa faktúry č. 120957 a dodávky garážovej brány v počte 6 kusov, ktorá sa týka faktúry č. 120956. V ostatných prípadoch žalovaný bezdôvodne odmietal protokolárne prevziať dielo, hoci toto nevykazovalo žiadne vady. Týmto správaním žalovaný porušuje svoju zmluvnú povinnosť podľa článku IV. ods. 2 Zmluvy o dielo, ako aj svoju zákonnú povinnosť dielo prevziať podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na skutočnosť realizácie zaplatenia preddavku vo výške 4.000,- EUR vo vzťahu k plneniu dodávky garážových dverí. Podaním zo dňa 27.5.2014 žalobca zároveň učinil návrh na zmenu žaloby v časti uplatneného príslušenstva z titulu úroku z omeškania, ktoré za rovnakú dobu a z rovnakých základov, ako vyplýva zo samotnej žaloby, uplatnil v sadzbe 0,05 % denne, teda v sadzbe dojednanej v jednotlivých Zmluvách o dielo. Podaním zo dňa 10.6.2015 učinil žalobca pred otvorením prvého pojednávania v tejto veci čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 17.256,49 EUR. Na základe uvedených dispozitívnych úkonov súd uznesením č.k. 19Cb/101/2014-107 zo dňa 18.8.2015 rozhodol o čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie 17.256,49 EUR a následne uznesením č.k. 19Cb/101/2014-110 z 13. novembra 2015 pripustil zmenu žaloby tak, že sa žalobca domáha touto zmenou, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 580,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne, zo sumy 2 363,50 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5 703,28 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2 162,62 EUR od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 2 938,32 EUR od 15.1.2013 do 15.4.2015, zo sumy 2 350,66 EUR od 15.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 16 668,83 EUR od 15.1.2013 do 31.3.2015 a náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesenie o čiastočnom zastavení konania č.k. 19Cb/101/2014-107 nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2015 a uznesenie č.k. 19Cb/101/2014-110 nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2015.
4. Žalovaný v priebehu konania doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, podľa obsahu ktorého žalobca svoje právo uplatňuje na základe jedného záväzkovo-právneho vzťahu. Pokiaľ ide o vystavený dobropis, tento mal byť vystavený z dôvodu, že žalobca nedodal 20 kusov okien, ale len 16 kusov okien, v nadväznosti na čo podľa tvrdení žalovaného v dobropisovanej časti záväzok žalovaného voči žalobcovi nikdy nevznikol, a teda nemôže žalobca z takéhoto neexistujúceho záväzku uplatňovať ani úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že vo zvyšných častiach, v ktorých nedošlo ku prevzatiu plnenia, a to z dôvodov, ktoré neboli na strane žalovaného, ale z toho dôvodu, že žalovaný nebol vyzvaný na prevzatie plnenia, nedošlo ku prevzatiu týchto akoby samostatných častí objednaného diela, nakoľko sa na diele neustále objavovali vady. Nakoľko dielo bolo podľa tvrdení žalovaného objednané ako celok a vykazuje vady, nie je žalovaný povinný toto dielo prevziať bez ohľadu na to, aký je obsah dojednaní v písomných zmluvách, v ktorej časti poukázal žalovaný na článok A. ktorý predložil a je v spise súčasťou na č.l. 166 až 167. V rámci právnej argumentácie žalovaný poukázal na zmenu záväzku samotného žalobcu vo vzťahu ku žalovanému s odkazom na ustanovenie § 324 Obchodného zákonníka. Konkrétne zdôraznil úpravu § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak dlžník poskytne vadné plnenie a
veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, čo je situácia v prejednávanej veci, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia a záväzok zaniká ich uspokojením. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo za predčasné. Pokiaľ bolo v Zmluve o dielo dojednané, že žalovaný je povinný dielo prevziať a zaplatiť dojednanú cenu diela aj pre prípad, že bude dielo v reklamačnom konaní, takéto dojednanie, ktoré obsahuje vzdanie sa práva vopred učinené žalovaným, je neplatným zmluvným dojednaním. Pre prípad, ak by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, poukázal žalovaný na jeho oprávnenie zadržať zmluvné plnenie, ak druhá strana nie je na plnenie ešte pripravená alebo ak z jej konania vyplýva, že to nesplní. Nakoľko prístup žalobcu k odstraňovaniu vád odôvodňuje záver, že žalobca vady neodstráni, je žalovaný utvrdený v domnienke, že záväzok riadne splniť a odovzdať dielo nebude splnený a z tohto dôvodu zmenil nárok z vád a nemá aktuálne záujem na odstránení vád diela, ale uplatňuje zľavu z ceny diela. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.8.2016 uviedol, že len pre opatrnosť, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne predčasne uplatneného nároku zo strany žalobcu, namieta započítanie, v rámci ktorého si žalovaný uplatňuje zľavu z ceny diela vo výške 70 % istiny uplatňovaného nároku, čo predstavuje 8.806,04 EUR, pričom k uplatneniu tohto započítania došlo listom žalovaného z 18.7.2016, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 27.7.2016.
