Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Csr-1-2017.pdf
PDF · 118.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne P. R., H.. XX.XX.XXXX, C. Z., A.. Z. XX proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, právne zastúpenému Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom, Vansovej 2, Bratislava, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 19334/16 zo dňa 6.3.2017, sa zrušuje.
II. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.2.2017 spresnenou podaním žalobkyne zo dňa 6.4.2017 na súd došlým 13.4.2017 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA19334/16 zo dňa 8.3.2017. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť nakoľko nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu a nebolo jej umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom bol rozhodnutý spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. že tam bol iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský rozsudok ju zaväzoval na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporujúce dobrým mravom. Výkon rozhodcovského rozsudku bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bližšie však vo svojom primárnom podaní, ktoré na súd došlo 8.2.2017, tieto dôvody nekonkretizovala. Uviedla však, že s rozhodnutím rozhodcovského súdu a rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí, pretože nikdy žalovanému nedala právo, aby sa s ním súdila na rozhodcovskom súde a nikto jej nemá právo odňať jej ústavné právo súdiť sa na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Žalovaná spoločnosť konala protiprávne a zmluva s pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. je neplatná od počiatku pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, obsahuje neprijateľné podmienky, z ktorých jedna je rozhodcovská zmluva, či doložka. Ďalej obsahuje úžernícky úrok, nesprávny údaj RPMN, nečitateľné obchodné podmienky. V zmluve (úverovej) nie je rozdielna splátka na istinu a úrok a preto podľa zákona je úver bezúročný.
2. V čase, keď žalobkyňa podala žalobu na súde podaním zo dňa 6.2.2017 bolo voči nej sporné rozhodcovské konanie len začaté, avšak po tom, čo sa k veci vyjadril žalovaný, žalobkyňa v doplňujúcom podaní zo dňa 6.4.2017 svoju žalobu konkretizovala a v tom čase jej už bol sporný rozhodcovský rozsudok doručený. A teda žalobkyňa ho pripojila k podaniu zo dňa 6.4.2017. Z tohto rozhodcovského rozsudku bolo potom zrejmé, že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom v Bratislave, Rusínska cesta 15, IČO: 45744971 vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pod sp. zn. SESAspA19334/16 zo dňa 6.3.2017. V doplňujúcom podaní zo dňa 6.4.2017 žiadala žalobkyňa určiť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
3. Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní však súd takúto zmenu žalobu nepripustil.
4. V podaní zo dňa 6.4.2017 žalobkyňa poprela medzitým poskytnuté skutkové tvrdenia žalovaného a uviedla, že 27.5.2016 jej žalovaný dal podpísať dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na základe postúpenia pohľadávky od obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a to už premlčanej pohľadávky, o čom nemala vedomosť, nakoľko nevidela postupnícku zmluvu. Dňa 27.5.2016 zároveň podpísala aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, pričom s pôvodným veriteľom takúto zmluvu nepodpísala. Spísanie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, o ktorej v čase spísania netušila. Uviedla, že na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola podpísaná stranami, žalovaný podal žalobu na uvedený rozhodcovský súd. Ide o žalobu, ktorou sa vymáhajú plnenia zo zmluvy, resp. zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. 0034475661 zo dňa 25.11.2009. Sporná úverová zmluva neobsahuje skoro žiadne predpísané zákonné náležitosti v zmysle § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, najmä neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termínoch splátok, istiny úroku a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o formulárovú zmluvu, ktorej predtlač sú napísané malými písmenkami. Formulár mal veriteľ vopred pripravený a dopisoval len údaje týkajúce sa klienta. Tvrdila, že zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Na podporu svojej argumentácie citovala viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré uviedla.
5. K svojej pôvodnej žalobe žalobkyňa pripojila kópiu žaloby zo dňa 8.11.2016, ktorú podal žalovaný na vyššie uvádzaný Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, zmluvu - žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro z 25.11.2009, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3635915 zo dňa 27.5.2016 a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu podpísanú medzi stranami 27.5.2016 ako aj pokus o zmier a prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. a Všeobecnom úverovou bankou zo dňa 1.4.2015. Tiež pripojila kópiu poučenia o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi a uznesenie - výzvu na žalobnú odpoveď, teda listinu, ktorú jej zaslal rozhodcovský súd a ktorú mala k dispozícii v čase, keď podala žalobu na Okresný súd Martin. K svojmu podaniu zo dňa 6.4.2017 pripojila už aj napadnutý rozhodcovský rozsudok.
