Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10CoP-44-2017.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/44/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: (toho času už plnoletú) O. J., nar. XX.X.XXXX, a K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené (O. J. do nadobudnutia plnoletosti) kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matka - K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F., V. XXX/XX, otec - I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. F., adresa pre doručovanie: u K. N., N., U. XX, o návrhu na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 7P/24/2016-53 zo dňa 27. septembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z v y š u j e výživné otca na maloletú (toho času už plnoletú) O. J., nar. XX.X.XXXX, s účinnosťou od 1.9.2017 na sumu 165 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám O. J.. Návrh na zvýšenie výživného otca na maloletú (toho času už plnoletú) O. J., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 27.5.2016 do 31.8.2017 z a m i e t a . Nedoplatok na zvýšenom výživnom na maloletú (toho času už plnoletú) O. J., nar. XX.X.XXXX, otcovi n e v z n i k o l .
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5P/25/2011-55 zo dňa 21.4.2011 v časti o výživnom na maloletú O. I. (teraz J.), nar. XX.X.XXXX.
z v y š u j e výživné otca na maloletú K. J., nar. XX.X.XXXX, s účinnosťou od 27.5.2016 na sumu 145 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrh na zvýšenie výživného otca na maloletú K. J., nar. XX.X.XXXX, nad sumu 145 eur z a m i e t a . Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 27.5.2016 do 30.9.2017 na maloletú K. J., nar. XX.X.XXXX v sume 101,94 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 10 eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 14P/230/2009-67 zo dňa 21.4.2010 v časti o výživnom na maloletú K. I. (teraz J.), nar. XX.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné na maloletú (toho času už plnoletú) O. zo sumy 150 eur na sumu 210 eur mesačne a na maloletú K. zo sumy 133 eur na sumu 173 eur mesačne. Vychádzal z toho, že oproti predošlému rozhodnutiu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov u oboch detí z toho dôvodu, že nastúpili na štúdium na strednej škole; jednotlivé súvisiace výdavky podrobne vymedzil. Do úvahy nebral zvýšené výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom O.
a výdavky spojené s navštevovaním krúžku mažoretiek mladšou dcérou K., keďže tieto už existovali aj v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Celkovo nárast výdavkov ustálil u O. minimálne v rozsahu 120 eur mesačne a u K. v rozsahu 80 eur mesačne. 2. Matka naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa a jej príjem vzrástol len minimálne (cca o 30 eur mesačne). Má zhoršený zdravotný stav, pričom výdavky na lieky predstavujú 10 eur mesačne, čo však okresný súd nevyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov na jej strane. U otca konštatoval zvýšenie príjmu. Podľa daňového priznania za rok 2009 na jeden mesiac pripadal základ dane vo výške 257,41 eur a aktuálne pracuje na dohodu o vykonaní práce vo firme Mapetstav, s.r.o., za odmenu 250 eur mesačne, privyrába si i brigádne; celkovo jeho príjem zodpovedá čiastke 300-400 eur mesačne. 3. Okresný súd mal za to, že na krytí vyššie uvedeného nárastu výdavkov dcér sa majú obaja rodičia podieľať rovnako (každý v jednej polovici), z ktorého dôvodu zvýšil mesačné výživné otca na O. o 60 eur a na K. o 40 eur. Zdôraznil zákonný charakter vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať taký príjem, aby určené/zvýšené výživné plnil. Okresný súd uviedol, že otec môže svoj príjem zvýšiť tiež tým, že bude zákonným spôsobom uplatňovať pohľadávky voči dlžníkom. Ak tak nečiní, vzdáva sa bez dôležitého dôvodu určitého majetkového prospechu. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu (27.5.2016) otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 273,87 eur vo vzťahu k O. a 187,90 eur vo vzťahu k K., ktoré nedoplatky mu okresný súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh na zvýšenie výživného bude v celom rozsahu zamietnutý. Poukazoval na to, že jeho životná úroveň je neporovnateľne nižšia ako životná úroveň detí, a preto aj ich nároky je nutné prispôsobiť tejto (jeho) životnej úrovni. Uviedol, že má len dlhy a žiadny majetok. Nesúhlasil so záverom, že do danej situácie sa dostal výlučne svojím zavinením, keďže ide v nemalej miere aj o dôsledok stavu podnikania v stavebníctve a tiež vo vymožiteľnosti práva. Otec zdôraznil, že výživné platí, hoci jeho príjem len minimálne prevyšuje pôvodne určené výživné; zvýšené výživné však bude presahovať jeho možnosti. Dodal, že aj pri exekúcii exekútor zohľadňuje určité minimum, ktoré musí zostať povinnému subjektu.