5. Na doplnenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca na pojednávaní dňa 26.8.2016 zotrvaním na tvrdení uplatnenia práva na zaplatenie ceny za dielo na základe samostatne uzatvorených Zmlúv o dielo, ďalej poukázal na logický rozpor pri uplatnení kompenzačnej námietky zo strany žalovaného pri súčasnom spochybňovaní samotnej pohľadávky žalobcu. Žalobca namietol nedostatok včasnej notifikácie vád zo strany žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal, že diela neboli odovzdané, žalobca zdôraznil, že k odovzdaniu v rozsahu diel, ku ktorým nebol spísaný preberací protokol, došlo k ich odovzdaniu vstúpením žalovaného do užívania uvedených diel, čím žalovaný fakticky tieto diela prevzal.
6. Na pojednávaní dňa 26.5.2017 na výzvu súdu v nadväznosti na podanie žalovaného zo 17.5.2017, a to konkrétne v nadväznosti na skutkové tvrdenia v tomto podaní žalovaného uvedené v smere obsahu tejto výzvy súdu, aby žalovaný celkom jednoznačne a presne vymedzil, aký prostriedok procesnej obrany v závere tohto podania uplatňuje, právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný vznáša vo veci vzájomnú žalobu, v rámci ktorej uplatňuje voči žalobcovi právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky 12.580,06 EUR, pričom si vyhradila doplniť skutkové východiská uplatneného práva. Vo všeobecnej rovine právo uplatnené vzájomnou žalobou žalovaný cestou právnej zástupkyne vymedzil ako právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu zľavy z ceny diela. Zároveň avizoval v rámci vzájomnej žaloby uplatňovanie príslušenstva z titulu úroku, ktoré však na uvedenom pojednávaní a ani následne /do momentu meritórneho rozhodnutia o žalobe/ nekonkretizoval.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov strán, výsluchom svedka p. O., oboznámením listinných dôkazov - daňových dokladov - faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval svoje peňažné pohľadávky voči žalovanému, k nim pripojených Zmlúv o dielo a cenových ponúk, ako aj upomienok žalobcu adresovaných žalovanému, tak ako boli súčasťou príloh podania žaloby, listinnými dôkazmi produkovanými zo strany žalovaného vo vzťahu k mimosúdnej komunikácii medzi stranami, preberacími protokolmi č. XXXX. zo dňa 15.12.2012 a č. B. z 15.12.2012, dobropisom vystaveným žalobcom na sumu mínus 587,66 EUR z titulu riešenia reklamácie fakturovanej dodávky plastových okien v rozsahu zľavy na cenu za 4 plastové okná v prospech žalovaného, výpisom z účtu o úhrade faktúry č. OF121047 v sume 16.668,83 EUR k 31.3.2015, fotodokumentáciou predloženou žalovaným, tak ako je v spise na č.l. 225 až 268, zápisom zo dňa 14.4.2016 a celým spisovým materiálom.
8. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa Článku 6 ods. 1 CSP: Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
10. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
11. Podľa Článku 4 ods. 1, 2 CSP: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
12. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
15. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 147 ods. 1,3,4 CSP: Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
17. Podľa § 536 ods. 1, 2 CSP: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
18. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
19. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
20. Podľa § 520 ods. 1 Obchodného zákonníka: Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
21. Podľa § 429 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo
doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.
22.Podľa § 428 ods. 2,3 Obchodného zákonníka: Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
23.Podľa § 562 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
24.Podľa § 563 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela. Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.
25. Podľa § 551 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.
26. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 vzhľadom na momenty uzatvorenia Zmlúv o dielo: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
27. Medzi stranami boli v konaní nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Vypracovanie písomných Zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 15.8.2012 /č.l. 42/, zo dňa 25.9.2012 /č.l. 47/, zo dňa 20.8.2012 /č.l. 53/, zo dňa 25.9.2012 /č.l. 58/ a zo dňa 22.12.2011 /č.l. 66/, spísanie preberacieho protokokolu č. B. zo dňa 15.12.2012 /č.l. 63/, vypracovanie písomnej cenovej ponuky žalobcu vo vzťahu k dodávke hliníkových konštrukcií /hliníkové vchodové dvere vrátane montáže/ pod č. XXXX z 10.11.2011 /č.l. 68 až 69/, spísanie preberacieho protokolu č. XXXX /č.l. 71/, úhrada faktúry č. OF121047 v sume 16.668,83 EUR k 31.3.2015 žalovaným žalobcovi /č.l. 105/, samotná skutočnosť vystavenia dobropisu pod č. XXXXXXXX na sumu mínus 587,66 EUR z titulu dodatkovej zľavy na 4 plastové okná, ktorý dobropis vystavil žalobca v prospech žalovaného a bol splatný 15.4.2015 /č.l. 104/. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností súd vychádzal.
28. Žalobca v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá zodpovedala samostatným cenám za viaceré samostatné diela realizované žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa na základe samostatných medzi nimi uzatvorených Zmlúv o dielo. Z takto vymedzeného predmetu konania plynula pre žalobcu procesná povinnosť preukázať ako základ, tak i výšku žalovanej pohľadávky pozostávajúcej zo samostatných cien za dielo. Žalobca predložením písomného vyhotovenia Zmlúv o dielo, tak ako sú konštatované vyššie, spoľahlivo preukázal základ žalovanej pohľadávky, ktorý predstavujú samostatne medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorené platné Zmluvy o dielo. Takýto záver jednoznačne vyplýva z obsahu písomných Zmlúv o dielo, v ktorých je vždy samostatnou dohodou zmluvných strán vymedzený predmet týchto Zmlúv - dielo, ktoré sa na základe tej ktorej Zmluvy o dielo zaväzuje žalobca pre žalovaného zhotoviť, prostredníctvom jeho presnej identifikácie a špecifikácie /rozmermi i materiálom/, pričom táto špecifikácia vyplýva buď priamo z textu Zmluvy o dielo alebo z pripojenej cenovej ponuky /Zmluva o dielo č. XX/XXXX podľa č.l. 66, ktorá je zo dňa 22.12.2011/ a o cene plnenia ako o oboch podstatných náležitostiach, dohoda o ktorých je potrebná pre platný a účinný vznik zmluvy o dielo. Skutočnosť uzatvorenia týchto Zmlúv o dielo medzi rovnakými zmluvnými stranami a ani skutočnosť ich uzatvorenia vo vzťahu k realizácii konštrukcií na jednej stavbe /buď na rodinnom dome štatutárneho zástupcu žalovaného alebo v areáli W., nepredstavuje taký jednotiaci prvok, ktorý by z týchto samostatných Zmlúv o dielo, práve ťažiskovo vzhľadom na dojednanie samostatných predmetov týchto Zmlúv o dielo činil jednu zmluvu o dielo tak, ako to tvrdil žalovaný. Súd sa z