Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7CoP-25-2017.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky , dieťa rodičov: matka Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. XX, a otec N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., Ľ. D. 8, zastúpený JUDr. Richardom Schwarzom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dunajská 1, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. marca 2017, č.k. 11P/169/2016-134, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17P 199/2010-29 zo dňa 20.10.2010 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoP/3/2011-49 zo dňa 10.02.2011 v časti o výživnom na maloleté dieťa S. K., nar. XX.XX.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 01.09.2016. Zročné výživné na maloleté dieťa S. K. za obdobie od 01.09.2016 do 28.02.2017 vo výške 180,- eur povolil otcovi platiť v splátkach po 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie skúmaním odôvodnených potrieb maloletého, ako aj osobných a zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že návrh matky, ktorá žiadala zvýšenie výživného od podania návrhu t.j. 25.05.2016 na sumu 120 eur mesačne, je čo do základu dôvodný, preto súd zvýšil výživné na maloletého S. K. na sumu 100,- eur mesačne od 01.09.2016. Konštatoval, že odôvodnené potreby maloletého sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 70,- eur mesačne nepostačuje na výživu maloletého a jeho odôvodnené potreby. Posledné rozhodovanie o výživnom bolo v roku 2011 a od posledného rozhodovania prešlo šesť rokov. Maloletý od septembra 2016 nastúpil na strednú školu, s čím sú zvýšené jeho odôvodnené potreby. Maloletý do školy dochádza, je fyzicky starší. Pri odôvodnených výdavkoch na maloletého súd vychádzal najmä z veku maloletého, ktorý tento rok dovŕši už 17 rokov. Za odôvodnené potreby maloletého súd považoval cestovné do školy, ktoré je 20,- eur mesačne, stravovanie 100,- eur mesačne, školské pomôcky a poplatky do školy v priemere 10,- eur mesačne a oblečenie 20,- eur mesačne. Okrem toho maloletý dostáva vreckové 20,- eur mesačne, čo je primerané jeho veku, býva v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom. Náklady na bývanie matky sú plyn, elektrina, káblová televízia, internet a voda v celkovej výške 216,- eur mesačne, z čoho na maloletého pripadajú náklady na bývanie vo výške 72,- eur mesačne. Celkové náklady na maloletého vychádzajú mesačne približne 242,- eur. Súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného
i napriek tomu, že otec je v súčasnej dobe zamestnaný na polovičný pracovný úväzok a jeho príjem je oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom nižší. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu je prioritná. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd na strane otca zohľadnil nielen jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadania, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Súd zamietol návrhy právneho zástupcu otca na vykonanie ďalšieho dokazovanie, pretože otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa zamestnať, prípadne si nájsť brigádu alebo sa zamestnať v riadnom pracovnom pomere aj mimo svojho bydliska. Otec má možnosť pracovať a zabezpečiť si vyšší príjem, z ktorého by mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd poukazuje aj na výdavky otca, ktoré otec preukazoval v konaní a to hypotekárny úver vo výške 230,- eur mesačne, náklady na bývanie, ktoré vychádzajú 190,04 eura mesačne a 120,- eur mesačne za telefón. Okrem toho uviedol, že spláca škodu, ktorú spôsobil po 20,- eur mesačne, pôžičku z Pôžičkomatu 10,- eur mesačne a dlh na kreditnej karte 30,- eur mesačne. Po spočítaní výdavkov otca, ktoré sú bez stravy a bežných výdavkov v sume 600,- eur, nie je vôbec možné, aby otec zo svojho ním preukazovaného príjmu 225,- eur platil takéto výdavky, preto musí mať otec iný príjem, ktorý súdu nepreukázal. Uviedol, že mu pomáha matka zo zahraničia, čo však žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Taktiež nebolo preukázané, že otec s priateľkou čaká dieťa, čo však v žiadnom prípade nie je dôvodom na nezvýšenie výživného. Ďalej súd konštatoval, že príjem matky sa od posledného rozhodovania tiež znížil, matka však okrem pravidelného financovania potrieb maloletého sa o maloletého aj osobne stará. Otec sa s maloletým stretáva sporadicky a aj sporadicky mu niečo kúpi. Takto zvýšené výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami na maloleté dieťa bude dostatočne pokrývať odôvodnené potreby maloletého. Matka si podala návrh na zvýšenie výživného dňa 25.05.2016, pričom súd prvej inštancie zvýšil výživné až od 01.09.2016, kedy začína nový školský rok, maloletý začal navštevovať prvý ročník strednej školy a v tej súvislosti sa objektívne zvýšili náklady a tiež potreby maloletého. Súd prvej inštancie záverom dodal, že zvýšením výživného od 01.09.2016 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 28.2.2017 vo výške 180,- eur (6 mesiacov krát 30,- eur). Uvedený nedoplatok povolil otcovi splácať po 20,- eur mesačne v súlade s ustanovením § 232 Civilného sporového poriadku, pretože príjem otca ani jeho majetkové pomery, podľa názoru súdu prvej inštancie, neumožňujú otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. Súdom určená výška splátok, tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom a navrhovanom rozsahu a jednak po vykonanom dokazovaní nesprávne zistil skutkový stav. S poukazom na § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku mal za to, že pomery na strane maloletého sa nezmenili v rozsahu, aby matka požadovala zvýšenie výživného v takej miere, ako rozhodol súd prvej inštancie. Prechod maloletého zo základnej školy na strednú školu a zvýšenie cestovného nie je podľa jeho názoru dôvodom na zvýšenie na sumu 100,- eur mesačne. Uviedol, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné v takejto výške. Opäť poukázal na to, že jeho finančná situácia sa podstatne zmenila v tom smere, že momentálne nemá stabilné zamestnanie. Od 17.11.2016 sa zamestnal v spoločnosti Elpo Taxi, s.r.o. so sídlom v Nových Zámkoch, kde pracuje ako vodič taxislužby a má dohodnutý týždenný pracovný čas dvadsať hodín. V tejto súvislosti poukázal na výšku svojej mzdy, čo znamená, že jeho príjem sa od posledného súdneho rozhodnutia znížil bez jeho zavinenia. Od roku 2010 až po súčasnosť je vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii, čo spôsobilo hlavne to, že prišiel o stabilné zamestnanie. Mal za to, že súd prvej inštancie neprihliadol dostatočne na jeho majetkové pomery, jeho schopnosti a možnosti. Poukázal tiež na svoje vysoké mesačné výdavky, ktoré tiež nevie platiť pravidelne. Uviedol, že má družku, s ktorou čakajú spoločné dieťa a nakoľko mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, platenie takto zvýšeného výživného nebude v jeho možnostiach aj z tohto dôvodu.
