Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Csp/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobcu: S. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. X, Š., zastúpenému HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Vrátna 40, Košice, IČO: 47 240 849, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o 9.015,30 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.015,30 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne od 15.10.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 540,50 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.015,30 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.7.2001 uzavrel žalobca ako poistený so žalovaným poistnú zmluvu - životné poistenie pre prípad smrti a dožitia poisteného žalobcu, poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov vo výške 452,73 EUR ročne, poistné plnenie pre prípad dožitia dňa 10.7.2016 - 271.595,- Sk (9.015,30 EUR). Z dôvodu, že žalovaný počas trvania poistného vzťahu listom zo dňa 20.6.2008 písomne oznámil matke žalobcu, že poistná zmluva zanikla a nebude z nej preto plniť, bola matka žalobcu nútená domáhať sa na príslušnom súde určenia, že poistná zmluva je platná a naďalej trvá, nakoľko jej postavenie a následne aj postavenie žalobcu sa po oznámení protistrany, že poistná zmluva zanikla stalo neisté a musela sa prostredníctvom súdu domáhať určenia, že právny vzťah (poistná zmluva) naďalej trvá. Konajúci súd v konaní sp.zn. 10C/457/2009 tomuto návrhu matke žalobcu vyhovel rozsudkom zo dňa 25.3.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5Co/799/2014 zo dňa 17.2.2015. Dňa 10.7.2016, ktorého sa žalobca dožil, došlo k skončeniu platnosti poistnej zmluvy a súčasne k splneniu podmienky (dožitie sa konca poistnej doby) na výplatu poistného plnenia pre prípad dožitia vo výške žalovanej sumy. Žalobca opakovane telefonicky a následne listom vyzval žalovaného na poskytnutie tohto poistného plnenia, ktoré však nebolo doteraz zo strany žalovaného poskytnuté a preto sa s úhradou tohto nároku žalobcu dostal žalovaný do omeškania a to najneskôr dňom nasledujúcom po dni, kedy jej bola táto žaloba doručená.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že namietal neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu neplatného dojednania podstatnej náležitosti výšky poistného, ktoré bolo dojednané v rozpore s ust. § 9

ods. 3 zák. č. 24/1991 o poisťovníctve, ktorého výšku schválil orgán verejnej moci v rozpore s citovaným zákonným ustanovením.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu za nesporné, že dňa 10.7.2001 uzavrel žalobca ako poistník a žalovaný ako poisťovňa, poistnú zmluvu, začiatok poistenia 10.7.2001, koniec poistenia 10.7.2016, poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov, splatnosť poistného ročne, poistné 13.639,- Sk ročne, poistná suma pre prípad smrti 180.000,- Sk, pre prípad dožitia 271.595,- Sk (9.015,30 EUR). Žalobca sa dožil dňa 10.7.2016.

5. Žalovaný namietal, že došlo k zániku poistnej zmluvy z dôvodu neplatnosti dojednania výšky poistného, keďže orgánom štátu vykonávajúcim dozor v poisťovníctve bolo rozhodnuté, že výška dojednaného poistného je v rozpore so zákonom o poisťovníctve.

6. Podľa ust. § 2 ods. 2 v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9. Podľa ust. § 35 ods. 1 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

10. Podľa ust. § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa ust. § 788 ods. 1 až 4 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

13. Podľa ust. § 796 ods. 1,2 ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

14. Podľa ust. § 797 ods. 1,2,3 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

15. Podľa ust. § 816 z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

16. Podľa ust. § 800 ods. 1,2,3 poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne. Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

17. Podľa ust. § 801 ods. 1,2,3 poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

18. Podľa ust. § 802 ods. 1,2 pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

19. Podľa ust. § 802a v prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť.

20. Podľa ust. § 804 poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

21. Podľa ust. § 52 ods. 1,2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa ust. § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy 1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a) b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

23. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa ust. § 559 ods. 1,2 splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

25. Podľa ust. § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Predmetom konania je zaplatenie poistného plnenia.

29. Súd posúdil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh žalobcu, čo do istiny je dôvodný a čo do príslušenstva je čiastočne dôvodný.