6. Žalovaný, ktorému bolo doručené prvé podanie žalobkyne, sa vyjadril k nemu prvýkrát podaním zo dňa 8.3.2017, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť ako nedôvodnú. Súčasne uviedol, že ku dňu spísania svojho vyjadrenia žalovaný neeviduje doručenie rozhodcovského rozsudku. Naviac žalobkyňa v žalobe neuviedla ani číslo rozhodcovského rozsudku ani nepripojila jeho kópiu a preto má žalovaný za to, že rozsudok nebol zatiaľ zo strany rozhodcovského súdu vydaní ani doručovaný a teda žaloba je podaná predčasne.
7. Následne sa žalovaný vyjadril podaním 10.5.2017 už aj k doplňujúcemu podaniu žalobkyne zo dňa 6.4.2017, v ktorom opätovne žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy so žalobkyňou postupoval prísne podľa pravidiel vymedzených právnymi predpismi, konkrétne Zákonom č. 335/2014 Z. z.. Dňa 25.11.2009 žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného uzatvorila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, čiže úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 900 Eur. Podmienky čerpania finančných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve
a všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Keďže výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka, teda žalobkyne predmetnú pohľadávku uhradiť aj keď v omeškaní, poskytol žalovaný možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal žalobkyni dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Zároveň predložil žalovaný žalobkyni na podpis rozhodcovskú zmluvu, ktoré žalobkyňa podpísala 27.5.2016. Žalobkyňa uznala záväzok uvedený v bode 2. a podpisom rozhodcovskej zmluvy súhlasila, aby predmetná vec bola prejednaná pred príslušným súdom. Túto zmluvu však mala právo odmietnuť. Z uvedeného dôvodu ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa mala možnosť výberu a nebola ničím nútená. Podpis rozhodcovskej zmluvy alebo dohody o uznaní záväzku nebol podmienený podpisom iných dokladov a zo samotného znenia rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je obsahovo obšírna vyplýva právo žalobkyne jednak na výber rozhodcovského súdu, na možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy a v neposlednom rade aj možnosť odmietnutia rozhodcovského konania. Preto bola uzavretá platne. Obsah dohody rozhodcovskej zmluvy bol síce vopred pripravený, čo však v zmluvných vzťahoch nie je ničím výnimočný, pretože návrh zmluvy musí vždy niektorá zo zmluvných strán pripraviť. Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalobkyňa zatiaľ nepreukázala, že by bola z jej podpisu niečím donútená. Zmluvné strany sa dohodli v rozhodcovskej zmluve, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z rozhodcovskej zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozhodovaciu podmienku tento rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný tiež na ustanovenie § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. a tiež na to, že rozhodcovská zmluva bola samostatným dokumentom a jej uzavretie nebolo v žiadnom prípade podmienkou uzavretia dohody o uznaní a splácaní dlhu. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom rozhodcovskej zmluvy ako aj dohody, svojím podpisom existujúci záväzok uznala a vyjadrila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Tvrdenia žalobkyne o nekalej obchodnej praktike v prebiehajúcom konaní napriek tomu, že v rozhodcovskom konaní bola naopak pasívna, považoval žalovaný za účelové a nepodložené. Konanie žalobkyne, ktorá uzatvárala zmluvný záväzok, následne ich neplnila a potom bola nečinná počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, je neakceptovateľné. Aj zo smernice rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky, resp. rozhodcovské zmluvy uzavreté so spotrebiteľmi, avšak za neprípustné považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Zákonodarca ani v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nevymedzil iné pravidlá a zabezpečil ochranu spotrebiteľovi v tom, že mu umožnil širšie oprávnenie rozhodnúť sa, či bude spor voči dodávateľovi riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo pred všeobecným súdom Slovenskej republiky. Samotný zákonodarca v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nekoncipoval konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút na zabezpečenie nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Preto mal žalovaný za to, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku.
