Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/86/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci žalobcu: E. B., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. O. XX, XXX XX J. Q., štátny občan SR, proti žalovanému: art 42sk, s. r. o., so sídlom Na Zábave 3826/13, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 31 603 459, právne zast.: URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o náhradu škody v sume 9 845,44 Eur s príslušenstvom zo sumy 2 127,- Eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % proti žalobcovi.

Súd výnimočne náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 50 % proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá došla dňa 24. 03. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 127,- Eur za zle prevedené ošetrenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 29. 03. 2013 do zaplatenia, sumu vo výške 325,44 Eur za cestovné J. Q.

- B. B. späť, sumu vo výške 1 643,- Eur za mostíky vyrobené v F. (príčinou neúspechu bola nekvalitná prípravná práca žalovaného), sumu vo výške 800,- Eur za dodatočne ošetrené zuby v Budapešti (zavinené žalovaným), sumu vo výške 4 950,- Eur ako náklady vyrobenia mostíkov pomocou implantátov vrátane zubov žalobcu do pôvodného stavu, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň žiadal priznať zaplatený súdny poplatok. Na zdôvodnenie písomne uviedol, že v marci 2013 navštívil zubnú ambulanciu žalovaného za účelom vyrobenia mostíka. Z dôvodu silného zápalu zubov mal odrezaný mostík vpravo hore na zuboch 3-7. Pred návštevou absolvoval prehliadku u F.. P. P., C.. - stomatológa, súdneho znalca v J. Q., ktorý okrem iného zistil, že vľavo hore u zuboch 23 a 24 sú nedostatočne ošetrené koreňové kanáliky. Zubný lekár žalovaného mal vymeniť kovové čapy, doplniť koreňové kanáliky, vyrobiť kovokeramické mostíky hore, vľavo i vpravo na zuby 3 až 7. Namiesto zistených závad mu odstránil aj dolné nezávadné mostíky na zuboch vľavo i vpravo 4 až 7. Tým mu spôsobil okamžitú škodu: 8 členov už neexistujúceho mostíka po 140,- Eur, celkom 1 120,- Eur. V ďalšom odstránil všetky čapy hore i dole v zuboch 13, 16, 17, 23, 24, 44, 45, teda aj tie, čo boli dobre spravené. Okamžitá škoda na piatich zuboch po 113,- Eur, celkom 565,- Eur. Brutálnym spôsobom obrúsil hore uvedené zuby až pod úroveň ďasien tak, že v ústach nemal žalobca nič (škodu v peniazoch nedokáže odhadnúť). K odrezaniu dolných mostíkov a k likvidácii dobrých zubov nedal súhlas. Dúfal však, že mu to žalovaný znova spraví vrátane kovokeramických mostíkov... Následne vyrobili kovové liate čapy, osadili mu ich do zubov. Predtým mal zuby obrúsené do konického tvaru, všetky prebrúsili na schodík zbytočne. Vyrobili mu primitívne dočasné mostíky z umelej hmoty s veľmi ostrými hranami, že v priebehu jedného dňa musel vyhľadať zubno-lekársku prvú pomoc, lebo v ústnej dutine mal veľké opuchy o ploche cca 1

cm až 2 cm na viacerých miestach. Horné a dolné zuby neboli vôbec v kontakte, len zuby 3 a 7, ostatné mimo kontaktu, krvný tlak od zle vyrobených zubov mu stúpol na 220/160, čo si vyžiadalo okamžitú lekársku pomoc. Za tie šmejdy zaplatil nasledovne: dňa 08. 03. 2013 sumu 371,- Eur, dňa 14. 03. 2013 sumu 262,- Eur, dňa 18. 03. 2013 sumu 552,- Eur, dňa 22. 03. 2013 sumu 433,50 Eur, dňa 25. 03. 2013 sumu 248,50 Eur, dňa 28. 03. 2013 sumu 260,- Eur (celkom 2 127,- Eur). Náklady na cestu osobným motorovým vozidlom J. Q. T. B. B. a späť za 6 ciest predstavovali sumu 325,44 Eur (podľa zákona o cestovných náhradách). Mostíky z umelej hmoty mali minimálnu životnosť 2 až 4 týždne, majú chrániť obrúsené zuby do doby vyhotovenia trvalých zubov z kovokeramiky. V prípade dlhšieho užívania sa rozlomia. Dňa 09. 04. 2013 mal ísť k žalovanému, aby mu začali robiť trvalé mostíky. Dňa 08. 04. 2013 od vedúceho kliniky X. dostal email, že ho nemôžu prijať, lebo .... a ozvú sa mu hneď, ako to bude možné. Potom mu žalobca zatelefonoval, kedy mu oznámil, že mostíky mu nespravia, viackrát sa mu neozvali. Všetky práce zo strany žalovaného boli vykonané len za účelom vyťahovania peňazí od žalobcu. Nikdy nemali záujem mu zuby aj spraviť. Nimi vyúčtované ceny boli značne nadsadené, práca nekvalitná, na ktoré sa nedajú vyrobiť kvalitné mostíky. Následne vyhľadal zubnú lekárku v F., ktorá na „dobre pripravené zuby“ u žalovaného si dala vyrobiť štyri mostíky. Pod mostíkmi sa brutálne obrúsené zuby u žalovaného zapálili, všetko sa muselo dať dole. V F. zaplatil 493 000,- forintov, t. j. 1 643,- Eur. Ďalší zubár v B. mu ošetril to, čo sa ešte dalo, koreňové výplne zadných zubov s čapmi, za čo zaplatil 240 000,- forintov, t. j. 800,- Eur. Tento zubár sa jednoznačne vyjadril, že na kovové čapy vyrobené u žalovaného sa nedajú spraviť stabilné mostíky: v koreňovej časti sú predimenzované, koreň zubov sa rozlomí, časti na ktoré majú fixovať korunky sú pritenké a malé, zhotovenie mostíkov nemôže vyrobiť, nakoľko na to bude musieť dať záruku a tie zuby to nevydržia. Následne žalobca vyhľadal asi 30 zubných lekárov, ktorí mali podobný názor. Potom šiel do Univerzitnej nemocnice v A., kde ho vyšetrili na stomatologickej klinike. Doporučili mu vytiahnuť zuby 24, 35, 44, 45 a liečbu pokračovať na takom mieste, kde robia aj zubné implantáty. Z lekárskej správy vyplýva text: „....terajšie protetické ošetrenie nie je vyhovujúce, biologický faktor pilierových zubov je značne zničený“. Súkromná zubná klinika v A. mu dala nasledovný plán na ošetrenie a vyrobenie mostíkov: vytiahnuť zuby 17, 16, 13, 23, 24, 44 (bez ceny), osadiť 5 implantátov po 600,- Eur, 18krát kovokeramické zuby po 150,- Eur (+ pomocné práce: otlačok, anestéza, cenovo nešpecifikované) v celkovej cene 5 700,- Eur. Keď z toho odpočíta pravý horný mostík už odrezaný pred vyhľadaním žalovaného, t.j. 5 koruniek po 150,- Eur, celkom 750,- Eur, potom cena práce zodpovedala sume 4 950,- Eur, aby zuby žalobcu boli v pôvodnom stave ako pred prvou návštevou u žalovaného. Ďalej poukázal na stav zubov: 16 sa zlomil, museli vytiahnuť, zub 13 v časti medzi kovovým čapom a koreňom zuba je čiastočne zlomený, zub 34 je vytiahnutý, zub 35 ošetrené koreňové kanáliky s čapom, zub 44 sa zlomil, museli vytiahnuť. Röntgenové snímky potvrdzujú uvedený stav pred a po ošetrení u žalovaného. Doporučeným listom zo dňa 28. 03. 2015 vyzval žalovaného na vrátenie zaplatených súm s príslušenstvom, na ktoré protistrana vôbec nereagovala. Ako listinné dôkazy priložil: podací lístok zo dňa 28. 03. 2015, doklady o zaplatení ceny za vykonané práce zo strany žalovaného (D. P. U., stomatológ), röntgenové snímky zubov, lekárska správa stomatológa F.. P. P., C.. zo dňa 01. 01. 2013 („pacient sa musí obrátiť a vyriešiť daný stav tam, kde mu boli zhotovené zubné náhrady“), lekárska správa R. Z. A. zo dňa 30. 01. 2015 („záver: Terajšie protetické ošetrenie nie je vyhovujúce, biologický faktor pilierových zubov je značne znížený. Na základe doplnenia výsledkov z dermatologickej ambulancie je potrebné naplánovať protetickú rehabilitáciu pacienta“.), doklady o zaplatení za cenu práce zubov v F., cenník týkajúci sa stomatologickej ambulancie A..

