Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/118/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci žalobcu: P & P Invest, s.r.o., IČO: 36 794 058, Trojičné nám. 5-9, Bratislava, IČO: 36 794 058, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomášom Havlíkom, s.r.o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 50 566 784 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 37.219,00 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08. 04. 2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 04. 2011 dožadoval o vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumu 37.219,00 € spolu s príslušenstvom.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 12. 06. 2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej pán U. O., v tom čase vodič motorového vozidla značky Citroen Jumper, B.: W.-XXXEE, ktoré je vo vlastníctve U. P., narazil v dôsledku mikrospánku do pred ním idúceho motorového vozidla továrenskej značky BMW 530 XD, B.: W.-XXX R., ktorého majiteľom je pán S.Á. Q., a ktoré v čase dopravnej nehody šoféroval pán P. U.. Motorové vozidlo značky BMW v dôsledku tohto nárazu následne narazilo do zvodidiel. Poškodený, pán S. Q., si vzniknutú škodu na jeho motorovom vozidle značky BMW uplatnil u poisťovateľa škodcu, to je obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, a to prostredníctvom plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si svoje oprávnené nároky uplatnil voči poisťovni v celkovej výške 37.219,00 €, ako istinu, ktorú mu však žalovaný neuhradil a z toho dôvodu podal žalobu na súd, a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 37.219,00 € s príslušenstvom.

2. Súd dňa 26. 07. 2011 pod č.k. 32Ro/941/2011 vydal platobný rozkaz, na základe ktorého uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.219,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 16. 07. 2010 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v tej istej lehote.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, z dôvodu, že na základe obhliadky poškodeného motorového vozidla, a na základe vyhotovenej fotodokumentácie, mal žalovaný za to, že rozsah poškodenia motorových vozidiel nezodpovedal deklarovanému priebehu dopravnej nehody, čo v konečnom dôsledku znamená absenciu právneho základu zodpovednosti poisteného za škodu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so znaleckými posudkami: znaleckým posudkom č. 23/2011 vypracovaný znalcom: G.. B. N., znalcom z odboru doprava cestná /č.l. 34/, znaleckým posudkom č. 8/2013, vypracovaný znalcom G.. G. P.. Š., znalcom z odboru cestná doprava /č.l. 150/, ako i kontrolného znaleckého posudku č. 95/2015, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z odboru cestná doprava, aby písomne vypracoval kontrolný znalecký posudok /č.l. 308/ , ako i doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 95/2015 /č.l. 421/, oboznámil sa so spisovým materiálom o priebehu dopravnej nehody Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, dopravného inšpektorátu diaľničného oddelenia PZ Bratislava, výsluchom svedkov G.. X. C., interného kontrolóra žalovaného, svedka U. O., ktorý mal byť v čase dopravnej nehody vodičom Citroenu, svedka U. P., poškodeného S.Á. Q., svedka P. U., a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca sa domáhal žalobou podanou na tunajšom súde o zaplatenie 37.219,00 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 12. 06. 2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej U. O. ako vodič motorového vozidla továrenskej značky Citroen narazil v dôsledku mikrospánku do pred ním idúceho motorového vozidla továrenskej značky BMW 530 XD, v dôsledku čoho vznikla škoda na motorovom vozidle poškodeného S. Q., na vozidle značky BMW, pričom tento si škodu uplatnil u poisťovateľa škodcu, avšak zo strany žalovaného k úhrade škody nedošlo.

6. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že z vykonaného dokazovania ako i zo znaleckého posudku č. 95/2015 ako i jeho dodatku č. 1 k tomuto znaleckému posudku, ktorý vypracovala Žilinská univerzita, ako znalecký posudok č. 95/2015, bolo podľa žalobcu zrejmé, že nehodový priebeh predmetnej dopravnej nehody, je podľa jeho názoru technický prijateľný. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil so znaleckým posudkom vykonaným Žilinskou univerzitou, pričom uviedol, že počas nehodového deja prebiehajú jednotlivé deje pomerne rýchlo, pričom ľudský organizmus nie je vybavený „snímačom“, ktorý by umožnil zaznamenávať presne priebeh rýchlosti a tento dodatočne interpretovať. Poukázal na tú skutočnosť, že v praxi sa dosť často stáva, že opisovaná rýchlosť vodičov je približne rovnaká, pričom poukázali na tú skutočnosť, že veľakrát tieto odchýlky môžu byť 20 km/hodinu. Z uvedeného je podľa žalobcu teda zrejmé, že rozdiel medzi rýchlosťami BMW a vozidlom Citroen mohol byť 40 km/hodinu, pričom poukázal na tú skutočnosť, že v takom prípade mohol byť nehodový dej z technického hľadiska prijateľný. Žalobca bol toho názoru, že znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD., ktorý bol riešiteľom kontrolného znaleckého posudku vypracovaného Žilinskou univerzitou, a ktorý bol vypočutý i na pojednávaní, podrobne a odborne vysvetlil a ozrejmil všetky skutočnosti, ktoré boli sporné medzi účastníkmi konania.

