Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/32/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu F. Q., S.. XX.XX.XXXX, Q. X, XXX XX X., zast. JUDr. Patríciou Tóthovou, advokátkou so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava

- Ružinov, IČO: 42259720, proti žalovanému Q. U., S.. XX.X.XXXX, XXX XX R. XXXX, v konaní o zaplatenie 45,57 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzným predmetom sporu bol nárok na zaplatenie 45,57 €. Suma pozostávala z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6 413,80 € od 1.8.2014 do 25.8.2014 a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6 172,40 € od 26.8.2014 do 31.8.2014 a z náhrady trov konania.

2. Čo žalobca tvrdil v žalobe, aké prostriedky procesného útoku použil: Dňa 9.11.2014 žalobca doručil žalobu. Žiadal zaplatiť sumu tvoriacu predmet sporu v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Sumu žiadal zaplatiť na tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke dňa 20.1.2012. Bezúročne požičal žalovanému 12 000 €. Žalovaný sumu prevzal. Sumu mal vrátiť do 16.3.2012. Dlh uznal do notárskej zápisnice sp. zn. N 47/2012, Nz 7433/2012. Vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže dlh mal zaplatiť do 16.3.2012, do omeškania so zaplatením istiny sa dostal dňom 17.3.2012, preto žalobca podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. má právo aj na úrok z omeškania. V období od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola zákonná výška úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne. Ku dňu 1.8.2014 dlhoval žalovaný žalobcovi sumu 6 413,80 €. Dňa 26.8.2014 zaplatil 241,40 €. 6 413,80 € - 241,40 € = 6 172,40 €. Zákonný 9 % úrok z omeškania ročne z doteraz nezaplatenej časti pôvodnej istiny 12 000 € od 1.8.2014 do 31.8.2014 predstavuje 45,57 €. V žalobe nedefinoval žalobca po jednotlivých platbách odkedy, dokedy, z akej sumy vypočítal úrok vo výške 9 % ročne. Právna zástupkyňa žalobcu prevzala termín pojednávania vytýčený na deň 5.10.2017 dňa 17.8.2017. Jeden deň pred pojednávaním, dňa 4.10.2017, o 12.40 hod požiadala o odročenie pojednávania a o ospravedlnenie svojej neprítomnosti. Ako dôvod tvrdila ochorenie maloletých detí, ktoré ani nekonkretizovala, ani nepripojila dôkaz o tvrdenom dôvode a čase, kedy tento dôvod nastal. Neuviedla, prečo sa nedostavil samotný žalobca, na strane ktorého nebol žiaden dôvod na odročenie pojednávania okrem tvrdeného dôvodu, že trvá na prítomnosti advokátky. Súd oznámil 4.10.2017 o 13.44 hod právnej zástupkyni žalobcu mailovou poštou, že pojednávanie, ktoré

bolo riadne a včas vytýčené, neodročuje, pretože neboli splnené zákonné podmienky podľa § 183, 184 CSP. Právna zástupkyňa nepreukázala tvrdený dôvod na odročenie pojednávania dôkazom, ani to, že bezodkladne oznámila a požiadala o odročenie pojednávania od časového momentu vzniku dôvodu. V deň pojednávania 5.10.2017 doručila právna zástupkyňa žalobcu špecifikáciu platieb žalovaného, ktorú už objektívne žalovanému nebolo možné doručiť bez odročenia pojednávania. Spor trvá od roku 2014, 3 roky, za dobu 3 rokov tak neučinila a všetky rozhodujúce skutočnosti majú byť uvedené v žalobe. Špecifikácia