Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/239/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa:

K. K., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom J. Milca 11, Žilina a otec: N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. sumou 100 € Eur mesačne od 1.8.2013 do 31.10.2016, k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2013 do 31.10.2016 v sume 3 900 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

III. Vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 31. 7. 2013 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, ktorým návrhom ho žiadala zveriť do osobnej starostlivosti, výživné určiť vo výške 300 € mesačne od júla 2012 s tým, že stretávanie otca s maloletým by bolo neobmedzené. Dňa 11. 7. 2017 matka vzala návrh na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a úpravu styku otca s maloletým na čas do rozvodu manželstva späť. Súd vzhľadom na súhlas ostatných účastníkov konania a kolízneho opatrovníka v tejto časti konanie zastavil.

2) Súd rozsudkom č. k. 15P/239/2013-266 zo dňa 19. 8. 2016 rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil. Tento rozsudok v časti rozvodu a zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2016. Proti neurčeniu výživného podala odvolanie matka. Krajský súd vrátil vec bez rozhodnutia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie za účelom vysporiadania sa s časťou konania, v ktorej doteraz nebolo rozhodnuté, teda o úprave

rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, ktoré konanie sa viedlo spojené s konaním o rozvod manželstva.

3) Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

4) Podľa § 225 ods. 2CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

5) Týmto dopĺňacím rozsudkom súd teda rozhoduje o zvyšnej časti predmetu konania, t. j. o úprave výživného k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva.

6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a následne rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

7) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

8) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá a druhá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

9) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

10) V čase podania návrhu účastníci žili v spoločnej domácnosti, avšak otec si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému v zodpovedajúcom rozsahu, čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému súdnou cestou. Súd tiež konštatuje, že otec určité obdobie pred podaním návrhu nežil v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým, následne na určité obdobie sa znovu prisťahoval a potom opätovne domácnosť opustil v priebehu nezisteného obdobia roku 2015.

11) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13) Čo sa týka návrhu matky na úpravu výživného v období od novembra 2012 do júla 2013, súd nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, ktoré by matke bránili takýto návrh si podať. Taktiež je nutné poukázať, že v období od novembra 2012 do apríla 2013 otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletého sumou 100 € respektíve 150 € mesačne, pričom v tomto čase nežil s matkou v spoločnej domácnosti. Následne v máji 2013 sa znovu do domácnosti prisťahoval a spoločne s matkou sa formou striedavej starostlivosti začali starať o maloletého s tým, že ešte naďalej bývali v spoločnom dome. Preto nebol dôvod upravovať výživné pred podaním návrhu, a preto v tejto časti (čo do obdobia ) súd návrh matky zamietol.

14) Čo sa týka výživného po podaní návrhu, súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že otec sa nepodieľal na výžive maloletého v takom rozsahu ako by zodpovedalo jeho možnostiam a schopnostiam, preto bolo na mieste výživné mu určiť. Pokiaľ súd určoval výživné do konca mesiaca október 2016, bolo tomu z dôvodu, že výživné je splatné vopred, za celý mesiac, teda tomu tak malo byť aj v mesiaci október 2016. Súd považoval za prílišný formalizmus, pokiaľ by výživné určil len do dňa 28. 10. 2016,

keď nadobudol právoplatnosť rozsudok prvostupňového súdu v časti rozvodu manželstva účastníkov. Tento rozdiel dvoch dní však súd kompenzoval otcovi ako povinnej osoby aj tým, že výživné určil až odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu, t. j. od 1. 8. 2013.

15) Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17) V období od mája 2013 do septembra 2013 otec prispel celkovo na domácnosť len sumou 132 €. Následne od októbra 2013 do decembra 2014 (s výnimkou mesiacov 11/2013 a 11/2014) prispieval na inkaso 85 až 90 € mesačne s tým, že počas celého uvedeného obdobia prebýval v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým. V roku 2015 prispieval na inkaso 70 až 85 € mesačne a od januára 2016 v priemernej sume 49 € mesačne s tým, že v presne nezistenom období roku 2015 sa už zo spoločného domu odsťahoval.

18) Vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil v tom smere, že jednak otec zabezpečoval bývanie pre maloletého, keďže tento býval v rodinnom dome, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva rodičov (každému v 1-ine), jednak prispieval aj na bytové potreby maloletého. Počas obdobia, keď užíval uvedenú nehnuteľnosť, prispieval totiž na jej prevádzku približne v dvojnásobnej sume ako v období, keď sa odsťahoval. Preto súd za celé uvedené obdobie mohol uvedený príspevok otca na bývanie (nehnuteľnosť) vyhodnotiť ako relatívne rovnaký s tým, že odsťahovanie otca muselo mať za následok aj čiastočné zníženie prevádzkových nákladov nehnuteľnosti. Súd má za to, že vykonávať podrobné dokazovanie ohľadne výšky nákladov na prevádzku rodinného domu je nehospodárne a neúčelné, presahujúce rámec nevyhnutného dokazovania za účelom určenia vyživovacej povinnosti povinnej osobe, s prihliadnutím k tomu, že určitá časť nákladov je fixná bez ohľadu na počet osôb, ktoré nehnuteľnosť užívajú, resp. sú takého náklady nevyhnutné na zachovanie hodnoty nehnuteľnosti (napríklad istý stupeň vykurovania rodinného domu, keď minimálne temperovanie nehnuteľnosti je nutné pre zachovanie jej hodnoty a predchádzanie škodám); súd by tiež musel skúmať jednotlivé zložky prevádzkovania nehnuteľnosti, fixné náklady, pohyblivé náklady, zvažovať rozsah pobytu jednotlivých členov domácnosti v rodinnom dome a podobne, ďalej by musel vyhodnocovať nevyhnutný podiel jednotlivých spoluvlastníkov na údržbe nehnuteľnosti a podobne.

19) Vzhľadom k uvedenému súd príspevky otca na nehnuteľnosť posúdil zjednodušene, komplexne za celé obdobie, a vyhodnotil teda, že uvedený príspevok otca na domácnosť bol v zásade rovnaký počas celého rozhodného obdobia, teda do 50 € mesačne po odpočte pravdepodobných nákladov výslovne súvisiacich s jeho prítomnosťou v dome a užívania veci. Súd uvedené okolnosti ohľadne zabezpečovania bývania maloletému vrátane príspevku na zabezpečenie domácnosti premietol aj do výšky určeného výživného.

20) Ďalej súd musel prihliadnuť k tomu, že od mája 2013, keď sa otec opätovne nasťahoval do domácnosti, rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletého spoločne, i keď súd musel konštatovať, že

podľa jeho názoru nešlo o takú formu striedavej starostlivosti rodičov ako ju predpokladá zákon. Maloletý totiž po celé rozhodné obdobie (a deje sa tak aj po rozvode manželstva) vždy prespáva v domácnosti matky. Otec mu zabezpečuje stravovanie vrátane stravovania v škole len počas nepárnych týždňov, keď ho má v starostlivosti. V danom čase trávi maloletý v domácnosti otca cez pracovné dni poobedia až po 16. hodine, avšak večer sa vždy vracia k matke, nakoľko ranné dochádzanie do školy z aktuálneho bydliska otca by bolo pre maloletého nekomfortné; počas víkendov sa o neho otec stará po celý čas. Súd teda musel prihliadnuť k tomu, že prevažná časť zodpovednosti zostávala naďalej na matke, respektíve túto zabezpečovala ona prostredníctvom iných osôb (napríklad starej matky). Je to však tiež okolnosť, ktorú súd do výživného premietnuť musel. Taktiež súd musel prihliadnuť, že otec v rozhodnom období najmä v roku 2013 až 2015 nezabezpečoval počas letných prázdnin dovolenky pre maloletého, prípadne aj rozsah jeho starostlivosti bol poznačený v tom čase zlým vzťahom s matkou maloletého.

21) Pokiaľ súd nevyhovel návrhu otca na vykonanie dôkazu výsluchom maloletého, je to aj z dôvodu, že ide o obdobie roku 2013 až 2015, z čoho je zrejmé, že maloletý by si nepamätal všetky okolnosti a súvislosti, pričom súčasne súd nepovažoval za sporné, že otec maloletému zakupoval stravu, ošatenie a prípadne aj iné aktivity a potreby a venoval sa mu. Tiež je nutné poznamenať, že maloletý by bol pod tlakom rodičov, pretože už počas konania verbalizoval ochotu byť zverený do striedavej starostlivosti, aby „sa rodičia nehádali“. Teraz sa nesúhlasí s prípadným zrušením striedavej starostlivosti z obavy, že otec by ho následne už nechcel kontaktovať, nechcel sa s ním stretávať. Preto súd maloletého nevypočul; súčasne ani nevykonal dôkaz fotografiami a videami otca s maloletým počas jeho starostlivosti, pretože jeho starostlivosť nepovažoval za spornú; výnimkou je snáď len obdobie po podaní návrhu na rozvod manželstva a obdobia pred ním, keď otec vzhľadom na exkaláciu napätia medzi ním a matkou sa v domácnosti zdržiaval menej.

