Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-14-2017.pdf
PDF · 204.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: PREMATHYDRAULIC, s.r.o., so sídlom Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 36 511 889, žalobcu v 2/ rade: Juraj Paranič - PREMAT, s miestom podnikania Tehelná 45, 085 01 Bardejov, IČO: 33 964 599, (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 22.2.2017 do 22.2.2020), obidvaja zastúpení zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému v 1/ rade: PRETTY Trading, spol. s r.o., so sídlom Cesta mládeže 18, 901 01 Malacky, IČO: 31 331 700 a žalovanému v 2/ rade: PREMAT, s.r.o., naposledy so sídlom Hurbanova 21, 085 01 Bardejov, IČO: 36 444 251 (vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 23.12.2014), v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/179/2011-228 zo dňa 28. apríla 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/179/2011-276 zo dňa 05.01.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/179/2011-228 zo dňa 28. apríla 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/179/2011-276 zo dňa 05.01.2017 v napadnutom výroku, ktorým okresný súd zrušil voči žalobcom v rade 1/ a 2/ rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 25.07.2011 č. P-15310-SRS-4 rozhodcom Rozhodcovského súdu AD HOC so sídlom Zürich, Lenkou Tomaníčkovou, v právnej veci žalobcu PRETTY Trading, s.r.o., Cesta Mládeže 18, 901 01 Malacky, IČO: 31 331 700, proti žalovanému v rade 1/ PREMAT, s.r.o., Hurbanova 21, 085 01 Bardejov, IČO: 34 444 251, v rade 2/ PREMATHYDRAULIC, s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 36 511 889, v rade 3/ Juraj Paranič
- PREMAT, Tehelná 45, 085 01 Bardejov, IČO: 33 964 599, v konaní o peňažnú náhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 3.349,20 € a náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň trvania bezdôvodného obohatenia, príslušenstva tvoreného trovami konania a nákladmi uplatnenia pohľadávky, vydaného v konaní, v ktorom bol preskúmaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 23.05.2011 č. P-15310-SRS-2 vydaný rozhodcom JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., a vo výroku o povinnosti žalovaného v rade 1/ nahradiť žalobcom v rade 1/ a 2/ na účet právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/ trovy konania vo výške 331,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 514,50 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Žalobcovia v 1/ rade a v 2/ rade m a j ú n á r o k voči žalovanému v 1/ rade na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavil, rozhodol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ nemajú právo na náhradu trov zastavenej časti konania, zrušil voči žalobcom v rade 1/ a 2/ rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 25.07.2011 č. P-15310-SRS-4 rozhodcom Rozhodcovského súdu AD HOC so sídlom Zürich, Lenkou Tomaníčkovou, v právnej veci žalobcu
PRETTY Trading, s.r.o., Cesta Mládeže 18, 901 01 Malacky, IČO: 31 331 700, proti žalovanému v rade 1/ PREMAT, s.r.o., Hurbanova 21, 085 01 Bardejov, IČO: 34 444 251, v rade 2/ PREMATHYDRAULIC, s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 36 511 889, v rade 3/ Juraj Paranič - PREMAT, Tehelná 45, 085 01 Bardejov, IČO: 33 964 599, v konaní o peňažnú náhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 3.349,20 € a náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň trvania bezdôvodného obohatenia, príslušenstva tvoreného trovami konania a nákladmi uplatnenia pohľadávky, vydaného v konaní, v ktorom bol preskúmaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 23.05.2011 č. P-15310-SRS-2 vydaný rozhodcom JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., a žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť nahradiť žalobcom v rade 1/ a 2/ na účet právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/ trovy konania vo výške 331,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 514,50 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Lenkou Tomaníčkovou sp.zn. P-15310-SRS-4 zo dňa 25.07.2011 v právnej veci žalobcu PRETTY Trading, spol. s r.o., Cesta mládeže 18, 901 01 Malacky, IČO: 31 331 700, proti žalovaným 1/ PREMAT, s.r.o., Hurbanova 21, 085 01 Bardejov, IČO: 36 444 251, 2/ PREMATHYDRAULIC, s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 36 511 889 a 3/ Juraj Paranič - PREMAT, Tehelná 45, 085 01 Bardejov, IČO: 33 964 599, ktorým bol zmenený rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Mariána Prievozníka sp.zn. P-15310- SRS-2 zo dňa 23.05.2011 (ďalej aj len „napadnutý rozhodcovský rozsudok“). Žalobcovia poukázali na to, že Lenka Tomaníčková je v zmysle zverejneného zoznamu na internetovej stránke rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu JSM, zriadeného zriaďovateľom Jednota slovenskej mládeže, Mariánske námestie 26/53, Žilina. Rozhodcovské konanie bolo vedené na území SR, čoho potvrdením je aj oznámenie z 22.02.2011 a tiež korešpondencia medzi žalobcami a rozhodcovským súdom, ktorá bola doručovaná na adresu sídla rozhodcovského súdu v Žiline. Podľa žalobcov sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj len „ZRK“), keď v rozhodcovskom konaní nebola zohľadnená obligatórne písomná forma rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZRK, a to napriek výslovným výhradám žalobcov. V rozhodcovskom konaní nebola vykonaná žiadna listina, ktorá by osvedčovala platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcami v 1/ a v 2/ rade a rovnako ani žalovaným v 2/ rade. Pokiaľ absentoval písomný prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ktorej písomnú formu predpisuje zákon, ide o právny úkon neplatný. Žalobcovia tiež poukázali na to, že neboli účastníkmi žiadneho zmluvného vzťahu so žalovaným v 1/ rade (poznámka: žalobca v rozhodcovskom konaní), od žalovaného v 1/ rade nekúpili žiadny tovar, a teda sa na jeho úkor nemohli bezdôvodne obohatiť. Žalobcovia sú samostatnými subjektmi právnych vzťahov, medzi ktorými neexistuje žiaden právny vzťah, ani vzájomne a ani voči osobe žalovaného v 1/ rade a žalobcovia nie sú ani právnymi nástupcami žalovaného v 2/ rade, nepristúpili k záväzkom tejto spoločnosti, neprevzali jej záväzky ani neprevzali záväzok ručenia. Z rozhodcovského konania je zrejmé, že žalovaný v 2/ rade neuzatvoril so žalovaným v 1/ rade písomnú kúpnu zmluvu, ale iba dojednal dodanie tovaru, pričom jeho štatutárny zástupca nepodpísal kúpnu zmluvu v písomnej forme a už vôbec nepodpísal všeobecné obchodné podmienky, ktorých súčasťou má byť rozhodcovská zmluva. Záver, že objednaním tovaru došlo k vysloveniu súhlasu so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného v 1/ rade, je nenáležitý, zmätočný a popierajúci zmysel a obsah zákona. Rozhodujúca je však absencia podpisu štatutárneho zástupcu žalovaného v 2/ rade pod akýmkoľvek dokladom, ktorý by mal v písomnej podobe osvedčovať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Bez uzavretia rozhodcovskej zmluvy žalovaným v 2/ rade nemožno ani len uvažovať o nástupníctve žalobcov a ich viazanosti rozhodcovskou zmluvou. V danom prípade tiež absentuje písomná dohoda žalobcov a žalovaného v 1/ rade o rozhodcovskej zmluve, a tiež o tom, že by bolo možné rozhodcovský rozsudok preskúmať na základe žiadosti účastníka rozhodcovského konania iným rozhodcom v zmysle § 37 ZRK, čím bola zároveň vylúčená možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Prievozníkom. Tým, že táto okolnosť bola ignorovaná, došlo k zásahu do práva na rovnosť účastníkov konania na úkor žalobcov, pričom žalovaný v 1/ rade bol postupom rozhodcovského súdu favorizovaný. K popretiu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania došlo aj tým, že žalovanému v 1/ rade bol priznaný nárok nielen na vydanie kúpnej ceny, ktorá povinnosť sa uložila nie účastníkovi kúpnej zmluvy, pričom žalované bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a nie zaplatenie kúpnej ceny, ale navyše aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.792,- Eur, hoci bol žalovaný ušlý zisk vo výške 0,2 % dlžnej sumy, resp. škoda v tejto výške a nie zmluvná pokuta. Žalobcovia poukázali na to, že dohoda o zmluvnej pokute vyžaduje písomnú formu a žiaden z navrhovateľov so žalovaným v 1/ rade písomnú zmluvu, ktorej súčasťou by bola dohoda o zmluvnej pokute, neuzavrel. Rozhodcovský súd tak rozhodol o niečom, čo ani len nebolo predmetom návrhu na začatie rozhodcovského konania a o čom žalobcovia ani nemohli vedieť, rozhodca konal
a rozhodoval bez návrhu, prekročil rozsah návrhu a žalobcom uprel možnosť na uplatnenie ich práv. Žalobcovia za nesprávny považovali aj záver o existencii ich solidárnej zaviazanosti spolu so žalovaným v 3/ rade voči žalovanému v 1/ rade, ktorý záver nemal oporu vo vykonaných dôkazoch, ani v ust. § 511 Občianskeho zákonníka. Medzi žalobcami neexistuje žiaden právny vzťah, nemajú uzatvorenú zmluvu o združení, zmluvu o tichom spoločenstve ani iný zmluvný akt, ktorý by zakladal ich solidárnu zaviazanosť. Osoba žalobcu v 2/ rade je síce konateľom žalobcu v 1/ rade, avšak u žalobcu v 1/ rade nemá majetkovú účasť. Rozhodcovské rozhodnutie je nepreskúmateľné tiež z dôvodu, že jeho účastníkom mala byť aj spoločnosť PREMAT, s.r.o., hoci rozhodca vedel, že ide o subjekt, voči ktorému bolo začaté konkurzné konanie, a preto mohol byť žalovaný len správca konkurznej podstaty. Správcovi konkurznej podstaty spoločnosti PREMAT, s.r.o. nebolo umožnené sa k veci vyjadriť. Žalobcovia tiež navrhli odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku s tým, že im hrozí vážny zásah do práv, nakoľko žalovaný v 1/ rade môže iniciovať exekučné konanie, ktoré môže spôsobiť nezvratné následky nielen v majetkovej sfére ale tiež v sfére dobrého obchodného mena a povesti.