2. Žalovaný sa písomne vyjadril dňa 31. 08. 2016 v tom smere, že žalobu žalobcu žiadal zamietnuť. Poukázal na 22 ročnú prax tejto firmy, patria medzi najlepšie a najmodernejšie vybavené pracoviská s hlavným zameraním na záchovnú a protetickú stomatológiu, poukázal na všetkých spokojných pacientov, na prednáškovú a školiacu činnosť na území SR aj v zahraničí a iné. Žalobu považujú za nechutné vydieranie zo strany žalobcu, ktorého prijali medzi svojich pacientov kvôli ľútosti nad jeho pohnutým osudom s cieľom pomôcť a ponúknuť mu ich skúsenosti. Na vysvetlenie žalovaný uviedol, že so žalobcom sa zoznámili niekedy v roku 2011 pri výrobe jeho náhrad na objednávku jeho predošlého ošetrujúceho lekára. Postup prebiehal tradične. Až v roku 2013 sa žalobca ozval, že je ten, ktorý veľa rozprával o svojich problémoch. Menovaný zneužíval ich dobrú vôľu, zahováral svojimi problémami celé pracovisko. V roku 2013 ich požiadal o pomoc s tým, že sú jediní, ktorí mu môžu pomôcť, pretože už pochodil celý stomatologický svet. Žalobca navštevuje jedného stomatológa za druhým, zneužíva ich vymyslenými problémami. Uviedol, že navštívil viac ako 30 zubných lekárov. Tomuto nasvedčuje, že žalobca nehľadá riešenie svojho zdravotného stavu, ale svojim postojom napomáha cielenému zdevastovaniu celého chrupu. To vyplýva aj z mailovej korešpondencie medzi nimi, z ktorej vyplýva, že žalobca si oponuje vo svojich tvrdeniach. Žalovaný sa pustil do ošetrovania zdehonestovaného chrupu,

opakovane mu vysvetľovali anatómiu zubov, z ich strany boli žalobcovi ošetrené a pripravované zuby pod definitívnu náhradu, bola mu opakovane vyhotovená provizórna náhrada s cieľom vyvarovať sa ďalšieho prerábania hotovej rekonštrukcie. Zakaždým žalobca prišiel s niečím iným a zakaždým mu provizórne, avšak dokonale tvarované náhrady znehodnotili nielen oni, ale aj ďalší lekári, ktorých žalobca oslovil. Vyhotovenie trvalej náhrady u menovaného nemá žiadny zmysel a dotyčný bude spokojný jedine s vlastnoručne vyrobenou náhradou. Žalobca navštívil viacerých stomatológov, každý z nich mu urobili určité zásahy a tým sa pričinil o momentálny stav. Žalovaný odmieta akékoľvek obvinenie, za tri roky nemajú o menovanom žiadne informácie. Zubný lekár bežne nepracuje podľa návrhu súdneho znalca, ale podľa stavu v ústnej dutine, podľa röntgenologického vyšetrenia, zhodnotenia stavu chrupu a ústneho dohovoru s pacientom. O všetkých zásahoch bol žalobca vopred informovaný a so všetkým súhlasil. V prípade menovaného ide o nepretržité zasahovanie a nepretržité vytváranie nových riešení, ktoré skončia u neho celkovou stratou všetkých zubov. Menovaný nemá predstavu o anatómií a funkčnosti zubov, o správnom ošetrení a zhotovení stomatologickej náhrady. Napriek tomu, že navštívil viaceré pracoviská, ani s jednou náhradou nebol spokojný. Je na škodu žalobcu, že až o tri roky prišiel na to, že práve nimi vyrobená náhrada ako prvá bola vyhovujúca, a to po vyhotovení nových stomatologických náhrad, ktoré kompletne zmenili stav chrupu u menovaného. Ide o nedisciplinovaného pacienta, nerešpektujúc pokyny ošetrujúceho stomatológa, pričom v plnej miere zanedbáva základnú hygienu ústnej dutiny, čo je následkom jeho terajšieho stavu. Žalovaný pripojil ako listinný dôkaz e- mailovú konverzáciu, kartu pacienta, kópie záznamov spokojných pacientov z knihy v príslušnom období.

3. Podaním zo dňa 14. 09. 2016 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Okrem iného uviedol, že k prvej návšteve u žalovaného došlo v roku 2011. Po dohode s pánom X., zubným technikom a vtedajším zubným lekárom boli vrátené vtedy vyrobené mostíky na menšiu úpravu. Tieto mostíky sa stratili u žalovaného. X. vrátil len otlačkové kanály. Obvodným lekárom bol poslaný pre zápalové stavy v ústach v roku 2013 ku stomatológovi F.. P., ktorý bol aj súdnym znalcom, skontroloval mu všetky výplne koreňových kanálov a označil dva za nevyhovujúce. Stomatológ U. sa ho nič nepýtal, nehovoril vôbec po slovensky. Prerezal mu všetky mostíky v ústach na polovicu a domov odchádzal bez zubných mostíkov... Potom povyhadzoval z úst všetky koreňové výplne a neskôr dostal veľmi ostré, predimenzované kovové čapy s malými hlavicami. Nech žalovaný doloží písomný súhlas so zničením zdravej skloviny. Na príjmových pokladničných dokladoch podpísal len to, že uvedené sumy uhradil. Nebol vôbec informovaný, ukrajinský stomatológ len rezal a zničil všetko vrátane tých zubov, v ktorých koreňové čapy zo sklenených vlákien boli vložené pred pár mesiacmi, a boli urobené perfektne. V skutočnosti žalovaný účtoval za výkony z iného cenníka než ktorý mali vyložený na jednostrannom papieri. Nesúhlasil s tvrdením, že je nedisciplinovaný pacient. Keďže mal opuchy od zubov, musel sa obrátiť na iného stomatológa, či mal ísť za pôvodným stomatológom, aby mu vytrhal všetky zuby, ktoré ešte ostali. Vypracovanie súdnoznaleckého posudku bude žiadať na pojednávaní, hoci to mal spraviť žalovaný pred rokmi, keď mu poslal písomnú reklamáciu. Ďalej uvádzal vopred opísané skutočnosti v žalobe.