7. Žalovaná strana s kontrolným znaleckým posudkom vypracovaným Žilinskou univerzitou, riešiteľom doc. G.. F. O., F.., nesúhlasila, pridržiavala sa v plnom rozsahu znaleckého posudku, ktorý vypracoval G.. G. P.. Š., znalec z odboru dopravy. Žalovaná strana poukázala pri svojich vyjadreniach na ustanovenie § 4 odsek 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, na základe ktorého má poistený právo, aby poisťovateľov za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 15 odsek 1 druhá veta Zákona č. 381/2001 Z.z. je poškodený oprávnený svoj nárok na náhradu škody si uplatniť voči poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V spojení s § 799 odsek 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a zároveň predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Podľa vyjadrenia žalovaného, na základe obhliadky poškodeného motorového vozidla a následnej vyhotovenej fotodokumentácie mal žalovaný za to, že rozsah poškodenia motorových vozidiel nezodpovedal deklarovanému priebehu dopravnej nehody, čo v konečnom dôsledku znamenalo absenciu právneho základu zodpovednosti poisteného za škodu.

8. Konštatovanie technickej neprijateľnosti, ktorú deklaroval žalovaný, bol výsledkom odborného preskúmania poškodení na obidvoch motorových vozidlách, keďže účastníci dopravnej nehody vo svojich nahláseniach škody uviedli, že došlo k priamemu stretu týchto motorových vozidiel, pričom žalovaná strana poukázala na tú skutočnosť, že poškodenia motorových vozidiel musia však navzájom korešpondovať. Technickú neprijateľnosť poškodení motorových vozidiel s ohľadom na podklady obsiahnuté v súdnom spise podľa vyjadrenia žalovaného konštatoval aj odborný pracovník žalobcu.

Súhlasný postoj všetkých účastníkov vzniku a priebehu dopravnej nehody nie je automatickým podkladom, ktorý preukazuje nárok poškodeného. Tu treba podľa vyjadrenia žalovanej strany poukázať na tú skutočnosť, že poistenie zodpovednosti je inštitútom, ktorý bol zriadený za účelom náhrady škody za konkrétneho škodcu, preto musí poškodený v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. škodu nielen uplatniť ale i preukázať. Skutočnosť, že zákonodarca rozlišuje pojmovo výraz „uplatnenie škody“ a „preukázanie škody“, pričom trvá na existencii obidvoch a zakladá záver, že samotné uplatnenie náhrady škody poškodeným nezakladá jeho nárok na výplatu poistného plnenia voči poisťovni.

9. Poškodený - žalobca, svoj tvrdený nárok na náhradu škody z poistnej udalosti postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 04. 2011, teda pred podaním návrhu na súd /08. 04. 2011/ spoločnosti P & P Invest, s.r.o., to je žalobcovi.

10. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom vypočul i svedkov. X. G.. X. C. - interný kontrolór u žalovaného, vypovedal na pojednávaní dňa 18. 09. 2011 o skutočnostiach, ktoré boli zistené počas šetrenia okolnosti predmetnej dopravnej nehody. Okrem iného vypovedal, že riaditeľ diaľničného oddelenia PZ Bratislava uviedol ako dátum a čas nahlásenia dopravnej nehody deň 12. 06. 2010 o 22:37 hodine, pričom oznamovateľ nehody telefonoval z čísla patriaceho servisu, ktoré odťahovalo motorové vozidlo Citroen. Svedok uviedol, že príslušníci Policajného zboru, ktorí nehodu šetrili, si nesplnili svoju povinnosť preskúmať miesto zrážky, brzdné stopy ako i úlomky po strete vozidiel. Dopravnú nehodu zadokumentovali nedostatočne, pričom poukázali na tú skutočnosť, že fotodokumentácia bola vyhotovená v čase o 22:00 hodine. Svedok ďalej uviedol, že v rámci šetrenia poistnej udalosti kontaktoval vodiča motorového vozidla Citroen pána O., telefonicky, ktorý uviedol, že nehoda zrejme nebola náhodná, nakoľko motorové vozidlo BMW muselo stáť pri okraji cesty a náhle mu vbehlo do jazdnej dráhy. X. G.. C. sa podľa vyjadrenia na pojednávaní dohodol s vodičom O., že v rámci šetrenia poistnej udalosti sa vodič O. s pracovníkmi žalovaného zúčastnia obhliadky miesta dopravnej nehody. Svedok C. následne uviedol, že sa po tomto rozhovore so svedkom O.Á. nemohol skontaktovať, pretože svedok O. následne už žiadne telefonické hovory neprijímal. Svedok C. uviedol, že motorové vozidlo Citroen malo nulovú hodnotu, nakoľko malo najazdených cca 340.000 km, bolo značne opotrebované.

