Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-111-2017.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich Ing. Emílie Valkovej a Ing. Jána Obšitníka v trestnej veci obžalovaného E. K., pre zločin krádež podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona, a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1 Pv 249/15/7702-126 zo dňa 22. augusta 2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2017 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný E. K.S., K.. XX.XX.XXXX B. J., Č. Y., I. O. U. W. XXXX/XXB, V. X, Č. Y., I.. Č.. Q. XX, XXX XX Z.,
uznáva sa za vinného, že
Q.. Š.. U. E. K. po predchádzajúcej dohode si zabezpečili železné páčidlo modrej farby a pomoc od Ľ.. O.., ktorá spočívala v tom, že dňa 14.05.2015 v presne nezistenom čase po 07.00 hodine na osobnom motorovom vozidle zn. W. D., A.: Z., farby šedej metalízy, tento doviezol Q.. Š.. U. E. K. G. Q. Z. P. R. V., R.. Z. s tým, že Ľ.. O.. vedel o tom, že oni idú niečo vykradnúť a podľa dohody ich odišiel čakať s vozidlom do obce G., R.. Z., V. Q.. Š.. U. E. K. následne vykonali krádež vlámaním do rodinného domu č. XXX B. R. V., takým spôsobom, že vošli na pozemok rodinného domu zo zadnej strany, kde poškodili pletivo na oplotení, následne vypáčili nezisteným predmetom na zadnej časti domu dvojkrídlové drevené dvere na terase rodinného domu, odkiaľ cez obývaciu izbu vošli do kuchyne, kde zo špajze vyniesli trezor zn. Safetronics antracitovej farby o rozmere 60x125x43 cm, s elektrickým zámkom na kód, ktorý následne za použitia železného páčidla modrej farby vypáčili, otvorili a odcudzili z neho finančnú hotovosť vo výške 73.000 - 74.000 eur a z tejto obce V. odišli na vozidle nezistenej značky, farby a typu, pričom Q.. Š.. v čase okolo 09.00 hod. zatelefonoval Ľ.. O.., že môže ísť preč, že niekto po nich príde, čím Q.. Š.. W. E. K. tak pre majiteľa rodinného domu X. Š., I. O. V. Č.. XXX, spôsobili odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 73.000 - 74.000 eur, škodu poškodením dverí na terasu vo výške 864,12 eur, poškodením podlahy v kuchyni vo výške 132,64 eur a trezoru vo výške 170,00 eur,
teda
spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil značnú škodu, neoprávnene vnikol do obydlia iného,
čím spáchal
zločin krádež podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona, pri použití ustanovenia § 138 písm. e) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. l) Trestného zákona, a § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodených: X. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX, B.H. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX, V., W.. Y.. R.. B. J., W. W. X. XX, S., XXX XX, H.: XXXXXXXX, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné, podal na obžalovaných Q. Š., E. K. U. Ľ. O. obžalobu pre zločin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, a iné, ktorých znaky mal obžalovaný E.. K. naplniť jedným skutkom (ďalší spoluobvinení desiatimi skutkami) - preto súd uznesením vylúčil trestnú vec obvineného E. K., zo spoločného konania na samostatné konanie.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.10.2017 obžalovaný E. K. vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Súd po splnení všetkých procesných podmienok, prijal podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku (TP), vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 1/ obžaloby 1 Pv 249/15/7702.
Podľa § 257 ods. 8 TP, súd vyhlásil, že sa vykonajú iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Splnomocnenec poškodených v mene spoločnosti V., W.. Y.. R.. B. J., H.: XXXXXXXX, uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 78.635,62 eur ako odcudzenú hotovosť zníženú o sumu 332,00 eur titulom poistného plnenia S. V.R., U.. W.., teda skutočnú škodu 78.303,62 eur. Za poškodených manželov Š.S. titulom poškodenia dverí na terasu v sume 864,12 eur, s poukazom na plnenie poisťovne S., U.. W.. vo výške 500,00 eur, teda uplatnený nárok na náhradu škody 364,12 eur. Titulom poškodenia podlahy v kuchyni si uplatnili nárok vo výške 132,64 eur. Titulom poškodenia trezoru v hodnote 170,00 eur s poukazom na poistné plnenie poisťovne S., U.. W.. vo výške 91,18 eur si uplatnili nárok vo výške 78,82 eur.
Súd vykonal dokazovanie o škode listinnými dôkazmi a výsluchom poškodených manželov Š., ktorých vypočul v procesnom postavení svedkov po zložení predpísanej prísahy.
Svedok X. Š.S. uviedol, že je konateľom spoločnosti V., W.. Y.. R.., B. J., W. W.P. X. XX, S., H.: XXXXXXXX, ktorá prevádzkuje autoservis a pneuservis v O. K. D.. Nakoľko v roku 2013 prevádzku vykradli, preto v tzv. silných jarných a jesenných mesiacoch, kedy je zvýšený záujem o servisné práce odkladal tržbu do trezoru rodinného domu, ktorý si za týmto účelom zabezpečil. Na základe vedeného účtovníctva vyčíslil sumu, ktorú si uplatnil v konaní pred súdom.