5. Aktuálne už dospelá dcéra O. nesúhlasila s odvolaním otca. Kládla si otázku, či má nechať strednú školu, zostať bez maturity a zamestnať sa len kvôli lenivosti otca. Uviedla, že študuje na jednej z najlepších stredných škôl, ktorá má širokospektrálne zameranie. Hoci jej zdravotný stav je stabilizovaný, priebeh ochorenia vykazuje výkyvy, čo vplýva aj na súvisiace výdavky. Doplnila, že pokiaľ absolvovala vodičský kurz, tak jeho náklady financovala z prostriedkov, ktoré získala počas brigády. 6. Rovnako matka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdila, že otec pracuje načierno v okolí Bratislavy, čo však nevie dokázať. Neverila tomu, že mu nejaké firmy dlhujú peniaze, keďže už 10 rokov uvádza, že sa nevie zamestnať, resp. získať prácu. Mala za to, že otec sa ani nesnaží riešiť svoje dlhy. Matka pripustila, že má vyššiu životnú úroveň ako otec, ale ide o dôsledok jej zvýšenej aktivity a úsilia (pracuje nadčas, či v sobotu). Otec si navyše v odvolaní odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že zarobí len 250 eur mesačne a na strane druhej v mesiacoch december 2016 a január 2017 poslal výživné „v plnej sume“ 383 eur. Dodala, že je smutné, ak otec namiesto podpory svojich detí tieto ťahá po súdoch a „robí zo seba chudáka“.
7. V následnej reakcii otec zotrval na svojom odvolaní. Vyslovil poľutovanie nad tým, že zo strany matky a staršej dcéry dochádza k nepochopeniu jeho situácie, ktorá určite nie je zapríčinená jeho lenivosťou. Uviedol, že mladí ľudia chcú dnes vyťažiť zo života maximum, čo ale neznamená, že rodičia sa musia stať „otrokom“ ich životných predstáv. Poukazoval na to, že deti nemajú o neho záujem. Otec dával do pozornosti, že je nezamestnaný a pre dlhy v sociálnej a zdravotnej poisťovni nie je vedený na úrade práce a nemôže vyhľadať ani lekársku, resp. zdravotnícku pomoc. Finančne je odkázaný na pomoc svojej družky. Zároveň vzhľadom na vek, zdravotný stav a doterajšie pracovné pôsobenie, neprichádza do úvahy jeho zamestnanie sa v inom odbore, napr. v automobilovom priemysle.
8. Na dané vyjadrenie otca matka reagovala pomerne rozsiahlym podaním, ktoré sa v značnej časti dotýkalo morálno-etických súvislostí a bolo v nemalej miere emočne ladené. Poukázala na to, že otec od rodiny odišiel k milenke v roku 2005 a nebol pri žiadnej z významných udalostí v živote detí. Rodine pritom zanechal viaceré dlhy a svoje dlhy si spôsobil tým, že nielenže dlhodobo neplatil odvody, ale dlhodobo odmietal a odmieta danú záležitosť vôbec nejako riešiť. Matka zopakovala, že má vedomosť
o tom, že otec pracuje (naposledy od jeho sestry, ktorá uviedla, že pracoval v lese). Otec ani netuší, čo všetko deti potrebujú. Celkovo vo vzťahu k vyjadreniu otca matka konštatovala, že „v každej vete je klamstvo a účelovosť“. 9. V obdobnom duchu, i keď výrazne stručnejšie, reagovala aj dcéra O.. Zhrnula, že otec uvádza „len nechutné klamstvá“ a snaží sa o „pošpinenie“ jej osoby a osoby jej matky. Dodala, že namiesto pokojnej prípravy na maturitnú skúšku sa musí stresovať a „vláčiť po súdoch“. Bola by vďačná, keby sa jej otec prestal chovať ako dieťa a postavil sa k svojim problémom zodpovedne.
