Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-523-2016.pdf
PDF · 147.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/523/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., T. XXX/XX, zastúpená Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany proti žalovanému: T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. V. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. júna 2016 č. k. 7C/143/2011-1006 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 20.436,20 eura m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 18.710,11 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V ostatných výrokoch, okrem výroku o náhrade trov konania, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán patrí: 1. Nehnuteľnosti v kat. úz. L. a to dve garáže bez súp. čísla, sklad náradia, záhradná chatka na parc. č. 3025/25 a oplotenie na parc. č. 3025/25 a parc. č. 3025/46 spolu v hodnote ................................................................. 28.945,91 eura 2. Sedacia súprava bronzovej farby v sume .................................................... 900 eur 3. Sedacia súprava (vzor ďatelina) v sume ...................................................... 20 eur 4. Obývacia stena (rustikál - orech) v sume ................................................... 100 eur 5. Nástenné hodiny ( rustikál - orech) v sume ................................................. 0 eur 6. Zariadenie detskej izby v sume ...................................................................... 50 eur 7. Nábytok v zimnej záhrade v sume ............................................................. 120 eur 8. Šatníková skriňa v sume ............................................................................... 250 eur 9. Kuchyňa zn. Radúza v sume ......................................................................... 60 eur 10. Vstavaná chladnička zn. Gorenje v sume ...................................................... 20 eur 11. Teplovzdušná rúra spolu so vstavaným varným panelom zn. Nardi v sume ...50 eur 12. Televízor zn. Orava v sume ........................................................................... 10 eur 13. 8 ks lustrov v sume ....................................................................................... 20 eur 14. 8 ks bočné svietidlá v sume .......................................................................... 10 eur
15. Porcelánová jedálenská súprava v sume ...................................................... 20 eur 16. Vysávač zn. Zepter v sume ........................................................................... 50 eur 17. Hrncová súprava zn. Zepter v sume ............................................................. 150 eur 18. Kuchynský robot zn. Moulinex v sume ....................................................... 50 eur 19. Kuchynský riad v sume ................................................................................ 20 eur 20. 3 ks kávová súprava v sume ......................................................................... 50 eur 21. 3 ks jedálenská súprava v sume .................................................................... 30 eur 22. 5 súprav kryštálových pohárov v sume ........................................................ 100 eur 23. Fotoaparát zn. Olympus v sume .................................................................... 50 eur 24. Strieborný príbor v sume ............................................................................. 100 eur 25. Obrazy a zrkadlá v sume .............................................................................. 120 eur 26. Motocykel zn. Jawa 250 ev. č. TO-XXX-AD v sume .................................... 100 eur 27. Motocykel zn. Jawa 350 ev. č. TO-XXX-AD v sume ................................... 230 eur 28. Motocykel zn. Jawa 250 ev. č. TO-XXX-AD v sume ................................... 80 eur 29. Motocykel zn. Jawa 50 ev. č. TO-XXX-AD v sume ...................................... 50 eur Spolu: 31.755,91 eura
Pasívum:
1. Zostatok na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnutého na základe zmluvy č. 406/508/2002 v sume .................................................... 19.464,49 eura. Ďalším výrokom rozhodnutia súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti pod položkou 1./, hnuteľné veci pod položkami 2./ až 25./ a motocykle pod položkami 26./ až 29./ spolu v hodnote 31.755,91 eura. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zostatok na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnutého na základe zmluvy č. 406/508/2002 v sume 19.464,49 eura. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 20.436,20 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí predposledným výrokom rozhodnutia rozhodol, že strany na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM a na náhradu trov štátu nezaviazal. