Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/480/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W., W. XXXX/X, zast. advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 22C/1/2016-47 z 11.4.2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom z 11.4.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 576,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 904600200 uzavretej dňa 12.9.2012 medzi žalobcom a žalovaným pod bodom 10: „...Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,“ je neprijateľná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet právnej zástupkyne v sume 349,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 576,00 eur a určenia, že zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. 904600200 uzavretej medzi účastníkmi konania 12.9.2012 v bode 10 je ako neprijateľná neplatná a náhrady trov konania.

3. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovanou uzavrela zmluvu o úvere č. 904600200, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 600,00 eur, celkové náklady spojené s poskytnutím úveru boli vyčíslené vo výške 576,00 eur, takže celková čiastka, ktorú mala žalovanej uhradiť predstavovala 1.176,00 eur. Uviedla, že uhradila žalobkyni túto sumu, t.j. 1.176,00 eur.

4. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 2 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 9 ods. 1, 2, 7 cit. zák., § 11 ods. 1 cit. zák., § 451 ods. 1, 2 OZ.

5. Dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Uzavretú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jednalo sa o vopred pripravenú formulárovú zmluvu, preto na daný právny vzťah aplikoval ust. § 52 a nasl. OZ. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ a žalovaná ako dodávateľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, tým došlo k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa.

6. Po posúdení zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., zmluva obsahuje iba celkovú výšku mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie. V zmluve taktiež absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úrokovej sadzbe úveru, o konečnej splatnosti úveru, pričom samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až y/ znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov posúdil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe zmluvy o úvere bola žalobkyni poskytnutá suma 600,00 eur, pričom žalobkyňa uhradila žalovanej 1.176,00 eur, pričom suma 576,00 eur predstavovala poplatok z poskytnutého úveru, napriek tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dospel k záveru, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná, preto jej vyhovel.

7. Konštatoval, že podľa obsahu čl. 10 všeobecných podmienok možno vyhodnotiť ako uznanie dlhu zo strany žalobkyne - spotrebiteľky. Takto sformulovaná podmienka zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pričom podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie. Preto vyhlásenie o uznaní dlhu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že bez vedomia spotrebiteľa zakladá 10-ročnú premlčaciu dobu a tým, že dlžník uznáva dlh, ktorého splatnosť nastane až v budúcnosti, už pri uzavretí zmluvy. Vyhodnotil teda celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú a v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočívajúcej v poplatku v časti dvoch tretín, ktorý zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere. S poukazom na ust. § 53a ods. 1 uviedol, že v prípade právoplatnosti rozsudku žalovaná sa bude musieť vzdať uplatňovania nároku na administratívny poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov prvoinštančného konania v celkovej výške 349,20 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 301,48 eur, 4 x paušálnu náhradu spolu vo výške 34,32 eur a to: za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 78,72 eur, za žalobu z 5.1.2016 vo výške 74,04 eur, za podanie stanoviska k vyjadreniu žalovanej z 26.2.2016 vo výške 78,72 eur a za účasť na pojednávaní dňa 11.4.2016 vo výške 78,72 eur, paušálnu náhradu podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2 (správne 4 - poznámka odvolacieho súdu) x 8,58 eur, spolu 34,32 eur. Povinnosť žalovanej trovy zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne vyplýva z § 149 ods. 1 O.s.p.

9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Považovala rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné poukazujúc na ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p. Konštatovala, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia zákonom stanovené podmienky nespĺňa. V tejto súvislosti poukazovala aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Namietala, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni, poplatok je na dohode veriteľa a dlžníka. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedla, že poplatok predstavuje cenu úveru za jeho poskytnutie, pričom do 1/3 je tvorený z úroku a z 2/3 z administratívneho poplatku. Nestotožnila sa s úhradou trov konania, ako aj úhradou súdneho poplatku, keďže rozhodnutie, ktorým boli trovy priznané nenadobudlo ešte právoplatnosť a teda nie je možné aplikovať v danom prípade zásadu úspešnosti, na základe ktorej boli priznané trovy konania. Zdôraznila, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný

žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Vychádzajúc z § 53 ods. 6 nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, nie žalovaná. Žalobkyňa musí teda preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne

- „podstatne“ vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovanými inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak ako žalovaná. Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s § 53 ods. 6 OZ. Žalovaná poukázala na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u mimobankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Nestotožnila sa so záverom o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobkyne poukazujúc na to, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získala z poctivých zdrojov. Napokon uviedla, že má za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote a stal sa premlčaný 13.8.2015. Na základe vyššie uvedeného mala za to, že rozhodnutie o povinnosti uhradiť trovy právneho zastúpenia považuje za predčasné, nesprávne, nakoľko neexistuje právoplatné rozhodnutie v predmetnom konaní.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu, keďže súd podľa nej vo veci úplne zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila. Uviedla, že jej bola predložená zmluva o úvere, ktorá vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, že jej bola predložená Zmluva v ktorej chýbali náležitosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Po citácii § 52 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods. 1, 2 poukazovala na obsah uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poukazovala na obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, po citácii ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. konštatovala, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ a y/ zák. č. 129/2010 Z.z. Po citácii § 451 ods. 1, 2 konštatovala, že bezdôvodné obohatenie si uplatnila vo výške rozdielu medzi poskytnutým úverom a zaplatenou čiastkou. V otázke poplatku za uzavretie zmluvy poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/379/2015, 5Co/479/2015, ktorými bolo rozhodované v obdobných veciach.

12. Opis vyjadrenia žalobkyne bol žalovanej doručený 19.9.2016.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.10.2017 o 9,15 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 22.9.2017 v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

16. Žalovaná podala odvolanie 23.5.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jej účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti, ako aj dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1, 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

20. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň však považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné lebo jeho odôvodnenie nemá všetky náležitosti.

