Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-150-2016.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/150/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36599361 proti žalovanému: M. Q., C.. XX.X.XXXX, D. S. Ž. XXX, o zaplatenie 402,59 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 402,59 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.11.2016 domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 402,59 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.2.2015 bola u žalovaného vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) Ž. (Q.) Č.. XXX. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Doba trvania neoprávneného odberu od 24.8.2014 do 3.2.2015 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z.z. Žalobca si voči žalovanému v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 402,59 Eur, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2015 s lehotou splatnosti 24.2.2015. Trestným rozkazom sp. zn. 4T/128/2015 zo dňa 9.11.2015 právoplatným dňa 29.1.2016 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bol žalobca s nárokom na náhradu škodu odkázaný na civilný proces.
2. Na základe žaloby a listinných dôkazov s ním predložených tunajší súd vydal dňa 4.11.2016 platobný rozkaz sp. zn.: 9Csp/150/2016-15, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho uznesením sp. zn. 9Csp/150/2016-31 zo dňa 5.6.2017 v zmysle § 266 Civilného sporového poriadku zrušil.
3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu.
4. Žalovaný je hlásený k trvalému pobytu na adrese Žehra č. 122, evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na uvedenú adresu, uvedenú aj žalobcom v žalobe, ani zistiť terajší skutočný pobyt žalovaného. Preto v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a to dňa 12.6.2017. V zmysle uvedeného ustanovenia sa tak žaloba, ako aj listinné dôkazy s ňou predložené, považujú za doručené žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia
t. j. dňa 28.6.2017. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa k doručenej žalobe a listinným dôkazom písomne vyjadril v súdom stanovenej lehote 15 dní nereagoval a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
5. Predvolanie na pojednávanie vo veci bolo žalovanému doručované na adresu jeho trvalého pobytu. Žalovaný sa na pojednávanie osobne dostavil a po oboznámení sa s predmetom sporu nárok žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal, súhlasil s úhradou žalovanej istiny.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to trestným rozkazom, predžalobnou upomienkou s doručenkou, faktúrou, zápisom o zistenom neoprávnenom odbere elektrickej energie, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a zistil tento skutkový stav :
7. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/128/2015-216 zo dňa 9.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2016 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona preto, že v období od 10.12.2014 do 3.2.2015 v v rómskej osade v obci Ž. na odbernom mieste rodinného domu č. XXX, bez uzatvorenej zmluvy o pripojení, neoprávnene odoberal elektrickú energiu, odber ktorej je spoplatňovaný v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 písm. c/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike tak, že v hlavnej domovej skrini umiestnenej na fasáde rodinného domu na mieste vybranej poistky vložil prepoj z vodiča smerujúci na elektroinštaláciu domu, pričom takýto odber nebol zaznamenávaný. Trestným rozkazom bol žalobca s nárokom náhradu škody ako poškodený odkázaný na občianske súdne konanie.
8. Zo zápisu o neoprávnenom odbere zo dňa 3.2.2015 bolo zistené, že v uvedený deň bola vykonaná kontrola odberného miesta Ž. (Q.) Č.. XXX, kde bol zistený neoprávnený odber a po zdokumentovaní bol tento odstránený. Škodu si žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2015 splatnou dňa 24.2.2015 v celkovej sume 402,59 Eur. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného súd zistil, že hodnota neoprávnene odobratej elektriny bola vypočítaná pri dobe trvania odberu 183 dní, s počtom hodín denného využitia 12 a počte fáz 1 pri napätí 230V vo výške 12 122 kWh škody v technických jednotkách.
9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 10.3.2015 bol žalovaný vyzvaný žalobcom na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v lehote najneskôr do 25.3.2015. Zásielku prevzal žalovaný dňa 19.3.2015.
10. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
11. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
12. Podľa § 1 ods. vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
13. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
15. Podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
16. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
17. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť žalovaného na náhradu škody v žalovanej výške, ktorú si voči nemu vyčíslil žalobca za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste Ž. XXX v období od 24.8.2014 do 3.2.2015. Neoprávnený odber elektrickej energie zo strany žalovaného mal súd preukázaný z trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/128/2015. Podľa citovaného ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku je súd v tomto konaní viazaný uvedeným trestným rozkazom pokiaľ sa týka toho, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
18. Je nepochybné, že neoprávneným odberom elektrickej energie bola žalobcovi spôsobená škoda. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorej výška bola určená podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, v zmysle ktorého mal žalobca nárok na náhradu skutočne
vzniknutej škody, ktorá však musela byť vyčíslená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Vzhľadom na uvedené k určeniu škody došlo spôsobom predvídaným v uvedenom ustanovení a síce tým, ktorý je ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Týmto predpisom bola v čase neoprávneného odberu vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca preto správne na vyčíslenie škody aplikoval citovanú vyhlášku. Súd sa stotožnil s vyčíslením škody, ktorú predložil žalobca. Celková škoda vyčíslená žalobcom predstavuje sumu 402,59 Eur. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na úhradu škody v uvedenej výške.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Trovy však žalobcovi nevznikli a preto o výške trov súd už rozhodovať samostatným rozhodnutím nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.