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, § 150 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným z dôvodu, že po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného majetku s tým, že do BSM patrí nehnuteľnosť v kat. území L. zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 1435/16 a tiež rodinný dom súp. č. 683 spolu s pozemkami parc. č. 3025/46 a 3025/25. Okrem toho žiadala pri vyporiadaní zohľadniť sumu 800.000,- Sk, ktorú získali za predaj bytu a taktiež osobné auto zn. Fiat Croma, zariadenie dielne, motocykle a hnuteľné veci, ktorých zoznam pripojila k žalobe, ako aj prístavbu letnej kuchyne, garáž a montážnu dielňu, ktoré boli vybudované z prostriedkov patriacich do BSM. Okrem toho je potrebné vyporiadať aj zostatok na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil z dôvodu, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. území L. dostal od rodičov, a teda nepatria do BSM a okrem toho parc. č. 1435/16 a parc. č. 1435/25 nadobudol zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Peniaze získané predajom bytu použil spoločne so žalobkyňou a deťmi na viacero dovoleniek a v tom čase žalobkyňa bola po dobu vyše troch rokov nezamestnaná. Do BSM patria len nehnuteľnosti tvoriace vedľajšie stavby, a to garáž, oplotenie, sklad náradia a záhradná chatka, avšak na tieto mu rodičia darovali postupne sumu 500.000 Sk. Z hnuteľných vecí si žalobkyňa časť odniesla a zo zoznamu, ktorý pripojila, nepatria do BSM: spálňa nadobudnutá pred uzavretím manželstva, mraznička zn. Calex darovaná matkou a ortopedické matrace, ktoré kúpila jeho matka a neskôr ich zapožičala, rovnako ako aj Biolampu zn. Zepter. Počas trvania manželstva nadobudol štyri kusy motocyklov zn. Jawa, ktoré boli v nepojazdnom stave, a pokiaľ ide o vybavenie garáže a montážnej dielne, tak ide o majetok evidovaný v rámci jeho podnikania. Na úvere zo ŠFRB bol ku dňu zániku BSM zostatok vo výške 19.464,49 eura, pričom jeho rodičia počas manželstva splatili časť tohto úveru vo výške 1.985 eur. Automobil zn. Fiat Croma predal matke ešte za trvania manželstva, a pokiaľ ide o kúpu rodinného domu, tak na túto boli použité finančné prostriedky od rodičov. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba o vyporiadanie BSM je dôvodná, pretože strany po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného majetku, a preto na základe žaloby podanej žalobkyňou musel o vyporiadaní BSM rozhodnúť súd. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že do BSM patria nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ktoré boli vybudované stranami za trvania manželstva, i keď doposiaľ nedošlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností, ale ich existencia je nesporná. Žalobkyňa žiadala do BSM zahrnúť aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
v kat. území L. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, avšak je nesporné, že tieto nehnuteľnosti najskôr kúpnou zmluvou nadobudla matka žalovaného, ktorá mu ich následne darovala, pričom v súdnom konaní nebol preukázaný žiaden dôvod neplatnosti uvedených právnych úkonov, a preto ani neoblo potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku platnosť kúpnej a darovacej zmluvy, avšak súd sa musel zaoberať s výhradami žalobkyne ohľadom zaplatenia kúpnej ceny z finančných prostriedkov patriacich do BSM. V dôsledku toho bol aj vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru písmoznalectva, ktorý potvrdil, že poznámky týkajúce sa uzatvárania kúpnej zmluvy boli písané žalovaným, pričom tento tesne pred uzavretím kúpnej zmluvy vybral z peňažného ústavu spolu sumu 800.725,30,-Sk, t. j. 26.579,21 eura, a keďže žalovaný vierohodne nepreukázal, na aký účel použil vybraté finančné prostriedky, tak súd dospel k záveru, že uvedená suma spolu s ďalšími finančnými prostriedkami od matky žalovaného bola použitá na zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej matkou žalovaného dňa 09. 11. 2001 a zrejme kúpna cena nebola totožná s cenou uvedenou v písomnej kúpnej zmluve a zodpovedala v skutočnosti sume 1.040.000,- Sk, tak ako to tvrdila žalobkyňa. Uvedený názor súdu potvrdzuje aj znalecký posudok Ing. Kršiaka, ktorým bola stanovená cena nehnuteľnosti v čase, keď bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Sitarovou podstatne vyššie ako bola kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve. Keďže následne boli predmetné nehnuteľnosti darované žalovanému jeho matkou, tak patria do jeho výlučného vlastníctva s poukazom na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého do BSM nepatria veci, ktoré získal niektorý z manželov darom. Pri vyporiadaní BSM však bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že zo spoločných finančných prostriedkov strán bola vynaložená suma 26.579,21 eura na získanie majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalovaného, a preto súd uvedenú sumu zohľadnil pri vyporiadaní. V prípade nehnuteľností nadobudnutých žalovaným do výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou od E. Q. je nesporné, že účastníčkou tejto zmluvy bola aj žalobkyňa, ktorá potvrdila, že kúpna cena bola vyplatená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného, a teda nehnuteľnosti nepatria do BSM, a preto tieto nemohli byť ani vyporiadané v súdnom konaní. Keďže strany po nadobudnutí rodinného domu žalovaným do tohto investovali a zároveň boli vybudované aj ďalšie samostatne stojace vedľajšie stavby, tak súd do vyporiadania zahrnul tieto vedľajšie stavby spolu s oplotením, ale vzhľadom k tomu, že investície do domu a uvedených stavieb boli v dodatku znaleckého posudku vyčíslené spolu na sumu 53.079 eur, tak pri vyporiadaní nevychádzal zo všeobecnej hodnoty vedľajších stavieb a oplotenia uvedenej v dodatku znaleckého posudku, ale zobral do úvahy celkovú hodnotu investícií v sume 53.079 eur a zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že na týchto investíciách sa finančne podieľali rodičia žalovaného, čo bolo potvrdené nielen ich výpoveďou, ale aj výpoveďami ďalších svedkov pracujúcich na prestavbe rodinného domu, ktorí nesporne potvrdili, že ich vyplácala matka žalovaného, na ktorú potom vystavovali faktúry a pokladničné doklady a taktiež časť materiálu zakupoval otec žalovaného, a preto