3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s podaným odvolaním nesúhlasí vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa navštevuje strednú školu, s čím sú zvýšené jeho potreby a zároveň s pribúdajúcim vekom dieťaťa neustále rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností, prehodnotil materiálne zabezpečenie oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2011 sa výdavky na strane maloletého zvýšili, čo matka deklarovala i v rámci súdneho dokazovania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že otec sa so svojím synom stretáva sporadicky, naposledy sa osobne videli pred dvomi rokmi a nad rámec výživného prispieva len príležitostne. Na základe výsledkov dokazovania s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého Dana sa kolízny opatrovník pridržal svojich doterajších vyjadrení v súdnom konaní a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a jeho odôvodnenia. Vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu považoval za nedôvodné. Mal za to, že neboli uvedené žiadne relevantné argumenty, ktoré by spochybnili ním podané odvolanie.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie otca nie je opodstatnené, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého Dana z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie a výroku o trovách konania.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd len dodáva, že od poslednej úpravy výživného na maloletého S. v roku 2011 nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého S., ktorý od septembra 2016 začal navštevovať 1. ročník Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch, v súvislosti s čím sa zvýšili náklady na cestovné do školy, školské pomôcky, ako aj výdavky na jeho ošatenie, stravovanie, a podobne. Nakoľko výživné pre maloletého nebolo zvýšené 6 rokov, tejto skutočnosti zodpovedajú aj zvýšené náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na krytie ktorých nemôže stačiť doterajšie výživné. Matka maloletého je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem je 420,- eur a rodinné prídavky 23,52 eur. Býva v rodinnom dome spolu s maloletým a svojim partnerom, ktorý vlastnia s partnerom spoločne a brala si naň úver vo výške 20.000,- eur. Oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bola upravovaná vyživovacia povinnosť voči maloletému sa príjem matky znížil a ubudla jej vyživovacia povinnosť. Otec sa 31.08.2016 zaevidoval na úrade práce, predtým bol nezamestnaný. Od 31.08.2016 bol zamestnaný v spoločnosti N. J., s.r.o., H., pričom pracovný pomer s ním ukončil zamestnávateľ v skúšobnej dobe, od 17.11.2016 je zamestnaný v spoločnosti J. U., s.r.o. T. F. ako vodič na polovičný úväzok, naposledy s čistou mzdou 225,09 eur mesačne. Finančne mu podľa jeho tvrdenia vypomáha matka, ktorá žije v Izraeli. Otec býva v byte, ktorý patrí jeho matke. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, vlastní auto značky Peugeot, ktoré má asi 10 rokov. Má hypotekárny úver vo výške 31.000,- eur, ktorý použil na zaplatenie svojich dlhov a spláca ho vo výške 230,- eur mesačne. Otec v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zarábal mesačne priemerne 491,30 eur a hoci v súčasnosti zarába menej, je potrebné poznamenať, že toto je aj z dôvodu, že nepracuje na plný pracovný úväzok, ale len na polovičný úväzok, pričom mu v práci na plný úväzok, prípadne v zaobstaraní si ďalšej práce či brigády nebráni jeho zdravotný stav ani iné okolnosti. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd preto nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Skutočnosť, že otec je v súčasnosti v horšej finančnej situácii, pričom jeho majetok je zaťažený i úverom, splácaním pôžičiek a dlhov, nemôže v žiadnom prípade ísť na ťarchu výživného pre maloletého S. pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Súd prvej inštancie zároveň v tejto súvislosti správne poznamenal, že po spočítaní výdavkov otca tieto neúmerne prevyšujú jeho príjmy. Na obranu otca, že čaká dieťa s priateľkou, čím sa jeho výdavky zvýšia, súd nemohol prihliadnuť, pretože táto skutočnosť ešte nenastala.
9. Odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu matky bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t.j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že odôvodnené potreby maloletého S. sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 70 eur mesačne nepostačuje na výživu maloletého a na jeho odôvodnené potreby. Otec okrem výživného na maloletého iným spôsobom neprispieva. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca. Jeho námietky popísané v odvolaní odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z týchto dôvodov, stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).