21. V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané.

23. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého účastníci uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá neobsahovala náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z., preto poskytnutý úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, na základe toho mal žalovaný nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého úveru, t.j. sumy 600,00 eur. Na strane žalovanej tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 576,00 eur, na zaplatenie ktorého bola žalovaná zaviazaná, ako aj so záverom, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko odplata v ňom stanovená predstavuje úrok vo výške 1/3 poplatku, ktorý by v prepočte na rok predstavoval 32% ročne, ktorý považoval za úrok v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku a administratívny poplatok predstavuje 66,6% z úveru, pričom ide o poplatok, ktorý žalovaná vyžadovala od spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nedodala. Súčasťou tohto bodu je zároveň uznanie dlhu zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky v čase, keď ešte nenastala splatnosť dlhu, ktoré vyhlásenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. V konaní neboli zistené žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase určených ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

27. Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd udáva:

29. Z predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu bolo zistené, že sporové strany uzavreli dňa 12.9.2012 formulárovú (predtlačenú žalovanou) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaná ako veriteľka poskytla žalobkyni ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 600 eur s administratívnym poplatkom vo výške 576 eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané skutočné plnenie. Z tohto dôvodu musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

30. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/zákona č. 129/2010 Z.z.), a tiež že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, teda neplatné podmienky v zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 5 a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka.

31. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na viaceré právoplatné rozsudky odvolacích súdov, ktoré rozhodovali v obdobných veciach proti žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej podmienky (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 99/2014, sp. zn. 3Co 124/2016, sp. zn. 18 Co 109/2011). Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 18Co 109/2011 konštatoval, že „neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

32. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“).

33. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu, ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, za čo vlastne žalobkyňa ako spotrebiteľka platí poplatok, čím absentuje požiadavka jeho určitosti. Žalobkyňa ako spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke jej vôbec nebolo dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť ust. § 54 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 MostazaClaro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores). Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu

skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a SalvatEditores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná na to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano GrupoEditorial a Salvat Editores už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,).

35. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

36. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnom obohatení, keď zistil, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 600 eur a žalovaná prijala úhrady titulom splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru.

37. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

38. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná v prospech žalobkyne titulom predmetného úveru vyplatila čiastku 600 eur, pričom žalobkyňa v prospech žalovanej poukázala úhradu vo výške 1.176 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 576 eur predstavujúcej jej bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

39. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné atribúty. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď uviedol, aký skutkový stav zistil, uviedol, ktoré skutočnosti (ne) mal preukázané, ako vec skutkovo a právne posúdil a dal, i keď stručné, ale jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

40. Podľa § 107 ods. 1 právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

41. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

42. Je verejne všeobecne známou skutočnosťou, odvolaciemu súdu známou aj z rozhodovacej činnosti, že žalovaná je podnikateľským nebankovým subjektom, ktorý vychádzajúc z predmetu svojej činnosti,

dlhodobo a vo vysokom počte poskytuje spotrebiteľské úvery najmä fyzickým osobám. Z toho vyplýva jej povinnosť nielen poznať, ale najmä dodržiavať a aplikovať všetky právne normy vzťahujúce sa v tom ktorom období na činnosť, v ktorej podniká, teda na poskytovanie úverov. Táto jej povinnosť je mimoriadne dôležitá najmä preto, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú vopred pripravené veriteľom a spotrebiteľ nemá priestor (či už z hľadiska časového alebo z hľadiska rozsahu vedomostí o právnych predpisoch platiacich v danej veci) na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Žalovaná však takto úmyselne nepostupovala, o čom svedčí veľmi vysoký počet uzavretých zmlúv, ktoré neobsahujú podstatné náležitosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ale naopak obsahujú neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie úveru (v tomto konkrétnom prípade 98,9%, v ktorej bol zahrnutý úrok vo výške 32% ročne a odplata za poskytnutie úveru vo výške 66,6% ), ktorú žalovaná zakomponovala do ňou sformulovanej zmluvy o úvere a ktorá je jednoznačne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Spôsob, akým sa žalovaná správala pri uzatváraní zmlúv o úvere, ich vysoký počet, na jednej strane chýbajúce náležitosti zmlúv a na strane druhej žalovanou zmluvne sformulované ustanovenia zmluvy jednoznačne v jej prospech, pri odbornom aparáte, ktorým disponovala žalovaná, to všetko vyvracia možnosť, že zo strany žalovanej išlo len o nedbanlivosť a nie o úmyselné, cielené konanie za účelom dosiahnutia čo najväčšieho zisku. Za takýchto okolností, ak žalovaná svojím úmyselným správaním získala bezdôvodné obohatenie, je potrebné aj na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikovať objektívnu 10 ročnú premlčaciu lehotu na jeho vydanie (§ 107 ods. 2 .

43. Pri posudzovaní začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby odvolací súd vychádzal z judikatúry R 1/79, podľa ktorého „pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva z neoprávneného majetkového prospechu, správne postupujú súdy vtedy, keď za začiatok jej plynutia považujú deň, keď účastník zistil neplatnosť Zmluvy“. Neplatnosť zmluvy žalobkyňa zistila dňom, kedy udelila plnomocenstvo advokátke, t.j. 7.12.2015. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 5.1.2016, je zrejmé, že nárok bol uplatnený včas.

44. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. za použitia § 251 C.s.p. V danom prípade žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto by jej patrila náhrada trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd však dospel k záveru, že tento úkon nemožno považovať za účelne vynaložený, pretože obsahom tohto podania je citácia zákonných ustanovení, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku, popísanie skutkového stavu, ktorý bol uvádzaný už aj v žalobe a počas celého konania, toto podanie neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).