11. Z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, a to Oznámenia o poistenej udalosti zo dňa 19. 06. 2010 a 13. 08. 2010, Dotazníka k oznámeniu o vzniknutej škodovej udalosti č. 116901780/11831 zo dňa 26. 07. 2010 vyplynulo, že k nehode malo dôjsť tak, že vodič Citroenu svedok U. O. mal dostať mikrospánok a následne narazil do motorového vozidla BMW. Dopravná nehoda sa mala stať na diaľnici D2 smerom na Brno. Z dotazníka poškodeného je zrejmé, že vodič vozidla MBW išiel rýchlosťou 60km/hodinu, k dopravnej nehode malo dôjsť v pravom jazdnom pruhu, pričom vozidlá išli priamočiaro za sebou. Ďalej z dotazníka poškodeného vyplýva, že BMW potom čo do jeho vozidla narazilo motorové vozidlo Citroen, začal brzdiť. Z listinných dôkazov, to je Dotazníka o vzniku škodovej udalosti zo dňa 06. 08. 2010 vyplynulo, že vodič motorového vozidla Citroen išiel rýchlosťou cca 60-70km/hodinu. Ďalej z plániku nehody v dotazníku poistného vyplýva, že náraz vozidiel bol priamočiari, to je autá išli rovno za sebou.

12. Z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou súdneho spisu, výpis z kontroly originality, je zrejmé, že motorové vozidlo BMW malo len 3 dni /08. 12. 2009/ pred zápisom držiteľa Q. do evidencie vozidiel /11.12.2009/ najazdených 55.000 km. Z fotodokumentácie vyhotovenej v rámci likvidácie poistnej udalosti, ktorá je taktiež súčasťou súdneho spisu je zrejmé, že vozidlo malo v čase predmetnej dopravnej nehody najazdených 14.000 km.

13. Svedok pán U. O. na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla Citroen. Na pojednávaní pri svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá ako došlo k dopravnej nehode, pričom uviedol, že si nepamätá na nič. Podľa vyjadrenia, ktoré predniesol na pojednávaní uviedol dostal niekde v okolí Kopčianskej ulici v Bratislave mikrospánok, a preto nabúral do vozidla modrej farby, pričom nevedel uviesť či išlo o vozidlo Audi alebo vozidlo BMW, ktoré malo po nehode rozbitú prednú i zadnú časť. Taktiež uviedol, že si nepamätá či on privolal majiteľa motorového vozidla Citroen alebo tento bol na mieste nehody, pretože on dal odtiahnuť motorové vozidlo Citroen. Na otázku zástupkyne žalovaného na pojednávaní uviedol, že v čase tesne pred nehodou išiel rýchlosťou cca 90 km/hodinu v pravom jazdnom pruhu. Tu súd poukazuje na zjavný rozpor vo výpovedi svedka O. a výpoveďou svedka U. P., ktorý bol tiež vypočutý na pojednávaní dňa 03. 05. 2012, pričom uviedol,

že na mieste dopravnej nehody nebol, a on nevie uviesť, kto dal odtiahnuť motorové vozidlo Citroen. Na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 bol ďalej ako svedok vypočutý P. U., ktorý mal byť v čase dopravnej nehody vodičom BMW. Ten vo svojej výpovedi uviedol, že vychádzal na diaľnicu z Petržalky smerom na Stupavu, zaraďoval sa do svojho ľavého jazdného pruhu, pričom uviedol, že sa pohyboval rýchlosťou 70 km/hodinu. Keď bol zaradený vo svojom ľavom jazdnom pruhu zaregistroval motorové vozidlo Citroen, pričom uviedol, že v tom momente ani nebrzdil, ani nezrýchľoval, ani nevykonával žiadny vyhýbací manéver.