4. V ďalšom vyjadrení zo dňa 19. 10. 2016 žalovaný (č. l. 61-64 spisu) uviedol, že F.. U. pochádza z J. G. (dôkazy: pas, povolenie na pobyt, preklad diplomu, rozhodnutie Ministerstva školstva o vzdelaní, potvrdenie o registrácií zubného lekára v Slovenskej komore zubných lekárov, licencia, pridelenie kódu z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou). Pán X. má stredoškolské vzdelanie s maturitou, odbor zubný technik. Ďalej žalovaný poukázal na to, že karta pacienta je interný doklad, ktorý zaznamenáva stav chrupu a prevedené ošetrenia, záznamy vykonáva sestra na základe pokynov lekára. Ohľadom roku 2011 žalovaný uviedol, že p. X. bol oslovený lekárom B. I. J. Q., ktorý ho poprosil vyhotoviť mostíky pre žalobcu. Laboratórium berie práce aj od externých lekárov, nebol dôvod prácu odmietnuť. V priloženej e-mailovej komunikácií medzi technikom a žalobcom je evidentné, že mostíky boli nasadené a vyhovovali. Zodpovedný za cementovanie a následne za úkony spojené s prácou preberá ošetrujúci lekár B.. V prípade straty mostíkov nesie zodpovednosť príslušný lekár. V roku 2013 žalobca zmenil ošetrujúceho lekára (dôkazy: dokumentácia o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, dotazník vyplnení pri prvej návšteve, karta pacienta, mailová komunikácia, popis skutočného stavu od súdneho znalca, cenník, cenník pre porovnanie cien od neštátnej stomatologickej ambulancie v B. B.). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu ohľadom sporného materiálu, z ktorého mali byť vyrobené dočasné korunky. Materiál bol vhodný pre dlhodobé použitie 12-mesiacov v ústach pacienta. Trvalé mostíky žalobcovi neboli vyrobené, pretože nespolupracoval a zakaždým navštevoval iných lekárov, ktorí vykonávali pacientovi požadované úpravy, za čo žalovaný odmieta niesť zodpovednosť. Želanie žalobcu sa vymykalo z funkčného a estetického spracovania zubotechnických náhrad. Doložil ďalšie

doklady: RTG snímky, materiál pre dlhodobo-dočasné náhrady, výpis z OR, cenník na porovnanie, kniha klientov žalovaného. Na záver žalovaný uviedol, že pacientovi bola vykonaná predprotetická príprava na základe skĺbenia požiadaviek menovaného a dodržania správneho pracovného postupu.

5. Súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

6. Predmetom sporu vo veci bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2 127,- Eur za zle prevedené ošetrenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 29. 03. 2013 do zaplatenia, sumu vo výške 325,44 Eur za cestovné J. Q. - B. B. späť, sumu vo výške 1 643,- Eur za mostíky vyrobené v F. (príčinou neúspechu bola nekvalitná prípravná práca žalovaného), sumu vo výške 800,- Eur za dodatočne ošetrené zuby v B. (zavinené žalovaným), sumu vo výške 4 950,- Eur ako náklady vyrobenia mostíkov pomocou implantátov vrátane zubov žalobcu do pôvodného stavu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

7.1. Na pojednávaní žalobca trval na žalobe v plnom rozsahu, v ktorej popísal skutkový stav v danej veci a zároveň pripojil listinné dôkazy. Na vysvetlenie uviedol, že bol ošetrovaný u iného lekára v A., ktorý mi odrezal pravý horný mostík. Tohto lekára v A. navštívil asi koncom februára 2013, vzhľadom na odstup času si presne nepamätá. Dostal alergiu, vysypal sa na celom tele, mal vysoký tlak. S takýmto stavom šiel za svojím všeobecným lekárom v J. Q., ktorý ho poslal za lekárom F.. P. P., C.. Išlo o súdneho znalca z J. Q., ktorý mi prekontroloval ústnu dutinu, asi na jednu stranu napísal čo treba urobiť (pripojil listinný dôkaz). Povedal, že na ľavej strane mu treba vymeniť koreňové čapy na zuboch číslo 3 a 4 vľavo hore. Na hornej pravej strane nemal zuby. Potom išiel za p. X., na internetovej stránke je uvedené, že je vedúcim kliniky. Tomuto žalobca povedal, že mu treba vymeniť koreňové čapy na zuboch číslo 3 a 4 vľavo hore a urobiť mostíky na pravej strane hore. P. X. je zubný technik. V tom čase sa tam nachádzal X.. U., ktorý ho ošetroval (hovoril po rusky), ako aj sestrička. X.. U. mu vykonal tieto úkony: prerezal celkom 3 mostíky, a to vľavo hore, vľavo dole a vpravo dole. Potom išiel domov. O pár dní sa žalobca vrátil späť, menovaný mi prerezal na tých istých miestach korunky na zuboch, odstránil všetky mostíky. Potom opäť prišiel za tým istým stomatológom, ktorý mu zbrúsil všetky zuby až na úroveň ďasna tam, kde boli predtým kovové čapy, tieto mal úplne odstránené. Vyvŕtal do 7 zubov veľmi hlboké diery, potom zobral otlačok, mal už pripravené kovové čapy, údajne tieto neboli dobré, ale prečo nevedel uviesť. O pár dní sa opäť vrátil ku stomatológovi, ktorý mu založil kovové čapy na 7 zuboch. Ostatné zuby ako pilierové, na ktoré sa mala založiť korunka, tieto všetky prebrúsil. Podľa názoru žalobcu mu stomatológ odstránil z týchto zubov veľmi veľkú časť. Mal obrovskú bolesť, nevedel sa ani nadýchnuť. Najprv zobral otlačok, a potom na tie obrúsené miesta dal zubársky materiál, pokiaľ mu neurobia korunky. Bol objednaný na termín, avšak prvý termín nevyšiel. Potom išiel na ďalší termín. X.. X. mu pripravil dočasnú náhradu z umelej hmoty, po založení ktorej zistil, že zuby č. 4, č. 5 boli oveľa väčšieho rozmeru ako pôvodné korunky. V tom čase sa tam nachádzali: X., stomatológ, I. - majiteľ a sestrička. Táto dočasná náhrada z umelej hmoty mu bola vložená dňa 28. 03. 2013. Po jej založení požiadal stomatológa, aby obrúsil tú ostrú časť, čo ho pichá vzadu do úst. Ďalej boli u čísla 4 a 5 nejaké nezrovnalosti vpravo hore, nejaká nezrovnalosť u čísla 4 vľavo hore. Sťažoval sa na bolesť. S týmito spomínanými vecami sa však menovaný nezaoberal. Následne mu technik X. obrúsil dočasnú náhradu v dolnej časti. Za nalepenie dočasnej náhrady zaplatil 260,- Eur. Potom žalobca dostal nový termín, avšak mailom oznámil technikovi X., že má veľké bolesti, krváca ďasno, že na pravej strane má opuch v ústach z vnútornej strany. Technik mu mailom oznámil, aby na určený termín neprišiel, že ma nemôžu ošetriť, že mi dajú iný možný termín, ktorý mu však nedošiel. Potom žalobca telefonicky zavolal X..X., ktorý sa rozčúlil, prečo išiel na pohotovosť. Opakovane žalovaného žiadal mailovou cestou o určenie ďalšieho termínu. Odpoveď na konkrétny termín žiadna nedošla. Pokiaľ sa telefonicky nakontaktoval Z. X.. X. ohľadom určenia nového termínu, tento mu raz povedal, že ho nemôžu prijať z dôvodu PN, pri ďalšom telefonáte mu povedal, že v budove treba urobiť elektrickú inštaláciu, bol skrat. Teda od p. X. ani od žalovanej firmy nedostal žiadny nový termín a úplne vymizla komunikácia medzi nimi. Žalobca súhlasil s poskytnutím údajov z jeho dokumentácie o poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Doposiaľ zuby nemá. Na námietku žalobca uviedol, že správne žaluje žalovaný subjekt, ktorý mu pokazil základ, čiže koreňové čapy. Ambulanciu žalovaného navštívil za účelom vyrobenia mostíka na obidvoch stranách v ústnej dutine, a to na zuby 3 až 7 v hornej časti na obidvoch stranách. X.. U. mu vykonával úkony, s ktorými začal dňa 08. 03. 2013 a pokračoval v ďalších dňoch: 14. 03. 2013, 18. 03. 2013, 22. 03. 2013, 25. 03. 2013, 28. 03. 2013. Termín na spomínané úkony si dohodol s p. X.. X.. U. ako lekár ho videl prvýkrát dňa 08. 03. 2013. V čase toho prvého stretnutia boli prítomní: zubný technik a sestrička. Medzi zubným technikom a lekárom bola nejaká komunikácia, nevšímal si ju, po čase zubný technik opustil ambulanciu a zostal len lekár, ktorý