8. K svojmu vyjadreniu pripojil potom spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu podpísanú žalobkyňou dňa 27.5.2016 a dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach č. 3635915 z 27.5.2016. Na pojednávaní súd vypočul žalobkyňu a prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, oboznámil sa tiež s úplnou kópiu spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA19334/16.
9. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojom žalobnom návrhu a dôvodila, že úverová zmluva, ktorú uzavrela s predchodcom žalovaného, bola zmluvou spotrebiteľskou, peniaze použila na svoju vlastnú potrebu a spotrebiteľská zmluva v zmysle vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. mala mať písomnú formu. Tvrdila, že potvrdzujúci list, ktorý jej zaslal pôvodný veriteľ nebol obojstranne podpísaný. Spotrebiteľská zmluva nemala tiež zákonom vyžadované náležitosti ako výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, ani úrokovú sadzbu, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto veriteľ nemôže žiadať od spotrebiteľa teda žalobkyne poplatky a úroky, ktoré žiadal. Podľa výpisu z platieb z karty vybrala sumu 1090,73 Eur a zaplatila sumu 870 Eur. Rozdiel
zodpovedá sume 220,73 Eur a len táto suma mala byť jej dlhom. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú podpísala dňa 27.5.2016 nie je platná, pretože je v nej uvedená suma, na ktorú žalovaný nemá nárok. Jej sa možnosť splácať dlh v splátkach zdala naoko výhodná, ale neskôr zistila, že si nevedomky zhoršila zmluvné postavenie a to, kde nie je napísané poučenie o následkoch, či v čase podpisu dohody je dlh premlčaný alebo nie a že ak podpíše dohodu, jej sa predĺži premlčacia doba na 10 rokov. Je teda zrejmé, že žalobkyňa nezdôvodnila bližšie dôvody, ktoré uvádzala v pôvodnej žalobe ako vady rozhodcovského konania a totiž, že nebola riadne upovedomená o ustanovené rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, že sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, ktorým spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, že Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu a nekonkretizovala aké zákonom stanovené náležitosti mali absentovať v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, pre ktorých absenciu by mala byť spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná. Naopak, svoj procesný útok žalobkyňa zamerala na nedostatok úverovej zmluvy, z ktorej vychádzal rozhodcovský súd.
10. Súd sa oboznámil s kópiou spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave (č.l. 59-73) a z neho zistil tieto skutočnosti.
11. Dňa 22.12.2016 žalovaný v pozícii žalobcu proti žalovanej v procesnej pozícii žalovanej podal žalobu na tento rozhodcovský súd o zaplatenie 2.468,19 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 897,31 Eur od 1.4.2015 do zaplatenia. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanej nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2015 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom v Kežmarku. Pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy č. 34475661 uzavretej medzi predchodcom žalobcu (dnes žalovaného) so žalovanou (dnes žalobkyňou) dňa 25.11.2009. Žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho jej dlh narástol na sumu 2468,19 Eur a pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 897,31 Eur, riadneho úroku vo výške 978,64 a úroku z omeškania v sume 324,41 Eur a z poplatkov vo výške 267,83 Eur. Svoje tvrdenia žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa, prílohou v zmluve o postúpení pohľadávok, dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Ako však vyplynulo zo spisového materiálu, žalobca v rozhodcovskom konaní, dnes žalovaný, k svoje žalobe pre rozhodcovský súd pripojil len žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro podpísanú veriteľom dňa 25.11.2009 a všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3635915 podpísanú žalovanou dňa 27.5.2016, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela N. Ú. C., B.. K.. K. K. N. C. a obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave. K žalobe nebol pripojený žiadny dôkaz preukazujúci výšku pohľadávky žalobcu v rozhodcovskom konaní, jej štruktúru ani prehľad o tom, akým spôsobom mala žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná) dlh z úverovej zmluvy splácať.
