Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-271-2016.pdf
PDF · 142.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/271/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: A. O. K., O. N. XX, A. G. Z., proti žalovaným: v 1. rade Z. J., G.. X.X.XXXX, K. Š. XXX/XX, A. O., zastúpenému JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 62 a v 2. rade C. O., Q..A.., Z. T. W., Š. X, Bratislava, o zaplatenie 8.333,43 eura s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C/210/2015 - 41 zo dňa 10.05.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 8.333,43 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 499,50 eur na účet okresného súdu a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade.
M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade sumu 8.333,43 eur tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade súdny poplatok za žalobu.
N e p r i z n á v a žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10.05.2016 č.k. 10C/210/2015 - 41 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 8.333,43 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok zo žaloby vo výške 499,50 eura na účet okresného súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala úhrady sumy 8.333,43 eura titulom náhrady dávok poskytnutých poškodenému z dôchodkového poistenia.
3. Okresný súd vykonaným dokazovaním a po právnom posúdení veci podľa ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. g), § 4 ods. 2, 3 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu § 31, § 120 a § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení mal preukázané, že návrh žalobcu je oprávnený. Žalovaný v 1. rade dňa 8. novembra 2006, ako vodič traktora za zníženej viditeľnosti spôsobil dopravnú nehodu a L. O. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. V súvislosti s uvedenou ťažkou ujmou na zdraví bol poškodený Ladislav Pokuta rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava, uznaný od 2.11.2009 invalidným a od uvedenej doby je mu vyplácaný invalidný dôchodok. Vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 2.11.2009 do 21.10.2012 žalovaná v 2. rade za poistenca, žalovaného v 1. rade uhradila. Vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 22.10.2012 do 21.12.2014 vo výške 8 333,43 eur odmietla uhradiť z dôvodov uvedených v odpore. Podľa zákona č. 381/2001 Z.z. povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poistný vzťah predovšetkým medzi poisťovateľom a poistníkom, ale predmetný zákon upravuje aj právnu povinnosť voči poškodeným. V ustanovení § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. sa uvádza, že na účely tohto zákona sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, pričom nebol vymedzený rozsah poistenia zodpovednosti ani okruh osôb, voči ktorým má poisťovateľ právnu povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané nároky. Zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 381/2001 Z.z., účinným od 1. novembra 2003, sa v § 4 ods. 2 stanovilo, že poistený má z poistenia zodpovedností právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Zároveň v § 15 sa stanovilo právo poškodeného na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Podľa tohto ustanovenia náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 430/2003 Z. z. teda vyplýva, že Sociálna poisťovňa je v prípade náhrady škody vzniknutej úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia poškodeným, ktorý je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Zákonom č. 110/2007 Z.z., ktorým bol tiež novelizovaný zákon č. 381/2001 Z.z., účinným od 1. apríla 2007, boli vyňaté z § 4 ods. 2 písm. a) zákona, časť „ako aj škody vzniknuté úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia dávok dôchodkového poistenia", ktorý tam bol doplnený zákonom č. 430/2003 Z.z., a bol doplnený o nový odsek 3, podľa ktorého „poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom." Príslušným subjektom je odkazom na § 120 zákona o sociálnom poistení aj Sociálna poisťovňa. Touto úpravou teda nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, bol len explicitne osobitným odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov - poškodených, ktorým je poisťovateľ povinný plniť za poisteného, s odkazom na konkrétne právne predpisy. Preto Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám uplatniť si náhradu škody predstavujúcu vyplatené dávky už od 1. januára 2003.
4. Okresný súd žalobe po takomto právnom posúdení v plnom rozsahu vyhovel.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Pretože žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, trovy konania nevznikli, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
6. Výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok zo žaloby odôvodnil ust. § 2 ods. 2 veta prvá a § 4 ods. 1 písm. c, ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Pretože žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, zaviazal žalovaných zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, pričom výška súdneho poplatku bola určená podľa písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 499,50 eura.
7. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade.