hovorí po rusky, nevedel po slovensky, ako aj sestrička. Žalobca trpí na alergiu už 30 rokov, pretože robil ako fotograf, výtvarník, pracoval s fotografickými chemikáliami. Na vysvetlenie žalobca uviedol, že bol ošetrovaný u iného lekára F.. Z. V. A., ktorý mu odrezal pravý horný mostík, tento ho ošetroval v období od 07/12 asi do konca 02/2013. Za všeobecným lekárom V. J. Q. šiel z dôvodu, že dostal silnú alergiu, a to asi vo februári 2013, resp. začiatkom marca 2013. Alergia sa týkala týchto miest: na ľavej ruke, v zákolení oboch dolných končatín, v zápästiach obidvoch horných končatín, veľmi silný opuch mal na ľavej nohe, z dôvodu ktorej alergie si nemohol obliecť ani nohavice. O tej alergií na chemikálie povedal p. X. ešte pred zákrokom, a to buď v maili, telefonicky alebo osobne, teda ešte pred určením termínu zákroku, ako aj p. I. - spolumajiteľke firmy - žalovaného. I. alebo sestrička sa ho opýtali, že keď dostane alergiu na injekciu, čo majú spraviť. Na to im odpovedal, že okamžite musia volať rýchlu zdravotnícku službu. Ďalej sa žalobca vyjadril tak, že jeho zdravotný stav ohľadom predmetu sporu, doposiaľ nie je dokončený. Bol u viacerých stomatológov, ktorí mu odmietli vyrobiť na tie kovové čapy zubné korunky, pretože by niesli zodpovednosť za ten predchádzajúci stav. Uviedol, že uplatnil reklamáciu u žalovaného, a to doporučeným listom zo dňa 18.03.2015 (č. l. 120 spisu), v tejto písomne uviedol, že v marci 2013 vyhľadal žalovaného na spravenie zubného mostíka. V závere tohto listu žalobca žiadal žalovaného o úhradu nákladov vo výške 4815,50 Eur spôsobených neodbornými a lajdácky vykonanými zásahmi, a to do 7 dní po obdržaní listu. V opačnom prípade sa obráti na súd na zaplatenie uvedenej sumy vrátane ďalších nákladov (ako cestovné, úroky z omeškania, strata na zárobku iné). Na túto reklamáciu

- list neobdržal žiadnu odpoveď. Žalobca sa vyjadril k námietke žalovaného, že jeho žalobný nárok nie je premlčaný. V marci 2015 sa dozvedel, že tie kovové čapy sú zle spravené z lekárskeho hľadiska, šírka zubného čapu je širšia ako než ten zub unesie a hocikedy sa môže zub zlomiť na dve časti. Ten lekár, ktorý mu spôsobil tieto bolesti, mal ho poslať na alergologické vyšetrenie ohľadom tých materiálov, ktoré on používal, a ktoré používal aj vo vzťahu k jeho osobe. Žalobca navrhol vykonať súdnoznalecké dokazovanie. Žiadal žalobe vyhovieť.

7.2. Vo vyjadrení zo dňa 12. 08. 2017 (č. l. 102 spisu s prílohami) žalobca poukázal na vopred popísaný skutkový stav v žalobe a vyjadrení. Doporučeným listom z marca 2015 žiadal uhradiť od žalovaného spôsobenú škodu, avšak tento na jeho reklamáciu vôbec nereagoval, pričom mal buď škodu uhradiť, alebo ho poslať na súdnoznalecké vyšetrenie. Týmto porušil zákon o ochrane spotrebiteľa. Touto nečinnosťou žalovaný zastavil premlčaciu dobu. Vybavenie jeho reklamácie bolo závislé od posudku súdneho znalca, ktorý mal zabezpečiť žalovaný. Taktiež sa vyjadril k viacerým lekárom, ktorých následne navštívil. Päťkrát dostal alergiu na zubárske materiály (viac ako 7 mesiacov práce neschopnosť), výsledok laboratórneho vyšetrenia s pozitívnym alergickým testom z januára 2014 dostal až v júli 2014. Podľa jeho názoru podal reklamáciu včas, ako aj žalobu na súd. Okrem iného poukázal na to, že žalovaný závažným spôsobom porušil jeho práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti - príloha Charta práv pacienta v Slovenskej republike (č. l. 1 až 4, 7, 9 až 10). V závere uvádza, že jediný zubný lekár neovláda ani základy stomatologického ošetrenia, zubný technici nevedia vyrobiť zubné mostíky čo do kvality, funkčnosti, estetiky. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že spravili prípravné práce pre iného stomatológa, čo považuje za nepravdivé tvrdenie. Pripojil vopred spomínané listinné, ako aj iné dôkazy uvádzané v tomto vyjadrení (listinné dôkazy č. l. 103 až 121 spisu, č.l. 129 až 135 spisu - lekárske správy a iné).