platieb je nasledovná. Žalovaný dňa 21.1.2013 zaplatil 400 €, dňa 25.2.2013 - 105,60 €, dňa 22.5.2013 - 2 984 €, dňa 2.7.2013 - 460 €, dňa 3.10.2013 - 511,50 €, dňa 7.11.2013 - 135,75 €, dňa 19.12.2013 - 287,40 €, dňa 5.2.2014 - 121,45 €, dňa 5.3.2014 - 120,10 €, dňa 10.4.2014 - 111,20 €, dňa 14.5.2014 - 114,10 €, dňa 20.5.2014 - 121 €, dňa 17.6.2014 - 114,10 €, dňa 26.8.2014 - 241,40 €, spolu 5 827,60 €. Z uvedeného vyplýva, že po podaní žaloby dňa 9.11.2014 žalovaný nezaplatil nič. Pôžička bola poskytnutá vo výške 12 000 € - 5 827,60 € = 6 172,40 €. K špecifikácii pripojila aj účtovné doklady o platbách. V tomto smere súd poukazuje aj na § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd sám z označených dôkazov nemohol vypočítavať a ustaľovať rozhodujúce skutkové tvrdenie, z akých súm a za aké časové obdobie pozostáva suma 45,57 €. Nie je zrejmé zo žaloby, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia a aký matematický výpočet je k výslednej sume 45,57 € pri výpočte 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 6 413,80 € od 1.8.2014 do 25.8.5014 a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 6 172,40 € od 26.8.2014 do 31.8.2014. Žaloba má formulárový charakter. Pri veľkom počte žalôb, ktoré žalobca podáva prostredníctvom svojej právnej zástupkyne takmer každý mesiac proti totožnému žalovanému na základe totožného skutkového dôvodu vo formulárovom type žaloby je zmenená len výsledná suma a dátumy, ostatné skutočnosti sú totožné. Vzhľadom k tomu, že súd lustroval všetky spory žalobcu F. Q. proti totožnému žalovanému Q. U., dospel k záveru, že vylustroval 78 sporov totožného skutkového základu, niektoré už v exekučnom konaní. V nadväznosti na uvedené zistenie potom v žalobe chýbajú rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné ustáliť, či nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci v porovnaní s ostatnými súdnymi prípadmi, resp. prekážku litispendencie.

3. Ktoré dôkazy boli k žalobe pripojené a aký skutkový stav súd z vykonaných dôkazov mal zistený: Z notárskej zápisnice N 47/2012, Nz 7433/2012 zo dňa 1.3.2012 mal súd preukázané, že Q. U. ako dlžník a F. Q. ako veriteľ pred notárom uviedli, že Q. U. uznáva ako dlžník, že dňa 20.1.2012 uzavrel s F. Q. ako veriteľom zmluvu o pôžičke na sumu 12 000 €, bezúročne, s dobou vrátenia do 16.3.2012 a túto sumu aj prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. Dlh uznal čo do základu, čo do výšky. Z výpisov z účtu doručených súdu dňa 5.10.2017 súd mal preukázané, že žalovaný dňa 21.1.2013 zaplatil 400 €, dňa 25.2.2013 - 105,60 €, dňa 22.5.2013 - 2 984 €, dňa 2.7.2013 - 460 €, dňa 3.10.2013 - 511,50 €, dňa 7.11.2013 - 135,75 €, dňa 19.12.2013 - 287,40 €, dňa 5.2.2014 - 121,45 €, dňa 5.3.2014 - 120,10 €, dňa 10.4.2014 - 111,20 €, dňa 14.5.2014 - 114,10 €, dňa 20.5.2014 - 121 €, dňa 17.6.2014 - 114,10 €, dňa 26.8.2014 - 241,40 €, spolu 5 827,60 €. Požičaných 12 000 € - 5 827,60 € = 6 172,40 €. Zároveň tým mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dňa 9.11.2014 a podľa doručených výpisov z účtu žalovaný po podaní žaloby podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu nezaplatil nič.