pri vyporiadaní súd v prospech žalovaného zohľadnil doklady vystavené na jeho rodičov, čo spolu predstavovalo sumu 19.183,70 eura (577.928,10,- Sk). Žalobkyňa nerozporovala, že aj rodičia žalovaného sa finančne podieľali na investíciách a nepredložila a ani neoznačila iné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by investície boli v celom rozsahu uhradené zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Okrem toho investície boli robené v čase, keď strany zrejme nemali toľko finančných prostriedkov, aby ich mohli v celom rozsahu financovať, keďže v roku 2001 bola podľa názoru súdu suma vyše 800.000,- Sk zo spoločných finančných prostriedkov strán použitá na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti a k prestavbe domu došlo na základe stavebného povolenia z roku 2002 a v tom čase ešte účastníci nemali k dispozícii ani peniaze za predaj bytu, keďže tieto im boli vyplatené až v decembri 2004. Z toho dôvodu si účastníci museli brať úver zo ŠFRB v sume 700.000,- Sk na základe zmluvy uzavretej dňa 14. 05. 2002. V rámci dokazovania bolo predkladaných alebo vyžiadaných viacero dokladov svedčiacich o finančnej situácii strán, ako aj rodičov žalovaného a o ich príjmoch v spornom období a z týchto dokladov mal súd za preukázané, že rodičia žalovaného sa čiastočne podieľali na úhrade investícií do domu žalovaného, a preto pri vyporiadaní BSM súd nemohol zobrať do úvahy celú hodnotu investícii v sume 53.079 eur, resp. musel zohľadniť aj čiastku, ktorou prispeli rodičia žalovaného. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukazovala na skutočnosť, že za predaj bytu zinkasovali so žalovaným koncom roku 2004 sumu 800.000,- Sk, ktorú následne žalovaný vybral z účtu, pričom nevie, ako s peniazmi naložil a žalovaný sa snažil preukázať výpoveďami svedkov, že v tom čase prepadol hráčskej vášni, avšak súd tieto dôkazy nepovažoval za vierohodné, nakoľko ani samotná žalobkyňa uvedenú skutočnosť neuvádzala v priebehu celého konania a túto nemal súd za potvrdenú ani z výpovede matky žalovaného, ktorá zrejme len účelovo tvrdila, že pred kúpou domu sa jej syn priznal k tejto vášni, a preto dom kúpila pre seba, avšak jej tvrdenie nemá žiadnu logiku, nakoľko o niekoľko dní dom darovala synovi. Zo strany žalobkyne neboli produkované žiadne dôkazy, že by žalovaný sumu 800.000,- Sk použil na jeho ostatný majetok (§ 150 OZ), a teda v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP), pričom zo strany žalovaného boli produkované dôkazy, že v rokoch 2006 až 2008 účastníci
absolvovali finančne nákladné zahraničné dovolenky (č. l. 103-108), ako aj zimné a letné víkendové pobyty, napriek tomu, že žalobkyňa bola nezamestnaná od 01. 04. 2005 do 03. 11. 2008. Z uvedeného dôvodu súd pri vyporiadaní BSM nemohol zohľadniť sumu 800.000,-Sk, keďže nebolo preukázané jej použitie na výlučný majetok žalovaného, resp. iným spôsobom, ktorý by umožňoval započítanie tejto sumy pri konečnom vyporiadaní a okrem toho, že strany absolvovali nákladné dovolenky, bolo nesporné, že žalovaný sa venoval finančne nákladným koníčkom, čo uviedla aj samotná žalobkyňa, a teda peniaze za predaj bytu boli podľa názoru súdu použité týmto spôsobom. V prípade hnuteľných vecí ich rozsah nebol medzi stranami prakticky sporný a súd zo zoznamu predloženého žalobkyňou vynechal iba tie, ktoré preukázateľne nepatria do BSM (spálňa, mraznička, matrace a biolampa) a taktiež nemohli byť vyporiadané zlaté šperky nadobudnuté pred uzavretím manželstva alebo darované rodičmi žalobkyne, ako aj zlaté šperky synov strán, nakoľko ide o dary, ktoré tvoria výlučné vlastníctvo obdarovaného. Pokiaľ ide o hodnotu hnuteľných vecí, tak strany nepožadovali vypracovanie znaleckého posudku a ich všeobecnú hodnotu ku dňu zániku BSM ponechali na úvahu súdu, a preto súd s prihliadnutím na vek hnuteľných vecí, ako aj ich nadobúdacie ceny a taktiež vychádzajúc zo svojej praxe v obdobných sporoch stanovil všeobecnú hodnotu týchto vecí pod položkou 2./ až 25./ tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku. Osobný automobil Fiat Croma žalobkyňa síce žiadala vyporiadať, avšak z výpovede matky žalovaného vyplynulo, že žalovanému bolo kúpené auto ešte pred uzavretím manželstva a tento ho za trvania manželstva len vymenil za ďalšie auto, a okrem toho, z evidencie vozidiel vyplýva, že ku dňu zániku BSM žalovaný sporné vozidlo už nevlastnil, nakoľko od 16. 04. 2009 je ako jeho vlastníčka evidovaná matka žalovaného. Žalobkyňa taktiež neuniesla dôkazné bremeno ohľadom zariadenia a výbavy montážnej dielne, nakoľko nešpecifikovala, čo konkrétne by malo tvoriť toto zariadenie a okrem toho bolo preukázané, že uvedené zariadenie používal žalovaný pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, a teda nemôže byť samostatne vyporiadané v tomto súdnom konaní a mohlo by byť predmetom znaleckého dokazovania pri stanovení hodnoty čistého obchodného imania z podnikania žalovaného, ktorý zrušil živnosť ku dňu 10. 05. 