30. Pre posúdenie odôvodnenosti nároku žalobcu bolo právne významné posúdiť platnosť poistnej zmluvy, keďže žalovaný namietol neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu neplatného dojednania podstatnej náležitosti zmluvy o poistení, výšky poistného, ktoré malo byť dojednané v rozpore so zák. č. 24/1991 Zb., keďže sadzba poistného bola stanovená na základe obchodného plánu, ktorý bol súčasťou žiadosti o vydanie povolenia o podnikaní v poisťovníctve a orgán vykonávajúci dozor v čase vydania povolenia nesprávne v rozpore s ust. § 9 zák. č. 24/1991 Zb. schválil sadzby poistného.

31. Aj keď je nepochybné, že v dôsledku zmeny právnej úpravy po uzatvorení poistnej zmluvy nadobudnutím účinnosti zák. č. 186/2004, Národná banka Slovenska konštatovala, že kalkulácia poistného v účastníkmi uzavretej zmluve je nesprávna, táto skutočnosť nemôže ovplyvniť obsah predtým riadne a platne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného-nesprávna kalkulácia, ktorý výpočet bol a je plne v kompetencii poisťovne, berúc do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti jeho výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovaným a poistencom-žalobcom, bez súhlasu poisteného. Žalovaný má podľa § 23 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. má povinnosť vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom podnikania technické rezervy (uvedené pod písm. a)-h), ktoré sa podľa ods. 2 cit. ust. vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 34 ods. 2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák. č. 186/2004 Z.z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložené znenie § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve) nespôsobuje neplatnosť zmluvy.

32. Žalovaný uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpil so žalobcom do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.

33. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa

podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť súkromného práva (§ 1, § 2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).

34. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 24/1991 Zb.) je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom. Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka žalovaného týkajúca sa aplikácie tohto zákona na daný právny vzťah je nepatričná. Zákon o poisťovníctve síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje.

35. Dôvody uvádzané žalovaným nespôsobujú neplatnosť poistnej zmluvy, pretože žalovaný prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhol žalobcovi, tento však žiadal o zachovanie pôvodnej výšky poistného bez zvyšovania.

36. Námietka žalovaného, že v dôsledku nesprávne schváleného poistno-matematického vzorca (výpočtu poistného štátnym orgánom) je podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatná, nemôže zmeniť rozhodnutie v prospech žalovaného, keďže medzi stranami sporu došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi týmito stranami a na tieto nemôže mať vplyv skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu poistno-matematickému prepočtu poistného.

37. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej stranami neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi, preto je poistná zmluva platná.

38. Uplynutím poistnej doby dňa 10.7.2016 vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 9.015,30 EUR.

39. S poukazom na vyššie uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zisteným skutkovým stavom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi poistné plnenie vo výške 9.015,30 EUR.

40. Poistenie zaniklo uplynutím poistnej doby dňa 10.7.2016. Žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v súlade s ust. § 797 ods. 3 do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť.

41. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy na poistné plnenie, preto súd považoval za doručenie výzvy na poistné plnenie doručenie žaloby žalovanému dňa 29.9.2016. Od nasledujúceho dňa t.j. 30.9.2016 začala plynúť 15 dňová lehota v súlade s ust. § 797 ods. 3 a uplynula dňa 14.10.2016, kedy sa stalo splatné poistné plnenie. Poistné plnenie sa stalo splatné 14.10.2016, nezaplatením dlhu riadne a včas sa dostal žalovaný nasledujúci deň 15.10.2016 do omeškania.

42. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od prvého dňa omeškania od 15.10.2016 do zaplatenia.

43. Žalobca sa domáhal úroku z omeškania od doručenia žaloby, žaloba je v časti priznania úroku z omeškania od doručenia žaloby, t.j. 29.9.2016 do 14.10.2016 nedôvodná, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

44. Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške úrokov z omeškania stanovenej Európskou centrálnou bankou navýšenou o 5% platnej k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády SR § 3 č. 87/1995 Zb. v platnom znení.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u/ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva, preto súd v súlade s ust. § 2 ods. 2 zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech, zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 540,50 EUR položka 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.