Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-49-2017.pdf
PDF · 86.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. M., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka N. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., N. XXXX/X; otec G. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., P. E. XXXX/XX, maloletá bytom ako matka, o návrhu matky o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/347/2015-87 zo dňa 19.4.2017 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zverení maloletej S. M., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o výživnom tak, že otec je p o v i n n ý od 1.1.2016 platiť na maloletú S. M., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 75 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P/202/2012-90 zo dňa 4.3.2013 vo výroku o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletej S. M., nar. XX.X.XXXX. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2017 a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú S. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Rešpektoval pritom fakticky stav a názor a prianie dieťaťa, ktoré už nechcelo byť v striedavej starostlivosti. U matky sa maloletá S. cíti dobre, má tam aj sestru a rozumie si tiež s partnerom matky. Naproti tomu s partnerkou otca (ani s jej dcérou) si maloleté nerozumela, navyše nemala u otca ani samostatnú izbu. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je potrebné akceptovať jeho názor. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej S. s účinnosťou od 1.1.2016, odkedy je dieťa v každodennej starostlivosti matky, sumou 90 eur mesačne. Vyslovil, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa (bežné hmotné výdavky + výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky), pričom otec je živnostník „v priaznivej finančnej situácii“ a je v jeho možnostiach dotknuté výživné platiť. Vzhľadom na určenie výživného spätne otcovi vznikol nedoplatok v sume 1.300 eur (15 mesiacov x 90 eur - 50 eur, ktoré v danom období otec poskytol maloletej dcére S.), ktorý okresný súd povolil otcovi splácať po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že „nebolo možné určiť nižšie splátky“.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 v spojení s § 23 ods. 2 CMP).
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny alternatívne tak, že návrh na zmenu osobnej starostlivosti bude zamietnutý (v celom rozsahu), alebo v prípade potvrdenia výroku o zverení maloletej S. do osobnej starostlivosti matky určenia výživného v sume 50 eur mesačne od 1.4.2017. Poukazoval na to, že dôvody, prečo dcéra chcela ostať u matky sú dôsledkom manipulácie zo strany matky, ktorá nepravdivo osočovala priateľku otca. Pokiaľ by aj skutočne maloletej S. vadila otcova priateľka, tento dôvod pominul, lebo priateľka sa od otca odsťahovala práve preto, aby u neho mohla maloletá zostať. Namietal, že nie on, ale naopak, matka berie na ľahkú váhu zdravotné problémy maloletej S.. Napriek tomu, že dcéra je alergik, matka do ich domácnosti „zaobstarala dvoch psov“. Zároveň starostlivosť o tieto psy maloletú vo výraznej miere zaťažuje. Odvolateľ dával do pozornosti tiež nedôslednosť matky pri vybavovaní dokladov spojených s tým, že dcéra dovŕšila 15 rokov. Zopakoval, že s maloletou S. má dobrý vzťah a nerád by sa s ňou odcudzil. Potvrdil, že dcéra má dobrý vzťah so staršou sestrou C., ktorá trvale žije u matky, ale veľa času (z dôvodu štúdií i práce popri práci) tvári „mimo domu“. Otec rozhodne nesúhlasil s tým, že za obdobie od 1.1.2016 prispel na výživu maloletej S. len sumou 50 eur, ktorú priznala matka. Naopak, zakúpil jej viaceré veci, prispel na výlet do Anglicka, kúpil lyžiarsky výstroj atď. Celkovo svoje príspevky odhadol na sumu minimálne 750 eur. Zdôraznil, že jeho jediným zdrojom príjmu je príjem zo živnosti, ktorý sa v roku 2016 pohyboval v sume okolo 340 eur mesačne. Otec má tiež zdravotné problémy. Z dotknutého príjmu hradí všetky nevyhnutné výdavky, vrátane splátky pôžičky rodine, prostredníctvom ktorej vyplatil bývalú manželku (matku maloletej S.) z BSM v sume 30.000 eur, čo matka i potvrdila. Určené výživné považoval za likvidačné a namietal, že okresný súd predmetný záver nijako bližšie neodôvodnil. Napokon odvolateľ poukázal na postup zákonnej sudkyne, ktorá mu nedala dostatočný priestor na vyjadrenie sa k tvrdeniam protistrany a nebrala do úvahy ani jeho procesné návrhy. Naproti tomu matku nabádala na uvádzanie ďalších a ďalších výdavkov, ktoré vyjadrenia si aj osvojila.
Matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. V reakcii na odvolanie otca sa popri otázkach bezprostredne sa viažucich k predmetu konania vyjadrila aj k širším súvislostiam (predovšetkým k okolnostiam manželského spolužitia rodičov v minulosti). Matka zdôraznila, že s maloletou S. má „úžasný vzťah a je im spolu dobre“. Pozitívny vzťah má maloletá nielen k staršej dcére/sestre C., ale i k partnerovi matky. V spojitosti s reálnym priebehom striedavej starostlivosti uviedla, že zo strany otca išlo len o „prestravovanie“ maloletej S. počas pobytu u neho, ale na ďalšie výdavky (lieky, školské pomôcky, zubára...) rovným dielom neprispieval. Podľa stanoviska matky striedavá starostlivosť nie je pre rodičov, ktorí nekomunikujú, resp. sa hádajú a nezhodnú sa na ničom ohľadne výchovy dieťaťa; čo je v podstate i prípad rodičov v súdenej veci. Konštatovala, že v minulosti súd pri nariadení striedavej starostlivosti „šiel proti deťom“. Matka potvrdila, že v jej domácnosti majú dvoch (menších) psov, ktorých však zadovážila práve na „veľké prosíkanie“ dcér. Starostlivosť o psy pritom maloletú S. nezaťažuje, ani jej nespôsobuje zdravotné problémy. Ďalej poukázala na to, že S. je inteligentné a zodpovedné 15-ročné dievča. Staršia (už plnoletá) dcéra C. študuje individuálne (chodí len na skúšky) a 4 x v týždni učí na súkromnej umeleckej škole od 13.00 do 16.00 hod., čiže je v častom kontakte so sestrou a na túto môže v prípade potreby i dozrieť. Matka zaujala stanovisko i k tvrdeniu otca o prispievaní maloletej S. a potvrdila poskytnutie viacerých plnení z jeho strany. Mala za to, že finančná situácia otca nie je taká zlá, ako on sám uvádza. Navyše, zakrátko ukončí staršia dcéra štúdium a prispievanie na jej výživu zo strany otca nebude aktuálne. Matka dodala, že otec neprispel na výživu maloletej dcéry „ani tých 50 eur, ktoré sám navrhuje“.
V následnej reakcii otec uviedol, že vyjadrenie matky je „len kopa klamstiev a poloprávd, ku ktorým nemá význam sa vyjadrovať“. Súhlasil však s tým, že s matkou sa nevedia dohodnúť. Na dotknuté vyjadrenie už matka nereagovala. Kolízny opatrovník zostal nečinný v celom priebehu odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku o zverení maloletej S. do osobnej starostlivosti matke, zmenil podľa § 388 CSP vo výroku o výške výživného a zrušil a vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 390 ods. 1 CSP a § 36 CMP vo výroku o nedoplatku na výživnom a v zmysle § 389 ods. 2 CMP vo výroku o trovách konania.
Je nepochybné, že maloletá S. je vo veku, kedy dokáže jednoznačne formulovať svoj názor v otázke prostredia, v ktorom chce byť vychovávaná. Otec výslovné stanovisko dcéry (žiť v domácnosti matky, t.j. byť zverená do jej osobnej starostlivosti) relevantne nespochybnil. Hoci je možné pripustiť určitú mieru ovplyvnenia maloletej zo strany matky, aj z opisu priebehu striedavej starostlivosti otcom (osobitne konfliktných situácii a nezhôd medzi ním a maloletou) je zrejmá neefektívnosť tohto modelu starostlivosti. Maloletá S. práve v citlivom období dospievania potrebuje pocit stability, ktorý jej doterajšie napĺňanie striedavej starostlivosti nebolo schopné poskytnúť. Naopak, predmetnú stabilitu našla v domácnosti matky, ktorý postoj bol dostatočne jasne zistený výsluchom u kolízneho opatrovníka.
Významným faktorom je i pozitívny vzťah maloletej S. so staršou sestrou C., ktorá tiež žije v spoločnej domácnosti matky. Rozsah jej študijným a pracovných povinností rozhodne nie je taký, že by vylučoval podnetný vplyv na mladšiu sestru. Neobstojí ani zdôrazňovanie alergického ochorenia maloletej S., keďže v konaní nebolo preukázané reálne zhoršenie, či ohrozenie zdravia dieťaťa z hľadiska možnej alergie na psy, resp. ich srsť. Následne krajský súd, zhodne s okresným súdom uzavrel, že je v najlepšom záujme maloletej S., aby bola zverená do (výlučnej) osobnej starostlivosti matky.
Krajský súd sa však nestotožnil s okresným súdom v otázke určenia rozsahu prispievania otca na výživu maloletej S.. Čiastočne možno tiež súhlasiť s odvolateľom, že okresný súd svoje dielčie východiská a úvahy v danej otázke náležite neozrejmil a v dotknutej časti má napadnutý rozsudok viac konštatačný ako zdôvodňujúci/vysvetľujúci charakter.