2011, avšak v tomto smere strany nežiadali vykonať znalecké dokazovanie a ani nežiadali zaoberať sa hodnotou čistého obchodného imania, a preto súd nemohol prekročiť ich návrhy a vykonávať ďalšie dokazovanie, pretože v konaní o vyporiadaní BSM súd vyporiada len tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany urobili predmetom konania. Okrem toho, súd prihliadal na skutočnosť, že na začatie podnikania žalovanému matka požičala sumu 150.000,- Sk, a teda zrejme za tieto peniaze bolo zakúpené zariadenie, ktoré žalovaný využíval pri podnikaní a uvedená pôžička mala byť žalovaným splatená už v roku 1996 a žalovaný taktiež v priebehu celého konania nepreukázal, či uvedenú pôžičku splatil, resp. či ku dňu zániku BSM táto ešte existovala, a preto súd pri vyporiadaní nemohol zohľadniť pôžičku v prospech žalovaného. V žalobe požadovala žalobkyňa vyporiadať aj 15 kusov motocyklov, avšak z evidencie polície bolo zistené, že žalovaný je vlastníkom iba štyroch kusov motocyklov uvedených vo výrokovej časti rozsudku, a preto bolo možné vyporiadať iba tieto motocykle a súd vychádzal z ich nadobúdacej ceny, nakoľko stranami nebola preukázaná iná cena motocyklov a na stanovenie ceny ani nepožadovali vykonať znalecké dokazovanie. Taktiež nebola preukázaná existencia podielových listov a podielových fondov na meno žalovaného u spoločnosti AXA, a teda v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Na druhej strane nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené žalobkyni pri zrušení stavebného sporenia v roku 2001 v sume 589,97 eura spolu so štátnou prémiou v sume 149,37 eura by boli použité na rekonštrukciu kúpeľne pre matku žalobkyne a z toho dôvodu by ich bolo potrebné zohľadňovať pri vyporiadaní BSM a ani matka žalobkyne vo svojej výpovedi nepotvrdila uvedený názor žalovaného, a teda súd mal za to, že tieto finančné prostriedky boli stranami spotrebované v rámci BSM. Súd musí rešpektovať dispozíciu strán predmetom konania o vyporiadanie BSM v tom zmysle, že vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré strany urobili predmetom konania a prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa § 153 ods. 2 OSP, len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí a ktorému z manželov prikáže, prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v takomto konaní vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý strany neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s § 153 ods. 2 OSP a išlo by o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z toho dôvodu je možné vyporiadať iba tie veci, ktoré strany urobili predmetom konania, a rešpektujúc uvedenú súdnu prax, súd pri vyporiadaní BSM strán prihliadal iba na tie veci, ktoré strany urobili predmetom konania a znalecké dokazovanie nariadil v rozsahu požadovanom stranami, a preto bolo možné do BSM zahrnúť len veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vysporiadať sa s námietkami strán a s ich požiadavkami na započítanie svojich nárokov len v takom rozsahu, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov súd určil, že do BSM patria nehnuteľnosti, hnuteľné veci a motocykle v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku spolu v hodnote 31.755,91
eura a okrem toho bolo potrebné vyporiadať aj pasívum na úvere zo ŠFRB v sume 19.464,49 eura. Súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že všetky veci z výrokovej časti rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže žalovaný nehnuteľnosti užíva a taktiež užíva motocykle a v prípade ostatných hnuteľných vecí nebolo preukázané žiadnym spôsobom tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa si odniesla časť hnuteľných vecí, keďže táto ani nemala prístup do domu a žalovaný na svoje tvrdenie neprodukoval žiaden konkrétny dôkaz, a preto do jeho výlučného vlastníctva boli prikázané všetky hnuteľné veci pod položkami 2./ až 25./. Pokiaľ ide o finančné vyrovnanie, tak súd vychádzal zo sumy 55.889 eur, ktorú tvorí hodnota investícií zistených znaleckým posudkom na sumu 53.079 eur, hodnota hnuteľných vecí pod položkami 2./ až 25./ spolu v sume 2.350 eur a hodnota motocyklov v sume 460 eur, pričom už vyššie súd odôvodnil, prečo nemôže vychádzať zo všeobecnej hodnoty vedľajších stavieb a hodnoty ostatných investícií, nakoľko suma 53.079 eur absorbuje nielen investície do domu žalovaného, ale aj investície do týchto ďalších stavieb a znalec pri stanovení ceny investícií zohľadnil doklady predložené žalovaným a len na tie investície, ktoré nedokladoval, musel použiť cenník, v rámci čoho ocenil aj hodnotu prác, ktoré neboli dokladované, a teda nie je možné vyhovieť požiadavke žalovaného, aby súd zohľadnil iba investície vynaložené stranami v sume 22.433,36 eura. Pri dokladovaných investíciách bolo možné zistiť aj hodnotu prác, ktorá bola vyplatená buď stranami, alebo rodičmi žalovaného a hodnota prác, ktoré neboli dokladované, bola zistená znaleckým posudkom a z toho dôvodu súd vychádzal zo sumy 53.079 eur a nemohol ešte samostatne zohľadňovať sumu 140.000,- Sk, ktorá mala byť vyplatená za prácu na dome žalovaného. Vychádzajúc zo sumy 55.889 eur by žalobkyni prináležala polovica z nej, t. j. 27.944,50 eura, avšak v prospech žalobkyne bolo treba ešte započítať polovicu zo sumy 26.579,21 eura (800.725,30,- Sk), ktorá bola podľa názoru použitá ako časť kúpnej ceny pri kúpe rodinného domu, a teda polovica z tejto predstavuje 13.289,61 eura a v tom prípade by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 41.234,11 eura. Na druhej strane, v prospech žalovaného bolo potrebné zohľadniť preukázané investície zo strany jeho rodičov v sume 19.183,70 eura (577.928,10,- Sk) a polovica z tejto sumy predstavuje 9.591,85 eura, ktorou bol navýšený podiel žalobkyne, a preto po odpočítaní tejto sumy by mal žalovaný vyplatiť na vyrovnanie sumu 31.642,26 eura. Okrem toho, súd v prospech žalovaného zohľadnil polovicu zo zostatku úveru zo ŠFRB, ktorý bol prikázaný žalovanému na splatenie a uvedená polovica predstavuje 9.732,25 eura (19.464,49 eura : 2), a teda po jej zohľadnení by mal žalovaný vyplatiť na vyrovnanie 21.910,01 eura. Rodičia žalovaného preukázateľne uhradili na uvedený úver 20 