2. Okresný súd s prihliadnutím na relevantné ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku 25.07.2011 konštatoval, že žalobcovia žiadali zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ZRK z dôvodov podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZRK (jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy) a § 40 ods. 1 písm. g) ZRK (bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania). Účastník rozhodcovského konania sa v zmysle ust. § 40 ods. 1 ZRK môže žalobou podanou na súde v Slovenskej republike domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ktorým sa v zmysle ust. § 44 ods. 1 ZRK rozumie rozhodcovský rozsudok vydaný na území SR. Pokiaľ by sa účastník domáhal zrušenia cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktorým sa rozumie rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní vo veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako SR, nebola by daná právomoc súdov SR na konanie a rozhodnutie, čo by viedlo k zastaveniu konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania. Okresný súd s prihliadnutím na námietku zo strany žalovaného v 1/ rade primárne skúmal charakter napadnutého rozsudku z hľadiska jeho posúdenia ako tuzemského alebo cudzieho rozhodcovského rozsudku.
3. Okresný súd poukázal, že určujúcim kritériom v zmysle § 44 ods. 1 a § 46 ods. 1 ZRK, je miesto vydania rozhodcovského rozsudku, ktorú okolnosť je potrebné skúmať v súvislosti s miestom rozhodcovského konania a vykladať tak, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v mieste, v ktorom sa rozhodcovské konanie uskutočnilo, pokiaľ nebolo účastníkmi konania dohodnuté niečo iné, resp. pokiaľ v samotnom rozhodcovskom rozsudku nie je uvedené inak. Obdobný záver vyplýva aj z ust. § 34 ods. 3 ZRK v prípade, ak miesto rozhodcovského konania je v Slovenskej republike. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok sp.zn. P-15310-SRS-4, vydaný dňa 25.07.2011 rozhodcom Lenkou Tomaníčkovou, neobsahuje údaj o mieste jeho vydania ani údaj o mieste rozhodcovského konania. To, že v tomto rozsudku je označený rozhodca ako „rozhodca rozhodcovského súdu ad hoc so sídlom Zürich Lenka Tomaníčková“, podľa okresného súdu samo o sebe neznamená, že by tento rozsudok bol vydaný v Zürichu, resp. že by miesto rozhodcovského konania bolo v Zürichu. Tento údaj nie je údajom, ktorý by uvádzal miesto vydania rozhodcovského rozsudku alebo miesto rozhodcovského konania, pričom z obsahu spisového materiálu a ani z fotokópie rozhodcovského spisu nevyplýva, že by účastníci konania uzavreli dohodu o mieste rozhodcovského konania. Žalobca v rozhodcovskom konaní (žalovaný v 1/ rade) v čl. II. žaloby zo dňa 26.05.2010, na základe ktorej sa začalo sporné rozhodcovské konanie, uvádzal určitý spôsob založenia právomoci rozhodcovského súdu a odkazoval na znenie rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou predžalobnej výzvy na úhradu adresovanej spoločnosti PREMAT, s.r.o. dňa 19.04.2010. Uvedená rozhodcovská zmluva má zakladať právomoc Stáleho rozhodcovského súdu JSM, v Žiline, Slovenská republika, na prejednanie sporov zo zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou PRETTY Trading, spol. s r.o. a spoločnosťou PREMAT, s.r.o.
4. Okresný súd uviedol, že mechanizmom uvádzaným v č. II. žaloby, na základe ktorej začalo rozhodcovské konanie, v spojení s obsahom predžalobnej výzvy zo dňa 15.04.2010, nemohlo dôjsť medzi týmito spoločnosťami k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko hoci ZRK v ust. § 5 ods. 1 pripúšťa výslovnú dohodu zmluvných strán na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, v tomto prípade podľa chorvátskeho práva, okresný súd konštatoval, že v konaní nebola preukázaná dohoda medzi spoločnosťou PRETTY Trading, spol. s r.o. a spoločnosťou PREMAT, s.r.o. o voľbe chorvátskeho práva na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V konaní nebol preukázaný výslovný prejav vôle spoločnosti PREMAT, s.r.o., s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy
v navrhovanom znení podľa chorvátskeho práva a k jej uzatvoreniu nemohlo dôjsť nevyjadrením sa spoločnosti PREMAT, s.r.o., resp. neodporovaním návrhu na uzatvorenie označenej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko takýto spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy odporuje princípom zmluvného práva, je v rozpore s autonómiou vôle subjektov záväzkovo-právnych vzťahov a nemožno ho považovať ani za „iné včasné konanie osoby, ktorej bol návrh na uzatvorenie zmluvy určený, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas“ a považovať ho tak za prijatie návrhu podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasťou rozhodcovskej zmluvy uvádzanej v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 15.04.2010 nie je dohoda o mieste rozhodcovského konania, keď táto navrhovaná zmluva len uvádza, že pre prípad, že miestom konania bude Švajčiarsko alebo bude miesto konania mimo Slovenskej republiky, výslovne vylučujú možnosť preskúmania rozsudku Švajčiarskym spolkovým najvyšším súdom. Okresný súd zároveň konštatoval, že mechanizmus, uvedený v čl. II. žaloby, na základe ktorej začalo rozhodcovské konanie, v spojení s výzvou zo dňa 15.04.2010, nijako neobjasňuje dohodu medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcami v 1/ a 2/ rade ohľadne založenia právomocí rozhodcovského súdu. V doplnení žaloby zo dňa 07.03.2011 následne žalobca v rozhodcovskom konaní uvádzal iné skutkové okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky s iným obsahom, ktorá mala byť súčasťou obchodných podmienok žalovaného v 1/ rade v znení do 31.12.2007, ktorými mala byť založená právomoc iného rozhodcu s určeným miestom rozhodcovského konania Zürich. Okresný súd uviedol, že znenie obchodných podmienok žalovaného v 1/ rade v bode 7, na ktoré žalovaný v 1/ rade v doplnení žaloby zo dňa 07.03.2011 poukázal, vôbec nezakladá právomoc rozhodcovského súdu, na ktorý bola žaloba spoločnosti PRETTY Trading, spol. s r.o. zo dňa 26.05.2010, ako aj jej doplnenie zo dňa 07.03.2011, podané. Adresátom týchto procesných úkonov je Stály rozhodcovský súd JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina, pričom dohodu medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovaným v 1/ rade o mieste rozhodcovského konania, ktorá by mala byť obsiahnutá v bode 7 obchodných podmienok žalovaného v 1/ rade v znení do 31.12.2010, vylučuje skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiaden záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovaným v 1/ rade, v rámci ktorého by žalobcov v 1/ a 2/ rade mali zaväzovať obchodné podmienky žalovaného v 1/ rade zverejnené na internete, nakoľko tieto majú charakter iných obchodných podmienok v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorých záväznosť je podmienená tým, že sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pričom v konaní vôbec nebolo preukázané uzatvorenie akejkoľvek zmluvy medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovaným v 1/ rade.