týchto dôvodov s tvrdením žalovaného o existencii jedného právneho vzťahu zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom nestotožnil. V nadväznosti na takýto záver ďalej súd hodnotil, či žalobca v konaní preukázal vznik práva na zaplatenie jednotlivých cien za dielo, a to vo vzťahu ku každému dielu podľa Zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným osobitne, samostatne, a teda hodnotil či žalobca preukázal, že si splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať tieto diela ich riadnym ukončením a odovzdaním žalovanému ako objednávateľovi podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Pri zohľadnení uvedených záverov, vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil existenciu len jedného právneho vzťahu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, pri vyššie konštatovaných záveroch súdu o preukázaní existencie samostatných Zmlúv o dielo medzi žalobcom a žalovaným, súd hodnotí i odkaz žalovaného na argumentáciu podľa odborného článku A.., ktorý článok ťažiskovo rieši splnenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo jeho riadnym ukončením a vo väzbe na to povinnosť objednávateľa vykonané dielo prevziať v pomeroch situácie jedného zmluvného vzťahu medzi zhotoviteľom a objednávateľom, teda pri odlišnom skutkovom východisku než aké bolo v prejednávanej veci, kedy žalobca uplatnil právo na zaplatenie cien za dielo na základe viacerých samostatných zmlúv o dielo. Zároveň pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že vykonané dielo malo vady, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného primárne existenciu týchto vád plnenia žalobcu preukázať a zároveň preukázať, že si z titulu týchto vád plnenia žalobcu uplatnil voči žalobcovi včas nároky z vád, a to s ohľadom na žalobcom vznesenú námietku nedostatku včasnej notifikácie vád, ako jej vznesenie vyplýva z vyjadrenia sa žalobcu na pojednávaní dňa 26.8.2016 /č.l. 173/. Vo vzťahu ku Zmluve o dielo zo dňa 25.9.2012 /č.l. 58 až 59/ namietal žalovaný vadu nesprávnej montáže dvoch zo šiestich garážových brán, ktorá vada mala byť v roku 2012 oznámená žalobcovi cestou osoby svedka p. Z.. Súd v tejto časti vykonal dôkaz oboznámením samotného obsahu Zmluvy o dielo z 25.9.2012, z ktorého vyplýva dojednanie záručnej doby vo vzťahu k tomuto dielu - ku konštrukcii garážových brán v rozsahu dvoch rokov /ostatné - dva roky/. Rovnako súd v tejto časti vykonal dôkaz oboznámením preberacieho protokolu B. z 15.12.2012 podľa č.l. 63, z ktorého vyplýva, že žalovaný prevzal plnenie podľa Zmluvy o dielo z č.l. 58 a cenovej ponuky č. XXXX bez závad a potvrdil ukončenie montážnych prác. Uvedené listinné dôkazy /Zmluvu o dielo z č.l. 58 zo dňa 25.9.2012 a označený preberací protokol B. z 15.12.2012/, hodnotil súd spolu s obsahom svedeckej výpovede svedka p. Z., ktorý po zákonnom poučení svedka uviedol, že konštrukciu garážových brán odovzdal priamo štatutárnemu zástupcovi žalovaného p. G. ktorý plnenie prevzal bez výhrad a podpísal preberací protokol. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi svedka p. Z.úd zdôrazňuje zákonné poučenie dané tomuto svedkovi o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede, ťažiskovo s ohľadom na ktoré poučenie súd ako skutočnosť znižujúcu hodnovernosť tejto svedeckej výpovede nehodnotí skutočnosť zmluvných vzťahov medzi týmto svedkom a žalobcom v minulosti. Rovnako súd v tejto časti zohľadnil vyjadrenie sa samotného žalobcu cestou jeho štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.5.2017 /č.l. 276/, podľa ktorého vo vzťahu ku tvrdeniu žalovaného, že dva kusy zo šiestich garážových brán boli namontované nesprávne, je potrebné uviesť, že p. G. / štatutárny zástupca žalovaného/ mal na predmetnej stavbe osobu, ktorú poveril určitou komunikáciou so žalobcom, a ktorá tak isto povedala, v akej výške má byť ustálený tzv. vágris, t.j. hladina vo výške