splátok spolu vo výške 1.985 eur, a teda v prospech žalovaného je potrebné započítať polovicu z tejto sumy, čo činí 992,50 eura a po odpočítaní tejto sumy zostáva na vyplatenie vyrovnania suma 20.917,51 eura. Ako poslednú položku v prospech žalovaného súd zohľadnil polovicu zo sumy 962,62 eura, t. j. 481,31 eura, keďže matka žalovaného preukázateľne zaplatila za materiál použitý na vybudovanie záhradnej chatky sumu 29.000,- Sk a následne z tohto materiálu bola chatka vybudovaná a po zohľadnení tejto sumy súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 20.436,20 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Obom stranám bolo v priebehu konania priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto ich súd nezaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. a rovnako ich podľa § 148 ods. 1 OSP nezaviazal na náhradu trov štátu, nakoľko oslobodenie od súdnych poplatkov bolo obom priznané v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obaja mali vo veci iba čiastočný úspech.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaný vstupoval do manželstva ako nemajetný človek a počiatočný kapitál priniesla do manželstva ona. Jej rodičia im darovali byt, v ktorom žili niekoľko rokov. Nikdy by s predajom predmetného bytu nebola súhlasila, pokiaľ by si bola vedomá toho, že rodinný dom, na ktorý boli použité peniaze získané predajom bytu bude vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný ju celé roky zavádzal ohľadom vlastníctva rodinného domu, nakoľko rodinný dom kúpila jeho matka, ktorá ho následne synovi predala, o čom nemala vedomosť celé roky a myslela si, že rodinný dom patrí do bezpodielového vlastníctva manželov. Navrhla, aby bol k tomuto konaniu pripojený spisový materiál k veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4C/142/2011. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že peniaze získané z predaja bytu, t.j. sumu vo výške 800.000,-Sk by rodina použila na nákup rodinných dovoleniek. Rodina bola spolu iba na dovolenke v Turecku, a to za 60.000,-Sk a v Egypte za 80.600,-Sk. Na nákup dovolenky v Egypte boli použité finančné prostriedky, ktoré získala po ukončení jej pracovného pomeru, nakoľko jej bolo vyplatené odstupné vo výške 150.000,-Sk. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s ňou predloženými listinnými dôkazmi,
a to textovými a číselnými zápismi, o ktorých žalovaný vedome klamal, že nie sú ním písané. Taktiež tvrdenia žalovaného o tom, že v určitej dobe počas trvania manželstva prepadol hráčskej vášni a v kasíne prehral značný obnos peňazí, považuje za účelové a zavádzajúce. Žalovaný hodnoverne nepreukázal dôvody, pre ktoré výbery finančnej hotovosti spolu vo výške 800.000,-Sk uskutočnil, pričom taktiež konal bez jej vedomia. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu, podľa ktorého sa pasívum - zostatok na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnutého na základe Zmluvy č. 406/508/2002 v sume 19.464,49 eura rozdelil rovnomerne medzi ňu a žalovaného, nakoľko sa jedná o úver, ktorý bol použitý na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a preto nie je dôvod, aby sa finančne podieľala na záväzku žalovaného.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním i žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa jeho povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie z BSM sumu 20.436,20 eura zmenil tak, že bude povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie z BSM sumu 2.728,40 eura do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol že s rozsahom vecí patriacich do BSM strán sporu súhlasí, ako i s prikázaním týchto vecí do jeho výlučného vlastníctva. Nesúhlasil však s výškou vyrovnania 20.436,20 eura, ktorú mu súd prvej inštancie uložil zaplatiť žalobkyni. Súd nezohľadnil v jeho prospech pôžičku od matky vo výške 4.979,08 eura (150.000,-Sk), keď v priebehu konania bolo preukázané, že táto pôžička splatená nebola. Pôžička bola v konaní preukázaná, vrátane účelu jej použitia a skutočnosti, že nebola vrátená. Na základe jeho písomného vyjadrenia a výsluchu jeho matky bolo jednoznačne preukázané, že pôžička vo výške 4.979,08 eura ku dňu zániku BSM existovala a nebola ani z časti splatená, a preto ju mal súd pri vyporiadaní zohľadniť. Ďalej uviedol, že súd nezohľadnil pri investíciách do rodinného domu hodnotu prác, ktoré neboli vyplácané z prostriedkov BSM. Jednotliví svedkovia na pojednávaní dňa 10. 01. 2013 potvrdili, aké práce na dome a prístavbách vykonávali a taktiež, kto im vykonané práce vyplácal. Svedok Y. N. na pojednávaní potvrdil vykonávanie stavebných prác celkovo v sume 796,65 eura, ktoré práce vyplácala jeho matka. Svedok T. F. potvrdil, že vykonával obklady a dlažby v celkovej cene 829,85 eura, ktoré práce vyplácala jeho matka. Svedok Y. V. vo svojej výpovedi potvrdil, že vykonával montáž sadrokartónu, zníženie stropu a celkovo mu bolo vyplatených 663,88 eura jeho matkou. Svedok Y. N. uviedol, že vykonával montáž kúrenia a vody, cena za tieto práce bola od 35.000 - 40.000,-Sk (1.161,79 eura) a taktiež potvrdil, že túto cenu vyplácala matka žalovaného. Svedok Y. J. potvrdil, že vykonával klampiarske práce, za ktoré nezobral žiadnu odmenu. Súčasne potvrdil, že materiál na ríny a oplechovanie bol zakúpený z peňazí, ktoré im dala matka. Znalec, napriek tomuto ocenil v posudku č. 37/2016 klampiarske práce na hodnotu 405,12 eura. Svedok C. M. vo svojej výpovedi potvrdil, že vykonal práce na fasáde rodinného domu, prístavbe a garáži. Tieto práce vyplácala jeho matka a boli zohľadnené v rozsudku súdu. Celkovo