5. Okresný súd ďalej uviedol, že ani z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva, že by rozhodcovský súd určil miesto rozhodcovského konania. Žaloba bola podaná na Stálom rozhodcovskom súde JSM, Mariánske námestie 26/53, Žilina, a preto okresný súd v súlade s § 23 ods. 1 posledná veta ZRK skúmal ustanovenia rokovacieho poriadku tohto súdu o mieste rozhodcovského konania. Rokovací poriadok tohto rozhodcovského súdu zverejnený v Obchodnom vestníku OV 37A/2010 upravuje miesto rozhodcovského konania v ust. § 1a. Okresný súd ohľadom tohto ustanovenia konštatoval, že v prejednávanej veci nebola zistená existencia dohody strán o mieste rozhodcovského konania a z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by miesto konania určil rozhodcovský súd uznesením na žiadosť niektorého účastníka rozhodcovského konania. Miestom rozhodcovského konania je preto v zmysle § 1a ods. 2 rokovacieho poriadku miesto zriadenej pobočky súdu, do ktorej poštovej alebo elektronickej podateľne bola žaloba podaná. Žaloba spoločnosti PRETTY Trading, spol. s r.o. bola podaná dňa 28.05.2010 na Stálom rozhodcovskom súde JSM, Mariánske námestie 26/53, Žilina, a preto okresný súd konštatoval, že miestom rozhodcovského konania bola Žilina a napadnutý rozhodcovský rozsudok je v zmysle § 44 ods. 1 ZRK tuzemským rozhodcovským rozsudkom, vo vzťahu ku ktorému je daná právomoc súdov SR na jeho zrušenie na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania.
6. Okresný súd uviedol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý žalobu podáva. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi v 1/ rade doručený dňa 29.07.2011 a žalobcovi v 2/ rade dňa 01.08.2011. Žaloba bola osobne podaná na okresnom súde dňa 17.08.2011, čím je nevyhnutné konštatovať, že žaloba bola podaná v lehote podľa § 41 ods. 1 ZRK.
7. Okresný súd k dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, kedy žalobcovia popierali platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. namietali, že táto zmluva uzatvorená nebola, uviedol, že z definície rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 1 ZRK vyplýva, že táto predpokladá zmluvný alebo iný právny vzťah medzi stranami, ktoré rozhodcovskú zmluvu uzatvárajú. Okresný súd primárne uviedol, že v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho zmluvného alebo iného právneho vzťahu medzi žalovaným v
1/ rade a žalobcami, v rámci ktorého by potencionálne mohlo dôjsť k dohode o rozhodnutí sporov v rozhodcovskom konaní. Žalobcovia existenciu takéhoto právneho vzťahu popierali a jeho existencia nevyplynula ani zo skutočností tvrdených žalovaným v 1/ rade, a to či už v priebehu tohto konania alebo v rámci rozhodcovského konania. Z vyjadrení konateľa žalovaného v 1/ rade plynie, že predmetný vzťah mal vzniknúť medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade a jeho obsahom mal byť záväzok spoločnosti PREMAT, s.r.o., uhradiť žalovanému v 1/ rade cenu dodaného tovaru, ktorý v mene žalovaného v 1/ rade prevzal Juraj Paranič. Podľa okresného súdu, existencii zmluvného vzťahu medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade nasvedčujú listinné dôkazné prostriedky, ktoré sú súčasťou rozhodcovského spisu, a to predovšetkým faktúry, ktorými žalovaný v 1/ rade cenu dodaného tovaru účtoval žalovanému v 2/ rade, ďalej predžalobná výzva zo dňa 15.04.2010, ktorou bol žalovaný v 2/ rade vyzývaný na úhradu, a rovnako prepravné listy, ktorými žalovaný v 1/ rade v rozhodcovskom konaní preukazoval dodanie tovaru a ktoré sú opatrené pečiatkou spoločnosti PREMAT, s.r.o. Podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by žalobcovia v 1/ a 2/ rade zákonom predpokladaným spôsobom, či už pristúpili k záväzku žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi v 1/ rade cenu dodaného tovaru alebo prezvali tento záväzok, alebo že by prevzali ručiteľský záväzok za záväzky žalovaného v 2/ rade. Ku vzniku solidárneho záväzku žalobcov a žalovaného v 2/ rade na zaplatenie ceny dodaného tovaru žalovanému v 1/ rade nemohlo dôjsť ani na základe zmluvy o združení, nakoľko tvrdený spôsob vzniku zmluvy o združení medzi žalobcami a žalovaným v 2/ rade tak, ako ho predpokladajú obchodné podmienky žalovaného v 1/ rade a ako naň žalovaný v 1/ rade poukazoval v doplnení žaloby zo dňa 07.03.2011, nemá oporu v zákonných ustanoveniach § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia predpokladajú súhlasný prejav vôle niekoľkých osôb združiť sa, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. K takémuto vzniku združenia nedošlo, pričom ku vzniku združenia nemôže dôjsť na základe ustanovenia obchodných podmienok tretieho subjektu zverejnených na internete tak, ako to tvrdil žalovaný v 1/ rade. Okresný súd zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, že by všeobecné obchodné podmienky žalovaného v 1/ rade zverejnené na internete akýmkoľvek spôsobom zaväzovali žalobcov v 1/ a 2/ rade v súlade s ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka.
8. Okresný súd ďalej konštatoval, že v konaní nebola preukázaná ani existencia samotnej dohody medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade o tom, že spory medzi nimi by sa mali rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, uzatvorená v písomnej forme tak, ako to predpokladá ust. § 4 ods. 2 ZRK. V žalobe v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1/ rade uvádzal určitý spôsob založenia právomoci rozhodcovského súdu odkazom na znenie rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť súčasťou predžalobnej výzvy adresovanej dňa 15.04.2010 spoločnosti PREMAT, s.r.o. Takýto mechanizmus uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorý podľa názoru okresného súdu neviedol k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky ani so žalovaným v 2/ rade, nijakým spôsobom neodôvodňuje a nepreukazuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy alebo doložky medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade. Rozhodcovský súd sa v napadnutom rozhodcovskom rozsudku nevyporiadal s tým, na základe akým spôsobom uzatvorenej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky považoval za splnenú podmienku svojej právomoci na rozhodnutie o žalobe žalovaného v 1/ rade, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že v doplnení žaloby zo dňa 07.03.2011 žalovaný v 1/ rade uvádzal iné skutkové okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky s iným obsahom, ktorá vôbec nezakladala právomoc rozhodcovského súdu, na ktorý bola žaloba o doplnenie žaloby podaná, a zároveň tvrdený spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v zmysle doplnenia žaloby zo dňa 07.03.2011 z obsahu rozhodcovského spisu vôbec nevyplýva. K uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade nemohlo dôjsť spôsobom tvrdeným v čl. II. žaloby v rozhodcovskom konaní zo dňa 26.05.2010, ani spôsobom tvrdeným v doplnení žaloby zo dňa 07.03.2011.
9. K tvrdeniam žalovaného v 1/ rade prednášaným v rámci rozhodcovského konania ohľadom pasívnej legitimácie žalobcov titulom spoločnej a nerozdielnej zaviazanosti účastníkov združenia tak, ako táto vyplýva z § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka, okresný súd uviedol, že tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a tvrdený spôsob vzniku združenia nemá oporu v § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka, na ktorú poukazoval žalovaný v 1/ rade v doplnení žaloby zo dňa 07.03.2011, mala byť súčasťou bodu 7 obchodných podmienok žalovaného v 1/ rade zverejnených na internete v znení do 31.12.2010. Okresný súd opätovne poukázal na to, že nebolo preukázané, že by tieto obchodné podmienky určovali obsah nejakého zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade a vo vzťahu k týmto podmienkam nemohla byť zachovaná ani písomná forma rozhodcovskej zmluvy, nakoľko je zrejmé, že nejde o dokument podpísaný zmluvnými stranami, nejde o dokument, ktorý by bol obsiahnutý vo vzájomne vymenených listoch a nemožno prijať ani záver, že by mohlo dôjsť k
dojednaniu rozhodcovskej zmluvy telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Z dokazovania nevyplýva, že by žalobcovia rovnako ako žalovaný v 2/ rade prejavili vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným v 1/ rade prostredníctvom objednávkového formulára zverejneného na internetovej stránke žalovaného v 1/ rade, ktorého súčasťou mali byť obchodné podmienky. Žalovaný v 1/ rade netvrdil a nepreukázal, že by objednávka zo strany žalovaného v 2/ rade bola realizovaná elektronickou formou prostredníctvom objednávkového formulára. Podľa okresného súdu obchodné podmienky žalovaného v 1/ rade nie sú verejným návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 276 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale predstavujú mechanizmus, ktorým za podmienok vyplývajúcich z ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka môže byť určená časť obsahu zmluvy. Pokiaľ nie je preukázané, že sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu na uzavretie zmluvy priložené, nemôžu v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvné strany zaväzovať a podmienky ich záväznosti nemôžu byť nahradené podpisom dokladu preukazujúceho dodanie tovaru.