Pri určení konkrétnej výšky výživného je nevyhnutné rešpektovať celkový sociálny kontext životnej úrovne rodičov a dieťaťa. V súdenej veci je nepochybné, že tak otec maloletej, ako i matka sa pohybujú z tohto hľadiska úrovni nižšieho štandardu. Obaja rodičia majú síce uspokojivo vyriešenú bytovú otázku, ale matka ma problémy so získaním stáleho zamestnania s primeranou výškou odmeny/mzdy a otec je zaťažený niekoľkotisícovou pôžičkou voči jeho príbuzným. Existenciu predmetnej pôžičky potvrdila i matka, pričom skutočnosť, že otec vzhľadom na rodinný vzťah prekrývajúci samotný zmluvný vzťah o pôžičke si môže (aspoň zatiaľ) dovoliť pôžičku splácať aj nepravidelne, je nutné vyhodnotiť v prospech otca. Pokiaľ by bol totiž zaťažený obvyklou bankovou (nie to ešte nebankovou) pôžičkou/úverom jeho s tým spojené výdavky by boli neporovnateľne vyššie a výrazne negatívne by ovplyvňovali reálne schopnosti otca platiť výživné. Zároveň nielen z hľadiska predmetného zaťaženia finančnej situácie otca pôžičkou, ale ani z jeho príjmu - cca 350 eur mesačne (deklarovaného nespochybňovaným daňovým priznaním za rok 2016) nemožno akceptovať záver okresného súdu o priaznivej finančnej situácii otca; navyše, ak bežné pravidelné náklady na bývanie uhrádzal výlučne sám.
Školská dochádzka maloletej S. vplýva na jej výdavky štandardným spôsobom, nie sú s ňou spojené žiadne osobitné zvýšené výdavky. Uvedené konštatovanie platí aj ohľadne zdravotného stavu dieťaťa. Hoci ochorenia a zdravotné problémy (alergia na pele, problémy s kĺbami a so zubami) si vyžadujú určité náklady, nejedná sa o výdavky zásadným spôsobom ovplyvňujúce odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby (v súdenej veci maloletá S.). Na základe konštatovaného krajský súd považoval za primeranú výšku výživného otca na maloletú S. sumu 70 eur mesačne, ktorá zodpovedá i vyššie zadefinovanému východisku rešpektovania životnej úrovne, resp. životného štandardu rodičov. Pokiaľ ide o určenie vzniku vyživovacej povinnosti, je náležitým záver okresného súdu, že predmetná povinnosť otcovi vznikla od faktického „odsťahovania sa“ maloletej S. k matke, k čomu došlo 1.1.2016. Krajský súd nespochybňuje, že otec bol v kontakte s dcéru aj po označenom dátume, ale išlo už len o ojedinelé stretnutia, resp. krátkodobé pobyty maloletej S. u otca, ktorému nemožno priznať charakter striedavej osobnej starostlivosti. Nadväzne otcovi vznikla povinnosť prispievať na výživu dcéry, faktickú osobnú starostlivosť, o ktorú už vykonávala matka. Samozrejme, pri určení nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2017 (eventuálne aj neskôr; s poukazom na nutnosť ďalšieho konania a rozhodovania vo veci) je potrebné prihliadnuť na rozsah plnení zo strany otca, ktoré v rozhodnom období maloletej poskytol. V danom smere napadnutému rozhodnutiu nepredchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a v podstate odporuje aj tvrdeniam rodičov. Matka v rámci vyjadrenia k odvolaniu otca potvrdila aj ďalšie plnenia (okrem sumy 50 eur), ktoré boli poskytnuté otcom v danom období, resp. vykazujú charakter plnenia vyživovacej povinnosti v naturálnej podobe. Úlohou okresného súdu v
ďalšom konaní bude podrobne vypočuť rodičov k otázkam plnení poskytovaných zo strany otca a podľa ustáleného skutkového stavu vyčísliť finančnú hodnotu týchto plnení, ktoré následne odpočíta od sumy, ktorou mal otec prispieť na výživu maloletej S.. Po zmene rozhodnutia okresného súdu týmto rozsudkom krajského súdu ide za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2017 o sumu 1.125 eur (13 mesiacov x 75 eur).
Pre úplnosť krajský súd dodáva, že len samotná skutočnosť, že maloletá nechcela nosiť veci zakúpené otcom, paušálne neznamená, že na predmetné plnenia sa nebude prihliadať. Obdobne, pokiaľ otec zabezpečil pre maloletú lyžiarsku výstroj a dcéra sa lyžiarskeho výcviku nezúčastnila kvôli poraneniu členka, bezprostredné nevyužitie dotknutých vecí nemá vplyv na (priebežné) plnenie vyživovacej povinnosti otcom.
Vzhľadom na to, že bol zrušený (hoci len v časti) meritórny výrok rozsudku okresného súdu, musel byť zrušený i (celý) výrok o trovách konania, ktorý je od meritórneho výroku závislý. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e