14. Poškodený S. Q. ako svedok na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 uviedol, že motorové vozidlo BMW kúpil tak, že ho objednal prostredníctvom pána Pavloviča, to je konateľa žalobcu. Podľa jeho vyjadrenia išlo o jazdené vozidlo, a na Slovensku bol jeho prvým držiteľom. Uviedol, že vozidlo malo najazdených 13.000 km. K dopravnej nehode sa bližšie vyjadriť nevedel, uviedol len to, že motorové vozidlo BMW požičal synovcovi P. U., pričom poukázal i na tú skutočnosť, že po dopravnej nehode vozidlo nedal opraviť, ale dal ho zošrotovať a odhlásil ho z evidencie.

15. Z listinných dôkazov „Výsledok z odbornej expertízy z poistnej udalosti č. 106901780“ vyplynulo, že zrážka motorových vozidiel je z geometrického hľadiska technicky prijateľná. Ďalej z expertízy vyplýva, že v čase zrážky musel byť vektorový rozdiel rýchlosti vozidiel približne 45 km/ hodinu, to je, že motorové vozidlo Citroen sa muselo pohybovať o 45 km/hodinu rýchlejšie ako motorové vozidlo BMW. Z výpočtu vykonaného v rámci odbornej expertízy bolo konštatované že motorové vozidlo BMW sa v čase zrážky pohybovalo cca 30 km/hodinu a motorové vozidlo Citroen pohybovalo rýchlosťou cca 75 km/hodinu. Podľa expertízy je dôvodné sa domnievať, že jedno z vozidiel tesne pred zrážkou menilo smer jazdy a to z dôvodu, že v čase zrážky boli pozdĺžne osi vozidiel voči sebe natočené pod určitým uhlom. Vzhľadom na absenciu podrobnej dokumentácie nehody však nebolo možné určiť, či natočenie pozdĺžnych osí bolo v dôsledku zmeny smeru jazdy BMW alebo Citroenu.

16. Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2013 vypracovaného znalcom G.. G. P.. Š., znalcom z odboru cestná doprava, vyplynulo najmä to, že motorové vozidlo BMW z technického hľadiska muselo do zvodidiel muselo naraziť rýchlosťou 20-22 km/hodinu, aby mohlo dôjsť k zadokumentovaných poškodeniam. Nebolo možné však podľa znalca určiť dôvod prečo auto do zvodidla narazilo. S technickou určitosťou však znalec jednoznačne potvrdil, že do motorového vozidla BMW nenarazilo motorové vozidlo Citroen pri deklarovaných rýchlostiach deklarovaným spôsobom. Podľa vyjadrenia znalca G.. P.. Š. existuje aj technická pochybnosť o tom, či sa vozidlá stretli na účastníkmi deklarovanom mieste. Znalec Š. uviedol, že pri akceptovaní tvrdení účastníkov na pojednávaní, a to , že motorové vozidlo BMW jazdilo v ľavom jazdnom pruhu a motorové vozidlo Citroen v pravom jazdnom pruhu, je potrebné konštatovať, že k zrážke vozidiel nemohlo vôbec dôjsť. Z jeho hľadiska, z hľadiska energetického, a korešpondencie poškodení, sa mohli vozidla stretnúť v pravom pruhu, nie však za deklarovaných okolností. Vo vzťahu ku končenej polohe vozidiel, v zmysle posudku konštatoval, že vzhľadom na niektoré zanechané a niektoré nezachované stopy v mieste nehody je účastníkmi deklarovaný nehodový dej technicky neprijateľný. Vo svojom posudku znalec uviedol, že k zrážke vozidiel nemohlo dôjsť pri priamočiarom náraze. Vykázané poškodenia totiž museli vzniknúť, keď pozdĺžne osi vozidiel zvierali vzájomne uhol 4-10°. Inými slovami pozdĺžna os motorového vozidla BMW bola v čase stretu pozdĺžne stočená oproti pozdĺžnej osi motorového vozidla Citroen smerom von z vozovky, čo je taktiež v technickom rozpore s deklarovaným nehodovým dejom. Podľa znalca, ak by išlo o priamočiari náraz vozidiel, bola by ich konečná poloha iná. Vo vzťahu k brzdným stopám a úlomkom v mieste nehody bolo potrebné podľa znalca G.. Š. konštatovať technickú neprijateľnosť. Na mieste totiž absentoval rozsah úlomkov zo zadného skla motorového vozidla BMW, zodpovedajúca stopa tečenia chladiacej kvapaliny z motorového vozidla Citroen.