10. Okresný súd potom konštatoval, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom rozhodcovský súd žalobcov zaviazal na plnenie v prospech žalovaného v 1/ rade, hoci nemal preukázanú existenciu rozhodcovskej zmluvy, že spory medzi stranami sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, uzatvorenú v písomnej forme. Bol preto naplnený dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) ZRK, kedy v konaní nebola preukázaná platná rozhodcovská zmluva medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcami.
11. K dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, kedy žalobcovia poukazovali na porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania postupom rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol nad rámec žalobného petitu, tým, že rozhodkyňa odvolacieho súdu Lenka Tomaníčková bola zároveň aj sudkyňou prvostupňového rozhodcovského súdu, a tým, že pre žalovaného v 1/ rade v rozhodcovskom konaní upresňoval žalobu Mgr. Slavomír Jančok, ktorý mal zároveň postavenie rozhodcu rozhodcovského súdu, uviedol okresný súd, že zásada rovnosti účastníkov je upravená v ust. § 17 ZRK. V zmysle tohto ustanovenia majú účastníci v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa okresného súdu z hľadiska zachovania procesných práv nedošlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď žalobcom bola daná možnosť vyjadriť sa k žalobe a k písomnému doplneniu žaloby a bola im poskytnutá rovnaká možnosť ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní na uplatnenie ich práv. Podľa okresného súdu však predmetné rozhodcovské konanie nebolo vedené rozhodcovským súdom v súlade so základným právom účastníkov na spravodlivé súdne konanie a došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivé súdne konanie, keď rozhodcovský súd voči nim konal, hoci z obsahu rozhodcovského spisu nevyplývalo preukázanie existencie rozhodcovskej zmluvy alebo doložky a rozhodcovský súd sa v rozhodnutí nevyporiadal s otázkou, na základe akej skutočnosti voči žalobcom považoval za založenú svoju právomoc. V napadnutom rozhodcovskom rozsudku tiež rozhodcovský súd neodôvodnil, na základe akých skutočností považoval za preukázaný nárok žalovaného v 1/ rade voči žalobcom, pričom je zrejmé, že bez náležitého odôvodnenia výkladu skutkových zistení a ich podriadenia pod konkrétnu právnu normu akceptoval hmotno-právnu argumentáciu žalovaného v 1/ rade o pasívnej legitimácii žalobcov, pričom právny názor o založení združenia je podľa názoru okresného súdu v rozpore s hmotným právom a s princípmi a zásadami zmluvného práva a tiež mechanizmom vzniku zmlúv. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je veľmi stručné, nepresvedčivé a neposkytuje odpoveď na elementárne otázky, ktoré v rozhodcovskom konaní vyvstali v súvislosti s námietkami žalobcov. Z rozhodcovského spisu tiež vyplynulo, že spoločnosť PRETTY Trading, spol. s r.o. bola v rozhodcovskom konaní zastúpená spoločnosťou F.E.R.T., s.r.o., za ktorú konali konatelia Mgr. Slavomír Jančok a Daniel Roman. Mgr. Slavomír Jančok podpísal za spoločnosť PRETTY Trading, spol. s r.o. žalobu, na základe ktorej začalo rozhodcovské konanie, pričom nebolo spochybnené, že bol v uvedenom období zároveň rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu JSM, na ktorý bola žaloba podaná. Podľa okresného súdu táto skutočnosť vyvoláva odôvodnené pochybnosti o (ne)zaujatosti rozhodcovského súdu a jeho rozhodcov. Postupom rozhodcovského súdu a spôsobom, akým rozhodcovské konanie prebehlo, bola podľa okresného súdu porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v jej širšom ponímaní ako súčasti základného práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého princíp je potrebné aplikovať nielen v konaní pred všeobecnými súdmi, ale aj v konaní pred rozhodcovskými súdmi. Okresný súd mal preto za naplnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g) ZRK.
12. K námietkam žalobcov, ktorí poukazovali na to, že sa jednalo o spor, ktorý vznikol v priebehu konkurzného konania na majetok žalovaného v 2/ rade, a preto ho nebolo možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, okresný súd uviedol, že týmito skutočnosťami nebolo dôvodné sa zaoberať, nakoľko by zakladali len dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku voči žalovanému v 2/ rade, ktorý so žalobcami tvoril samostatné procesné spoločenstvo v rámci rozhodcovského konania a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal. Okresný súd zároveň s ohľadom na zánik žalovaného v 2/ rade v čase po začatí konania bez právneho nástupcu, tak ako táto skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra, samostatným výrokom podľa § 107 ods. 4 OSP konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavil a zároveň z uvedených dôvodov voči žalobcom v 1/ a 2/ rade zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok.
13. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP s tým, že na strane žalovaného v 2/ rade neexistuje subjekt, ktorému by bolo možné priznať náhradu trov konania alebo uložiť povinnosť na ich náhradu. Ohľadom náhrady trov konania vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej rozhodoval okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, a to v sume 331,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 514,50 Eur titulom trov právneho zastúpenia.
14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v podaní zo dňa 21.07.2016, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie proti výrokom o zrušení rozsudku a o trovách konania. Žalovaný v 1/ rade namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, keď konštatoval, že ide o tuzemský rozhodcovský rozsudok, hoci tento bol zjavne vydaný vo Švajčiarsku. Okresný súd nesprávne posúdil platnosť rozhodcovskej doložky, keď sa odvolával na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo výzve F.E.R.T. s.r.o. na zaplatenie, na ktorej rozhodcovský súd právomoc nezaložil a takúto právomoc odmietol už rozhodca v prvom stupni JUDr. Prievozník. Preskúmavajúci rozhodca sa priklonil k právnej argumentácii v rozhodcovskom konaní, ktorá spočívala na elektronickom uzavretí zmluvy výmenou emailov. Táto výmena už bola posudzovaná v súvisiacom exekučnom konaní Krajským súdom v Prešove, ktorý zaviazal prvostupňový súd aplikovať ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách na elektronicky uzavretú rozhodcovskú doložku. Okresný súd porušil viazanosť uznesením Krajského súdu v Prešove, ktorý už právoplatne uvedený rozsudok posúdil ako cudzí rozhodcovský rozsudok. Zrušovací rozsudok sa protiví aj ustanoveniam Československo-švajčiarskeho dohovoru o uznaní a výkone rozsudkov v civilných veciach, ktorý výslovne obmedzuje skúmanie podmienok na skúmanie ex offo, teda vylučuje odopretie z dôvodov, ktoré domáce zákonodarstvo podmieňuje návrhom účastníkov, kam podľa slovenského práva patrí aj neplatnosť alebo neexistencia rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že povinný nedal návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, a preto neboli dané podmienky na posudzovanie okolností, ktoré prípadne mohli mať vplyv na takýto návrh, ak by bol podaný. Okresný súd nesprávne posúdil vzťah prípadnej neplatnosti k verejnému poriadku, kedy rozpor s verejným poriadkom predstavuje taký rozpor so zásadami domáceho práva, na ktorých je potrebné bezvýnimočne trvať. Takouto zásadou nie