4. Ako sa vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil: Žalovanému bola doručovaná žaloba, procesné poučenia, rozsudok, odvolanie, prípis krajského súdu na základe doručovacej tabuľky na čl. 54 súdneho spisu na adresu uvedenú v žalobe čl. 1 - R. XXXX. Zásielka sa vrátila ako nedoručená na čl. 11 spisu. Podľa lustrácie v Regob čl. 48 spisu adresa je totožná R. XXXX, z ktorej sa zásielka vrátila na čl. 11 ako nedoručiteľná. Príbuzní podľa lustrácie v Regob na čl. 59 spisu uviedli, že im nie je známa adresa žalovaného. Obec na otázku, aké je miesto trvalého alebo prechodného pobytu (čl. 55), na čl. 57 spisu uviedla adresu totožnú v žalobe - R. XXXX, z ktorej sa zásielka vrátila ako nedoručiteľná na čl. 11 súdneho spisu. Dopytom na políciu čl. 34 spisu súd zistil totožnú adresu R. XXXX, odpoveď polície na čl. 35 spisu a vyplýva z nej, že zásielku nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovaného, pretože na rodinnom dome majú vysoký plot, ktorý je uzamknutý, nie je tam zvonček, vo dvore behá pes, vo vnútri domu sa svieti, ale nie je možné zásielku doručiť. Dopytom v ZVJS, či nie je žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody (čl. 50) súd mal preukázané, že sa žalovaný nenachádza v evidencii ZVJS. Dopytom u cudzineckej polície, aké je miesto pobytu žalovaného ako cudzinca na území ČR, z odpovede na čl. 58 spisu vyplýva, že žalovaný nemá na území ČR povolený žiadny druh pobytu. Jeho pobyt za účelom zamestnania bol ukončený dňa 4.2.2000. Podľa výpisu z obchodného registra, živnostenského registra čl. 62 spisu súd zistil adresy prevádzkarní, ktoré má žalovaný, aj keď sídlo firmy H. je na adrese R. XXXX, teda na adrese uvedenej v žalobe, z ktorej sa zásielka vrátila ako nedoručiteľná. Aj z adresy prevádzkarne sa zásielka vrátila ako nedoručiteľná (čl. 64 - 67). Súd zisťoval adresu

žalovaného aj iným spôsobom (prostredníctvom pošty na čl. 38) s odpoveďou na čl. 40, že zásielku nie je možné doručiť. Súd zisťoval adresu žalovaného aj prostredníctvom Sociálnej poisťovne cez adresu jeho prípadného zamestnávateľa, a to na čl. 61 rub spisu. Z lustrácie Sociálnej poisťovne zistil, že žalovaný poberá invalidný dôchodok vo výške 167,90 €, nezistil adresu zamestnávateľa, s ktorým by bol v pracovnom pomere. Nebolo možné teda doručiť žalovanému na adresu zamestnávateľa. Z toho dôvodu po vyčerpaní uvedených zákonných podmienok súd podľa § 116 ods. 2 doručil oznámením o podanej žalobe, poučení, rozsudku, odvolaní na čl. 52 spisu. Na úradnej tabuli a webovej stránke súdu bolo zverejnené dňa 10.11.2016, z úradnej tabule a webovej stránky zvesené dňa 28.11.2016. Po uplynutí lehoty 15 dní od zverejnenia oznámenia sa uvedené písomnosti považujú za doručené, a to aj vtedy, keď sa žalovaný o tom nedozvedel. Následne súd doručoval termín pojednávania žalovanému na totožnú adresu R. XXXX, napriek tomu, že z tejto adresy zásielku neprevzal a mal za to, že v zmysle zákonnej domnienky doručenia bol termín pojednávania na deň 5.10.2017 doručený riadne a včas, a to napriek tomu, že doručenka čl.83a spisu sa súdu vrátila ako nedoručiteľná dňa 18.8.2017 s reláciou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Súd mal za to, že v zmysle zákonnej domnienky doručenia bol predvolaný žalovaný na termín riadne a včas a konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Mal za to, že súd splnil všetky zákonné podmienky, aby vo veci bolo rozhodnuté. Žalovaný nedoručil žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy.

