Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-33-2016.pdf
PDF · 107.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: X. J. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š., O. XXXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zastúpenému advokátskou kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v ustanovení čl. 8 bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch, akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“ je n e p r i j a t e ľ n á .
II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v ustanovení bodu 14.1 v zmluvných dojednaniach k zmluve: „V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac, ako tri mesiace, stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.)“ je n e p r i j a t e ľ n á .
III. Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov.
IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
V. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 02.08.2016 sa žalobca domáhal určenia čiastočnej neplatnosti zmluvy o úvere. Uviedol, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. V danom prípade sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré svojím obsahom a účelom odporujú zákonu
alebo ho obchádzajú alebo sa prieči dobrým právom. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje žalobca ustanovenie článku 8 zmluvy týkajúce sa dohody o poskytnutí služby, čo pokladá za nástroj veriteľa s cieľom získať bezdôvodne financie navyše, napr. pri požiadaní o odklad splátok, kde sa výška odplaty pohybuje vo výške 215,75 eur. Žalobcovi nebola ani len daná možnosť túto dohodu nepodpísať. Predmetné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v rozpore s dobrými mravmi a preto za neplatné. Ďalej žalobca považuje za neprijateľnú aj rozhodcovskú doložku vo forme rozhodcovskej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere s poukazom na to, že ide o neurčitý právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je neplatný, žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná aj v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným dáva len v prípade, pokiaľ v príslušnom spore bude žalobcom dlžník, spotrebiteľ a tým spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ďalej považuje určenie RPMN a ročné úrokové sadzby s odôvodnením, že sú v rozpore s dobrými mravmi a v kontexte ďalších zmluvných podmienok je riadne platenie splátok zabezpečené dvojitou sankciou - zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania a ďalej možnou náhradou škody. Nakoniec za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj dojednanie podľa článku 14 bodu 1 o zmluvnej pokute, nakoľko zmluvná pokuta 0,04% z dlžnej čiastky je neprimerane vysoká, pričom veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluvách. Zmluva o revolvingovom úvere ako spotrebiteľská zmluva má tiež obsahovať údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, absencia náležitosti spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadal určiť, že 1./ ustanovenie článku 6 zmluvy v časti RPMN a ročnej úrokovej sadzby, 2./ ustanovenie článku 8 o dohode o poskytnutí služby, 3./ ustanovenie článku 14 a 4./ rozhodcovská zmluva sú ako neprijateľné neplatné a ďalej určiť, že 5./ úver zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách.
(2) Žaloba bola žalovanému doručená dňa 24.10.2016, k žalobe sa vyjadril písomne podaním z 29.11.2016 tým, že žalobca nepreukázal na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a tvrdenia žalobcu sú založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového a právneho stavu. Dohoda o poskytnutí služby bola individuálne uzavretá, nie je predpokladom ani podmienkou pre vznik zmluvy o úvere - tu poukázal žalovaný na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a článok uverejnený v odbornej právnickej literatúre, podľa ktorého za individuálne dojednané by sa mali považovať nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané, ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, aj osobitne podpisovaná. Odplata je cenou plnenia a s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úvaha o neprijateľnosti takéhoto dojednania vylúčená. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, nebola podmienkou uzavretia úverových zmlúv, nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, tu poukázal na to, že toto obsahuje aj zmluva, pričom dlžník mohol v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia odstúpiť. Nie je vecne správne tvrdenie žalobcu o neurčitosti rozhodcovskej zmluvy. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva odkazuje na zmluvu o úvere, t. j. signalizuje prepojenie s hlavnou zmluvou a predstavuje alternatívne dojednanie riešenia sporov medzi veriteľom a dlžníkom. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Možnosť výberu je na žalobcovi. K výške odplaty za úver poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s tým, že zmluva o úvere je zmluvou odplatnou, na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými sú dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Navrhol žalobu zamietnuť.
(3) Replikou zo dňa 02.03.2017 žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. K otázke preukázania naliehavého právneho záujmu poukázal na súdne rozhodnutia Najvyšších súdov ČR a SR. Naďalej má za to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania prejavujúca sa v tom, že miesto konania rozhodcovského súdu je neprimerane vzdialené od miesta bydliska žalobcu. Žalovaný nedoložil žiadne relevantné listinné
dôkazy podporujúce záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, za individuálne dojednanie nemožno považovať to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri.
(4) Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
(5) Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určenie je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. V danom prípade medzi stranami neprebieha súdny spor o peňažné plnenie, v ktorom by bolo potrebné posudzovať otázku neplatnosti zmluvy a jej zmluvných dojednaní ako predbežnú, žalobcovo právne postavenie je neisté, nakoľko mu nie je zrejmá výška dlhu, ktorý má voči žalovanému. Súd má v spore tak naliehavý právny záujem za preukázaný a pristúpil preto k vecnému posúdeniu nároku. (6) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá je predmetom skúmania súdom, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalobcu, s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalobca podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01% s tým, že úver bude splácať v 42 splátkach vždy k 18. dňu mesiaca po 80,37 eur. Formulár žalobca ako dlžník podpísal dňa 26.03.2013. Na formuláre sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“, z ktorého bodu vyplýva schválená výška úveru 1.500 eur s podmienkami splácania rovnako ako v bode 5 formulára. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za úver bola vyčíslená v bode 5. na (ako predpokladaná) 70,01%, v bode 6. bola RPMN uvedená údajom 65,95%. Žalobca formulár podpísal dňa XX.XX.XXXX, preukázateľne do formulára dopĺňal nové údaje (v bode 6.), po podpísaní formulára dlžníkom. Súčasťou zmluvného formulára je v bodoch 8.1 až 8.6 (predtlačená) „Dohoda o poskytnutí služby“, podľa ktorého dojednania „mohol dlžník požiadať o odklad splatnosti (maximálne troch) splátok úveru za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný alebo s ním bol skončený pracovný pomer. Odložené splátky by dlžník zaplatil po splatení ostatných splátok. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok bola určená na sumu 215,75 eur. Uzavretie dohody o poskytnutí služby podľa znenia formulárového textu nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, vo formuláre je vyhradené miesto pre osobitný podpis zmluvných strán.