je zásada uzavretia rozhodcovskej doložky písomným prijatím návrhu. Ak zákon namiesto jej preukázania umožňuje nahradenie fikciou, napr. fikciou písomnej rozhodcovskej zmluvy pri podaní žaloby na rozhodcovský súd zavedenou od 1.1.2015, ak žalovaný spolu s odpoveďou nepodá námietky nedostatku právomoci, potom nemôže ísť o bezvýnimočnú zásadu. V slovenskom právnom poriadku sú pritom dohovory, pri ktorých sa písomné prijatie návrhu na rozhodcovskú zmluvu nevyžaduje. Okresný súd tiež nesprávne posúdil, či rozhodnutie bolo prípadne vydané zaujatým rozhodcom, ak vo veci neboli vznesené a odôvodnené konkrétne námietky zaujatosti. Pokiaľ bolo argumentované teóriou zdania a právom na nestranný rozhodcovský súd, tak rozhodcovským súdom treba rozumieť rozhodcu alebo viacero rozhodcov, ktorí rozhodujú v konkrétnej veci, a teda nie inštitúciu, ale konkrétny obsadený rozhodcovský tribunál. Na rozhodcovský súd sa pritom plne nevzťahujú všetky záruky spravodlivého procesu ako na súdy štátne, keďže rozhodcovský súd nie je štátnym orgánom ochrany práv, ale rozhodcovské konanie je len spôsobom kvalifikovaného riešenia (urovnania) sporu, ohľadom čoho žalovaný v rade 1/ poukázal na rozhodnutie českého Ústavného súdu. Účastníci sa rozhodcovskou doložkou niektorých záruk vzdávajú a v rozhodcovskom konaní nemá teória zdania miesto práve pre jeho odlišnosť od konania pred súdmi. Rozhodcovský súd je kvázi zmluvný orgán, ktorý nedisponuje verejnou autoritou. Rozhodcovským súdom a rozhodcom ako občanom, fyzickým osobám, môžu povinnosti buď byť ukladané iba zákonom alebo na základe zákona a zákon o rozhodcovskom konaní neukladá povinnosť, aby sa javili byť nestrannými, ale iba aby nestrannými boli. Ak by bolo
možné teóriu zdania aplikovať na nestrannosť rozhodcovského súdu tvoreného konajúcim rozhodcom, nemožno ju aplikovať na inštitúciu - stály rozhodcovský súd, ktorá vec nerozhoduje. Obdobne ako v prípade ak je nestrannosť vzťahovaná výhradne ku sudcovi, ktorý vo veci koná, a nie k príslušnému súdu či k celej súdnej moci. Okresný súd videl ohrozenie nestrannosti rozhodcovského súdu v prepojení Mgr. Jančoka so zriaďovateľom rozhodcovského súdu, či účastníkov, k čomu žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že v prepojení súkromnej osoby, ktorá je činná ako rozhodca so samými subjektmi by Mgr. Jančok mal ohrozovať nestrannosť aj takých rozhodcov, ktorých napr. nikdy nevidel, nemá s nimi žiaden vzťah. Postavenie Mgr. Jančoka ako povereného zamestnanca žalovaného v 1/ rade v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo výslovne odvodené od jeho znalosti príslušného procesného práva, pričom ako rozhodca vo veci preukázateľne nekonal a spis ani nenaznačoval žiadny jeho kontakt s konajúcimi rozhodcami. Zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodoval vylúčený rozhodca, je podmienené namietaním vylúčenia už v rozhodcovskom konaní a takáto námietka podaná nebola. Konajúci súd vo svojej konštrukcii generalizoval a viazal nestrannosť na zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu. Obdobne by potom mohol každý účastník sporu so štátom namietať, že všetci sudcovia sú zaujatí, pretože štát vypláca mzdy sudcom. Nemôže preto obstáť ani argumentáciu ohľadom rozhodcu konajúceho vo veci, kde iný rozhodca či člen štatutárneho orgánu zriaďovateľa je účastníkom alebo jeho zástupcom.
15. Žalovaný v 1/ rade namietol, že okresný súd mu odňal právo na prístup k súdu, keď nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie sám nariadil. Nariadenie vykonania dôkazov stranám neoznámil, neoznámil upustenie od dokazovania ani neumožnil stranám, aby sa s dôkazmi oboznámili a k nim sa vyjadrili. Okresný súd ďalej umožnil žalobcovi Ing. Paraničovi, aby argumentoval údajnou faxovou objednávkou, o ktorej ale nebolo vykonané riadne dokazovanie, nebola s ňou oboznámená protistrana a okresný súd žalovanému v 1/ rade neumožnil, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný v 1/ rade uvádza, že prípadná faxová objednávka nevylučuje dojednanie špecifických náležitostí zmluvy alebo ich zmenu aj elektronicky vrátane rozhodcovskej doložky. Okresný súd tak odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a doplniť dokazovanie a za krajne pochybných okolností upustil od dokazovania, ktoré sám nariadil bez toho, aby umožnil oboznámenie sa s listinnými dôkazmi, súvisiacimi dôkaznými návrhmi a vyjadrenie k dôkazom zo strany účastníkov. Žalovaný v 1/ rade tak žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie o námietkach a uložil okresnému súdu vec opätovne prejednať a rozhodnúť so zaručením prístupu k súdu a aby vyjadril v odôvodnení záväzný právny názor o aplikácii Švajčiarsko-česko-slovenského dohovoru, o bezvýnimočnosti písomnej formy rozhodcovskej zmluvy, o vzťahu medzi ústavnými povinnosťami štátnych súdov a súkromno-právnymi povinnosťami rozhodcovských súdov vo vzťahu k teórii zdania a najmä názor na ustanovenie zákona, ktoré ukladá rozhodcom, aby konali tak, aby sa javili nestrannými a na všetky ostatné podstatné argumenty odvolateľa, alternatívne aby krajský súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zmení a námietky ako nedôvodné zamietne. V prípade, ak krajský súd rozhodnutie potvrdí, žalovaný v 1/ rade žiadal, aby podstatné právne otázky sformuloval ako otázky, pre ktoré pripustí dovolanie.
16. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že rozsudok okresného súdu bol vydaný na podklade správneho postupu konania, úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Podané odvolanie je miestami zmätočné a z jeho označenia ani nie je zrejmé, že ide o odvolanie proti rozsudku, keď je označené ako odvolanie proti uzneseniu. Podľa žalobcov je správny záver okresného súdu, že sa jedná o tuzemský rozhodcovský rozsudok, keď v tejto veci boli všetky písomnosti zasielané Stálym rozhodcovským súdom JSM so sídlom v tom čase v Žiline, v Žiline bolo odoslané na prepravu aj namietané rozhodcovské rozhodnutie a všetky písomnosti boli napísané v slovenskom jazyku štátnymi občanmi SR zapísanými v zozname rozhodcov tohto tuzemského rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o určenie miesta konania rozhodcovského súdu, je treba s poukazom na § 1a ods. 1 Rokovacieho poriadku SRS JSM konštatovať, že v danej veci strany nedohodli miesto konania a žiadny z účastníkov súdu nepodal žiadosť o určenie miesta konania, a preto takéto miesto určené nebolo. Navyše by sa tak muselo stať pred začatím konania a miesto by muselo byť určené s prihliadnutím k záujmom účastníkov konania. V záujme účastníkov nie je a nebolo, aby sa konalo vo Švajčiarsku a navodenie zdania, že sa jedná o cudzí rozhodcovský rozsudok je len obchádzaním zákona s cieľom vytvorenia prekážky pre účinnú obranu práv žalobcov. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný so žalobcami nikdy neuzavrel dohodu, ktorej predmetom by bola ich vôľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v cudzine a už vôbec nie vôľa súhlasiť s preskúmaním rozhodcovského rozsudku iným rozhodcovským súdom. Všetky úkony rozhodcovského súdu a tiež totožnosť a štátna príslušnosť Lenky Tomaníčkovej
ako rozhodcu svedčia o tom, že celé konanie bolo realizované na území SR. Samotná žaloba bola podaná rozhodcovskému súdu v Žiline a od počiatku tak išlo o rozhodcovské konanie vedené na území SR, a preto bola daná právomoc na preskúmanie rozsudku všeobecným súdom SR.