10. Kolízny opatrovník zostal počas odvolacieho konania fakticky nečinný. K jednotlivým podaniam účastníkov sa nevyjadroval, účasť na pojednávaní ospravedlnil a rozhodnutie o výške výživného ponechal na úvahu súdu.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na dôvody a rozsah odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a po vykonaní pojednávania rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
12. Krajský súd na odvolacom pojednávaní doplnil, resp. zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov. Dcéra O. aktuálne už študuje na vysokej škole (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre - Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov), na ktorú nastúpila od 1.9.2017. Mladšia dcéra pokračuje v štúdiu na Strednej odbornej škole stavebnej v Žiline, je žiačkou tretieho ročníka. Od 1.9.2017 vzrástli výdavky spojené so zabezpečením bytovej potreby detí, keďže z titulu splácania nákladov na zateplenie panelového domu, v ktorom sa nachádza dotknutý nájomný byt, boli zálohové platby nájomného zvýšené na sumu 222,35 eur mesačne (predtým 163,58 eur). V priebehu roku 2017 došlo k zníženiu príjmu matky z pracovného pomeru, ktorý sa odvíja od zákaziek jej zamestnávateľa, pričom v zimných mesiacoch pracovníci čerpajú náhradné voľno s výrazne nižšou mzdou. Priemerná mesačná mzda matky za obdobie január až august 2017 (vrátane náhrady za práceneschopnosť v januári a v júni 2017 a po pripočítaní daňových bonusov) činí 405 eur. Matka má aj zdravotné problémy, prekonala infarkt, ktorý však vzhľadom na včasné vyhľadanie lekárskej pomoci nezanechal výraznejšie následky; osobitne v zmysle zníženia schopnosti vykonávať pracovnú činnosť. 13. Otec naďalej žije u priateľky v N., ktorá fakticky zabezpečuje finančné krytie všetkých jeho elementárnych potrieb. Na domácnosť jej prispieva skôr sporadicky (maximálne 50 eur mesačne), keďže z dosiahnutých príjmov dokáže zaplatiť akurát tak doteraz určené výživné (v úhrne 283 eur mesačne). Zamestnaný je stále iba na dohodu o vykonaní práce s odmenou 120 eur mesačne. Vykonáva pomocné práce v oblasti stavebníctva; aktuálne z dôvodu existencie dlhov na sociálnom a zdravotnom poistení nie je reálne zamestnateľný v štandardnom pracovnom pomere. Snaží sa privyrábať si aj brigádami mimo svoju profesiu (naposledy pri strihaní hrozna). Z titulu spomínaných dlhov nemá nárok ani na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tak zdravotné problémy rieši iba individuálnym nákupom liekov; pokiaľ mu na uvedené postačujú finančné prostriedky. 14. Rodičia zhodne potvrdili, že otec výživné od júna 2016 platí podľa poslednej úpravy, t.j. 150 eur na O. a 133 eur na K.; s výnimkou mesiacov december 2016 a január 2017, kedy zaplatil výživné podľa preskúmavaného rozsudku okresného súdu (t.j. 210 eur na O. a 173 eur na K.).
15. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že zmena pomerov nastala oproti predošlému rozhodovaniu o výške výživného v tom, že obe deti nastúpili na štúdium na strednej škole. Predmetná skutočnosť vo vzťahu k staršej O. bola totiž už predmetom posúdenia pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného a (proti)návrhu matky na zníženie výživného v roku 2013, kedy tak okresný súd, ako i súd odvolací (rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5P/58/2013-66 zo dňa 19.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/17/2014 z 13.3.2014) konštatovali, že dotknutá okolnosť nie je dôvodom na zmenu/zvýšenie vyživovacej povinnosti určenej v tom čase v sume 150 eur mesačne. 16. Nadväzne platí, že pokračovaním v danom štúdiu (na totožnej strednej škole s fakticky rovnakými výdavkami) v období podania posudzovaného návrhu (27.5.2016) nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov maloletej (aktuálne už plnoletej) O. a tým ani dôvod na zmenu výživného. Za takúto zmenu však krajský súd považoval nástup na denné štúdium na vysokej škole mimo bydliska dieťaťa. Vzhľadom na značnú vzdialenosť (vyše 200 km) je nevyhnutnosťou bývanie na internáte, za ktoré mesačne O. platí 68,50 eur. S pobytom mimo obvyklú domácnosť sú spojené ďalšie zvýšené výdavky; najmä na stravné počas pracovného/študijného týždňa. Je žiaduce uviesť, že vhodnosť pokračovania v príprave na budúce povolanie nebola spochybnená ani otcom a ide o štúdium, ku ktorému staršia dcéra dlhodobejšie
smerovala i prípravou počas stredoškolského štúdia. Zdravotný stav O. je stabilizovaný a hoci ide o závažné ochorenie, ktoré vyžaduje aj zvýšené výdavky, tieto sú rámcovo v nezmenenom rozsahu oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom. Z hľadiska mimoštudijných záujmov staršej dcére nevznikajú žiadne osobitné výdavky. 17. Na základe uvedeného krajský súd za primerané zvýšenie výživného považoval jeho zvýšenie o 15 eur mesačne, t.j. na sumu 165 eur s účinnosťou od 1.9.2017. Zároveň zamietol návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k O. za obdobie od 27.5.2016 do 31.8.2017. V súvislosti s týmto zvýšeným výživným otcovi nevznikol nedoplatok (do úvahy prichádzal rozdiel 15 eur za mesiac september 2017), keďže v priebehu konania na základe neprávoplatného rozhodnutia uhradil v dvoch mesiacoch vyššie výživné než je výživné určené týmto rozhodnutím krajského súdu. Dotknuté sumy nedoplatok zvýšeného výživného plne kompenzujú (až presahujú).
18. Vo vzťahu k mladšej dcére K. je náležitým konštatovanie okresného súdu, že zmena pomerov na jej strane bola daná už ku dňu podania návrhu (27.5.2016), lebo od 1.9.2015 nastúpila na štúdium na Strednú odbornú školu stavebnú v Žiline. Stredoškolské štúdium, navyše mimo miesta bydliska (hoci „iba“ s denným dochádzaním) je okolnosťou zásadným spôsobom zasahujúcou do nevyhnutných výdavkov dieťaťa. Vzhľadom na dobrý (v zmysle štandardný, len s častejšími obvyklými ochoreniami) zdravotný stav maloletej K. výška výživného v období štúdia na strednej škole je o niečo nižšia ako pri staršej dcére, ktorá trpí závažným ochorením. Následne výživné otca na maloletú K. bolo zvýšené na sumu 145 eur mesačne, t.j. o 12 eur a vo zvyšnej časti (nad čiastku 145 eur mesačne) bol návrh zamietnutý. Krajský súd osobitne nezohľadňoval výdavky na mimoškolskú činnosť dieťaťa (mažoretky), keďže ide o výdavky v stabilizovanom rozsahu, ktorý už bol predmetom posúdenia v minulosti; t.j. nejedná sa o súčasť zmeny pomerov.