8.1. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu považuje za neopodstatnenú, a to s poukazom na ich vyjadrenia. Vzniesla námietku pasívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko žalovaný nenesie zodpovednosť za žalobný nárok, ako aj námietku premlčania uplatneného nároku. V danom prípade neboli naplnené atribúty vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Čo sa týka stomatológa, ktorý ošetroval žalobcu, ide o doktora U., čomu nasvedčujú listinné dôkazy tvoriace prílohu vyjadrenia samotného žalovaného. Karta pacienta je interný doklad ambulancie žalovaného, v ktorom sa zaznamenáva stav chrupu, ako aj prevedené ošetrenia. Samotný záznam vykonáva sestra na základe pokynov lekára - doktora U.. Žalovaný mal skúsenosť so žalobcom v roku 2011, kedy bol zubný technik X. oslovený lekárom B. I. J. Q., požiadal ho vyhotoviť mostíky pre žalobcu. Laboratórium žalovaného funguje na systéme objednávky aj zo strany externých lekárov, preto nebol dôvod túto prácu odmietnuť. Ďalším dôkazovým materiálom je mailová komunikácia medzi technikom X. a doktorom B., ktorý bol ošetrujúci lekár žalobcu. Zo strany žalovaného išlo o štandardný postup. Práca bola vyhotovená, poslaná do ambulancie doktora B.. V roku 2013 žalobca zmenil ošetrujúceho lekára u žalovaného. Poukázala na cenník, aktuálne platný a bol platný aj v čase (schválený samosprávnym krajom a platný od 01. 11. 2012), kedy navštívil žalovaného žalobca. Žalovaný pracuje s vysokokvalitnými materiálmi a v danom prípade bol použitý materiál vhodný na dlhodobé použitie v rozsahu 12 mesiacov, a nie 2-3 týždne

ako tvrdí žalobca. Trvalé mostíky pre žalobcu neboli zo strany žalovaného vyrobené, nakoľko žalobca nespolupracoval so žalovaným. V priebehu liečby, ktorú absolvoval u žalovaného, navštevoval stále iných lekárov, ktorí vykonávali ním požadované úpravy, za čo žalovaný odmietol niesť zodpovednosť. Žalobcovi bolo oznámené, že žalovaný nie je schopný vyhotoviť mostíky podľa jeho želania, nakoľko jeho požiadavky sa vymykali. Žalovaný podniká v tejto oblasti od roku 1994. Poukázala na röntgenový snímok, vyhotovený 09. 03. 2011, ktorý pacient priniesol na objednanú návštevu k žalovanému, a na detail na nedokonalú kovovú výplň zuba č. 22, a na viackoreňovú nadstavbu na zub číslo 16 a zub číslo 17. Išlo o nutnú prípravu pred fixnou náhradou a príloha č. 74 zachytáva zuby po ošetrení žalovaným, teda ide o zub 23 a 24. Žalobcovi bola vykonaná predprotetická príprava, a to na základe jeho požiadaviek a dodržania správneho pracovného postupu. Žalovaný sa žiadnym spôsobom necíti byť zodpovedný za akúkoľvek škodu žalobcovi. Právna zástupkyňa doložila protokol o vykonanom dohľade na diaľku zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý na základe podnetu žalobcu vykonal šetrenie u žalovaného. Ani úrad nekonštatoval žiadne pochybenie zo strany žalovaného. Poukázala na lekársku správu F.. P. zo dňa 01. 01. 2013, ktorý odporučil žalobcu na alergické vyšetrenie na dentálne materiály. Až následne dňa 08. 03. 2013 žalobca navštívil kliniku žalovaného, kde v zmysle dokumentácie o zdravotnej starostlivosti žalovaný nezaevidoval žiadne príznaky alergie. Až následne dňa 15. 04.2013 emailom žalobca kontaktoval žalovaného, že musel ísť na pohotovosť v dôsledku bolesti kĺba, a nie v dôsledku alergickej reakcie ako žalobca uvádza. Tento navštívil viacej zubných lekárov, títo mu previedli ďalšie zákroky, napr. ďalšie zbrúsenie zubov, a v dôsledku týchto skutočností žalovaný nemal možnosť dokončiť finálnu prácu v zmysle stanoveného protetického plánu dohodnutého so žalobcom. K listu (č. l. 120 spisu) nemá žiadnu vedomosť o tom, či žalovaný takýto list vôbec obdržal. Žalovaný prejavil ľútosť nad zdravotným stavom žalobcu.

8.2. Vo vyjadrení právny zástupca žalovaného zo dňa 19. 06. 2017 (čl. 97-98) poukázal na ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 OZ. Má za to, že subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode (ujme) na zdraví, pri ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacie doby je viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla. Samotná skutočnosť, že škoda iba vzniká, resp. existencia škodovej udalosti, je z tohto hľadiska nerozhodná. Žalovaný má za to, že k uplatneniu práva žalobcu na náhradu škody došlo po uplynutí premlčacej doby, ktorá je dvojročná, začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný v marci 2013 mu mal spôsobiť okamžitú škodu vo výške 1 120,- Eur v súvislosti s ošetrením a odstránením nezávadných zubných mostíkov na zuboch č. 4 až č. 7 vľavo aj vpravo, následne spôsobiť ďalšiu škodu tým, že odstránil všetky čapy hore i dole v zuboch č. 13, 16, 17, 23, 24, 44, 45, čím mu mala vzniknúť okamžitá škoda 565,- Eur. Žalobca mal u žalovaného zaplatiť za lekárske úkony sumu 2 127,- Eur spolu s nákladmi na cestovné 325,44 Eur, pričom tieto sa uskutočnili v mesiaci marci 2013. V apríli 2013 sa žalobca dostal do konfliktu so žalovaným, pretože podľa jeho slov tento odmietol žalobcu prijať, aby mu boli dorobené trvalé zubné mostíky a napravená údajná vzniknutá škoda. Žalobca vyhľadal zubnú lekárku v F. a lekára v B., ktorým za práce zaplatil. Taktiež súkromná zubná klinika v A. si vyúčtovala sumu 4 950,- Eur. Prvým predpokladom plynutia subjektívnej premlčacej doby predstavuje vedomosť poškodeného o škode, kedy tento nadobudol subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej či nemajetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu. Keďže žalobca hovorí o tzv. okamžitej škode, je dôvodné sa domnievať, že o vzniku škody sa dozvedel už v čase mesiaca marca 2013, najneskôr v apríli 2013, keď po rozpore viac žalobca k žalovanému na lekársky zákrok neprišiel. Zároveň žalovaný podotýka, že subjektívna vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá, nemusí byť totožná s osobou škodcu, nakoľko poškodený nie je povinný právne kvalifikovať zodpovednostný vzťah a vyvodiť tak záver o zodpovednosti konkrétnej osoby. Už po prvom zákroku v mesiaci marci 2013 bol žalobca nespokojný s lekárskym postupom a celú zodpovednosť za vzniknuté zdravotné ťažkosti od začiatku pripisoval práve žalovanému. Teda žalobca si uplatnil svoje právo až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže žaloba datovaná dňa 22. 03. 2016, bola doručená súdu dňa 24. 03. 2016, pričom žalobca sa o vzniku škody, ako aj o zodpovednej osobe pripisujúcej spôsobenie tejto škody dozvedel už v mesiaci marec až apríl 2013. Potom žalobca mal právo na náhradu škody uplatniť najneskôr v mesiaci apríli 2015, a nie až dňa 22. 03. 2016.