teda svedkovia potvrdili rozsah prác a dodávku materiálu v hodnote 3.857,29 eura, ktoré neboli hradené z prostriedkov patriacich do BSM. S hodnotou týchto prác a dodávok sa súd vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal, resp. hodnotu prác v sume 116.204,-Sk vôbec nezohľadňoval. V prospech žalobkyne súd zohľadnil 1 sumy 26.579,21 eura (800.725,30,-Sk), ktorá bola podľa názoru súdu použitá ako časť kúpnej ceny pri kúpe rodinného domu. S týmto názorom súdu nesúhlasí, nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní, okrem tvrdenia žalobkyne preukázaná a žalobkyňa v tomto smere ani žiadne dôkazy neprodukovala, okrem jedného popísaného papiera, ktorý túto skutočnosť však nedokazuje. Kúpna cena, za ktorú jeho matka nehnuteľnosť kupovala, bola v hodnote 727.340,-Sk (24.143,26 eura), a teda neobstojí zohľadnenie sumy 800.725,30,-Sk tak, ako túto zohľadnil súd prvej inštancie. Na účtoch boli výrazné výbery aj vklady dávno pre nadobudnutím domu jeho matkou, a to dňa 07. 09. 2001 výber 330.775,-Sk, dňa 19. 12. 2000 výber 204.707,-Sk, dňa 16. 05. 2001 vklad 107.000,- Sk. Taktiež bolo potvrdené, že v tom čase hrával na automatoch a výbery a vklady na účet boli spojené s týmto jeho hraním. Jeho matka na pojednávaní dňa 08. 03. 2012 potvrdila, že nehnuteľnosť kupovala z vlastných peňažných prostriedkov. Vykonané dokazovanie na súde prvej inštancie teda nedáva zákonný podklad na započítanie akejkoľvek sumy v prospech žalobkyne. S poukazom na uvedené námietky navrhol, aby výšku finančného vyrovnania odvolací súd zmenil na sumu 2.728,40 eura.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že so žalobkyňou podaným odvolaním nesúhlasí. Žalobkyňa bola o nadobudnutí rodinného domu, ktorý mu darovala jeho matka informovaná a nikdy toto nenamietala. Namietať ho začala až po rozvode manželstva pri vyporiadaní BSM. Podotkol, že rodinný dom nadobudol v roku 2001 a byt predali v roku 2004. Teda nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že peňažné prostriedky za predaj bytu mohli použiť na rodinný dom. K peňažným prostriedkom, ktoré získali predajom bytu a ich použitiu, ako i použitiu odstupného žalobkyne sa vyjadril
vo vyjadrení zo dňa 10. 02. 2012, na ktorom zotrváva. Rovnako zotrváva na ním podanom odvolaní, pokiaľ ide o skutočnosť výberov finančných prostriedkov. Záverom uviedol, že súd správne zohľadnil zostatok na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania, nakoľko zohľadňoval pri vyporiadaní BSM hodnotu zhodnotenia nehnuteľností a toto bolo financované práve z tohto úveru.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi podaných odvolaní žalobkyne a žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP), bez viazanosti súdu rozsahom podaného odvolania strán sporu, keďže určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP) a spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami v danom prípade vymedzuje hmotné právo, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 20.436,20 eura je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 18.710,11 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatných výrokoch, okrem výroku o náhrade trov konania, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, doručená súdu prvej inštancie dňa 26. 07. 2011, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným z dôvodu, že po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného majetku s tým, že do BSM patria nehnuteľnosti v kat. území L. zapísané na LV č. XXXX. Okrem toho žiadala pri vyporiadaní zohľadniť sumu 800.000,- Sk, ktorú získali za predaj bytu a taktiež vyporiadať osobné auto zn. Fiat Croma, zariadenie a výbavu montážnej dielne, motocykle a hnuteľné veci, ktorých zoznam pripojila k žalobe, ako aj prístavbu letnej kuchyne, garáž a montážnu dielňu, ktoré boli vybudované z prostriedkov patriacich do BSM. Okrem toho žiadala vyporiadať aj zostatok na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
10. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo a vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
12. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
13. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti podielov. Z nej vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výšku podielov je možné upraviť podľa hľadísk vytýčených v zákone. Zákonný predpoklad rovnosti podielov a smernica, podľa ktorej môže dôjsť k modifikácii tohto predpokladu platia ako v prípade, ak sa vyporiadanie robí na základe dohody, ako aj v prípade, že vyporiadanie vykonáva súd. Ďalšou významnou zásadou, ktorá sa uplatňuje pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada refundácie nákladov. Prostredníctvom nej sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku ktorým došlo počas trvania manželstva. K takémuto majetkovému presunu môže dôjsť z oddeleného vlastníctva jedného manžela do bezpodielového vlastníctva oboch manželov. Na prostriedky vynaložené z oddeleného majetku na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh oprávneného. Podľa konštantnej judikatúry, ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva čiastočne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený len požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom vyporiadanie sa týka iba medzi manželmi a nijak nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