jedného metra nad budúcou podlahou. Táto osoba takýmto spôsobom určila tento vágris a podľa neho boli garážové dvere namontované. Uvedená osoba nedala ústny pokyn, v akej výške má byť vágris, ale ho priamo nakreslila na ostenie budovy, kde sa mali garážové brány montovať. Na základe vyhodnotenia takto vykonaných dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP dospel súd k záveru, podľa ktorého si žalobca riadne splnil zmluvnú povinnosť vykonať dielo podľa Zmluvy o dielo z 25.9.2012 z č.l. 58 jeho riadnym ukončením, teda ukončením bez vád a odovzdaním objednávateľovi. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť postupu žalobcu pri montáži garážových brán podľa pokynu žalovaného, a teda na základe vymienenia montáže garážových brán pri zohľadnení žalovaným určenej výšky, v ktorej sa majú garážové brány montovať, pričom vo vzťahu k tomuto zadaniu žalovaného pre žalobcu, pri stave na stavbe, kde sa garážové brány montovali a kde v čase montáže garážových brán konštrukcia podlahy dohotovená nebola, neexistovala /nebolo v konaní žalovaným preukázané, že by existovala/ na strane žalobcu možnosť, vyhodnotiť takéto zadanie /určenie tzv. vágrisu, teda jedného metra nad budúcou podlahou/ ako nevhodný pokyn a postupovať podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to nie je vôbec možné osadenie dvoch garážových brán tak, že jedna z nich bola osadená vyššie a druhá nižšie, hodnotiť ako vadu plnenia žalobcu. Naviac zo svedeckej výpovede svedka p. Z. a z preberacieho protokolu B. z 15.12.2012 vyplýva, že táto vada pri preberaní ani konštatovaná nebola, čo však súd uvádza len podporne vzhľadom na medzi stranami nesporné dojednanie záručnej doby na túto stavebnú konštrukciu, tak ako vyplýva z predmetnej Zmluvy o dielo. Vzhľadom na uvedené vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2012 /č.l. 58/ v dohodnutej výške 2.363,50 EUR pri zohľadnení nespornej skutočnosti zaplatenia zálohy vo výške 4.000,- EUR.
29. Vo vzťahu ku plneniu podľa Zmluvy o dielo z 25.9.2012 /č.l. 47 až 48/ na realizáciu plastových okien súd ťažiskovo poukazuje na vyjadrenie sa samotného štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 26.5.2017 /č.l. 274/, v zmysle ktorého táto konštrukcia je vyhotovená bez nedostatkov a vád, pričom skutočnosť osadenia 16 oproti 20 oknám bola vyriešená vystavením dobropisu /č.l. 104/. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 0F121046 splatnej 14.1.2013 v sume 2.350,66 EUR /uvedená suma zodpovedá pôvodne fakturovanej sume pri zohľadnení dobropisu vo výške mínus 587,66 EUR/. Osobitne vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nedôvodnosť uplatnenia úroku z omeškania zo základu 587,66 EUR za čas od 15.1.2013 do 15.4.2015 tvrdiac, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 587,66 EUR vôbec nevznikol /č.l. 170/, poukazuje súd na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 26.5.2017 /č.l. 276/, podľa ktorého si žalovaný objednal u žalobcu 20 okien, čo dojednal s p. Z. a na takýto počet okien bola uzatvorená i Zmluva o dielo, ktorá znela na realizáciu 20 okien. Týchto 20 okien žalobca zabezpečil a prišiel ich na stavbu namontovať, avšak zistil, že pripravených je len 16 stavebných otvorov, a teda 16 okien namontoval a 4 okná nemal kam namontovať a tak ich zobral so sebou. Následne nastúpila komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, výsledkom ktorej bol prísľub p. G. /štatutárny zástupca žalovaného/, že zaplatí 16 okien. Uvedenej výpovedi štatutárneho zástupcu žalobcu korešponduje i obsah samotnej Zmluvy o dielo z 25.9.2016 /č.l. 47 až 48/, z ktorého na strane 2 vyplýva dojednaný počet okien 20 kusov. Na základe vyhodnotenia uvedených dôkazov dospel súd k záveru o preukázaní následnej dohody zmluvných strán /žalobcu a žalovaného/ o počte objednaných plastových okien podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka /podľa ktorého § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok, v spojení s § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka/, z dôvodu primárne a ťažiskovo neposkytnutia potrebnej stavebnej pripravenosti zo strany žalovaného, a teda z dôvodu nedostatočnej súčinnosti žalovaného, ktorý pripravil stavebné otvory len pre osadenie 16 okien, hoci pôvodne zmluvne dojednal výrobu 20 okien. V nadväznosti na to súd ako nedôvodnú hodnotí uvedenú časť procesnej obrany žalovaného o nedôvodnosti uplatnenia úroku z omeškania zo základu 587,66 EUR za čas od 15.1.2013 do 15.4.2015.