9.1. Podľa § 181 ods. 2 sudkyňa uviedla, že medzi sporovými stranami je nesporné, že žalobca navštívil ambulanciu žalovaného za účelom vyrobenia mostíka. Žalobca tvrdí, že túto ambulanciu navštívil za účelom vyrobenia mostíka, a to na zuby 3 až 7 v hornej časti (na obidvoch stranách).

9.2. Podľa § 181 ods. 2 sudkyňa uviedla, že medzi sporovými stranami je sporné vzhľadom na vyjadrenia žalovaného nasledovné: žalovaný namieta dôvodnosť žaloby v celom rozsahu, ktorú žiada zamietnuť. Ďalej namieta pasívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže podľa jeho názoru, žalovaný označený v žalobe nezodpovedá za uplatnený nárok zo strany žalobcu. Vzniesol aj námietku premlčania uplatňovaného nároku zo strany žalobcu. Taktiež je sporná pravdivosť cenníka žalovaného. Žalovaný má za to, že v danom spore nie sú naplnené atribúty vzniku zodpovednosti škody žalovaného voči žalobcovi.

9.3. Podľa § 181 ods. 2 súd uviedol toto predbežné právne posúdenie veci: V danom prípade je potrebné zaoberať sa vznesenými námietkami zo strany žalovaného, keďže tento nesúhlasí so žalobou v celom rozsahu. Namietal vecnú legitimáciu žalovaného, ako aj premlčanie uplatneného žalobného nároku. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitnú. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter (podporný). Platí v prípade, ak nie je pre konkrétne právo ustanovená osobitná premlčacia doba. Plynutie premlčacej doby prebieha súvisle od začiatku do skončenia lehoty, pokiaľ sa nevyskytne prekážka, ktorá ju preruší. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 160 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t. j. od škodnej udalosti. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Pri preukázaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti.

9.4. Ďalej súd posudzoval, či boli naplnené zákonné predpoklady pre uplatnenie zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 v prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti.

9.5. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že je potrebné sa zaoberať s listom žalovaného (č. l. 120 spisu), či z hľadiska obsahu ide o reklamáciu, ako to uvádza samotný žalobca.

10.1. Podľa § 181 ods. 2 súd nevykonal navrhované znalecké dokazovanie zo strany žalobcu, ktoré nepovažoval za potrebné vykonať, s prihliadnutím na vyslovený právny názor v bode 12. odôvodnenia tohto rozsudku.

10.2. Súd uvádza, že dokazovanie listinami ich čítaním, čítaním ich časti alebo oznámením o ich obsahu podľa § 204 - čo sa týka ostatných listinných dôkazov nevykonal, nakoľko ich fotokópie, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán, boli navzájom doručené, mali možnosť sa s nimi oboznámiť. Zároveň súd odkazuje na obsah tohto súdneho spisu, vrátane listinných dôkazov predložených oboma stranami.

11.1. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11.2. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

11.3. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11.4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11.5. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

11.6. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12.1. Na základe skutkového vymedzenia žaloby je nesporné, že žalobca navštívil ambulanciu žalovaného za účelom vyrobenia mostíka. Podľa žalobcu túto navštívil za účelom vyrobenia mostíka, a to na zuby č. 3 až 7 v hornej časti (na obidvoch stranách). Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre namietanú pasívnu vecnú legitimáciu v spore o nároku na náhradu škody, vznesenú námietku premlčania žalobného nároku, pri uplatnení ktorého neboli naplnené atribúty vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví. Žalovaný mal skúsenosť so žalobcom v roku 2011, kedy bol zubný technik u žalovaného X..X. oslovený lekárom B. z J. Q., ktorý ho požiadal vyhotoviť mostíky pre žalobcu (jeho ošetrujúci lekár). Zo strany žalovaného išlo o štandardný postup. Práca bola vyhotovená, poslaná do ambulancie doktora B.. V roku 2013 žalobca zmenil ošetrujúceho lekára u žalovaného - X.. U. mu vykonával úkony, s ktorými začal dňa 08. 03. 2013 a pokračoval v ďalších dňoch: 14. 03. 2013, 18. 03. 2013, 22. 03. 2013, 25. 03. 2013, 28. 03. 2013. Podľa názoru okresného súdu tomuto nasvedčuje zistený skutkový stav veci, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v priebehu liečby, ktorú absolvoval žalobca u žalovaného, navštevoval stále iných lekárov, ktorí vykonávali ním požadované úpravy, za čo žalovaný odmietol niesť zodpovednosť. Žalovaný poukázal na röntgenový snímok, vyhotovený 09. 03. 2011, ktorý pacient priniesol na objednanú návštevu k žalovanému, a na detail na nedokonalú kovovú výplň zuba č. 22, a na viackoreňovú nadstavbu na zub číslo 16 a zub číslo 17. Samotný žalobca potvrdil, že po návštevách u žalovaného vyhľadal asi 30 zubných lekárov. Vzhľadom na uvedené vrátane listinných dôkazov, nie je možné objektívne ustáliť skutkový stav z hľadiska uplatneného žalobného nároku na náhradu škody z dôvodu poskytovania zdravotnej starostlivosti voči žalovanému, keďže žalobca ako pacient opakovane vyhľadal rôznych poskytovateľov, navštívil viacej zubných lekárov, títo mu previedli ďalšie zákroky, napr. ďalšie zbrúsenie zubov. Potom aj súd dospel k záveru, že v dôsledku týchto skutočností žalovaný nemal možnosť dokončiť finálnu prácu (trvalé mostíky) v zmysle stanoveného protetického plánu dohodnutého so žalobcom. Uvedené tvrdenie preukazuje aj listinný dôkaz - protokol o vykonanom dohľade na diaľku zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 19.01.2017, ktorý na základe podnetu žalobcu vykonal šetrenie u žalovaného, z ktorého vyplýva: „Vzhľadom na putovanie pacienta medzi rôznymi stomatologickými pracoviskami aj v zahraničí, nie je možné objektívne a konkrétne pomenovať nejaké pochybenie. Pacient nerešpektoval dohodnutý liečebný režim, neustále striedal poskytovateľov a do procesoch vnášal prvky svojich laických predstáv a postrehov z internetu. Dohliadaný subjekt v dohliadanom období poskytol zdravotnú starostlivosť lege artis.“ Ani úrad nekonštatoval žiadne pochybenie zo strany žalovaného. Z lekárskej správy F.. P. zo dňa 01. 01. 2013 vyplýva, že tento odporučil žalobcu na alergické vyšetrenie na dentálne materiály. Až následne dňa 08. 03. 2013 žalobca navštívil kliniku žalovaného, kde v zmysle dokumentácie o zdravotnej starostlivosti žalovaný nezaevidoval žiadne príznaky alergie. Následne dňa 15. 04. 2013 emailom žalobca kontaktoval žalovaného, že musel ísť na pohotovosť v dôsledku bolesti kĺba, a nie v dôsledku alergickej reakcie ako žalobca uvádza. Žalobca predložil ďalšie lekárske správy (z 1/2014, 2/2014, 6/2015 a iné), v ktorých sa uvádza napr. alergická reakcia na neznámu látku, alergická reakcia kože, opuch končatiny, bolesti v lýtku... Pri posudzovaní zákonných predpokladov pre uplatňovanie zodpovednosti za škodu súd vychádzal z ust. § 420 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: protiprávny úkon/porušenie povinnosti, ujma (škoda), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkon a škodou, zavinenie. V danej veci išlo o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nie je podstatné, či protiprávnosť vznikla porušením zákona alebo uzatvorenej zmluvy. Protiprávnosť má dve formy: protiprávne konanie a protiprávne nekonanie (napr. zdravotnícky pracovník bol povinný konať a nekonal). Protiprávnosťou je také konanie zdravotníckeho pracovníka, ktoré nie je v súlade so súčasným stavom lekárskej vedy (non lege artis), skutočnosť ktorá sa v tomto spore nepreukázala. V prejednávanej veci nie je možné ustáliť určitosť skutkového stavu čo do základu žalobného nároku proti žalovanému. Až následne by bolo možné a potrebné skúmať pri každom konkrétnom prípade úroveň dostupnej terapie pri daných možnostiach zdravotníckeho pracovníka (nie každá nemocnica alebo nie každý zdravotnícky pracovník má rovnaké alebo porovnateľné materiálne a prístrojové vybavenie ako špičkové medicínske centrá), keďže žalobca ako pacient vyhľadal viac zubárov, ktorí mu aj reálne vykonali určité výkony so zubami v ústnej dutine. Teda žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu proti žalovanému (súčasne), hoci námietku vecne pasívneho subjektu v spore považoval súd za neopodstatnenú, keďže žalobca navštívil ambulanciu žalovaného za účelom vyrobenia mostíka, čo však neznamená, že žalobca preukázal vznik zodpovednosti žalovaného za vyčíslenú škodu. Inak predložený cenník aktuálne platný, bol platný aj v čase, kedy navštívil žalovaného žalobca (schválený samosprávnym krajom a platný od 01. 11. 2012).