22) Súd pre úplnosť dodáva, že v prípade spornosti pokiaľ by to uznal za potrebné, mohol vykonať dokazovanie aj preskúmaním podrobných výdavkov, ktoré v rozhodnom období otec údajne na maloletého vynaložil a o ktorých aj predložil listinné dôkazy. Súd však považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie všetkými uvedenými potvrdeniami.

23) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

24) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

25) Na základe vlastnej praxe súd totiž zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V

konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

26) V danej veci maloletý dosahuje mierny nadštandard priemernej sociálnej skupiny, nakoľko jeho otec má nadštandardný príjem, obaja rodičia vlastnia majetok - spoločnú nehnuteľnosť nezaťaženú úverom a užívajú osobné motorové vozidlo. Maloletý bol v rozhodnom skúmanom období v pubertálnom veku od 10 do 13 rokov v rozhodnom období a chodil na druhý stupeň základnej školskej dochádzky. Je dyslektik a dysgrafik, psychiky zle znášal rozvod manželov, preto s ním bolo nutné chodiť k psychológovi, inak je zdravý. Maloletý je športovo aktívny, jazdí na kolobežke (náklady 360 € na 2 kolobežky), lyžuje (uvedenú aktivitu zabezpečuje otec). Má vzhľadom na svoj vývoj zvýšenú spotrebu na stravu. Bežné výdavky súd vyčíslil vo výške 300 € mesačne (strava 180 €, ošatenie 30 €, hygiena 10 €, škola 30 €, záujmy, šport, kultúra 50 €). Medzi ďalšie oprávnené výdavky maloletého možno zarátať aj rekreácie, letné tábory a dovolenky vo výške 700 € ročne.

27) Matka je stabilne zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom 668 € v období od júla 2014 do apríla 2016 a s mesačným čistým príjmom 580 € v období od januára do augusta 2013 a od mája 2016 do októbra 2016. Matka navštevuje psychiatra, užíva antidepresíva (náklady 20 €/ tri mesiace), inak je zdravá, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Symbolický príjem má z predaja kozmetiky.

28) V danom prípade súd vyhodnotil, že pomery otca sú podstatne lepšie ako pomery matky, a preto mal za to, že aj v prípade určenia striedavej starostlivosti je nutné, aby otec prispieval matke na výživu maloletého. V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, na základe mandátnej zmluvy vykonáva činnosť obchodného riaditeľa. Z potvrdení daňového úradu mal súd preukázané, že otec mal v roku 2012 príjmy zo živnosti 30.267 € a výdavky 24.737 €, v roku 2013 príjmy 28.484 € a výdavky 22.925 €, v roku 2014 príjmy 26.942 € a výdavky 22.284 €, v roku 2015 príjmy 26.620 € a výdavky 19.669 €, v roku 2016 príjmy 26.532 € a výdavky 20.168 €. Teda v rozhodnom období mal priemerné hrubé príjmy 2.200 až 2.500 € mesačne. Otec si uplatňoval preukázateľné výdavky, ktoré v prevažnej väčšine spočívali v nákladoch na pohonné hmoty a prevádzku osobného motorového vozidla a príležitostne z nákladov na administratívne služby a počítačovú techniku.

29) V súvislosti s uplatňovanými preukázateľnými výdavkami aj súd rovnako ako právna zástupkyňa matky musí konštatovať, že otec si v daňových výdavkoch uplatňuje približne trojnásobne výdavky na pohonné hmoty, než zodpovedá ním tvrdenej spotrebe automobilu a rozsahu jázd, ktoré mesačne vykonával. Otec si uplatnil výdavky 80 až 90 € približne každý druhý deň ako dopĺňanie pohonných hmôt, avšak aj pri spotrebe 11 litrov/100 km pri priemernej počte najazdených 3.000 km mesačne a pri priemernej cene pohonných hmôt 1,2 €/ liter by ročné náklady na pohonné hmoty mali predstavovať 4.750 €. V neposlednom rade musí súd konštatovať, že otec koná nehospodárne pretože pri ňom tvrdenej nutnosti častého cestovania využíva automobil, ktorý má vysokú spotrebu, pričom by bolo pre neho výhodnejšie zakúpiť si iné možno aj menšie vozidlo s menšou spotrebou a tým znížiť svoje náklady. Keďže otec pracuje ako obchodný riaditeľ vyhľadávajúci nové zákazky, súd akceptuje, že gro jeho činnosti tvorí cestovanie, preto nepovažuje za dostatočne odôvodnené, že otec potreboval zakúpiť notebook v hodnote 940 € pri svojej činnosti, resp. je bežné, že akéto náklady prepláca firma, pre ktorú riaditeľ pracuje, respektíve táto poskytuje takého vecné plnenia. Súd mal tiež pochybnosti o správnosti uplatňovaných výdavkov v daňovom priznaní aj z toho dôvodu, že priemerný daňový základ u otca dosahuje 6.000 € ročne, čomu zodpovedá 500 € mesačne, čo je suma hlboko pod ním deklarovanými bežnými osobnými výdavkami. 30) Otec má totiž ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. I.i I., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 21P/97/2016 zo dňa 7.5.2014 vo výške 120 € mesačne s tým, že otec bol zaviazaný splácať aj nedoplatok na zameškanom výživnom v pôvodnej výške 3 600 € v mesačnej splátke 100 €. Otec deklaroval a preukázal ďalšie výdavky, ktoré hradí na maloletého (škola, záujmy 60 € mesačne + dovolenky 300 - 400 € ročne + bežná strava a ošatenie), prispieva pravdepodobne aj na domácnosť u svojej priateľky, u ktorej býva, má vlastné bežné potreby na stravu, ošatenie a hygienu, ktoré súd odhaduje v minimálnej sume 250 € mesačne, ďalej každoročne chodí na dovolenky do nie bežných destinácií (Maurícius v roku 2017, Omán v roku 2016, predtým dvakrát Egypt a Dubaj. Matke tiež prispieval na inkaso 50 až 90 € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že osobné výdavky otca, ktoré nie sú