14. Po prejednaní veci, z dôvodov podaných odvolaní žalobkyne a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne určil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď do tohto zahrnul jednak nehnuteľnosti vybudované manželmi za trvania manželstva - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L., a to dve garáže bez súpisného čísla, sklad náradia, záhradná chatka na parc. č. 3025/25 a oplotenie na parc. č. 3025/25, ako i hnuteľné veci špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia, spolu v hodnote 31.755,91 eura. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú i nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území L., súd prvej inštancie ustálil správny právny záver, že predmetné nehnuteľnosti netvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď nemal pochybnosti o platnosti právnych úkonov, na základe ktorých nadobudol nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaný. K uvedenému odvolací súd udáva, že účastníčkou kúpnej zmluvy zo dňa 09. 10. 2001, na základe ktorej nadobudol žalovaný do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti parc. č. 1435/16 a parc. č. 1435/25, bola i žalobkyňa, ktorá v zmysle bodu IV. zmluvy ako manželka kupujúceho vyhlásila, že kúpna cena (31.000,-Sk) bola vyplatená z finančných prostriedkov, ktoré sú výlučným vlastníctvom jej manžela a nepatria do BSM. Takýto prejav vôle žalobkyne je potom v rozpore s jej ničím nepreukázaným tvrdením o uvedení do omylu zo strany žalovaného, prezentovaným žalobkyňou v konaní, keď uvedený prejav vôle žalobkyne neodôvodňoval takú predstavu žalobkyne, že nehnuteľnosti nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom vedomosť o nadobudnutí výlučného vlastníctva žalovaného preukázateľne ako účastníčka úkonu mala žalobkyňa od roku 2001. Rovnako, v prípade nehnuteľného majetku nadobudnutého žalovaným do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 11. 2001 s matkou žalovaného ako darkyňou, predmetom ktorej bola domová nehnuteľnosť súp. č. XXX, parc. č. 3025/25 záhrady o výmere 666 m2, parc. č. 3025/46 zastavané plochy o výmere 384 m2, nebolo žiadneho právneho opodstatneného dôvodu vzbudzujúceho pochybnosti o platnosti tohto právneho úkonu a o nadobudnutí nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného. Týmto dôvodom, z hľadiska vzniku vlastníckeho práva, nebola ani žalobkyňou tvrdená skutočnosť o použití spoločných finančných prostriedkov vo výške 800.725,30 Sk (26.579,21 eura) na predchádzajúce nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva matky žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 11. 2001. S touto argumentáciou žalobkyne o použití spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov manželmi vo výške 26.579,21 eura na nadobudnutie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, sa však súd prvej inštancie správne zaoberal a na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil správny právny záver, keď pri vyporiadaní BSM na túto skutočnosť prihliadol. V tomto smere neobstojí námietka žalovaného, že na účtoch boli výrazné výbery aj vklady dávno pred nadobudnutím domu jeho matkou, a to dňa 07. 09. 2001 výber 330.775,-Sk, dňa 19. 12. 2000 výber 204.707,-Sk, dňa 16. 05. 2001 vklad 107.000,-Sk, keď z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný dňa 08. 10. 2001 realizoval vo VÚB, a. s. výber sumy 330.775,30,-Sk a dňa 08. 11. 2001 dva výbery v sumách 130.00,-Sk a 339.950,-Sk (spolu suma 800.725,30 Sk), bez toho, že by v konaní preukázal účel využitia týchto prostriedkov. Podporným dôkazným prostriedkom pre ustálenie tohto záveru sú i listiny písané žalovaným (pravosť písma žalovaného vyhodnotená znaleckým posudkom Mgr. Evy Forgácsovej), z obsahu ktorých možno dôvodne predpokladať, že kúpna cena nehnuteľnosti kupovanej matkou žalovaného bola 1.040.000,- Sk, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, ako i to, že na listine zaznamenaný údaj - výber 08. 11. 2001 zodpovedá žalovaným realizovaným výberom finančných prostriedkov. V tomto smere neobstojí argumentácia žalobkyne, že na uvedený listinný dôkaz súd prvej inštancie neprihliadol, keď i s ohľadom na tento dôkaz, ktorý naviac podrobil znaleckému dokazovaniu, v napadnutom rozhodnutí konštatoval záver o použití spoločných finančných prostriedkov na získanie majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalovaného. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že v zmysle kúpnej
zmluvy, uzatvorenej matkou žalovaného dňa 09. 11. 2001 mali byť nehnuteľnosti, aktuálne zapísané na LV č. XXXX k. ú. L. ako výlučné vlastníctvo žalovaného, nadobudnuté na základe výlučných finančných prostriedkov matky žalovaného, ktoré prehlásenie o tejto skutočnosti v uzavretej zmluve urobil otec žalovaného a manžel matky žalovaného Y. V., pričom menovaný pred súdom prvej inštancie, v rozpore s jeho predchádzajúcim vyhlásením v kúpnej zmluve uviedol, že nehnuteľnosť kúpili spolu s manželkou zo spoločných finančných prostriedkov. Táto skutočnosť rovnako vyplýva zo svedeckej výpovede Y. V., matky žalovaného. Potom, hodnotiac všetky vykonané dôkazy, tak jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach, je namieste konštatovať zhodný právny záver ako súd prvej inštancie, že zo spoločných finančných prostriedkov bola na nadobudnutie výlučného vlastníctva žalovaného vynaložená suma 800.725,30 Sk (26.579,21 eura). V tomto smere potom obranu žalovaného o použití finančných prostriedkov v hazardných hrách súd prvej inštancie správne vyhodnotil za účelovú. Vyššie uvedené konštatovanie súdu o potrebe zohľadnenia vynaloženia spoločných prostriedkov na výlučný majetok jedného z manželov je i odpoveďou na argumentáciu žalobkyne v priebehu konania, ako i v podanom odvolaní, že počiatočné finančné prostriedky priniesla do manželstva ona.