12.2. Súd sa zaoberal aj doporučeným listom žalobcu zo dňa 18.03.2015 (č. l. 120 spisu), vo vzťahu ktorému uviedol, že týmto uplatnil reklamáciu u žalovaného. V tomto liste písomne uviedol, že v marci 2013 vyhľadal žalovaného na spravenie zubného mostíka. Podľa posudku súdneho znalca, mal žalovaný spraviť koreňové výplne u zubov 13 a 14, následne spraviť korunky hore 13 - 17 a 23 - 27. Namiesto toho mu žalovaný odrezal všetky mostíky aj dolné bez závad, vymenil aj dobré koreňové čapy, brutálne obrúsil zuby 17, 37, 35, 34, 47, koreňové čapy u zubov 44, 45 nenalepili dobre, koreňové výplne nespravili dobre, zničili mu prevažnú časť ostávajúcej zubnej skloviny. Zaplatil zbytočne 2375,50 Eur, na úkony ktoré nedal žiadny súhlas. Zničili mu aj dolné korunky za 960,- Eur. Následne si musel dať ošetriť 4 zuby - výplne, čapy za 480,- Eur, náklady za 2 implantáty za 1000,- Eur. V závere tohto listu žalobca žiadal žalovaného o úhradu nákladov vo výške 4815,50 Eur spôsobených neodbornými a lajdácky vykonanými zásahmi, a to do 7 dní po obdržaní listu. V závere tohto listu žalobca písomne uvádza, že v opačnom prípade sa obráti na súd na zaplatenie uvedenej sumy vrátane ďalších nákladov ako cestovné, úroky z omeškania, strata na zárobku a iné). Ako dôkaz predložil súdu podací lístok z pošty z tohto istého dňa. Na túto reklamáciu - list neobdržal žiadnu odpoveď. Vo vzťahu k tomuto listu žalobcu, ktorý označil ako reklamáciu, súd poukazuje na to, že menovaný nepreukázal, či sa reálne dostal do dispozície žalovaného, ani právna zástupkyňa žalovaného o tomto liste, či reklamácii nemá vedomosť od žalovaného. Bez ohľadu na zistené okresný súd sa zaoberal s touto skutočnosťou, či žalobca si uplatnil reklamáciu u žalovaného, tak ako to uvádza vo vyjadrení na č.l. 102. Pri akceptovaní žalobcu ako spotrebiteľa sa nároky z vád spravujú Zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého žalobca ako spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania (§2 písm. a) tohto zákona) na rozdiel od žalovaného ako dodávateľa podnikateľa. Spotrebiteľ ako fyzická osoba má právo reklamáciou uplatniť zodpovednosť za vady výrobku alebo služby, pričom vybavením reklamácie je ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že uplatnil reklamáciu, ktorou požadoval od žalovaného náhradu škody z dôvodov popísaných v predmetnom liste. Ak spotrebiteľ zistí, že vec má vadu, bol povinný bez zbytočného odkladu uplatniť reklamáciu u žalovaného. Zväčša sa uplatňujú vady výrobného charakteru, vady, ktoré vznikli nevhodným použitím materiálu alebo vady, ktoré vznikli nesprávnym technickým postupom, napr. v danej veci by prichádzal do úvahy nesprávny postup stomatológa zamestnaného u žalovaného. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr, napr. ak sa reklamovaný výrobok posiela na opravu. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok (§ 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa). V súvislosti s touto reklamáciou žalobcu, okresný súd vychádzal z výsluchu žalobcu, ktorý uviedol, že ambulanciu žalovaného navštívil za účelom vyrobenia mostíka na obidvoch stranách v ústnej dutine, a to na zuby 3 až 7 v hornej časti na obidvoch stranách. Lekár U. mu vykonával úkony, s ktorými začal dňa 08. 03. 2013 a pokračoval v ďalších dňoch: 14. 03. 2013, 18. 03. 2013, 22. 03. 2013, 25. 03. 2013, 28. 03. 2013. Žalobca ďalej uviedol, že po týchto vykonaných stomatologických prácach mal bolesti a dostal alergiu, napriek tomu reklamáciu neuplatnil bez zbytočného odkladu u žalovaného, resp. v primeranej dobe s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu ohľadom na jeho subjektívne pocity a pretrvávajúce bolesti. Taktiež nemožno ponechať bez povšimnutia, že v danom prípade prichádzalo do úvahy za predpokladu, že žalobca mienil podať reklamáciu, túto uplatniť postupne, keďže išlo o čiastkové úkony, či výkony zamestnancov u žalovaného, a to v konkrétnych dňoch (vykonané 08. 03. 2013, 14. 03. 2013, 18. 03. 2013, 22. 03. 2013, 25. 03. 2013, 28. 03. 2013). Žalobca tak mohol urobiť pri najbližšej návšteve, t.j. bez zbytočného odkladu u stomatológa žalovaného, pokiaľ pociťoval zdravotné problémy v súvislosťami s vopred vykonanými úkonmi z predchádzajúcej návštevy, čo však neurobil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal skúsenosť so žalobcom v roku 2011, kedy bol zubný technik X. oslovený lekárom B. I. J. Q., ktorý bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, tento ho poprosil vyhotoviť mostíky pre žalobcu. Laboratórium žalovaného funguje na systéme objednávky aj zo strany externých lekárov, preto nebol dôvod túto prácu odmietnuť. Až v roku 2013 žalobca zmenil ošetrujúceho lekára u žalovaného. Trvalé mostíky pre žalobcu neboli zo strany žalovaného vyrobené, čomu nasvedčuje zistený skutkový stav, keďže v priebehu liečby, ktorú absolvoval u žalovaného, žalobca navštevoval stále iných lekárov, ktorí vykonávali ďalšie úpravy. Je preto logické, že žalovaný odmietol niesť zodpovednosť za vznik akejkoľvek škody pre žalobcu, ktorá bola predmetom sporu. Išlo o nutnú prípravu pred fixnou náhradou, žalobcovi bola vykonaná predprotetická príprava. Právna zástupkyňa doložila protokol o vykonanom dohľade na diaľku zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý na