Svedkyňa p. Š. potvrdila, že veci, ktoré boli poškodené boli v čase vzniku škody v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Obžalovaný výšku uplatnenej škody nespochybnil, ani inak sa k nej nevyjadril - nakoľko však súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine za skutok uvedený v obžalobe, preto súd „prevzal“ skutkovú vetu obžaloby do výroku o vine tohto rozsudku (aj keď súd má výhrady k spôsobu vyjadrenia škody).
Konanie obžalovaného uvedené skutkovej vete obžaloby, ktorá bola v dôsledku prijatého vyhlásenia prevzatá do skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku, súd posúdil ako konanie, ktorým obžalovaný spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil značnú škodu, pričom súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného.
Týmto konaním naplnil znaky zločinu krádež podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona, pri použití ustanovenia § 138 písm. e) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona.
Podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 ods. 1 TZ, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich - súd ukladal trest podľa § 212 ods. 4 TZ - s trestnou sadzbou tri až desať rokov.
Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) TZ, to je že obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako vyrovnanú a z toho dôvodu súd nepristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ.
Pri právnych úvahách o treste pre obžalovaného, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, publikovaného v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, pod č. 44: „Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
V prerokúvanom prípade obžalovaný vyhlásením, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 1/ obžaloby 1 Pv 249/15/7702 a bol si pritom vedomý trestnej sadzby za daný trestný čin, neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Iba pre skutočnosť, že obžalovaný konaním uvedeným v skutkovej vete výroku o vine rozsudku vyhláseného na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2017 naplnil znaky viacerých (dvoch) trestných činov - okrem zločinu krádež podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), b) TZ, aj znaky prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 TZ - súd na toto prihliadal ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) TZ. I keď súd vyhodnotil vo vzájomnom pomere mieru tejto priťažujúcej okolnosti ako rovnakú, akou je poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) TZ, teda, že obvinený sa priznal k trestnému činu a úprimne ho oľutoval, súd poukazuje na skutočnosť, že znaky viacerých trestných činov obžalovaný naplnil jedným skutkom - trestné činy spáchal v jednočinnom súbehu, čo podľa názoru súdu výrazne znižuje závažnosť tejto priťažujúcej okolnosti, pretože je nepochybne rozdiel, ak sa táto priťažujúca okolnosť (§ 37 písm. h/ TZ) konštatuje z dôvodu naplnenia znakov viacerých trestných činov viacerými samostatnými skutkami. Ak by totiž obžalovaný spáchaním skutku, z ktorého bol uznaný za vinného naplnil znaky len jedného trestného činu, súd by upravil hornú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 3 TZ na sedem rokov a osem mesiacov.
Súd rozhodnutie o uložení trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby odôvodňuje okrem iného aj tým, že obžalovaný E. K. má dva záznamy v registri trestov, pričom na prvé odsúdenie z roku 1997 (pred dvadsiatimi rokmi) sa vzťahuje fikcia neodsúdenia. Druhý záznam v registri trestov svedčí o tom, že rozsudkom Okresného súdu Humenné 4T/117/2000 zo dňa 05.02.2003 bol E. K. uznaný za vinného pre trestný čin krádež podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona, v súbehu s trestným činom porušovanie domovej slobody § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na tri roky. Trest odňatia slobody na tri roky bol vykonaný väzbou, ktorá trvala od 11.09.1999 do 11.03.2003 (čo vyplýva z referátu súdneho tajomníka
na čl. 1453 spisu 4T/117/2000). Od roku 2003, kedy obžalovaný E.. K. vykonal trest uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/117/2000 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/26/2003 zo dňa 12.06.2003) nemá žiadny záznam v registri trestov, ani v ústrednej evidencii priestupkov MV SR.
Dĺžka obdobia, počas ktorého E.. K. nebol právoplatne odsúdený za iný trestný čin, ani postihnutý za priestupok (štrnásťročné obdobie) odôvodňuje úvahu súdu o tom, že na jeho nápravu a ochranu spoločnosti pred ním, postačí trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Na tomto mieste súd nemôže nespomenúť ničím neodôvodnenú pasivitu prokurátora pri podnete obžalovaného E.Š. K. na konanie o dohode o vine a treste, ktorý pri výsluchu dňa 19.07.2016 výslovne uviedol, že sa priznáva ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu a mená osôb, s ktorými tento skutok spáchal, povie prokurátorovi (zrejme pri konaní o dohode o vine a treste). Prokurátor napriek tomuto vyjadreniu obvineného, s E.Š. K. o dohode a vine a treste nekonal.
Súd v skutkovej vete výroku o vine anonymizoval osobné údaje spoluobvinených, nakoľko ich sa tento odsudzujúci výrok súdu žiadnym spôsobom nedotýka.
O škode súd rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, tak, že odkázal poškodených: X. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX, B.H. Š.S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX, V., W.. Y.. R.. B. J., W. W.P. X. XX, S., XXX XX, H.: XXXXXXXX, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Podstatný dôvod, pre ktorý súd nemohol rozhodnúť o škode tak, že by obžalovaného Nováka zaviazal na jej náhradu je skutočnosť, že obžalobou je spôsobenie škody spáchaným skutkom kladené za vinu viacerým osobám a súd v dôsledku vylúčenia veci jedného z obvinených rozhodol o vine iba jedného z nich. Za takejto situácie súd nemôže vylúčiť, že aj zostávajúci spoluobvinení môžu byť uznaní za vinných zo spáchania toho istého skutku, čím by bola založená solidárna zodpovednosť všetkých páchateľov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.