15. K argumentácii žalobkyne, že súd prvej inštancie v rámci vyporiadania nezohľadnil v jej prospech sumu 800.000,-Sk, získanú za predaj bytu, ku ktorému pôvodne patrili členské práva a povinnosti jej rodičom, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva túto sumu nie je možné zohľadniť. V konaní bola vo vzťahu k tejto sume nesporná len skutočnosť, že finančnú hotovosť vo výške 800.000,-Sk dňa 03. 01. 2005 vložil žalovaný na účet vedený vo VÚB, a. s a následne dňa 25. 02. 2005 realizoval výber tejto sumy. Skutočnosť, akým spôsobom bolo s týmito prostriedkami následne naložené a či tieto finančné prostriedky tvorili masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov z hľadiska ich existencie ku dňu zániku BSM nebola preukázaná. V tomto smere nie je hodnoverné ani tvrdenie žalovaného o vynaložení týchto prostriedkov na kúpu rodinných dovoleniek, a to ani za situácie, že je zrejmé, že rodina absolvovala rodinné dovolenky, avšak žalovaný využitie týchto prostriedkov v celom rozsahu (tak, ako tvrdil) na kúpu dovoleniek nepreukázal. Rovnako nie je namieste ani tvrdenie žalobkyne v podanom odvolaní o využití týchto finančných prostriedkov na rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, keď je nesporné, že suma 800.000,-Sk bola žalovaným jednak vložená a následne vybratá z účtu v peňažnom ústave až v roku 2005, t.j. následne po nadobudnutí domovej nehnuteľnosti, ako i po zrealizovaní investícií do nej (kolaudačné rozhodnutie právoplatné dňa 30. 03. 2004), Naviac, je nesporné, že v súvislosti s prestavbou povalových priestorov bol stranám sporu poskytnutý účelový úver vo výške 700.000,-Sk Štátnym fondom rozvoja bývania. Pokiaľ potom v konaní strany sporu nepreukázali účel využitia týchto prostriedkov, ani skutočnosť, či tieto prostriedky tvoria predmet vyporiadania ku dňu zániku BSM, nebolo možné pri vyporiadaní na túto sumu prihliadať.
16. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, z hľadiska predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nesporné, že počas trvania manželstva bol manželom poskytnutý účelový úver Štátnym fondom rozvoja bývania vo výške 700.000,-Sk, viazaný na prestavbu povalových priestorov rodinného domu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je i toto pasívum, ako i správne zostatok tohto úveru vo výške 19.464,49 eura vyčíslený ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadal. Neobstojí argumentácia žalobkyne, že vzhľadom na skutočnosť, že úver bol použitý na zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaného, nie je dôvod, aby sa podieľala na záväzku žalovaného. I keď je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že úver bol použitý na zhodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, výšku týchto investícií súvisiacich i so zhodnotením nehnuteľnosti žalovaného súd vyporiadal v rámci rozhodovania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z rovnakého dôvodu bolo potrebné vyporiadať i uvedené pasívum tvoriace spoločný dlh manželov, použitý v súvislosti s nadobudnutými investíciami.
17. Súd prvej inštancie v súvislosti so stanovením výšky vyrovnacieho podielu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov správne vychádzal zo sumy 55.889 eur (hodnota vložených investícií vrátane hodnoty stavieb nadobudnutých počas manželstva vo výške 53.079 eur, hodnota hnuteľných vecí 2.350 eur a hodnota motocyklov 460 eur). Pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu však na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné v prospech žalovaného zohľadniť v konaní preukázanú skutočnosť úhrady realizovaných prác v súvislosti s investíciami do nehnuteľnosti, matkou žalovaného. Hodnota realizovaných prác vykonaných svedkami N., F., V., N. nie je súčasťou znalcom vyčíslených investícií, keď je súčasne nesporné, že tieto práce boli svedkami vykonané, ako i to, že boli vyplatené matkou žalovaného. Je tak potrebné prisvedčiť žalovanému, že
svedok N. realizoval pre strany sporu práce v hodnote 796,65 eura (24.000,-Sk- 4 majstri x 10 hodín/deň x 5 dní x 120 Sk/ hod.), svedok F. práce v hodnote 829,85 eura (25.000,-Sk), svedok V. práce v hodnote 663,88 eura (20.000,-Sk) a svedok N. práce v hodnote 1.161,79 eura (keď uviedol cenu prác v rozmedzí 35.000-40.000,-Sk). Spolu potom svedkami realizované práce predstavujú sumu 3.452,17 eura (ktorá suma nebola zahrnutá v investíciách rodičov žalovaného do nehnuteľností vo výške 19.183,70 eura) a z tejto sumy je potrebné v prospech žalovaného zohľadniť sumu 1.726,09 eura (1/2). S ohľadom na uvedenú skutočnosť potom výška sumy vyrovacieho podielu, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný žalobkyni predstavuje sumu 18.710,11 eura. Keďže je zrejmé, že za klampiarske práce realizované svedkom J. nebola vyplatená žiadna odmena, na argumentáciu žalovaného ohľadne zohľadnenia ceny týchto prác v jeho prospech odvolací súd neprihliadol. Rovnako nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalovaného o nezohľadnení v jeho prospech pôžičky od matky vo výške 150.000,-Sk, keď z obsahu zmluvy o pôžičke je nesporný jej účel - nákup zariadenia a tovaru pri vykonávaní podnikateľskej činnosti žalovaného v oblasti montáže zabezpečovacej techniky a autodoplnkov, teda na nákup vecí slúžiacich výlučne výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a toto pasívum potom netvorí predmet BSM manželov. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že táto pôžička doposiaľ splatená nebola.
18. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne určil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako i jeho výšku, pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnako správne prihliadol na to, čo bolo zo spoločného majetku manželov vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov, a naopak, čo bolo jedným z manželov vynaložené na spoločný majetok, avšak pri výpočte vyrovnacieho podielu s povinnosťou jeho výplaty žalovaným žalobkyni opomenul zohľadniť v prospech žalovaného skutočnosť úhrady hodnoty realizovaných stavebných prác matkou žalovaného v celkovej výške 3.452,17 eura (zohľadňujúc v prospech žalovaného 1.726,09 eura). Vyššie uvedené skutočnosti mali potom za následok, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP vo výroku týkajúcom sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 20.436,20 eura zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v sume 18.710,11 eura a vo zvyšných výrokoch (okrem výroku o náhrade trov konania) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože úspech každej zo strán bol v tomto konaní pomerný. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej inštancie (vo výške vyrovnacieho podielu), v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP rozhodoval o trovách celého konania, tak prvoinštančného, ako i odvolacieho.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).