Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/81/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu Debtinvest Limited, 33 Porter Road, P.O.BOX 3169, PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO 36 860 107 proti žalovanej: W. N., nar. X.X.XXXX, E. XXXX/XX, N. o zaplatenie 5 471,17 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 1.3.2016 č. k. 33Cb/143/2011-135 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava uzavrela so žalovanou dňa 6.5.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0446334267, na základe ktorej mala sa zaviazal žalovanej poskytnúť úver vo výške 100 000,- Sk a žalovaná sa zaviazal úver vrátiť v mesačných splátkach po 2 321,- Sk s prvou splátkou dňa 10.6.2005 pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 12,10%. Aktívnu vecnú legitimáciu preukazoval žalobca zmluvami o postúpení pohľadávky, a to zo dňa 21.10.2010 č. 0920/2010/CE, ktorou pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku proti žalovanej na spoločnosť APS Slovakia, a. s. a následne dňa 10.11.2010 táto spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku proti žalovanej na žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13.4.2014 a žalovanú zaviazal na zaplatenie uplatneného nároku. Na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Prešov odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa mal súd prvej inštancie vyporiadať so všetkými právne významnými skutočnosťami, na ktoré poukázal v zrušujúcom uznesení odvolací súd a tiež s námietkami vedľajšieho účastníka.

3. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou právne posúdil podľa § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa § 52 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka a konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou a. s. a žalovanou je upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku a ide o tzv. absolútny obchod, má však

charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 6.5.2005 došlo k uzavretiu zmluvy o úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou, žalobca však žiadnym dokladom nepreukázal, že došlo aj k poskytnutiu úveru. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 a ods. 4 O. s. p. súd prvej inštancie zdôraznil, že účastníci konania sú povinní v konaní označiť dôkazy na svoje preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci žalobca tvrdil, že so žalovanou jeho právna predchodkyňa uzavrela úverovú zmluvu a úver aj reálne poskytla, pričom žalovaná časť úveru nevrátila. Z tohto tvrdenia vyplýva pre žalobcu dôkazná povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z úverovej zmluvy a skutočné poskytnutie úveru. Uzavretie úverovej zmluvy žalobca preukázal, v konaní však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že na účet žalovanej boli žalobcom poukázané finančné prostriedky v takej výške, ako to uviedol v žalobe. Súd prvej inštancie uzavrel, že z tohto dôvodu nemohol žalovanú zaviazať na zaplatenie finančných prostriedkov spoločne s príslušenstvom tak, ako si to žalobca vyúčtoval, lebo žalobca nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov na účet žalovanej, a preto žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, ale trovy konania jej nevznikli, náhradu trov nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu, pretože napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keďže mal za to, že poskytnutie úveru nebolo sporné.

6. Žalovaná (v rozhodnom čase zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou) sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie bolo žalovanej doručené dňa 28.4.2016.

7. Odvolacie konanie v predmetnej veci sa začalo podaním odvolania žalobcom dňa 19.4.2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

8. Od 1.7.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá C. s. p.).

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V podanom odvolaní namietal žalobca nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. (teraz § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. Súd prvej inštancie na právny vzťah strán sporu založený zmluvou o úvere správne aplikoval ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce úverovú zmluvu a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na spotrebiteľský charakter tejto zmluvy, čo nespochybnil ani žalovaný, a ustanovenia týchto právnych predpisov aj správne vyložil.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, teda na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka a na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

15. Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky sa spravidla nekryje s uzavretím úverovej zmluvy. Konkrétne podmienky požiadania dlžníka a poskytnutia peňažných prostriedkov si strany dojednajú v zmluve. Poskytnutie peňažných prostriedkov si môžu strany dohodnúť rôznym spôsobom - v hotovosti, na účet dlžníka, na účet dlžníkovho veriteľa, preplatením faktúr, úhradou kúpnej ceny a pod.

16. V predmetnej veci zmluvné strany v čl. II bode 1 a bode 2 vete prvej zmluvy o úvere dohodli, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok uvedených v zmluve a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy.

17. Základné podmienky zmluvy sú uvedené v článku I zmluvy o úvere a okrem predmetu zmluvy obsahujú údaje o výške a druhu úveru, výške úrokovej sadzby, poplatku za poskytnutie úveru a za správu úveru, výšku mesačnej splátky, splatnosť prvej splátky a konečnú splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania a číslo účtu dlžníka.

18. Predloženou zmluvou o úvere podpísanou zmluvnými stranami žalobca nepochybne preukázal vznik zmluvy pôvodného veriteľa so žalovanou. Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy o tom, že žalovaná splnila podmienky zmluvy a že jej veriteľ poskytol úver pripísaním na účet v súlade s dohodou v úverovej zmluve.

19. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. platné v čase konania súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť pre strany sporu, t. j. navrhnúť alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa tohto ustanovenia iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách, súd mohol len výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhovali strany sporu, ale nemá povinnosť dôkazy vyhľadávať. Ak strana sporu neoznačila alebo nenavrhla vykonať dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, znáša nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

20. Keďže žalovaná ako dlžník má zo zmluvy povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (a zaplatiť úroky), pričom žalobca poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej nepreukázal, je správny záver súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o dlhu žalovanej, a preto jeho žalobe nebolo možné vyhovieť.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ani v odvolacom konaní - vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, nepredložil listinné dôkazy o pripísaní sumy poskytnutého úveru na účet žalovanej, príp. o poskytnutí peňažných prostriedkov podľa úverovej zmluvy žalovanej inou formou, teda nepredložil dôkazy o poskytnutí úveru žalovanej a tým vzniku jej dlhu a povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi.

22. Pokiaľ v odvolaní žalobca tvrdil, že v konaní nebolo poskytnutie úveru sporné, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná sa konania osobne nezúčastnila a neboli jej doručované písomnosti, pretože jej pobyt nebol známy, a preto jej súd ustanovil podľa § 29 O. s. p. opatrovníka. Súd prvej inštancie mohol preto vychádzať len z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý však okrem zmlúv o postúpení pohľadávok a zmluvy o úvere nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by nepochybne preukazovali dôvodnosť jeho nároku.

23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v tomto konaní úspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).