8. Žalovaný v 1. rade navrhol zmeniť rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves tak, aby odvolací súd žalobu proti žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Citujúc ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. g), § 4 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poukázal na to, že v tomto konkrétnom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v zmysle ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a uplatnila si u žalovaného v 1. rade, ako aj priamo u žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa právo na náhradu škody, ktorá je vznikla vyplatením dávok dôchodkového poistenia L. O.. Žalovaný v 1. rade tiež postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ uplatnenie tohto nároku oznámil žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi, voči ktorému má v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.11.2003 právo (ktorému zodpovedá
právna povinnosť poisťovateľa), aby tento nárok (túto škodu) za neho nahradil Sociálnej poisťovni, ktorá je v tomto rozsahu považovaná za poškodený subjekt. Novelou zákona č. 381/2001 Z.z. vykonanou zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo k precizovaniu právnej úpravy zodpovednosti poisťovateľov, ktorá však nemá vplyv na povinnosť poisťovateľov uhrádzať za poisteného Sociálnej poisťovni ako poškodenému náhradu škody za vyplatené dávky dôchodkového poistenia aj v prípadoch, keď poistná udalosť vznikla do 31.03.2007. Preto okresný súd rozhodol správne, pokiaľ na zaplatenie žalovanej sumy, ako aj trov konania zaviazal žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa. Keďže podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2003 je Sociálna poisťovňa ako poškodený oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, v prípade ak tak urobí a uplatnený nárok preukáže, je právnou povinnosťou poisťovateľa tento nárok uspokojiť, teda za poisteného splniť. Odvolateľ zdôraznil, že ku škodovej udalosti, pri ktorej uplatnený nárok na náhradu škody vznikol, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti za škodu. Rovnako nie je sporné, že žalobca si tento nárok uplatnil priamo u žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa. Žalovaný v 1. rade domnieva sa preto, že v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. je právnou povinnosťou žalovaného v 2. rade tento nárok za neho uspokojiť priamo žalobcovi. Ak teda súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný, keďže Sociálnu poisťovňu považuje v prípadoch náhrady škody vzniknutej úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia za poškodeného, ktorý je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa, ako to uvádza v odôvodnení rozsudku, niet právneho dôvodu na to, aby na zaplatenie uvedenej sumy zaväzoval aj žalovaného v 1. rade, keďže je aj jeho právom, aby tento nárok za neho uhradil žalovaný v 2. rade (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.). V tomto rozsahu preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalovaný v 2. rade navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a taktiež uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. majúc za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám uplatniť si náhradu škody predstavujúcu vyplatené dávky už od 01.11.2003, podľa odvolateľa okresný súd sa stotožnil s nesprávnymi právnymi tvrdeniami žalovaného v 1. rade prednesenými na pojednávaní dňa 10 júna 2016, ktorý uviedol, že „povinnosť uhrádzať za poisteného preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej : úhradou dávok z dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovni bola do zákona č. 381/2001 začlenená novelou tohto zákona účinnou od 1.11.2003. Ďalšia novela tohto zákona účinná od 1.4.2007 túto povinnosť poisťovateľov len precizovala, preto už od 1.11.2003 nie je právny dôvod na pochybnosti o právnej povinnosti poisťovateľov na refundáciu týchto dávok Sociálnej poisťovni Zároveň sociálna poisťovňa má právo si tieto nároky uplatňovať priamo voči poisťovateľom v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001. " Žalovaná v 2. rade preto opätovne poukazuje na to, že rozsah nárokov, ktoré je poisťovňa za poisteného povinná v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovedností za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o PZP" ) nahrádzať, je stanovený výlučne taxatívne, a to v ustanovení § 4 zákona o PZP. Zákon o PZP v pôvodnom znení, účinnom od 1.10.2001 do 31.10.2003, v ust. § 4 neobsahoval ani v náznakoch úpravu týkajúcu sa nahrádzania prípadných akýchkoľvek nárokov z titulu sociálneho poistenia ako takého zo strany poisťovateľa za poisteného. Tým samozrejme nebolo dotknuté právo Sociálnej poisťovne domáhať sa voči poistenému (ako škodcovi) regresného nároku podľa ust. § 31 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"), avšak v prípade úhrady takéhoto nároku zo strany poisteného škodcu, tento nemal možnosť domáhať sa jeho refundácie zo strany poisťovne z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.11.2003 došlo k doplneniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP tak, že tento znel nasledovne: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia " .
10. Žalovaný v 2. rade v odvolaní zotrval na právnom názore, v zmysle ktorého Sociálnu poisťovňu nie je možné považovať za poškodeného v zmysle zákona o PZP, keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpela. Regresný nárok verejnoprávneho poisťovateľa, ktorý poskytuje plnenie svojmu poistencovi na základe svojej právnej povinnosti v zmysle osobitných právnych predpisov, nemá charakter nároku na náhradu škody v zmysle zákona o PZP a teda nemôže sa voči poisťovní domáhať
plnenia nárokov za poisteného podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP. S týmto argumentom sa podľa odvolateľa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.
11. O škode vzniknutej Sociálnej poisťovni možno podľa žalovaného v 2. rade v zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov hovoriť až momentom výplaty dávok poškodenému v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb (v danom prípade sa jedná o poisteného z PZP, ako škodcu), pričom Sociálna poisťovňa má voči tretím osobám nárok na náhradu vzniknutej škody v zmysle § 231 ods. 1 Zákona o sociálnom, poistení; „ Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok " Teda právo Sociálnej poisťovne domáhať sa voči poistenému náhrady škody podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nie je dotknuté, avšak žalobkyňa v zmysle zákona o PZP ako lex speeialis nemá postavenie poškodeného, nakoľko samotnou prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpela, Uvedené vyplýva aj z osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 110/2007 Z.z., ktorým došlo k opätovnej novelizácii zákona o PZP, kde zákonodarca uvádza, že „Navrhovaná zmena vychádza zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne voči poisťovniam nie sú škody, nakoľko zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa nie sú v pozícii poškodenej strany". Novelou zákona o povinnom zmluvnom poistení realizovanou zákonom č. 110/2007 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.4.2007, došlo k zmene § 4 ods. 2 písm. a) a to tak, že sa zákonodarca vrátil k pôvodnému zneniu zákona o PZP z obdobia pred novelizáciou zákonom č. 430/2003 Z.z., t.j. že bola vypustená časť „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia." Touto novelou došlo k doplneniu § 4 zákona o PZP tak, že za odsek 2 sa vložil novy odsek 3, ktorý znie: „ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. " V poznámke pod čiarou za tzv. príslušný subjekt zákonodarca označil o.i. aj Sociálnu poisťovňu. Preto podľa odvolateľa je zrejmé, že až príslušnou novelou došlo k založeniu možnosti Sociálnej poisťovne domáhať sa od poisťovne náhrady regresných nárokov existujúcich voči poistenému z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Preto okresný súd podľa odvolateľa nesprávne uvádza v odôvodnení rozsudku, že „Touto úpravou nedošlo k významnej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, bol len explicitne osobitným odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov - poškodených, ktorým je poisťovateľ povinný plniť za poisteného, s odkazom na konkrétne právne predpisy ". Rovnako okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2007 v zmysle bodu 49 zákona č. 110/2007 Z.z. a § 28c ods. 6 zákona o PZP. Vzhľadom na hod 49 zákona č. 110/2007 Z.z. a § 28c ods. 6 prechodných ustanovení zákona o PZP: „Právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. aprílom 2007 zostávajú nedotknuté", potom nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že Sociálna poisťovňa má právo domáhať sa náhrady vyplatených dávok poškodenému od poisťovne za poisteného podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o PZP až pri poistných udalostiach vzniknutých po 1.4.2007 vrátane. Pokiaľ zákonodarca v dôvodovej správe uviedol, že navrhovaná zmena vychádza zo skutočností, že „regresy zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne voči poisťovniam nie sú škody, nakoľko zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa nie sú v pozícii poškodenej strany ", je otázne, z čoho súd prvého stupňa vyvodil záver, že „Touto úpravou nedošlo k významnej zmene predchádzajúcej právnej úpravy". Naopak, aj z uvedeného prechodného ustanovenia je možné vyvodiť záver, že k zmene došlo, avšak úmyslom zákonodarcu bolo ponechať právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1.4.2007 nedotknuté. Keďže k poistnej udalostí došlo pred dňom 1.4.2007 má odvolateľ za to, že prvostupňový súd pochybil, keď zaviazal žalovaného v 2. rade na plnenie žalovanej sumy žalobcovi.
12. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/585/2015 zo dňa 20.01.2016. v ktorom Krajský súd v Žiline podrobne zdôvodnil, prečo Sociálnu poisťovňu nie je možné považovať za poškodeného pre účely zákona o povinnom zmluvnom poistení.
13. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade poukázal na rozhodnutie iného krajského súdu, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/318/2016 zo dňa 26.01.2017, ktorým v obdobnom spore potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým zaviazal Kooperativu poisťovňu a.s. ako žalovaného zaplatiť Sociálnej poisťovni ako žalobcovi určitú sumu titulom škody. Zároveň voči žalovanému v 1. rade ako škodcovi žalobu zamietol. Odôvodnenie uvedeného rozsudku korešponduje s právnym názorom žalovaného v 1. rade. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný v 1. rade mal platne uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným v 2. rade, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla Z. XXXXX, N.: L.-XXX Q.. V konaní nebolo sporné, že škodcom bol žalovaný v 1. rade, ktorý bol aj uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Prvoinštančný súd preto rozhodol nesprávne, ak zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatit' žalobcovi požadovanú sumu spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade už aj z dôvodu, že škodu nespôsobilo viacero škodcov, ale len jeden. Žalobca si uplatnil náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1 a 4 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, teda žalovaného v 1. rade. V zmysle § 4 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu okrem iných aj škody vzniknutej úhradou nákladov na dávky dôchodkového poistenia. Právo žalovaného v 1. rade na náhradu škody a povinnosť žalovaného v 2. rade refundovať za žalovaného v 1. rade škodu za vyplatené dávky dôchodkového poistenia. vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zák.č. 381/2001 Z.z. Výklad žalovanej v 2. rade, ktorá nepovažuje Sociálnu poisťovňu za poškodeného je podľa žalovaného v 1. rade v rozpore s dikciou § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach dôchodkového poistenia, môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Ak žalovaný v 2. rade poukazoval na novelu zákonom č. 110/2007 Z.z., táto len precizovala právnu úpravu zodpovednosti poisťovateľov tak, že v § 4 bol doplnený odsek 3, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky stavebného dôchodkového sporenia, ak je povinný ich nahradit' týmto subjektom. Príslušným subjektom je s odkazom na § 120 Zákona o sociálnom poistení aj Sociálna poisťovňa. Tieto plnenia boli vyňaté z § 4 ods. 2 písm. a) zák.č. 381/2001 Z.z. v znení do novely. Teda, touto úpravou nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, bol len explicitne osobitným odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov poškodených, ktorým je poisťovateľ povinný plnit' za poisteného s odkazom na konkrétne právne predpisy. Názor žalovaného v 2. rade, že žalobca je v pozícii poškodeného až od 01.04.2007, nemá oporu ani v súdnej praxi. Žalovaný v 1. rade mal teda z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú úhradou dávok dôchodkového poistenia, ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu týchto dávok. Je preto nelogické, ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že povinnost' nahradit' uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok dôchodkového poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zák.č. 381/2001 Z.z. bola žalovanému v 1. rade stanovená iba vo vzťahu k poškodenému. Takáto škoda mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenej v dôsledku zranení následkom dopravnej nehody, vyplatil. Škoda spočívajúca úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak na výplatu týchto dávok je oprávnená Sociálna poisťovňa. teda žalobca. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že i v čase, kedy došlo k poistnej udalosti bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, resp. dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom. Oprávnenie žalobcu vyplýva následne aj z ust. § 238 Zákona o sociálnom poistení účinného v čase, kedy k poistenej udalosti došlo, ak v zmysle § 238 ods. 1 bolo upravené právo žalobcu voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. To, že výplatou dávok zo strany žalobcu došlo na jej strane k vzniku škody, potvrdzuje samotné znenie § 238 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sú orgány či už štátnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok. Zákon o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej poisťovni výplatou dávok vznikla škoda, z čoho je nevyhnutné vyvodit' i to, že výplatou týchto dávok sa stáva poškodenou. Naviac v ust. § 238 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je výslovne konštatované, že vyššie uvedené právo na náhradu škody (podľa ods. 1 § 238 tohto zákona) si Sociálna poisťovňa uplatňuje v súdnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Nemožno
teda uznať výklad žalovaného v 2. rade, podľa ktorého sa Sociálna poisťovňa za poškodenú v prípade, ak vyplatila dávky, na výplatu ktorých jej bola daná právomoc Zákonom o sociálnom poistení (tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania ), nepovažuje.
14. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 1. rade a uviedol, že žalobca Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves naďalej trvá na svojom žalobnom návrhu, nakoľko Sociálna poisťovňa vyplatila dôchodkové dávky. Zároveň sa žalobca stotožňuje s názorom žalovaného v 1. rade, a to s právom poškodeného žiadať náhradu škody priamo od poisťovateľa. Výklad žalovaného v 2. rade považuje žalobca za nesprávny, nakoľko Sociálnu poisťovňu, pobočka Spišská Nová Ves nepovažuje za poškodeného. K predmetnému vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobca uvádza, že škoda, spôsobená vyplatením dávok dôchodkového poistenia môže vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v intenciách zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v 2. rade poukazoval na novelu zákona č. 110/2007 Z.z., ktorá špecifikovala právnu úpravu zodpovednosti poisťovateľov tak, že v ust. § 4 bol doplnený odsek 3, v zmysle ktorého má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky stavebného dôchodkového sporenia, ak je povinný ich naradiť týmto subjektom, a príslušným subjektom je v zmysle ust. § 120 zákona o sociálnom poistení aj Sociálna poisťovňa, tak ako to uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2017 aj žalovaný v 1. rade. zákonom č. 430/2003 Z.z. a zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo iba k precizovaniu úpravy v zákone č. 381/2001 Z.z., teda nedostatky v právnej úprave nemôžu byť na ťarchu žalobcu ani žalovaného v 1. rade. Priamy nárok žalobcu je daný v zmysle ust. § 15 ods. 1 ZoPZP, ktorý hovorí, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. (Rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 5Cb/59/2015 - 138 zo dňa 10.07.2017). V zmysle vyššie uvedeného preto žalobca, Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 10C/210/2015 - 41 zo dňa 10.05.2016 alebo ho zmenil v zmysle vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 5Cb/59/2015 - 138 zo dňa 10.07.2017, kedy súd zaviazal žalovaného v 2. rade k úhrade preukázanej a uplatnenej škody v prospech žalobcu a žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.
15. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaný v 1. rade podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom zdôraznil, že mal riadne zaplatené povinné zmluvné poistenie, ktoré malo a má slúžiť práve ku krytiu každej škody, ktorá vznikne poistenému v súvislosti so vznikom dopravnej nehody a nie, ako sa snaží žalovaný v 2. rade svojej zákonnej povinnosti zbaviť. Povinnosť žalovaného v 2. rade refundovať za žalovaného v 1. rade škodu za vyplatené dávky dôchodkového poistenia vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Výklad žalovaného v 2. rade je podľa žalovaného v prvom rade nesprávny aj v tom, že ak nepovažuje Sociálnu poisťovňu za poškodeného, čo je v rozpore s dikciou § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach dôchodkového poistenia, môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení. Názor žalovaného v 2. rade, že žalobca je v pozícii poškodeného až od 01.04.2007 nemá podľa žalovaného v 1. rade oporu ani v súdnej praxi.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, podľa § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu u žalovaného v 1. rade ako aj u žalovaného v 2. rade podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné, avšak odvolanie žalovaného v 2. rade nepovažoval za dôvodné.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 05.10.2017 o 12.20 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 29.09.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade podali odvolanie proti rozsudku za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
18. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované
19. Keďže odvolania žalovaných boli podané pred 01.07.2016, podmienky prípustnosti odvolaní ako aj dôvody odvolaní bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolaní, teda príslušných ustanovení O.s.p.
20. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Rovnako žalovaná v 2. rade uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci.
21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si uplatňuje v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vzniku poistenej udalosti podľa § 238 ods. 1 a 4 náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ako vinník dopravnej nehody a poistený vo vzťahu k žalovanému v 2. rade poisťovateľovi bol poistený na základe platne uzavretej poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Z. XXXXX N.: L. XXX Q.. V konaní rovnako nebolo sporné, že škodcom bol žalovaný v 1. rade, ktorý bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví.