19. V súvislosti so zvýšením výživného na maloletú K. by otcovi vznikol za obdobie od 27.5.2016 do 30.9.2017 dlh na (zvýšenom) výživnom v sume 181,94 eur. Ide o rozdiel medzi zvýšeným výživným a otcom uhrádzanými platbami (19 mesiacov x 12 eur + 1,94 eur ako alikvótna časť za 5 dní z mesiaca máj 2016). Od tejto sumy je však nutné odpočítať 80 eur (2x40 eur), ktoré otec uhradil v mesiacoch december 2016 a január 2017 podľa neprávoplatného rozhodnutia okresného súdu. Výsledná suma nedoplatku tak činí 101,94 eur, ktorú krajský súd povolil otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume 10 eur. 20. Predmetná výška splátky je v možnostiach otca a v primeranom časovom horizonte umožní vyrovnať dotknutý dlh, pričom postupné splácanie nedoplatku na zvýšenom výživnom neohrozí ani bezprostredné zabezpečovanie potrieb maloletej K., ktoré prioritne pokrýva matka tak osobnou starostlivosťou, ako aj nevyhnutnými finančnými plneniami. Splatnosť prvej splátky sa odvíja od právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu. To znamená, že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť od 26. dňa v mesiaci vyššie, potom prvá splátka zameškaného zvýšeného výživného bude splatná (až) v nasledujúcom mesiaci. Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť do 25. dňa v mesiaci, je otec povinný prvú splátku zaplatiť ešte v danom kalendárnom mesiaci. Zároveň v prípade omeškania čo i len s plnením jednej splátky sa stáva splatným celý (v dotknutom čase aktuálny) dlh.
21. Krajský súd neakceptoval vyhodnotenie existencie zmeny pomerov otca vykonané okresným súdom. Okresný súd totiž vychádzal z premisy, že pri predošlom rozhodovaní o výživnom bol ustálený príjem otca (základ dane za rok 2009 pripadajúci na jeden kalendárny mesiac) v sume 257,41 eur a v prebiehajúcom konaní sám otec potvrdil príjem okolo 300-400 eur mesačne, došlo u otca k zvýšeniu príjmu. Z takejto úvahy by však vyplývalo konštatovanie, že pri predošlom rozhodnutí o výživnom by pri príjme otca cca 260 eur bolo určené výživné v úhrnnej sume 283 eur mesačne, resp. že príjmu 300-400 eur mesačne zodpovedá výživné stanovené okresným súdom 383 eur mesačne. Obe dotknuté konzekvencie záverov okresného súdu poukazujú na určitú nedôslednosť v jeho postupe.
22. Hoci to v predošlých rozhodnutiach o výživnom (či už pri vykonaní jeho bezprostrednej zmeny alebo pri zamietnutí návrhu na zvýšenie a zníženie výživného) súdmi nebolo výslovne konštatované, vo vzťahu k otcovi bolo fakticky vychádzané z potenciality jeho príjmu. Rovnako v aktuálnom štádiu je namieste schopnosti a možnosti otca posudzovať z daného hľadiska. Otec je vyučený murár a v tomto odbore dlhodobejšie vo forme živnostenského oprávnenia i podnikal. Vzhľadom na jeho zadlženie (osobitne nedoplatky na odvodoch sociálneho a zdravotného poistenia) nie je momentálne reálne zamestnateľný v štandardnom pracovnom pomere.
23. Tento stav je dôsledkom súbehu objektívnych i subjektívnych okolností. Z objektívneho pohľadu je nutné konštatovať, že s poukazom na vysoké náklady na zamestnancov sa osobitne v oblasti stavebníctva v Slovenskej republike rozmohol jav, kedy štandardné činnosti zamestnancov vykonávali osoby na základe živnostenského oprávnenia len preto, aby pre zamestnávateľov (vystupujúcich v pozícii objednávateľov prác) boli lacnejší. Zároveň drobní živnostníci neboli schopní súťažiť s veľkými stavebnými firmami o zaujímavé zákazky, ale v konečnom dôsledku ich v rámci subdodávok neraz realizovali práve títo drobní živnostníci. Navyše, nebolo výnimkou, že živnostníkom za predmetné práce odmena vyplatená nebola. Zo subjektívneho pohľadu je možné otcovi vytknúť dlhodobé neplatenie si odvodov (iné dlhy preukázané neboli) a minimálnu snahu (až ľahostajnosť) vzniknutý stav efektívne riešiť.