5. Ktoré dôkazy vykonal súd a aký skutkový stav z týchto dôkazov mal zistený: Súd v nadväznosti na § 185 ods. 2 vykonal dôkazy vyplývajúce z registra súdu, lustráciou všetkých sporov žalobcu F. Q. proti žalovanému Q. U. na totožnom skutkovom a právnom základe. Z vykonaného dokazovania z tejto lustrácie vyplýva, že bolo vylustrovaných 78 sporov (čl. 104 - 106 spisu).

6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Súd žalobu vo veci samej zamietol. Zo žaloby a tvrdení v žalobe nie je zrejmé, ako dospel žalobca k dlžnej sume 6 413,80 € k 1.8.2014 a dlžnej sume 6 172,40 € ku dňu 26.8.2014, keď ním tvrdená pôžička žalovanému predstavovala sumu 12 000 €. V žalobe neprodukoval skutkové tvrdenia, účtovné a iné dôkazy, matematický výpočet, ako sa dopracoval k týmto sumám, ako zostatku vo výške 6 413,80 € ku dňu 1.8.2014 a sume 6 172,40 € ako zostatku ku dňu 26.8.2014. Zároveň v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach nie sú rozhodujúce skutkové tvrdenia a matematický výpočet, ako sa dopracoval k úroku z omeškania vo výške 45,57 € zo sumy 6 413,80 € od 1.8.2014 do 25.8.2014 a ako sa dopracoval matematicky a skutkovo k úroku z omeškania zo sumy 6 172,40 € od 26.8.2014 do 31.8.2014, ktoré tvoria predmet sporu. Súd nie je povinný podľa § 132 ods. 2 sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia z pripojených dôkazov, výpisov z účtu a sám namiesto žalobcu, právne zastúpeného, robiť matematický výpočet, aby bol preukázateľný pre súd i pre žalovaného. Vzhľadom k 78 sporom, ktoré má žalobca na totožnom skutkovom základe proti žalovanému za rôzne časové obdobia, neposkytol ani rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých by mohol súd ustáliť, či predmet sporu vo veci 4C/32/2015 nie je totožným predmetom sporu s ostatnými konaniami, či nie je daná prekážka litispendencie alebo prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú súd musí skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej moci. Z neprehľadnej situácie, ktorú vedome a cielene vytvoril žalobca, nemožno uvedené zákonné podmienky postupu konania preskúmať zo strany súdu. Žalobca tak v žalobe uviedol skutkové tvrdenia, z ktorých nie je možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Keďže žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo zvyšku pôžičky zo dňa 20.1.2012 v pôvodne poskytnutej sume 12 000 €, bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal nielen vznik zmluvy, existenciu dlhu žalovaného v uvedenej výške ku dňu jeho uznania, ale aby zároveň podrobne špecifikoval a preukázal úhradu jednotlivých peňažných súm zo strany žalovaného a zostatok dlhu, spôsob výpočtu úrokov z omeškania za príslušné časové obdobie. Žalobca tak neprezentoval v konaní skutočnosti, z ktorých by bolo možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť ním uplatneného nároku. Keďže v konaní bolo uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania, bolo na žalobcovi, aby podrobne špecifikoval peňažnú sumu, ktorú voči žalovanému uplatnil, a to z hľadiska výšky splatnosti tejto sumy i právneho dôvodu vzniku. V konaní predložil nepostačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré nemohli byť základom pre vyhovenie žalobe. Neúplné skutkové tvrdenia museli viesť k zamietnutiu návrhu na začatie konania. Nie je úlohou civilného súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní žalobcu, či snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v podaniach údaje na účely vyhovenia žalobe. V civilnom konaní platí zásada, ktorá ukladá strane konania, ktorá tvrdí určitú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v konaní. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno (v tomto smere súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline 6Co/660/2015 zo dňa 16.12.2015, 6Co/358/2015 zo dňa 28.10.2015 v totožných veciach).