12. Z ustanovenia rozhodcu na rozhodnutí vo veci samej, ktoré vydal predseda Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave súd zistil, že dňa 22.12.2016 predseda Stáleho rozhodcovského súdu ustanovil Z.. Q. Z. za rozhodcu na rozhodnutie v tejto veci, teda veci vedenej pod sp. zn. SRSAspA19334/16. 9.1.2017 vypracoval ustanovený rozhodca Z.. Q. Z. uznesenie (výzvu na žalobnú odpoveď), ktorou vyzval žalobkyňu (v rozhodcovskom konaní žalovanú), aby sa do 30 dní od doručenia uznesenia vyjadrila, čiže rozhodcovskému súdu predložila písomnú odpoveď. Súčasne k tomuto uzneseniu bol pripojený návrh na začatie rozhodcovského konania spolu s prílohami. Rub tohto uznesenia obsahoval rozsiahle poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi, ktorého znenie bolo prísne v súlade s ustanoveniami Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a podľa presvedčenia súdu toto poučenie vyčerpávajúcim spôsobom žalobkyňu (v rozhodcovskom konaní žalovanú) poučovalo o priebehu a následkoch rozhodcovského konania. Výzva na žalobnú odpoveď spolu s poučením rozhodcovského súdu podľa fotokópie podpísanej doručenky bola žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) doručená 30.1.2017. Z rozhodcovského spisu nevyplynulo, že by žalobkyňa rozhodcovskému súdu zaslala žalobnú odpoveď a preto rozhodcovský súd 6.3.2017 vydal napadnutý rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SRSAspA19334/16, ktorým žalobkyňu v procesnej pozícii žalovanej zaviazal zaplatiť žalovanému v procesnej pozícii žalobcu sumu 2.468,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 897,31 Eur od 1.4.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a súčasne zaviazal žalobkyňu ako žalovanú nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 148,09 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 263,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok obsahoval rozsiahle odôvodnenie, ale aj poučenie v súlade s ustanoveniami § 45, 46 a 41 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. K poučeniu rozhodcovského súdu súd nemohol nič vytknúť. Tento rozsudok bol žalobkyni potom doručený 5.4.2017 o čom svedčí podpísaná doručenka.
13. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd predovšetkým skúmal svoju právomoc vo veci rozhodovať v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. a vychádzal zo skutočnosti, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Táto zmluva je v súdnom spise opakovane pripojená napr. na čl. 43, 44.
14. Súd predmetnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako platnú rozhodcovskú zmluvu uzavretú v súlade s ustanovením § 3 Zákona č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na samotnej listine s tým, že z článku III. tejto zmluvy nepochybne vyplynulo aj poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi, ktoré bolo v súlade s prílohou č. 1 k Zákonu č. 335/2014 Z. z. a žalobkyňa mohla získať ucelený obraz o charaktere rozhodcovského konania.
15. Súd sa preto stotožnil so záverom, ktorý vyslovil Stály rozhodcovský súd v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku pri odôvodňovaní jeho právomoci a na argumentáciu rozhodcovského súdu v tomto smere súd plne poukazuje.
16. Zo spisu rozhodcovského súdu bolo zrejmé, že žalobkyňa vôbec nereagovala na výzvu na žalobnú odpoveď a v celom rozhodcovskom konaní zostala nečinná, preto nie je možné stotožniť sa s jej argumentáciou, že nebola riadne upovedomená o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo možné zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. že by nebola upovedomená o ustanovení rozhodcu, ktorý rozhodca bol podpísaný na výzve na žalobnú odpoveď. Nebolo preukázané, že by rozhodcovským rozsudkom bol rozhodnutý spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, resp. že by bolo rozhodnuté vo veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. Je totiž zrejmé, že v zmysle článku II. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy predmetom zmluvy boli spory, ktoré mohli vzniknúť z dohody o uznaní záväzkov a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi stranami sporu a táto dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach bola podpísaná v rovnaký deň ako rozhodcovská zmluva. Je zrejmé, že touto dohodou došlo k uznaniu záväzku žalobkyňou, ktorej vznikol zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.11.2009 uzavretej s obchodnou spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.