17. Podľa žalobcov je vydané rozhodcovské rozhodnutie obyčajnou „rozhodcovskou lúpežou“, ktorá má vyvolať zdanie prebiehajúceho rozhodcovského konania, hoci podstata je tá, že jeden z rozhodcov konajúceho súdu a kolega rozhodujúcich rozhodcov bol aj žalobcom a súčasne aj rozhodcom. Celá komunikácia medzi žalovaným a stálym rozhodcovským súdom prebiehala z adresy tajomnik@rozhodcovskysudjsm.eu <mailto:tajomnik@rozhodcovskysudjsm.eu>, ktorý priznáva ingerenciu Mgr. Jančoka v tomto konaní ako právneho zástupcu strany. Emailová komunikácia sa týkala doplnenia žaloby o predloženie dôkazov o rozhodcovskej zmluve a označení právneho dôvodu a spôsobu výpočtu žalovanej sumy, čo nasvedčuje, že rozhodcovský súd nebol v danej veci súdom, ale ďalším právnym zástupcom žalovaného v 1/ rade. Odpoveď dokazuje, že žalované sumy uvedené v žalobe vypočítal pán Jančok, teda rozhodca rozhodcovského súdu, ktorý je zároveň aj zástupcom PRETTY Trading spol. s r.o. v súdnom konaní pred Okresným súdom Žilina, a to podľa odvolania žalovaného v podaní zo dňa 8.12.2014 podpísaného Mgr. Slavomírom Jančokom. Objektivita konania, kde rozhodoval rozhodca toho istého súdu, ktorého rozhodcom je aj Mgr. Slavomír Jančok, je principiálne spochybnená, čo vylučuje nezaujatosť takéhoto rozhodcu aj rozhodcovského súdu ako celku. Ak navyše rozhodca druhostupňového rozhodcovského súdu je súčasne aj rozhodcom prvostupňového súdu, ktoré postavenie vo veci mala Lenka Tomaníčková, a je zároveň kolegom právneho zástupcu žalobcu v rozhodcovskom konaní, možno hovoriť o „inscenácii objektivity“ a o zásadnom a neprijateľnom zásahu do rovnosti strán pred takýmto rozhodcovským súdom. O zaujatosti rozhodcu a celého súdu svedčí to, ako bolo v danej veci rozhodnuté, keď sa rozhodlo nad rámec žaloby, keď bola okrem iného požadovaná náhrada škody a bol priznaný nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, hoci k dohode o zmluvnej pokute nikdy nedošlo. Žalobcovi sa tak priznal nárok, ktorý sám nikdy nežaloval, priznala sa mu pohľadávka voči subjektom, ktoré s nim nikdy nemali nič spoločné a nevstúpili s ním do žiadneho právneho vzťahu a neuzatvorili žiadnu rozhodcovskú zmluvu. To, že vo veci neexistovala rozhodcovská zmluva ani medzi PRETTY Trading, spol. s r.o. a PREMAT, s.r.o., vedel už aj rozhodcovský súd, ktorý vyzýval na jej doplnenie v žalobe právneho zástupcu PRETTY Trading, spol. s r.o. Je veľavravná emailová odpoveď zo 17.2.2011 - doklady preukazujúce uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy - tomuto nerozumiem, aké doklady - v tejto veci máme vo firme rozhodcovské uznesenie P-15310-SRS-1 a žalobu z 26.5.2010. Uvedená odpoveď dokazuje, že v danej veci konal súd, ktorý strany vyzýval na predloženie rozhodcovskej zmluvy, a o takejto nikto nič na strane žalobcu nevedel ešte dňa 17.2.2011. Snaha založiť príslušnosť rozhodcovského súdu na základe zistenia, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade nereagovali na výzvu žalovaného na uzatvorenie takejto dohody, je nenáležitá, nakoľko na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa žiada prejaviť súhlas s jej znením a uzatvoriť ju v písomnej forme. V právnom poriadku SR neexistuje fikcia súhlasu s uzavretím zmluvy len na základe nereagovania na výzvu druhej strany, mlčanie nie je prejavom vôle a už vôbec nie prejavom súhlasu s doručeným návrhom.
18. Podľa žalobcov je aj z týchto dôvodov potrebné konanie a postup okresného súdu hodnotiť ako správny a náležitý, keď vo veci boli splnené podmienky na rozhodnutie. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa všetky predpísané náležitosti, je zrozumiteľne a podrobne odôvodnené a plne reaguje na skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Žalovanému v konaní nebolo upreté právo na prístup k súdu, keď sa žalovaný v 1/ rade na pojednávanie dostavil osobne, okresný súd mu umožnil reagovať na priebeh pojednávania a nebránil mu v možnosti predkladať dôkazy. Žalovaný v 1/ rade nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadroval sa k prednesom žalobcov a bolo mu umožnené činiť repliky k ústnym prednesom právneho zástupcu žalobcov. Žalobcovia preto žiadali rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
19. K doručenému vyjadreniu žalobcov v 1/ a v 2/ rade sa žalovaný v 1/ rade písomne nevyjadril.
20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného v 1/ rade bez nariadenia pojednávania a v medziach odvolacích dôvodov za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a v závislom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/14/2017-303 zo dňa 27.9.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
22. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Primárne k odvolaniu žalovaného v 1/ rade krajský súd uvádza, že podanie žalovaného v 1/ rade zo dňa 21.7.2016 (č.l. 254-260 spisu), označené ako Odvolanie voči uzneseniu č. 20Cb/179/2011-228, hodnotil podľa jeho obsahu v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP. Krajský súd z obsahu tohto podania žalovaného v 1/ rade konštatuje, že je síce označené ako odvolanie voči uzneseniu, zároveň však číslo konania, ktorým žalovaný v 1/ rade označil jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, zodpovedá rozsudku okresného súdu č.k. 20Cb/179/2011-228 zo dňa 28. apríla 2016. Je preto zrejmé, že zo strany žalovaného v 1/ rade sa jedná o odvolanie podané práve proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, a to voči jeho výrokom o zrušení rozsudku a o trovách konania, čo žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní výslovne uvádza. Vo vzťahu k obsahu a náležitostiam žalovaným v 1/ rade podaného odvolania, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 25.7.2016, uvádza krajský súd, že toto odvolanie nespĺňa náležitosti riadneho odvolania v zmysle ust. § 363 CSP, a to v časti uvedenia odvolacieho návrhu, ktorý z podaného odvolania nie je zrejmý. Žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní žiadal zrušiť uznesenie o námietkach a uložiť okresnému súdu vec opätovne prejednať, pričom žalovaný v 1/ rade neuviedol, čoho sa ako odvolateľ domáha voči rozsudku okresného súdu, voči ktorého výrokom o zrušení (rozhodcovského) rozsudku a o trovách konania odvolanie smeruje. Krajský súd preto uznesením č.k. 14Cob/14/2017-291 zo dňa 27.6.2017 vyzýval žalovaného v 1/ rade, aby v lehote do 10 dní od doručenia tohto uznesenia uviedol, čoho sa ako odvolateľ domáha (odvolací návrh). Žalovaný v 1/ rade na túto výzvu v stanovenej lehote ani do okamihu rozhodnutia krajského súdu o ním podanom odvolaní nereagoval a vytýkané vady odvolania neodstránil. Napriek tomu krajský súd nepristúpil k odmietnutiu odvolania žalovaného v 1/ rade, a to z toho dôvodu, že v prejednávanom prípade vady odvolania spôsobené neuvedením odvolacieho návrhu nepredstavujú také nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, čím nie je daný dôvod na odmietnutie odvolania žalovaného v 1/ rade. Absentujúci odvolací návrh, teda neuvedenie toho, čoho sa žalovaný v 1/ rade ako odvolateľ voči odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie domáha, nepredstavuje prekážku, pre ktorú by nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, a to z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 381 CSP odvolací súd odvolacím návrhom odvolateľa nie je viazaný, a preto vymedzenie, či odvolateľ požaduje rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, nie je relevantné. Krajský súd preto napriek neodstráneniu vady v podobe chýbajúceho odvolacieho návrhu, pristúpil k prejednaniu odvolania žalovaného v 1/ rade.
28. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
29. V odvolacom konaní zo strany žalobcu odznela námietka nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom záveru, že sa v prejednávanej veci jedná o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Krajský súd k tejto námietke žalovaného v 1/ rade uvádza, že žalovaný v 1/ rade v ním podanom odvolaní namietol, že okresný súd sa odvolával na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo výzve F.E.R.T. s.r.o., na zaplatenie, na ktorej si rozhodcovský súd právomoc nezaložil a takto založenú právomoc odmietol už rozhodca JUDr. Prievozník a že preskúmavajúci rozhodca sa zjavne priklonil k argumentácii spočívajúcej na elektronickom uzavretí zmluvy výmenou emailov. Krajský súd k tejto otázke v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje predovšetkým na obsah žaloby, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie (č.l. 88, 89 spisu), z ktorej plynie, že samotný žalovaný v 1/ rade (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) sa v tejto žalobe odvolával na návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa chorvátskeho práva s odkazom na výzvu, ktorému návrhu nebolo odporované, čím podľa žalovaného v 1/ rade bola riadne založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu JSM vo veci konať. Obdobne ako okresný súd ani krajský súd z obsahu spisového materiálu nezistil, že by medzi účastníkmi rozhodcovského konania bola preukázaná dohoda o voľbe chorvátskeho práva na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a preto na základe predžalobnej výzvy na úhradu zo dňa 15.4.2010 (č.l. 91 spisu) nemohla medzi účastníkmi rozhodcovského konania vzniknúť platne uzatvorená rozhodcovská zmluva. Zároveň v predmetnej predžalobnej výzve zo dňa 15.4.2010 nie je jednoznačne vymedzené miesto, kde by sa malo rozhodcovské konanie uskutočniť, keď sa v tejto časti výzvy uvádza, že len pre prípad, že miestom konania bude Švajčiarsko alebo bude miesto konania mimo Slovenskej republiky, vylučuje sa možnosť preskúmania rozsudku Švajčiarskym spolkovým najvyšším súdom.