30. Vo vzťahu ku cene za dielo vyúčtovanej faktúrou č. OF121047 splatnou 14.1.2013 na sumu 16.668,83 EUR na základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.8.2012 /č.l. 53 až 54/ súd poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu vo vzťahu k tejto časti pôvodne žalovanej pohľadávky, kedy žalobca pred otvorením prvého pojednávania zobral túto časť žalovanej pohľadávky späť z dôvodu jej úhrady po začatí konania a tiež na vyjadrenie sa samotného štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 26.5.2017 /č.l. 174/, kedy tento uviedol, že pokiaľ ide o plnenie podľa dokladu označeného ako Zmluva o dielo č. XXXX, ktoré sa týka exteriérových hliníkových konštrukcií a montáže hliníkových konštrukcií a viaže sa ku faktúre č. OF121047, tak s touto konštrukciou boli problémy, boli tam nedostatky, ale medzi ním a štatutárnym zástupcom žalobcu p. Y., s ktorým o tom komunikovali na mieste, došlo k vzájomnému vysvetleniu a
dohode o tom, že konštrukcia bude ponechaná tak. Tie okná boli osadené krivo, ale aj budova nebola vybudovaná rovno, takže došlo k dohode, že uvedená konštrukcia bude ponechaná v takom stave, v akom bola vyhotovená /č.l. 174/.
31. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. OF120957 splatnou 29.12.2012 v sume 5.703,28 EUR podľa Zmluvy o dielo zo dňa 22.12.2011 /Zmluva o dielo č. XX/XXXX z č.l. 66 až 67/ a podľa faktúry č. OF121010 splatnej 11.1.2013 znejúcej na sumu 2.162,62 EUR podľa Zmluvy o dielo zo dňa 15.8.2012 /č.l. 42 až 43/, z oboch písomných vyhotovení Zmlúv o dielo vyplýva stranami nerozporovaná /čo súd zdôrazňuje/ skutočnosť dojednania záručných dôb pre hliníkové okná a dvere v rozsahu 5 rokov /č.l. 43 pre plnenie podľa Zmluvy o dielo z 15.8.2012/ a v rozsahu 5 rokov / č.l. 67 - článok V. Zmluvy o dielo z 22.12.2011/. Vo vzťahu ku hliníkovým konštrukciám osadeným v rodinnom dome štatutárneho zástupcu žalovaného /faktúra č. OF120957/, žalovaný v konaní tvrdil vadu hliníkových okien, a to konkrétne ich koróziu a s tým spojené odlupovanie farby tejto hliníkovej konštrukcie. V tejto časti súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania pri zohľadnení dojednania záručnej doby v rozsahu 5 rokov, pri realizácii plnenia k 15.12.2012, ako vyplýva z preberacieho protokolu č. XXXX z 15.12.2012 /č.l. 71/ konštatuje, že nebolo možné vo väzbe na tieto časové súvislosti ako dôvodnú hodnotiť žalobcom vznesenú námietku nedostatku včasnej notifikácie týchto vád. Na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania však nebolo zároveň možné bez odborného posúdenia príčiny tejto vady ustáliť záver o