22. V súvislosti s uvedenou ťažkou ujmou na zdraví bol poškodený rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, uznaný od 2.11.2009 invalidným. Sociálna poisťovňa poškodenému za obdobie od 02.11. 2009 do 31.03. 2011 vrátane vyplatila invalidný dôchodok v sume 4.963,25 eur (výzva č. 9/2011) a za obdobie od 1.4.2011 do 21.10.2012 vrátane vyplatila invalidný dôchodok v sume 5.666,76 eur (výzva č. 32/2012). Vyplatené dávky, boli požadované od tretej osoby, teda od žalovaného v 1. rade, ktorý ich v zmysle § 238 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, postúpil poisťovateľovi C. O.Ť., Q..A.. Z. T. W., teda žalovanému v 2. rade, ktorý škodu Sociálnej poisťovni z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil bez výhrad. Následne Sociálna poisťovňa poškodenému vyplatila invalidný dôchodok za ďalšie obdobie od 22.10.2012 do 21.12.2014 v sume 8.333,43 eur, ktorý žalobca výzvou č. 05/2015 z 29.01.2015 požadoval uhradiť od žalovaného v 1. rade a zároveň elektrickou poštou informoval žalovaného v 2. rade dňa 20.03.2015. Žalovaný v 1. rade postupoval tak, ako v predchádzajúcom období, že uplatnenie tohto nároku oznámil žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi, voči ktorému má v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu právo, aby tento nárok za neho nahradil Sociálnej poisťovni. Žalovaný v 2. rade však už túto škodu odmietol refundovať.
23. Odvolací súd uzatvára, že je nesprávna odvolacia námietka žalovaného v 2. rade, že žalobcovi až novelou zákona o povinnom zmluvnom poistení vykonanom zákonom č. 110/2007, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.2007 vznikla možnosť domáhať sa od komerčných poisťovní, teda aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade náhrady regresných nárokov existujúcich voči poistenému z titulu nároku na náhradu škody vzniknutých výplatou sociálnych dávok, teda aj dôchodkových dávok a v rozhodnom období, teda v čase, keď došlo k poistnej udalosti 08.11.2006 Sociálnu poisťovňu zákon o povinnom zmluvnom poistení nepovažoval za poškodeného.
24. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade správne vo veci rozhodol ak zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 8.333,43 eur. K správnym dôvodom rozsudku prvoinštatného súdu odvolací súd uvádza nasledovné: Zákonom č. 430/2003 Z.z. účinným od 01.11.2003, ktorý novelizoval zákon č. 381/2001 Z.z. sa v § 4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ, teda žalovaný v 2. rade, za žalovaného v 1. rade nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia však môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni, ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v 1. rade mal teda z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú úhradou dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá škoda mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenému v dôsledku zranení následkom dopravnej
nehody, vyplatil. Škoda spočívajúca v úhrade nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak na výplatu týchto dávok je oprávnená Sociálna poisťovňa, a.s., ktorá bola takýmto spôsobom na uvedené oprávnená už v zmysle zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že i v čase, kedy došlo k poistnej udalosti bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, resp. dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom. Oprávnenie Sociálnej poisťovne vyplýva následne aj z ust. § 238 Zákona o sociálnom poistení účinného v čase, kedy k poistenej udalosti došlo, ak v zmysle § 238 ods. 1 bolo upravené právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. To, že výplatou dávok zo strany Sociálnej poisťovne došlo na jej strane k vzniku škody, potvrdzuje samotné znenie § 238 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sú orgány či už štátnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok. Zákon o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej poisťovni výplatou dávok vznikla škoda, z čoho je nevyhnutné vyvodiť i to, že výplatou týchto dávok sa stáva poškodenou. Naviac v ust. § 238 ods. 4 tohto zákona je výslovne konštatované, že vyššie uvedené právo na náhradu škody (podľa ods. 1 § 238 tohto zákona) si Sociálna poisťovňa uplatňuje v súdnom konaní , podľa osobitného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Zákon o povinnom zmluvnom poistení, ako i Zákon o sociálnom poistení boli novelizované zákonmi, na základe ktorých došlo k precizovaniu vzájomných vzťahov medzi poisteným, poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou, keď v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, bolo precizované, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, vrátane dôchodkových dávok, a to príslušným subjektom. V tomto ustanovení už pri poznámke 6b je odkaz na Zákon o sociálnom poistení a teda ide o konkrétne určenie subjektu - Sociálna poisťovňa. Vyššie uvedenému právnemu záveru nasvedčuje i súčasné platné znenie ust. § 238 ods. l Zákona o sociálnom poistení, v ktorom bola na rozdiel od právnej úpravy účinnej ku dňu poistnej udalosti 08.11.2006 za bodkočiarkou doplnená veta: „Výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok". I z tejto formulácie naďalej zákon vníma výplatu dávok Sociálnej poisťovne, ku ktorej došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb ako škodu a naďalej ponecháva právo