17. Pokiaľ ide o obsah dohody, podľa presvedčenia súdu je táto dohoda v článku II. neplatná v časti tzv. ostatného príslušenstva, ktoré podľa presvedčenia súdu nie je vyjadrené dostatočne určito tak, aby bolo v kontexte s tým, čo žalobca požadoval v žalobe zrejmé, čím je toto príslušenstvo tvorené ku dňu podpisu dohody žalobkyňou k 27.5.2016. Nie je teda zrejmé, či toto príslušenstvo je tvorené úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami, prípadne inými sumami, ktoré príslušenstvo istiny tvoriť môžu, či už podľa zákona alebo podľa zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Preto v časti vymedzenia príslušenstva je podľa presvedčenia súdu dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach neplatná vzhľadom na skutočnosť, že príslušenstvo nie je vyjadrené dostatočne zrozumiteľne podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
19. Súd totiž poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský súd vychádzal v rozhodcovskom konaní len z obsahu tejto dohody a žalobcovi v rozhodcovskom konaní priznal príslušenstvo vo výške 1.570,88 Eur bez toho, aby bolo zrejmé, z čoho toto príslušenstvo pozostáva a či na takéto príslušenstvo vôbec žalobca v rozhodcovskom konaní má nárok. Podľa presvedčenia súdu z ustanovenia § 5 b
Zákona o ochrane spotrebiteľa aj pre rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní plynuli povinnosti tam vymedzené.
20. Podľa § 5 b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Podľa presvedčenia súdu má sa rozhodcovský súd zaoberať tým, či žalobca má právo na príslušenstvo, ktoré podľa konštatovania žalobcu v rozhodcovskom konaní v samotnej žalobe pre rozhodcovský súd malo byť tvorené úrokmi, úrokmi z omeškania a poplatkami a to v kontexte s obsahom zmluvy o úvere, z ktorej vznikli záväzky, ktoré nakoniec žalobkyňa v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky uznala. Teda rozhodcovský súd mal z pohľadu Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa presvedčenia súdu aj bez návrhu preskúmať, či táto úverová zmluva obsahuje náležitosti predpokladané vtedy platným Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a či samotná žalovaná v rozhodcovskom konaní v dohode o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky uznala aj záväzky z pohľadu zákona dôvodné.
22. Samotná úverová zmluva, ktorá bola nazvaná žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro bola pripojená do rozhodcovského spisu a je z nej zrejmé, že žalobkyňa ako dlžníčka požiadala N. Ú. C. konajúcu prostredníctvom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding o úverový rámec 900 Eur pri štandardnej mesačnej splátke 30 Eur a o vystavenie pôžičkovej karty Quatro. Prostredníctvom tejto pôžičkovej karty Quatro mohla potom žalobkyňa čerpať poskytnutý spotrebiteľský úver. K prijatiu návrhu žalobkyne o poskytnutie úverového rámca vo výške 900 Eur pri štandardnej mesačnej splátke 30 Eur došlo podpisom veriteľa dňa 25.11.2009 ma rube žiadosti. Súd však konštatuje, že úverová zmluva, ktorá takýmto spôsobom vznikla a ktorej náležitosťou boli aj neoddeliteľnou prílohou aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa. Podľa presvedčenia súdu neobsahovala náležitosti, ktoré vyžadoval vtedy platný Zákon o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva síce obsahovala výšku poskytnutého úveru, čiže úverového rámca, avšak neobsahovala ďalšie náležitosti vyžadované vtedy platným Zákonom o spotrebiteľských úveroch a totiž výšku úrokovej sadzby, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, teda neobsahovala náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i/, j/, k/ a h/, v dôsledku čoho bol spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročne a bez poplatkov.
23. Skutočnosť, že pôvodnému veriteľovi N. Ú. C. konajúcej prostredníctvom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom v Kežmarku nevznikol na úroky a poplatky nárok, nemohla byť potom zhojená ani tým, že žalovaná podľa presvedčenia súdu neplatne uznala nárok žalovanej obchodnej spoločnosti - postupníka na nešpecifikované príslušenstvo v dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky dňa 27.5.2016 a teda pôvodný veriteľ a následne jeho nástupca, teda žalovaná obchodná spoločnosť (žalobca v rozhodcovskom konaní) nemali nárok na poplatky a úroky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je tiež sporné, či žalovaný (žalobca v rozhodcovskom konaní) mal nárok aj na istinu v takej výške, v akej ju uplatňoval, teda vo výške 897,31 Eur, nakoľko výška tejto istiny mimo konštatovania v žalobe pre rozhodcovský súd a v dohode o uznaní záväzku ničím preukázaná nebola. Výšku dlhovanej istiny potom spochybňuje tá skutočnosť, že už pôvodný veriteľ mohol jednotlivé splátky, ktoré žalobkyňa v priebehu úverového vzťahu poskytla, započítavať aj na poplatky a úroky, na ktoré nemal nárok, hoci majú byť započítané len na úhradu istiny vzhľadom na to, čo súd konštatoval vyššie.