preukázaní zodpovednosti žalobcu za túto vadu, a teda skonštatovať, že táto vada bola dôsledkom plnenia žalobcu, teda že vznikla v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu. Uvedený záver súdu, ktorý je založený na konštatovaní absencie preukázania príčinnej súvislosti uvedenej vady a plnenia žalobcu a uplatní sa i v pomeroch objektívnej zodpovednosti žalobcu za vady diela, potom vylučuje záver súdu o preukázaní dôvodnosti procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil vadu plnenia žalobcu prejavujúcu sa koróziou a odlupovaním farby hliníkovej konštrukcie. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť preukázať vady plnenia žalobcu ťažila v tomto konaní žalovaného, a teda žalovaný bol povinný aktívne a určito označiť a navrhnúť vykonanie dôkazu na preukázanie svojho tvrdenia o vadách plnenia žalobcu. Za takýto aktívny, dostatočne konkrétny a určitý dôkazný návrh zo strany žalovaného nepovažuje súd jeho vyjadrenie podľa podania zo dňa 17.5.2017 /č.l. 215/, kde žalovaný len vo všeobecnej rovine, a teda nedostatočne určito vo väzbe na vymedzenie konkrétnych vád plnenia žalobcu a v štádiu po poučení o sudcovskej koncentrácii konania, tak ako vyplýva z č.l. 193 a tiež len eventuálne v zmysle jeho vyjadrenia „z opatrnosti“, navrhol znalecké dokazovanie, resp. vyžiadanie odborného stanoviska od odborne spôsobilej osoby podľa § 206 CSP. Vo väzbe na uvedené súd zdôrazňuje, že žalovaný až na pojednávaní dňa 26.5.2017 jednoznačne, a teda vymedzením konkrétnych skutkových tvrdení vo vzťahu k jednotlivým stavebným konštrukciám, ktoré tvorili predmety Zmlúv o dielo uviedol, aké konkrétne vady plnenie žalobcu malo u tej ktorej konštrukcie mať, a teda po takomto vymedzení vád plnenia žalobcu ťažila žalovaného dôkazná povinnosť označiť a navrhnúť konkrétny dôkaz na preukázanie takto vymedzených vád plnenia žalobcu vrátane preukázania vyššie vymedzenej príčinnej súvislosti označenej vady a plnenia žalobcu, teda na preukázanie skutočnosti, že označená vada je dôsledkom plnenia žalobcu, čo však žalovaný neučinil. Rovnaké konštatovania ako vo vzťahu k vade prejavujúcej sa koróziou a odlupovaním farby hliníkovej konštrukcie súd uvádza v celom rozsahu týchto konštatovaní i vo vzťahu ku tvrdeniu žalovaného o praskaní okolia okien a ohýbania okien, nakoľko ani vo vzťahu k týmto vadám, ktoré sa týkajú hliníkových okien, nie je možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania bez odborného posúdenia v rámci dokazovania ustáliť, či tieto vady sú vadami plnenia žalobcu, a teda či tieto vady vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu.