30. Žalovaný v 1/ rade tvrdil, že právomoc rozhodcu bola založená na základe elektronického uzavretia zmluvy výmenou emailov v zmysle doplnenia žaloby podanej v rozhodcovskom konaní zo dňa 7.3.2011 (č.l. 74-75 spisu). Z tohto doplnenia žaloby krajský súd zistil, že v ňom žalovaný v 1/ rade odvodzoval právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať od obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou objednávkového formulára a podľa ktorých sa majú spory medzi stranami riešiť rozhodcovským súdom tvoreným jediným rozhodcom ustanoveným v prípade sporu ad hoc postupom podľa rozhodcovských pravidiel UNCITRAL s tým, že vybranou osobou je občianske združenie JSM so sídlom v Bratislave, Vrančovičova 44 a miestom rozhodcovského konania je Zürich. Krajský súd ohľadom miesta rozhodcovského konania v zhode s okresným súdom poukazuje na rozhodcovský poriadok Stáleho rozhodcovského súdu JSM, založený na č.l. 144 a nasl. súdneho spisu, z ktorého § 1a ods. 1 (č.l. 146 spisu) plynie, že miesto rozhodcovského konania je dané dohodou strán alebo určené rozhodcovským súdom na žiadosť účastníka s tým, že podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak
nie je miesto stranami dohodnuté a účastník nepožiada o jeho určenie, je miestom konania miesto zriadenej pobočky súdu, do ktorej poštovej alebo elektronickej podateľne bola žaloba podaná. Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu neplynie, že by medzi stranami rozhodcovského konania bola uzatvorená akákoľvek dohoda o mieste, kde sa má rozhodcovské konanie uskutočniť, ani že by na žiadosť niektorého z účastníkov rozhodcovského konania rozhodcovský súd o mieste konania rozhodcovského konania osobitne rozhodol. Zo žaloby podanej v rozhodcovskom konaní žalovaným v 1/ rade je zrejmé, že táto bola adresovaná Stálemu rozhodcovskému súdu JSM na adresu Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina, kde bola doručená dňa 28.5.2010. V zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, ktorý vo veci rozhodol, tak miestom rozhodcovského konania bola Žilina, ktorá je sídlom tej pobočky rozhodcovského súdu, do ktorej podateľne bola rozhodcovská žaloba podaná. Je preto vecne správny záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade je napadnutý rozhodcovský rozsudok tuzemským rozhodcovským rozsudkom, čím je daná právomoc súdov Slovenskej republiky k preskúmaniu žaloby na jeho zrušenie v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Iný záver nemožno dovodiť ani zo samotného napadnutého rozhodcovského rozsudku, nakoľko v tomto nie je výslovne uvedené miesto, kde by tento rozsudok bol vydaný a odkaz na miesto mimo územia Slovenskej republiky je len v záhlaví, kde je konajúci rozhodca označený ako rozhodca rozhodcovského súdu ad hoc so sídlom Zürich, Lenka Tomaníčková. Výslovné uvedenie miesta, kde by rozhodcovské konanie malo prebehnúť, alebo miesta, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, v tomto rozsudku absentuje, na ktorom závere nič nemení ani obsah poučenia uvedeného v tomto rozhodcovskom rozsudku, podľa ktorého strany dojednali vylúčenie preskúmania rozhodcovského rozsudku Švajčiarskym spolkovým súdom, nakoľko ani z obsahu tohto poučenia neplynie iné miesto rozhodcovského konania a iné miesto vydania rozhodcovského rozsudku odlišné od miesta podania rozhodcovskej žaloby. Vo vzťahu k namietanej otázke posúdenia, či sa jedná o tuzemský alebo cudzozemský rozhodcovský rozsudok, nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného v 1/ rade vo vzťahu k ním tvrdenej dohode o prejednávaní sporu v rozhodcovskom konaní na základe výmeny emailov sporových strán. Ani v prípade, ak by bola zistená rozhodcovská zmluva uzatvorená takýmto žalovaným v 1/ rade tvrdeným spôsobom, nič by to nemohlo zmeniť na závere, v zmysle ktorého podľa rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu JSM nedošlo k určeniu iného miesta rozhodcovského konania odlišného od miesta, v ktorom bola podaná žaloba na začatie tohto rozhodcovského konania.
31. Žalovaný v 1/ rade vo vzťahu k určeniu predmetného rozsudku ako cudzozemského rozhodcovského rozsudku odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého mal byť tento rozsudok posúdený ako cudzozemský rozhodcovský rozsudok. Predmetné uznesenie však v priebehu súdneho konania zo strany žalovaného v 1/ rade nebolo predložené, a preto nebolo možné v konaní posudzovať jeho obsah a prípadný vplyv na prejednávanú vec. Nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného v 1/ rade s odkazom na skutkové okolnosti odoslania a doručovania rozsudku, nakoľko okresný súd svoj záver o tuzemskom charaktere predmetného rozhodcovského rozsudku založil predovšetkým na ustanoveniach rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu a nie na okolnostiach, týkajúcich sa doručovania tohto rozhodnutia.
32. Žalovaný v 1/ rade ďalej namietal, že zrušovacie rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s ustanoveniami Československo-švajčiarskeho dohovoru o uznaní a výkone rozsudkov v civilných veciach. Vo vzťahu k tomuto dohovoru, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 23/1929 Sb., krajský súd uvádza, že tento dohovor rieši otázku uznania a výkonu rozhodnutí vydaných v jednom zmluvnom štáte v druhom štáte za podmienok, ktoré tento dohovor stanovuje. Za situácie, kedy v predmetnej veci dospel okresný súd k vecne správnemu záveru, že sa jedná o tuzemský rozhodcovský rozsudok, na jeho prípadné uznanie či výkon nedopadá predmetný dohovor o uznávaní a výkone cudzích súdnych rozhodnutí, nakoľko v prípade výkonu tohto súdneho rozhodnutia by sa jednalo o výkon tuzemského súdneho rozhodnutia na území Slovenskej republiky voči subjektom, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko či miesto podnikania alebo sídlo. Neobstojí preto argumentácia žalovaného v 1/ rade ani vo vzťahu v ním namietaným rozporom so zásadami verejného poriadku, na ktorých je potrebné bezvýnimočne trvať. Rovnako je irelevantné tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že v danom prípade povinný nepodal návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, a preto neboli dané podmienky, aby okresný súd posudzoval okolnosti, ktoré by mohli mať na odopretie prípadne vplyv. Ako už bolo konštatované, nakoľko sa jedná o tuzemský rozhodcovský rozsudok, nebol daný priestor, aby povinný podľa tohto rozsudku, teda v prejednávanom prípade žalobcovia v 1/ a v 2/ rade, podávali návrh na odopretie jeho uznania a výkonu.
33. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v 1/ rade voči záveru okresného súdu o uzavretí rozhodcovskej zmluvy elektronickou formou výmenou emailov, krajský súd odkazuje aj na vecne správnu argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa stotožňuje. Je potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 4 ods. 2 ZRK, v zmysle ktorého musí mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak je neplatná, pričom zároveň podľa ust. § 3 ods. 1 tohto zákona je rozhodcovská zmluva dohodou o tom, že spory medzi stranami, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka je tak viazaná na základný zmluvný alebo iný právny vzťah medzi sporovými stranami, v rámci ktorého možno dohodnúť, že vzniknuté spory budú riešené v rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by medzi žalobcami v 1/ a v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade existoval akýkoľvek právny vzťah, v rámci ktorého by bolo možné uzavrieť dohodu, na základe ktorej by sa vzniknuté spory mali riešiť v rozhodcovskom konaní. Existencia takéhoto zmluvného vzťahu nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov a existenciu takéhoto zmluvného vzťahu netvrdí ani žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní. Žalovaný v 1/ rade sa odvoláva na výmenu emailov, avšak z jeho tvrdení nevyplýva, že by sa malo jednať o akúkoľvek emailovú komunikáciu medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcami v 1/ a v 2/ rade. Z vykonaného dokazovania a obsahu rozhodcovského spisu plynie, že zmluvný vzťah mal byť založený medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, teda spoločnosťou PREMAT, s.r.o., ktorý sa týkal dodávky a úhrady ceny dodaného tovaru. Okresný súd správne konštatoval, že v konaní nebolo zistené, že by žalobcovia v 1/ a v 2/ rade akýmkoľvek spôsobom pristúpili či prevzali záväzok spoločnosti žalovaného v 2/ rade PREMAT, s.r.o., vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a k vzniku takéhoto záväzkového právneho vzťahu vo forme solidárneho záväzku žalobcov v 1/ a v 2/ rade a žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade nemohlo dôjsť ani na základe tvrdenej zmluvy o združení. Zmluva o združení, tak ako bol jej vznik uvádzaný žalovaným v 1/ rade v doplnení rozhodcovskej žaloby zo dňa 7.3.2011, nemohla vzniknúť na základe ustanovenia obchodných podmienok žalovaného v 1/ rade zverejnených na internete za situácie, kedy so vznikom takejto zmluvy o združení žalovaný v 1/ a v 2/ rade žiadnym spôsobom nevyjadrili svoj súhlas a o takejto zmluve o združení zjavne ani nemali žiadnu vedomosť. Vo vzťahu k záväznosti všeobecných obchodných podmienok žalovaného v 1/ rade zverejnených na internete vo vzťahu k žalobcom v 1/ a v 2/ rade ani samotný žalovaný v 1/ rade neuviedol žiadne skutkové či právne tvrdenie, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že žalobcovia by boli týmito všeobecnými obchodnými podmienkami viazaní.
34. Žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní spochybňuje, že by rozhodnutie bolo vo veci vydané prípadne zaujatým rozhodcom s tým, že neboli vznesené a odôvodnené konkrétne námietky zaujatosti a nie je možné argumentovať teóriou zdania. Vo vzťahu k tejto rozsiahlej časti odvolania žalovaného v 1/ rade krajský súd poukazuje na odôvodnenie a závery rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vymedzené Zákonom o rozhodcovskom konaní v znení a účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku 25.7.2011. Tento zákon v ust. § 40 ods. 1 písm. f) rozlišoval samostatný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v prípade, ak sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím vylúčený pre predpojatosť, alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania zo svojej viny nemohol namietnuť, a samostatný dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Z obsahu podanej žaloby žalobcov v 1/ a v 2/ rade je zrejmé, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade namietali porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a túto námietku okresný súd vo svojom rozhodnutí posudzoval a vyhodnocoval, keď sa obmedzil len na konštatovanie ohľadom osoby Mgr. Slavomíra Jančoka, ktorý podpísal za spoločnosť PRETTY Trading, spol. s r.o. žalobu, na základe ktorej začalo rozhodcovské konanie, a ktorý bol v uvedenom období zároveň rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu JSM, na ktorý bola žaloba podaná, že táto skutočnosť vyvoláva odôvodnené pochybnosti o (ne)zaujatosti rozhodcovského súdu a jeho rozhodcov. Zo strany žalobcov teda v podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola uplatnená námietka, že by vo veci rozhodoval vylúčený alebo zaujatý rozhodca a takúto námietku ani okresný súd vo svojom rozhodnutí nehodnotil. Okresný súd sa zaoberal námietkou žalobcov o porušení zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a dospel k záveru, že postupom rozhodcovského súdu a spôsobom, akým rozhodcovské konanie prebehlo, bola zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania porušená. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Nie je preto namieste v odvolacom konaní hodnotiť námietky žalovaného v 1/ rade vo vzťahu k teórii zdania, ktorú okresný súd vo svojom rozhodnutí neaplikoval ani vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa ne/zaujatosti či nestrannosti konajúceho rozhodcu a rozhodcovského súdu, ktorá rovnako nebola predmetom rozhodovania okresného súdu ani predmetom podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu k žalovaným v 1/ rade vymedzeným
odvolacím dôvodom považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že záver súdu prvej inštancie o porušení zásad rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, žalovaný v 1/ rade nespochybnil.
35. Žalovaný v 1/ rade v odvolaní vzniesol tiež námietku nevykonania dôkazov, ktorých vykonanie sám okresný súd nariadil s tým, že okresný súd umožnil žalobcovi Ing. Paraničovi, aby argumentoval údajnou faxovou objednávkou, ohľadom ktorej ale nebolo vykonané riadne dokazovanie a protistrana s ňou nebola oboznámená. Krajský súd vo vzťahu k námietke ohľadom vykonania či nevykonania dôkazov súdom prvej inštancie poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta druhá OSP, platné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého bol okresný súd oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z vykonaných dôkazov, bol súladný s konštantnou judikatúrou vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Zo spisového materiálu ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie neplynie, že by takáto faxová objednávka bola zo strany žalobcov predložená, že by takouto faxovou objednávkou okresný súd vykonával dokazovanie jej oboznámením, ani že by z takejto faxovej objednávky okresný súd vychádzal v rámci hodnotenia dôkazov a zisťovania skutkového stavu v odvolaním napadnutom rozsudku. Faxovú objednávku v rámci svojho vyjadrenia spomenul žalobca v 2/ rade na pojednávaní pred okresným súdom dňa 28.4.2016 (zápisnica založená na č.l. 207 spisu), keď uviedol, že obchod so žalovaným v 1/ rade urobila obchodná spoločnosť PREMAT, s.r.o. a objednávka prebehla faxom. Z vyjadrenia žalobcu v 2/ rade je tak zrejmé, že sa malo jednať o faxovú objednávku žalovaného v 2/ rade a je preto vecne správny záver súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k žalobcom v 1/ a v 2/ rade nemohlo dôjsť k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy ani telefaxom. Žalovaný v 1/ rade v odvolaní uviedol, že prípadná faxová objednávka nevylučuje dojednanie špecifických náležitostí zmluvy alebo ich zmenu aj elektronicky vrátane rozhodcovskej doložky, avšak k tomuto svojmu tvrdeniu žalovaný v 1/ rade v priebehu prvoinštančného konania ani v rámci odvolacieho konania žiadne dôkazy nepredložil a ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Ak žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného
súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
36. Vo vzťahu k námietke žalovaného v 1/ rade, že prvoinštančný súd sporovým stranám odňal možnosť konať pred súdom a doplniť dokazovanie, keď upustil od dokazovania, ktoré sám nariadil bez toho, aby umožnil oboznámenie sa s listinnými dôkazmi a súvisiace nové dôkazné návrhy a vyjadrenia k dôkazom zo strany sporových strán, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu procesných práv priznaných jej právnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Krajský súd konštatuje, že žalovanému v 1/ rade od momentu začatia súdneho konania a od jeho Vyjadrenia k podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, datovaného dňa 6.9.2012 (č.l. 41 spisu), až do meritórneho rozhodnutia veci okresným súdom dňa 28. apríla 2016 bol vytvorený dostatočný časový priestor k realizácii jeho procesných práv k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. žalovanému v 1/ rade bola vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Okresný súd mal splnené všetky podmienky k tomu, aby na pojednávaní dňa 28.4.2016 prejednal vec v neprítomnosti žalovaného v 1/ rade podľa vtedy platného ustanovenia § 101 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 119 OSP, keď žalovaný v 1/ rade bol na toto pojednávanie riadne predvolaný predvolaním, ktoré mu bolo doručené dňa 1.3.2016, a napriek tomu sa pojednávania bez uvedenia dôvodu a ospravedlnenia svojej neúčasti nezúčastnil. Žalovaný v 1/ rade netvrdil a nepreukázal žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by zo strany okresného súdu nemalo dôjsť k uskutočneniu pojednávania nariadeného na deň 28.4.2016, na ktorom okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci odvolaním napadnutým rozsudkom. Princíp rovnosti zbraní ako súčasť koncepcie spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňovať svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie, než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Žalovaný v 1/ rade, ktorý sa napriek riadne doručenému predvolaniu bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania pred súdom prvej inštancie, sa tak sám zbavil možnosti vyjadriť sa na tomto pojednávaní k vykonaným dôkazom a reagovať na skutkové a právne tvrdenia protistrany. Je potrebné zdôrazniť, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, a to s ohľadom na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen vo vtedy platnom ust. § 18 OSP, ale aj v čl. 47 Ústavy SR. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ako strana v spore pri rovnosti so žalovaným má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a je to práve súd, ktorý postupuje tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
37. Žalovaný v podanom odvolaní pre prípad, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, žiadal, aby krajský súd pre podstatné právne otázky zásadného významu pripustil dovolanie. Krajský súd vo vzťahu k tejto žiadosti poukazuje na novú právnu úpravu zavedenú s účinnosťou od 1.7.2016 Civilným sporovým poriadkom, ktorá upustila od pôvodnej možnosti danej odvolaciemu súdu v ust. § 237 ods. 3 OSP vysloviť vo výroku potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť odvolania, ak ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Civilný sporový poriadok koncepciu prípustnosti dovolania stavia na výlučnom posúdení otázky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu súdom dovolacím s tým, že krajský súd ako súd odvolací už nemá možnosť osobitne rozhodovať o prípustnosti dovolania.
38. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku, ktorým okresný súd zrušil voči žalobcom v rade 1/ a 2/ predmetný rozhodcovský rozsudok, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolaním žalovaného v 1/ rade osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.
39. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ktorým tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v 1/ rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.