7. Trovy konania: Žalobca bol v konaní neúspešnou stranou konania v rozsahu 100 %. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, súd však o základe nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci bol úspešnou stranou konania, pretože náhradu trov konania neuplatnil návrhom a zo spisu nevyplýva, že by mu vznikli trovy konania (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 . V tomto smere súd poukazuje aj na neúčelnosť vynaložených trov konania. Príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvorí predmet tohto sporu, v nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka musí sledovať právny režim veci samej. Za účelne uplatnený nárok súd považuje, keď istina vo výške 12 000 € spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti istiny 12 000 € až do zaplatenia je uplatnená v jednom konaní. V takom prípade podľa § 7 ods. 2 poplatkového zákona cena príslušenstva by bola základom pre poplatok len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. Ak príslušenstvo je vymáhané spolu s istinou, nie je základom pre vyrubenie súdneho poplatku. Keďže v nadväznosti na článok 11 ods. 3 všeobecných zásad súd predpokladá, má právo predpokladať, že advokát je znalý práva, tak má právo predpokladať aj to, že je znalý advokát uvedenej skutočnosti, že v prípade, ak by uplatnil žalobou istinu s príslušenstvom, príslušenstvo by nebolo spoplatnené. Súd teda má právo predpokladať, že advokát tak postupoval účelovo, účelovo vymáhal po častiach, mesiac čo mesiac, úrok z omeškania od žalovaného. Podľa článku 5 všeobecných zásad ide o zjavné zneužívanie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Tým, že žalobca účelovo uplatňuje úrok z omeškania po jednotlivých častiach, neúmerne a zámerne zvyšuje trovy konania vo svoj prospech. Zvyšuje trovy konania žalovaného čo do zaplateného súdneho poplatku i čo do náhrady trov právneho zastúpenia. Z lustrácie súdu, ktorú zabezpečil do súdneho spisu, vyplýva 78 sporov totožných strán konania na základe totožného skutkového základu (čl. 104 - 106 spisu). 78 x 16,50 € (súdny poplatok zo žaloby za čiastkový úrok) = 1 287 €. Takúto sumu na súdnych poplatkoch by žalobca nemusel zaplatiť, keby vymáhal istinu a úrok z omeškania spoločne tak, ako je to považované za účelné vymáhanie nároku v súdnej praxi. Pri počte minimálne dvoch úkonov právnej pomoci vo výške 49,28 €, tak ako je uplatnené vo veci 4C/32/2015, x 78 vylustrovaných sporov = 3 843,84 € titulom trov právneho zastúpenia, ktoré by žalovaný nemusel hradiť, keby žalobca vymáhal pohľadávku účelným spôsobom, efektívnym spôsobom, tak ako je to zaužívané v súdnej praxi, teda istinu s príslušenstvom. Spolu tak v týchto 78 sporoch požaduje bezdôvodne od žalovaného 1 287 € + 3 843,84 € = 5 130,84 €. Ani súdne poplatky, ani trovy konania by právny zástupca žalobcu nemohol účtovať z príslušenstva pohľadávky, pokiaľ by príslušenstvo vymáhal spoločne s istinou, tak ako je to účelné, efektívne a zaužívané v súdnej praxi. Z toho dôvodu uvedenú sumu (súdny poplatok, trovy konania), či už v konaní 4C/32/2015, alebo v ostatných 78 sporoch, je potrebné považovať za neúčelne vynaložené trovy konania slúžiace len na majetkový prospech žalobcu (trovy právneho zastúpenia) a na vytváranie ekonomického tlaku zneužívaním práva podľa článku 5 všeobecných zásad čo do účtovania náhrady trov za súdny poplatok, ktorý by žalovaný inak nemusel platiť pri riadnom a účelnom vymáhaní pohľadávky. Z toho dôvodu súd, aj keď by nebol žalovaný úspešnou stranou konania, žalobcovi by z týchto dôvodov nepriznal náhradu trov konania. V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline 6Co/630/2015 zo dňa 30.11.2015 čo do trov konania. V tomto rozhodnutí čo do trov konania odvolací súd uviedol, že sa zhodol s názorom okresného súdu a nepovažuje trovy vynaložené žalobcom za účelne vynaložené. Žalobca každý mesiac opakovane podáva na súd žalobu na začatie konania proti tomu istému žalovanému Q. U.. Zakaždým sa jedná o