Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-542-2015.pdf
PDF · 79.1 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/542/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Č.. XX, XXX XX M., Č. H., proti matke: X. P., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Č. Č.. X. t.č. bytom S.. L.. P. XXX, XXX XX E.Ě., Č. H. a maloletej O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Č.. XX, XXX XX M., Č. H., nie je otcom mal. O. P., nar. XX.XX.XXXX, z matky X. P., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Č., E.. M., Slovenská republika.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 16.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nie je otcom mal. O.A. P., nar. XX.XX.XXXX. Podanie návrhu odôvodnil tým, že on a matka dieťaťa sú stále manželmi. Konanie o rozvod bolo začaté pred Okresným súdom v Jičíne. Manželia spoločné spolužitie ukončili dňa 05.09.2011, kedy matka dieťaťa odišla s priateľom bývať na Slovensko. Intímne sa manželkou od začiatku letných prázdnin 2011 nestýkal. Za trvania ich manželstva sa narodila dcéra D. dňa XX.XX.XXXX a Okresný súd Humenné rozhodol, že on nie je jej otcom. Dňa XX.XX.XXXX sa narodila dcéra O.. Nakoľko je vylúčené, aby bol biologickým otcom dieťaťa, podal vo veci tento návrh.
2. Matka mal. dieťa s podaným návrhom na zapretie otcovstva voči dcére O. vyslovila súhlas.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa s podaným návrhom súhlasil.
4. Súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a matky mal. O., ktorí zhodne vyslovili súhlas s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, písomným, rodným listom mal. dieťaťa, rozhodnutím vo veci sp. zn. 15P/373/2012 zo dňa 05.02.2013, vyjadreniami účastníkov konania, výpoveďou matky mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav veci:
6. Podľa rodného listu mal. O. P., tá sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky X. P., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, P. a otca H. P., nar. XX.XX.XXXX, M..
7. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2017 uviedla, že otcom mal. O. je U. P., nar. XX.XX.XXXX.
8. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.10.2017 uviedol, nie je otcom maloletej. S manželkou už niekoľko rokov nežijú v spoločnej domácnosti a otcom mal. O. je U. P., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým matka maloletej žije v spoločnej domácnosti.
9. Okresný súd Humenné rozhodnutím č.k. 15P/373/2012-34 zo dňa 05.02.2013 určil, že navrhovateľ nie je otcom mal. D. P. nar. XX.XX.XXXX z matky X. P., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX. Súd mal v konaní za preukázané, že matka maloletého dieťaťa opustila spoločnú domácnosť v septembri 2011 a odvtedy navrhovateľ a matka dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a intímne sa nestýkajú.
10. Matka mal. O. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že navrhuje, aby súd rozhodol tak, že navrhovateľ nie je otcom mal. O.. Zároveň matka dieťaťa prehlásila, že otcom maloletej navrhovateľ nie je. Zároveň vyslovila súhlas, aby súd konala a rozhodol v jej neprítomnosti.
11. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho šetrenia matka maloletej sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava. Podľa jeho názoru je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd určil, že navrhovateľ nie je jeho otcom a to za účelom, aby mohli byť podniknuté ďalšie právne kroky k tomu, aby v rodnom liste maloletej bol zapísaný skutočný biologický otec. Preto navrhol, aby súd návrhu vyhovel.
12. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
13. Ak bolo dieťa počaté za trvania manželstva a teda sa narodilo v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po jeho zániku, môže manžel zaprieť otcovstvo len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Dôvodom vylúčenia môže byť najmä skutočnosť, že manžel s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe nemal intímny styk alebo naopak intímne sa stýkali, avšak vzhľadom na iné faktory (zdravotná indispozícia, impotencia a pod.) nemohol tento splodiť dieťa. Uvedené skutočnosti musia byť bezpochyby preukázané (dôkazné bremeno leží na odporcovi). Nepostačuje vyhlásenie muža, že je, resp. nie je otcom dieťaťa. V zásade nie je podstatným ani fakt, či žena počas manželstva mala intímny styk manžela i s inými mužmi. Aby došlo k zapretiu otcovstva, musí byť absolútne vylúčené, aby mohol byť daný muž otcom, teda nielen pravdepodobné. Konajúce súdy by sa tak pri dokazovaní vyššie uvedeného nemali uspokojiť len s vyhláseniami účastníkov konania (rodičov dieťaťa), ale v zmysle zásady oficiality sú povinné vykonávať s cieľom objektívneho zistenia skutkového stavu veci i dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.
14. Navrhovateľovi podľa § 85 zákona o rodine svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva. Jedná sa o vyvrátiteľnú právnu skutočnosť. Súd preto skúmal, či sú dané podmienky, za ktorých je možné zaprieť otcovstvo manžela matky k dieťaťu. Jedinou podmienkou, za ktorej je možné takémuto návrhu vyhovieť, je skutočnosť, že je vylúčené, aby manžel bol otcom dieťaťa. Popri trvalej neplodnosti, prechodnej neplodnosti spadajúcej k rozhodnej dobe je potrebné za takýto dôvod považovať aj skutočnosť, ak manželia v rozhodnej dobe spolu nesúložili.
15. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí,
že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje.
16. Z vykonaného dokazovania súd mal za dostatočne preukázané, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom maloletej O.. Daná skutočnosť vyplynula zo zhodných tvrdení oboch účastníkov konania. Matka maloletej nemala námietky voči uplatnenému návrhu navrhovateľa, pretože dieťa počala so svojím priateľom U. P. s ktorým žije od septembra 2011 v spoločnej domácnosti. Aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15P/373/2012 navrhovateľ a takisto matka maloletej zhodne tvrdili, že v spoločnej domácnosti nežujú od septembra 2011 a tiež od uvedenej doby sa intímne nestýkajú. Z daného vyplýva, že v rozhodnom období pre počatie dieťaťa v rozmedzí od cca 01.08.2012 do 29.11.2012, manželia spolu nesúložili. Navrhovateľ je v jej rodnom liste uvedený ako otec maloletej len preto, že je manželom matky.
17. Rozhodnutie o zapretí otcovstva navrhovateľa je aj v záujme mal. O.. Záujem maloletej na zapretí otcovstva vyplýva z jej práva na poznanie jej biologických rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení biologického a právneho otcovstva. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Aj v danej právnej veci z vykonaného dokazovania teda vyplýva konkrétna osoba, ktorá má byť skutočným otcom maloletého dieťaťa, preto zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov význam.
18. Medzi maloletou a navrhovateľom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nevznikol rodičovský vzťah so všetkým čo k nemu patrí, maloletá s ním nežije v stabilizovanom rodinnom prostredí, maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou a podľa tvrdenia aj s jej biologickým otcom. Je potrebné uprednostniť prioritu prirodzenej rodiny a poznanie biologického otca, pretože biologické rodičovstvo je základom pre rodinné vzťahy a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana.
19. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletej O. navrhovateľ a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletej, nakoľko sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do rodného listu maloletej, súd návrhu vyhovel.
20. O trovách konania súd v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku nerozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.