17. Technická prijateľnosť stretu vozidiel, ktorá bola zásadnou otázkou pre priznanie uplatneného nároku znamená najmä, či stret vozidiel z hľadiska poškodení, ktoré vykazujú mohol nastať. Tu je potrebné uviesť, že k vykázaným poškodeniam motorových vozidiel, ktoré sa mali stretnúť, či mohlo dôjsť deklarovaný spôsobom. Za deklarovaný škodový dej treba považovať s ohľadom na § 15 odsek 1 Zákona č. 381/2001 v spojení s § 799 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ktorý bol oznámený poisťovateľovi poškodeným, ako aj ten, ktorý oznámil v zmysle § 10 odsek 1 poistený. Pri skúmaní technickej prijateľnosti priebehu škodovej udalosti bolo potrebné a nutné, aby sa znalci vyjadrili k miestu zrážky, konečnej polohy vozidiel voči sebe ako aj voči vozovke, aby sa vyjadrili k pohybovému stavu vozidiel

tesne pred zrážkou, k stopám na vozidlách, ako aj na vozovke, mieste nehody, ktoré mali zodpovedať priebehu nehodového deja.

18. V záujme objektívneho záveru o technickej prijateľnosti dopravnej nehody súd ustanovil znalca G.. Š. znalca z odboru dopravy, ktorý vypracoval v rámci súdneho konania znalecký posudok. Z jeho záverov vyplynulo, že je technická neprijateľnosť stretu motorových vozidiel Citroenu a motorového vozidla BMW tak ako bola škodová udalosť nahlásená. Podľa vyjadrenia znalcov bol technický neprijateľný priebeh udávaný účastníkmi nehody. Znalec navyše konštatoval, že je dôvodná pochybnosť, či sa deklarovaná dopravná nehoda stala na deklarovanom mieste ako aj to, či motorové vozidlo BMW narazilo do zvodidiel v dôsledku nárazu Citroena. Znalec G.. Š. jednoznačne vo svojom znaleckom posudku uviedol, že s technickou určitosťou sa motorové vozidlo Citroen a motorové vozidlo BMW nemohli zraziť pri deklarovaných rýchlostiach a ani deklarovaným spôsobom. Zároveň uviedol technickú neprijateľnosť aj s ohľadom na stopy, ktoré sa na mieste nehody nachádzali, resp. nenachádzali.

19. Proti znaleckému posudku vypracovanému znalcom G.. G. P.. Š., pod č. 8/2013, podal námietky žalobca, nesúhlasil so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom G.. Š., znalcom z odboru dopravy a žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Kontrolný znalecký posudok vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline pod č. 95/2015 ako i doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku č. 95/2015. Vedúcim odbornej sekcie cestná doprava, ktorý bol riešiteľom bol T.. G.. F. O., F.., ktorý bol následne i vypočutý na pojednávaní dňa 20. 06. 2017, vzhľadom na tú skutočnosť, že sa závery znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline odlišovali od znaleckého posudku vypracovaného G.. P.. Š..