Sociálnej poisťovne uplatniť si právo na náhradu tejto škody v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. Okresný súd ďalej dôvodne poukázal na ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému s tým, že poškodený, ktorým je vo vyššie uvedenom rozsahu vnímaná i Sociálna poisťovňa, je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením okresného súdu, že novelizáciou Zákona o povinnom zmluvnom poistení a Zákona o sociálnom poistení sa len precizovala právna úprava zodpovednosti poisťovateľov a vzťahy medzi poisteným, poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou, vymedzenie ich práv a povinností, avšak nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy. Novelou Zákona o povinnom zmluvnom poistení zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo k tomu, že škoda vzniknutá úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá bola upravená v § 4 ods. aby poisťovateľ za neho túto škodu nahradil, bola z predmetného ustanovenia vyňatá tak, že tohto času je v platnom znení ustanovenie § 4 ods. 3, v ktorom už tento nárok Sociálnej poisťovne nešpecifikuje ako „škodu", pretože postupne precizovaním právnej úpravy došlo k ustáleniu, že tento nárok žalobkyne je nárokom regresným. Nedostatky dovtedajšej právnej úpravy týkajúcej sa pojmovej nedôslednosti však nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Až do takto precizovaného znenia sa žalobca za poškodeného v zmysle § 238 Zákona o sociálnom poistení, považoval. Poistený má naďalej z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom, teda Sociálnej poisťovni nie škodu, ale náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových. Uvedená zmena vychádzala zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní, ako aj Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou, ktorá vznikla až následne, teda, žalobca síce neutrpel škodu priamo prevádzkou motorového vozidla, ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla došlo ku škode na zdraví, v dôsledku čoho bol žalobca povinný vyplatiť dávky (náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových). Uvedené však nič nemení na tom, že až do tejto novely Sociálnej poisťovni rovnaký nárok, teda nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, či dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré boli zo strany Sociálnej poisťovni vyplatené, považoval zákon za škodu. Výklad ponúkaný žalovanou v 2. rade by v dôsledku prílišného
formalizmu bránil Sociálnej poisťovni, ktorej vznikla ujma tým, že vyplatila dávky v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby (žalovaného v 1. rade), uplatniť si ich refundáciu prostredníctvom poisťovateľa, teda žalovanej v 2. rade, ak v čase poistnej udalosti mal poistený (žalovaný v 1. rade) uzavretú - poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na neurčito. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak zaviazal žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa, zaplatiť žalobcovi Sociálnej poisťovni ako subjektu oprávnenému v zmysle Zákona o sociálnom poistení, ujmu, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok - invalidného dôchodku poškodenému. Je bez právneho významu, či právna úprava do novely zákonom č. 110/2007 Z.z. túto ujmu považovala za škodu, a po novele za regresný nárok, ak nedošlo k zmene obsahu tohto pojmu právna úprava aj v čase poistnej udalosti náhradu tejto ujmy vo vzťahu k žalovanej v 2. rade upravovala.
25. Okresný súd však nesprávne posúdil nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ak uzavrel, že na strane žalovaných ide o nerozlučné spoločenstvo, v dôsledku čoho zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.333,43 eur ako náhradu dávok poskytnutých žalobcom poškodenému z dôchodkového poistenia. Na strane žalovaných nejde o nerozlučné - nútené spoločenstvo, keďže škodu nespôsobilo viac škodcov. Žalovaný v 1. rade si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 381/2001 Z.z. pokiaľ uplatnenie nároku žalobcu oznámil žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi, voči ktorému má v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.11.2003 právo, aby tento nárok túto škodu za neho nahradil Sociálnej poisťovni.
26. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 8.333,43 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade sumu 8.333,43 eura tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok i vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 499,50 eura a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade.
27. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade súdny poplatok za žalobu v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
28. V dôsledku zmeny rozsudku prvoinštatného súdu vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 2 CSP aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. § 257 CSP. Žalovaný v 1. rade bol v dôsledku zmeny rozsudku prvoinštančného súdu a zamietnutia žaloby úspešný. Odvolací súd výnimočné nepriznanie náhrady trov konania vzhliadol v okolnostiach danej veci, konkrétne v zmenách právnych úprav vykonaných novelami zákona o povinnom zmluvnom poistení i zákona o sociálnom poistení a v neustálenej rozhodovacej praxi súdov o právnej povinnosti poisťovateľov na refundáciu týchto dávok Sociálnej poisťovni.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).