(8) Žalobca zároveň dňa 27.03.2013 vystavil aj dokument s názvom „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“, z ktorého vyplývajú údaje zo zmluvného formulára podľa časti o schválenej výške úveru, úroku, výška splátok úveru, RPMN, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere - XX.XX.XXXX a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere - XX.XX.XXXX.
(9) Súčasťou úverovej zmluvy je rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX L. XX.XX.XXXX. V zmysle zmluvných ustanovení sa strany „dohodli“, že „akékoľvek spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, budú riešené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní v písomnej forme (pred určeným rozhodcovským súdom), pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na žalobcovi. Dlžník mal možnosť do 14 dní od zmluvy odstúpiť.
(10) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(11) Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(12) Žalovaný má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 OZ aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalovaný opak tohto postavenia dlžníka nesporoval, nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide teda o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
(13) V danom prípade ide (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako veriteľ mal požičať dlžníkovi finančné prostriedky a dlžník sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.
(14) Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(15) Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. (16) Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
(17) Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 ZSÚ. Medzi nimi pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ (v znení v čase uzavretia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
(18) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca ako fyzická osoba nekonal v rámci svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že jedná sa o tzv. formulárovú zmluvu, kedy do pripravenej predtlače boli vpísané údaje účastníkmi zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (okrem prípadu individuálneho dojednania týchto povinností). V danom prípade tieto zmluvné ustanovenia neboli preukázateľne dojednané individuálne, žalobca nemal možnosť reálne ovplyvniť obsah týchto dojednaní. Nič na tom nemení ani to, že žalovaný vo formulári vyhradil osobitné miesto na podpis „dohody“ o poskytnutí služby (pri uzavretí ktorej odplata predstavuje viac ako trojnásobok mesačnej splátky!, čím v podstate namiesto troch odložených splátok zaplatí splátok šesť). Táto dohoda je objektívne spôsobilá vyvolať hrubú nerovnováhu vo vzťahu medzi zmluvnými stranami, kde práve spotrebiteľ ako slabšia strana nemá možnosť sa brániť takýmto ustanoveniam (ktoré značnú nerovnováhu spôsobujú).
(19) Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že v tejto dohode podľa čl. 8 zmluvy o úvere ide o hlavný predmet plnenia medzi stranami, takéto tvrdenie neobstojí. Hlavným zmluvným dojednaním v súvislosti s úverom je výška úveru a dohoda o úrokoch (podstatné náležitosti úverového vzťahu), dlžník sa tu zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a úroky (§ 497 a nasl. Obch. zák.). V centre záujmu žalobcu bolo poskytnutie úveru a nežiadal primárne o možnosť odkladu splátok pri vstupe do tohto záväzkového vzťahu. Je jednoznačné, že sa nejedná o zmluvnú podmienku týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Toto zmluvné dojednanie bolo žalobcovi ako spotrebiteľovi vnútené v texte formulára. Zmluvné podmienky musia byť pre spotrebiteľa vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, aby bolo spotrebiteľovi zrejmé, akú sumu si požičiava a koľko v podstate má zaplatiť na úroku, a bez toho aby v týchto zmluvách boli nejakým spôsobom zakomponované ďalšie vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré cenu úveru navyšujú bez toho, aby o nich mal spotrebiteľ jasný prehľad pri podpise zmluvy. Preto súd posúdil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
(20) Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(21) V danom prípade je „dohoda o zmluvnej pokute“ naformulovaná vo všeobecných zmluvných dojednaniach v bode 14.1. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, pri ktorej žalobca upravil nárok na jej výšku, ak dôjde k omeškaniu dlžníka. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. „Všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa skôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o rozhodcovskej doložke v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktoré spotrebiteľ pripája svoj podpis“ (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011). Dojednanie o zmluvnej pokute nemohol žalobca nijako ovplyvniť, a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.
(22) Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) sa vyčísľuje podľa vzorca určeného zákonom (ZSÚ), v tomto smere nie je možné posúdiť túto hodnotu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, slúži na porovnanie výhodnosti s inými na finančnom trhu poskytovanými úvermi. Úrok z úveru je (ako bolo vyššie uvedené) obligatórnou náležitosťou úverového vzťahu, môže byť síce predmetom súdneho prieskumu, ale nie ako neprijateľná zmluvná podmienka. V tejto časti preto súd žalobu zamietol.
(23) V zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k/ ZSÚ, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, tu nepostačuje, že je v zmluve uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu. Zákon tu výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky (jednoznačnú a zrozumiteľnú pre spotrebiteľa), aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a koľko z nej predstavujú prípadné poplatky, aby spotrebiteľ mohol sledovať amortizáciu istiny. V čase, keď žalobca podpísal zmluvu, nebola v zmluve uvedená ani hodnota RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZSÚ), len „predpokladaná“, pričom žalovaný následne uviedol v čl. 6 RPMN v inej hodnote. V dôsledku chýbajúcich náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné poskytnutý úver s poukazom na § 11 ods.1 písm. a/ a d/ ZSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. (24) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(25) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(26) Súd žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
(27) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).