20. Žalovaný nesúhlasil so závermi znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva a preto žiadal, aby riešiteľ T.. G.. F. O., F.. bol vypočutý k sporným otázkam pred súdom na pojednávaní. Žalovaný poukázal na to, že sprievodným javom celého posudku, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva bola jeho neobjektívnosť, pričom poukázal na tú skutočnosť, že posudok na jednej strane vymenúva technické skutočnosti, ktoré sú konformné vo vzťahu k účastníkmi deklarovanému priebehu nehodového deja, a na strane druhej sa adekvátnou mierou nezaoberajú technickými skutočnosťami, ktoré účastníkmi deklarovaný priebeh nehody a na vozidlách vykázané poškodenia spochybňujú. Ako najzávažnejší nedostatok posudku žalovaná strana vnímala skutočnosť, že znalec pri vyhodnocovaní technickej a energetickej prijateľnosti nehodového deja nevychádzal z rýchlosti vozidiel v čase zrážky, tvrdených samotnými účastníkmi spornej dopravnej nehody. Podľa vyjadrenia žalovanej strany práve naopak postupoval tak, že našiel rýchlosti, pri ktorých by bol priebeh nehody technicky prijateľný. Záver, že ním zistený údaj o rýchlosti je odlišný od účastníkmi deklarovaných údajov, odôvodnil stroho tým, že vodič sa v čase nehody nepozeral na tachometer. Podľa názoru žalovanej strany týmto spôsobom znalec do vypracovaného posudku vniesol značnú mieru subjektivity, čo je v príkrom rozpore s účelom znaleckého dokazovania, ktorým sa nestranne a nezávisle vyvodia technické závery z okolností uvádzaných účastníkmi udalosti. To boli hlavné dôvody, ktoré vyhodnotila protistrana ako nedostatočné a nesprávne. Pokiaľ sa týka dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 95/2015 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva, tu súd konštatuje, že Ústav vychádzal z iných skutočností, ako vyplývalo z obsahu súdom zadaných otázok. Podľa názoru súdu Ústav pri vypracovaní posudku pri posudzovaní technickej plauzability využil nielen vlastné rýchlosti a technické predpoklady o intenzite brzdenia ale pracoval aj s neopodstatnenými predpokladmi o dobe reakcie vodičov. Reakčná doba vodičov vyplývala priamo z výpovedí svedkov, keď vodič Citroenu uviedol, že v čase stretu vozidiel mal mikrospánok a bez ďalšieho, to znamená na stret nemohol zareagovať s ohľadom na fyziologické fungovanie, teda (prebudenie sa a reakcia na hraničnú situáciu) s nulovým časovým odstupom. Teda súd mal za to, že takáto práca s ničím nepodloženými a hraničnými hodnotami následne viedla k záveru, kde je v znaleckom posudku uvedené, že takýto priebeh škodovej udalosti je prijateľný.

21. Súd je toho názoru, že znalcovi neprináleží hodnotiť skutočnosti a vytvárať predpoklady, za ktorých by mohlo dôjsť k škodovej udalosti, ale úlohou znalca je vychádzať z tvrdení účastníkov dopravnej nehody. Vstupné údaje pre vypracovanie znaleckého posudku predstavujú skutočnosti a okolnosti, ktoré sú uvádzané a tvrdené účastníkmi škodovej udalosti, prípadne sú zadokumentované bezprostredne po nehode. Podkladom pre posudok vypracovaný znalcom teda nemôže byť v žiadnom prípade domnienka znalca o možnom priebehu dopravnej nehody.

22. Znalec T.. G.. F. O., F.. bol vypočutý na pojednávaní dňa 20. 06. 2017, kde na priamu otázku či pri rýchlostiach uvedených v nahlásení o poistnej udalosti, kde jeden z účastníkov dopravnej nehody uvádza rýchlosť 60 km/hodinu a druhý účastník uvádza rýchlosť 60-70 km/hodinu mohlo dôjsť ku škode tak, ako je deklarovaná. Jeho odpoveď bola nasledovná: Pri takýchto podmienkach nie je možné vysvetliť poškodenie takého rozsahu na jednotlivých vozidlách a za týchto podmienok je priebeh nehodového deja technicky neprijateľný.

23. Súd po rozsiahlom dokazovaní, ako i po nariadení znaleckých dokazovaní a výpovedí svedkov zistil a konštatoval, že rýchlosť vozidla Citroen v čase zrážky musela byť z technického hľadiska o cca 45 km/hodinu vyššia ako rýchlosť vozidla BMW. K takémuto záveru dospeli i znalci G.. Š. ako i znalci z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. V znaleckom posudku na strane 24 doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 95/2015 je uvedené, že účastníkmi deklarovaný priebeh nehody pre vodičom vozidla BMW udávanú rýchlosť cca 70 km/hodinu a vodičom vozidla Citroen udávanú rýchlosť cca 90 km/hodinu je technicky neprijateľný. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že technicky je neprijateľný aj priebeh nehody pri rýchlosti cca 60 km/hodinu pre BMW a cca rýchlosť 60-70 km/hodinu pre vozidlo Citroen tak ako boli nahlásené žalovanému krátko po dopravnej nehode. Súd konštatuje, že už toto svojim spôsobom jednotné zistenie všetkých znalcov preukázalo významnú technickú neprijateľnosť účastníkmi deklarovaného priebehu nehody a bolo teda dôvodom i na odmietnutie poistného plnenia zo strany žalovaného.

24. Súd preto v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 odsek 1 , 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykonáva ten, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).