totožný nárok z tej istej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.1.2012 vo výške 12 000 €. Tým, že neuplatňuje zostatok pôžičky spolu s príslušenstvom naraz, odvolací súd mal za to, že takéto uplatňovanie nepovažuje za účelne uplatnenie práva, práve naopak, účelom nie je ochrana práv žalobcu, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd nespochybnil právo účastníka konania dať sa zastúpiť v občianskom súdnom konaní advokátom. Advokát však má vykonávať službu klientovi tak, aby mu zbytočne nezvyšoval trovy konania. Je povinný riadiť sa pokynmi klienta, ak sú však pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, nie je nimi viazaný a o tom má klienta poučiť (§ 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení). Advokát je pri výkone advokácie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 2 citovaného zákona). Ďalej v tomto rozhodnutí odvolací súd uviedol, že do žaloby žalobca len vpisuje údaje, napr. len o tom konkrétnom mesiaci, za ktoré žiada priznať úroky z omeškania s uvedením dátumov konkrétneho obdobia a vyčíslením ich výšky do vopred pripraveného textu. Takmer totožné žaloby takto žalobca predložil v niekoľkých desiatkach súdnych sporov. Takúto činnosť nemožno považovať za odborne náročnú, ide o bežné administratívne úkony. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013 zo dňa 19.3.2014,

kde dovolací súd vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Zdôraznil, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnej strane konania, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Strana konania sa preto môže dať zastúpiť v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaloží v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Obdobne Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Sži 6/2014 zo dňa 16.4.2014, podľa ktorého súdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len nástrojom slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany spočívajúceho v zaplatení nákladov na zastúpenie advokátom. S porušením práva na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy SR a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa jej článku 47 preto nie je také rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkov náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, lebo ich nevyhodnotí ako účelne vynaložené. Pritom pravidlo, podľa ktorého možno úspešnému účastníkovi priznať len náhradu účelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na akékoľvek náklady konania, teda aj náklady spojené so zastupovaním advokátov (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty). Za účelne vynaložené náklady možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä zneužitím práva na zastúpenie advokátom (pozri aj nález Ústavného súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. I. ÚS 988/12). Z rozhodnutia odvolacieho súdu 6Co/630/2015 zo dňa 30.11.2015 v totožnej veci za iné časové obdobie ďalej vyplýva, že žalobca mohol svoje úroky z omeškania z pohľadávky, ktorú má voči žalovanému, uplatniť na súde jedenkrát (jednou žalobou) za obdobie od prvého dňa omeškania až do zaplatenia žalovanej istiny. Len v takom prípade by z jeho strany išlo o účelne vynaložené trovy konania, ktorých plná náhrada voči žalovanému by mu prináležala. V danom prípade však ide o neúčelne vynaložené trovy konania, pretože opakovane a zbytočne platený súdny poplatok a opakovane a zbytočne hradené trovy právneho zastúpenia je povinný znášať jedine žalobca a nie žalovaný. Súd má priznať len trovy konania, ktoré boli nevyhnutné na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V tomto smere odvolací súd poukázal aj na tú skutočnosť, že trovy konania presahujú samotnú pohľadávku. Aj v tomto spore 4C/32/2015 trovy konania predstavujú 65,78 €, a to len trovy právneho zastúpenia, k tomu súdny poplatok 16,50 €, spolu 82,20 €, kým vymáhaný úrok, vymáhaná pohľadávka je 45,57 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.