základe podnetu žalobcu vykonal šetrenie u žalovaného. Ani úrad nekonštatoval žiadne pochybenie zo strany žalovaného. Súd poukazuje aj na lekársku správu F.. P. zo dňa 01. 01. 2013, ktorý odporučil žalobcu na alergické vyšetrenie na dentálne materiály. Až následne dňa 08. 03. 2013 žalobca navštívil kliniku žalovaného, kde v zmysle dokumentácie o zdravotnej starostlivosti žalovaný nezaevidoval žiadne príznaky alergie. Následne dňa 15.04.2013 emailom žalobca kontaktoval žalovaného, že musel ísť na pohotovosť v dôsledku bolesti kĺba, a nie v dôsledku alergickej reakcie ako žalobca uvádza. Tento navštívil viacej zubných lekárov, títo mu previedli ďalšie zákroky, napr. ďalšie zbrúsenie zubov. V dôsledku týchto skutočností žalovaný nemal možnosť dokončiť finálnu prácu v zmysle stanoveného protetického plánu dohodnutého so žalobcom. Potom súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, či tento písomný list ako reklamácia sa dostal do fyzickej dispozície žalovaného, zo strany žalobcu nebola reklamácia podaná včas, a preto mu nevznikol ani nárok na uplatnenie práva, ktorý by vznikol až v súvislosti s riadne a včas podanou reklamáciou, čo však nie je tento prípad.

12.3. V danom prípade je potrebné zaoberať sa aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný voči uplatňovanému nároku žalobcu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter (podporný). Platí v prípade, ak nie je pre konkrétne právo ustanovená osobitná premlčacia doba. Plynutie premlčacej doby prebieha súvisle od začiatku do skončenia lehoty, pokiaľ sa nevyskytne prekážka. V zmysle § 160 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 160 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, čo je daný prípad, platí len subjektívna premlčacia doba. Pri preukázaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti. Potom súd má za to, že subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode (ujme) na zdraví, pri ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacie doby je viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla. Súd má za to, že k uplatneniu práva žalobcu na náhradu škody došlo po uplynutí premlčacej doby, ktorá je dvojročná, začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný v marci 2013 mu mal spôsobiť okamžitú škodu vo výške 1 120,- Eur v súvislosti s ošetrením a odstránením nezávadných zubných mostíkov na zuboch č. 4 až č. 7 vľavo aj vpravo, následne spôsobiť ďalšiu škodu tým, že odstránil všetky čapy hore i dole v zuboch č. 13, 16, 17, 23, 24, 44, 45, čím mu mala vzniknúť okamžitá škoda 565,- Eur. Žalobca mal u žalovaného zaplatiť za lekárske úkony sumu 2 127,- Eur spolu s nákladmi na cestovné 325,44 Eur, pričom tieto sa uskutočnili v mesiaci marci 2013. V apríli 2013 sa žalobca dostal do konfliktu so žalovaným, pretože podľa jeho slov tento odmietol žalobcu prijať, aby mu boli dorobené trvalé zubné mostíky a napravená údajná vzniknutá škoda. Žalobca vyhľadal zubnú lekárku v F. T. E. V. B., ktorým za práce zaplatil. Taktiež súkromná zubná klinika v A. si vyúčtovala sumu 4 950,- Eur. Prvým predpokladom plynutia subjektívnej premlčacej doby predstavuje vedomosť poškodeného o škode, kedy tento nadobudol subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej či nemajetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu. Keďže žalobca hovorí o tzv. okamžitej škode, potom súd má za to, že o vzniku škody sa dozvedel už v čase mesiaca marca 2013, najneskôr v apríli 2013. Bez ohľadu na uvedené je nesporné, že už po prvom zákroku v mesiaci marci 2013 bol žalobca nespokojný s lekárskym postupom a celú zodpovednosť za vzniknuté zdravotné ťažkosti (bolesti a iné) od začiatku pripisoval práve žalovanému. Teda žalobca si uplatnil svoje právo až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže žaloba datovaná dňa 22. 03. 2016, bola doručená súdu dňa 24. 03. 2016, pričom žalobca sa o vzniku škody, ako aj o zodpovednej osobe pripisujúcej spôsobenie tejto škody, dozvedel už v mesiaci marec až apríl 2013. Potom žalobca mal právo na náhradu škody uplatniť na súde najneskôr v mesiaci apríli 2015, a nie až dňa 24. 03. 2016.

12.4. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal uplatnený žalobný nárok čo do základu, preto nebol dôvod posudzovať ani jeho výšku. Žalovaný vyvrátil sporné tvrdenia a námietky žalobcu skutkovým stavom, ako aj právnou argumentáciou, listinnými dôkazmi. Preto nebol dôvod na pripustenie ďalšieho dokazovania (nevykonal návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania). Potom žalobcovi neprináleží ani uplatnený zákonný úrok z omeškania z čiastkovej žalovanej sumy. Vzhľadom na uvedené okresný súd prvej inštancie rozhodol prvým výrokom tohto rozsudku tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

13.1. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, ktorý predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania podľa § 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú dané dôvody osobitného zreteľa. Zákon pre toto rozhodnutie vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1) dôvody hodné osobitného zreteľa, 2) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj zo sociálnych aspektov. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V predmetnom prípade po preskúmaní pomerov (majetkových, osobných a sociálnych) strán v tomto konaní súd dospel k záveru, že na strane žalobcu je potrebné vzhliadnuť dôvod osobitného zreteľa v súvislosti s predmetom konania. Žalobca uplatňuje v danom prípade nárok na náhradu škody z dôvodu poskytovania zdravotnej starostlivosti (§ 420 ods. 1 . Odhliadnuc od právnych nárokov mu jeho zdravotný stav nedovoľoval plnohodnotne pracovať. Žalobca je rozvedený, žije v spoločnej domácnosti s družkou. Podniká v oblasti výroby tlačív, mal však pozastavenú činnosť vzhľadom na zdravotný stav. Túto živnostenskú činnosť má obnovenú od r. 2016. Práceneschopný bol v dobe od januára 2017 do mája 2017. Spolu s družkou dosahuje mesačný príjem cca 1 200,- Eur až 1 400,- Eur v hrubom. V súčasnosti je často na PN. Na strane žalovaného súd nezistil také dôvody, ktoré by použitím moderačného práva súdu viedli k bezúspešnému bráneniu práva. Z výsledku sporu vyplynul dôvod na použitie moderačného práva. Týmto dôvodom je najmä povaha a okolnosti daného sporu. Preto druhým výrokom rozsudku okresný súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % proti žalobcovi a tretím výrokom rozsudku rozhodol tak, že výnimočne náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 50 % proti žalobcovi nepriznáva.

13.2. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.