24. Za danej situácie je preto možnosť otca zamestnať sa a tým dosiahnuť aj primeraný príjem výrazne obmedzená. Napriek uvedenému, krajský súd má za to, že v schopnostiach otca aj v pozícii pomocného personálu v stavebníctve v spojení s brigádnickou činnosťou je dosiahnuť príjem cca 600 až 650 eur mesačne. Z tohto potenciálneho príjmu je otec nadväzne spôsobilý uhrádzať výživné stanovené krajským súdom na obe dcéry. Je potrebné poukázať tiež na to, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a nie je limitovaný ani osobnou starostlivosťou o dcéry ako matka (i keď táto v súčasnosti už vo výrazne menšom rozsahu, ako keď boli dcéry menšie) v možnosti získať doplnkové zdroje príjmu. 25. Krajský súd však akceptoval odvolateľovu/otcovu argumentáciu, že pri posudzovaní výšky výživného popri všetkých v súčasnosti dostupných možnostiach výživou oprávnených osôb (deti O. a K.) napĺňať svoje potreby, ambície a sny sa na konkrétnom určení (prípadne zvýšení alebo znížení) výživného zásadným spôsobom podieľa aj reálna možnosť výživou povinnej osoby (v súdenom prípade otca) získať relevantný zdroj príjmu. Len samotný fakt, že „v dnešnom svete“ sú možnosti pre aktivity mladých ľudí veľmi rozmanité a rozsiahle, totiž neznamená, že rodičia bezpodmienečne a „za akúkoľvek cenu“ musia zabezpečiť financovanie takýchto ambícií detí. Na strane druhej je však náležitým od otca vyžadovať primeranú iniciatívu rešpektujúcu jeho profesionálne zručnosti a relatívne uspokojivý zdravotný stav.
26. Krajský súd sa v aktuálnom konaní nestotožnil s okresným súdom ani pri hodnotení nevymáhania otcom platieb za zákazky neuhradené mu jeho zákazníkmi, resp. odberateľmi ako bezdôvodného vzdania sa príjmu. Dotknutá okolnosť už bola riešená v predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom. Navyše, otec už dlhodobejšie (vrátane obdobia pozastavenia živnostenskej činnosti viac ako 3 roky) nevykonáva podnikateľskú činnosť, čiže aktuálne (zohľadňujúc i štandardnú trojročnú premlčaciu dobu) už ani hypoteticky nemôže disponovať takýmito súdne (úspešne) uplatniteľnými pohľadávkami. Napokon i matka prejavila pochybnosti o existencii predmetných (údajných) nárokov otca voči tretím osobám.
27. Súčasne je však nutné zdôrazniť, že otec je stále ešte v produktívnom veku a jeho čiastočne až rezignujúci postoj k vlastnej budúcnosti nie je opodstatnený a ani akceptovateľný. Aktuálna spoločenská situácia (možnosť odĺženia za výrazne priaznivejších podmienok ako v minulosti i predpokladaná exekučná amnestia práve v oblasti „štátnych“ zdravotných a sociálnych odvodov) mu dáva šancu na určitý „reštart“ tak profesionálnej kariéry ako i súkromného života. Uvedené sa následne môže pozitívne odzrkadliť nielen na jeho lepšej schopnosti uhrádzať stanovené výživné, ale tiež na vlastnom bezprostrednom životnom štandarde otca; okrem iného získaním prístupu k zdravotnej starostlivosti, ktorá pre postupujúci vek otca a výkon fyzicky náročnej práce bude u neho čím ďalej, tým potrebnejšou.
28. V zmysle § 52 CMP v spojení s 396 ods. 1, 2 CSP o trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.