32. Pokiaľ ide o ostatné vady /zatekanie cez okno v obývačke, nedoliehanie lamiel na elektrických žalúziách/, tvrdenie o ich existencii je obsiahnuté výlučne v mimosúdnej komunikácii strán a v konaní pred súdom uvedené nebolo, čo súd zdôrazňuje s vyústením do záveru, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu na takto vymedzené vady prihliadať a hodnotiť ich pri absencii ich výslovného tvrdenia v pomeroch tohto sporového konania, teda berúc ich do úvahy len z dôvodu ich označenia v mimosúdnej komunikácii medzi stranami. Na tomto mieste súd zdôrazňuje obsah vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 26.5.2017, kde tento výslovne vo vzťahu k jednotlivým stavebným konštrukciám označil žalovaným tvrdené vady plnenia žalobcu, len ktoré aj boli predmetom posudzovania zo strany súdu v tejto veci. Vychádzajúc z uvedeného súd priznal žalobcovi voči žalovanému i právo na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. OF120957 v sume 5.703,28 EUR a podľa faktúry č. OF121010 v sume 2.162,62 EUR. Žalovaný v rámci procesnej obrany uplatnil na pojednávaní dňa 26.5.2017 vzájomnú žalobu podľa § 147 ods. 1 CSP, ktorou uplatnil voči žalobcovi právo
na zaplatenie 12.580,06 EUR z titulu zľavy z ceny diela, s výhradou doplnenia skutkových východísk a s avizovaním uplatnenia príslušenstva z titulu úroku z omeškania. Vzhľadom na takto uplatnené právo zo strany žalovaného a uvedené vymedzenie tohto práva, ale najmä vzhľadom na skutočnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania vo vzťahu k predmetu konania, tak ako bol vymedzený žalobcom, ktoré umožňovali meritórne rozhodnutie o žalobcom uplatnenej pohľadávke, zvolil súd procesný postup v tejto situácii najvhodnejší a podľa § 147 ods. 4 CSP vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 12.580,06 EUR vylúčil na samostatné konanie. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné uviesť, že na základe vyjadrenia sa žalovaného cestou jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.5.2017, aby jednoznačne vymedzil, aký prostriedok procesnej obrany v závere podania zo 17.5.2017 uplatňuje, vychádzal súd pri vyhodnotení následnej reakcie žalovaného cestou jeho právneho zástupcu formou uplatnenia vzájomnej žaloby zo záveru, podľa ktorého tento na vznesenej kompenzačnej námietke z titulu zľavy z ceny diela v sume 8.806,04 EUR, tak ako bola táto kompenzačná námietka vznesená žalovaným na pojednávaní 26.8.2016 /č.l. 171/ žalovaný netrvá. I pre prípad zotrvania žalovaného na tejto kompenzačnej námietke by s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania v tejto veci bolo nevyhnutné túto vyhodnotiť ako nedôvodnú vzhľadom na absenciu preukázania podmienok pre záver súdu o samotnej existencii vád plnenia žalobcu, teda vád, vo vzťahu ku ktorým by bola daná zodpovednosť žalobcu, tak ako je konštatované vyššie.
33. Súd na základe aplikácie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vyššie citovanom znení, vyhovel žalobe i v časti uplatneného príslušenstva z titulu úroku vychádzajúc z preukázanej dohody o sadzbe úroku z omeškania 0,05 % denne a tento úrok priznal žalobcovi zo základov a za dobu omeškania, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, pričom pri základe 2.350,66 EUR bol úrok z omeškania priznaný len od 16.4.2015 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti oproti uplatnenému úroku z omeškania rozhodol súd o zamietnutí, tak ako vyplýva z výroku II. /konkrétne rozhodol súd o zamietnutí 0,05 % úroku z omeškania denne zo základu 2.350,66 EUR za čas od 15.1.2013 do 15.4.2015 /.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd pri zohľadnení procesného zavinenia žalovaného na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 17.256,49 EUR podľa § 256 ods. 1 CSP a pri zohľadnení obsahu meritórneho rozhodnutia v tejto veci, kde súd vo zvyšnej časti žalobe /okrem časti nepatrnej, v ktorej žalobu zamietol ako je konštatované vyššie - v časti o zaplatenie 0,05 % úroku z omeškania denne zo základu 2.350,66 EUR od 15.1.2013 do 15.4.2015/, vyhovel podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k nepatrnému neúspechu žalobcu v konaní postupoval súd pri aplikácii úpravy Článku 4 ods. 1, 2 CSP.
Poučenie:
Proti výroku IV. nie je odvolanie prípustné.
Proti výroku I., II. a III. je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).