24. Za takýchto okolností súd konštatuje, že rozhodcovský súd predložené dôkazy žalobcom v rozhodcovskom konaní nevyhodnotil z pohľadu ochrany spotrebiteľa, naviac si nevyžiadal dôkazy, ktoré samotný žalobca v rozhodcovskom konaní navrhol, uvádzal ako dôkazy v žalobe, avšak vzhľadom na obsah spisu rozhodcovského súdu i v žalobe opomenul pripojiť (zmluva o postúpení pohľadávok - do rozhodcovského spisu bola pripojená len jej príloha).
25. Súd je toho názoru, že rozhodcovský súd si nepočítal v súlade s ustanovením § 35 ods. 5 Zákona č. 335/2014 Z. z., keď si v záujme ochrany spotrebiteľa napriek nečinnosti spotrebiteľa v
rozhodcovskom konaní nevyžiadal po dôslednom vyhodnotení obsahu úverovej zmluvy, ktorá mu bola predložená, prehľad o splácaní dlhu žalovanou v rozhodcovskom konaní, aby mohol preskúmať, či nároky uplatnené žalobou v rozhodcovskom konaní majú oporu v zákone. Rozhodcovský súd nepodrobil úverovú zmluvu skúmaniu jej náležitostí z pohľadu Zákona o spotrebiteľských úveroch a v dôsledku tej skutočnosti nepodrobil skúmaniu dohodu o uznaní dlhu a jeho splátkach z pohľadu ustanovenia § 37 ods. 1. Občianskeho zákonníka. V dôsledku tejto skutočnosti prisúdil žalobcovi v rozhodcovskom konaní to, čo podľa presvedčenia všeobecného súdu odporuje zákonu, teda prisúdil mu príslušenstvo, ktoré pravdepodobne pozostáva z poplatkov a zo zmluvných úrokov, na ktoré nárok veriteľovi nepatrí, ktorý pravdepodobne pozostáva z úrokov z omeškania, u ktorých je otázne, akým spôsobom, z akej istiny a za aké obdobie boli počítané, teda je sporná ich výška a prisúdil istinu, u ktorej je sporná jej výška vzhľadom na skutočnosť, že pri výške istiny pôvodný veriteľ nezohľadňoval všetky splátky, ktoré žalovaná v priebehu zmluvného vzťahu vykonala na ich započítanie na istinu úveru.
26. Súd preto dospel k presvedčeniu, že rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu (ustanovenie § 5 b Zákona č. 250/2004 Z. z., ustanovenie § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch), keď predtým rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy (dohodu o uznaní dlhu a jeho splátkach a úverovú zmluvu, neoboznámil sa so zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá mu predložená nebola) a v dôsledku týchto skutočností potom rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil, ak vo svojom rozsudku konštatoval, že žalobca má nepochybné právo na prisúdenie všetkých nárokov, ktoré žalobou v rozhodcovskom konaní uplatnil. Teda súd zistil, že sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g/, i/ a l/ Zákona č. 335/2014 Z. z..
27. Podľa § 45 ods. 1 účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že Stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzne právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28. Keďže súd zistil tieto dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a súčasne konštatoval, že žalobkyňa žalobou o zrušení rozhodcovského rozsudku podala včas v zmysle ustanovenia § 46 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd rozhodcovský rozsudok zrušil . V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 citovaného zákona vec rozhodne opätovne Stály rozhodcovský súd a rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca (ustanovenie § 47 ods. 2 citovaného zákona).
29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá bola v konaní proti žalovanému plne úspešná priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.