zahrnuté v daňovom priznaní, ale ktoré mu bežne vznikajú a sám ich deklaruje a preukazuje, prevyšujú ním tvrdený príjem, ktorý vyplýva z daňového priznania. Preto údaje vyplývajúce z daňových priznaní považuje súd za skreslené. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil čistý príjem otca v sume minimálne vo výške 1.300 € mesačne, ktorý zodpovedá aj bežnej čistej mzde obchodného riaditeľa v regióne (prehľad hrubých miezd z <http://www.naseplaty.sk/prehlad-platov/manazment.html>., obchodný riaditeľ mimo Bratislavy má hrubú mzdu 1 750 €, čomu zodpovedá čistá mzda 1 293 €). Minimálne je možné konštatovať, že takýto potenciálny príjem by otec dosiahol ak by svoju činnosť vykonával ako zamestnanec.

31) Vzhľadom na už opísaný priebeh osobnej starostlivosti oboch rodičov, skutočnosti, že maloletý býva v spoločnom rodinnom dome oboch rodičov a otec na prevádzku na tohto domu aj čiastočne prispieval, s tým, že zakupuje maloletému ošatenie, v čase svojej starostlivosti mu zabezpečuje stravu vrátane stravy v škole, venoval sa mu počas voľného obdobia (chodil s ním lyžovať a iným spôsobom sa rekreovať), súd vyhodnotil, že otec by mal prispievať na výživu maloletého matke vo výške jednej tretiny výdavkov vyčíslených vyššie, teda sumou 100 € mesačne. Súd vychádzal z toho, že otec dosahuje dvojnásobný príjem ako matka. V prípade, ak by dieťa bolo zverené len do jej výlučnej starostlivosti a výlučne by zabezpečovala bytové potreby dieťaťa a v rozhodnej časti aj osobnú starostlivosť, súd by určil výživné vo výške minimálne 250 € mesačne. S prihliadnutím na uvedené okolnosti v prospech starostlivosti otca a ním hradené výdavky súd považoval za nutné výživné určiť v uvedenej nižšej výške len na základe čistého pomeru vzájomných príjmov. Súd totiž ustálil, že približne polovicu výdavkov hradí každý z rodičov. Ak matka hradí v priemere 150 € mesačne, je možné spravodlivo od otca požadovať, keďže má dvojnásobné príjmy, aby na dve tretiny uvedených výdavkov (100 €) matke prispel výživným. Každý z rodičov totiž prispieva na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich možností a schopností, nie na polovinu, ako si zrejme myslí otec.

32) Vo zvyšnej časti (čo do výšky výživného) súd návrh matky na určenie výživného zamietol.

33) Pre úplnosť súd dodáva, že výživné bolo určené najmä na podklade vyššie uvedenej úvahy, v snahe o hospodárnosť konania, s cieľom vymedziť jednotlivé povinnosti medzi rodičmi. Vzťahy tak personálne ako aj majetkové sú totiž medzi rodičmi konfliktné a nejasné, dosiaľ nedošlo medzi nimi k vyporiadaniu spoločného majetku, ani k dohode, kto bude hradiť prevádzku nehnuteľnosti, v akom rozsahu, na akom podklade. Práve táto neschopnosť dohodnúť sa v majetkových veciach a konfliktné vzťahy majú za následok ďalšiu neochotu a neschopnosť dohodnúť sa pri naplnení potrieb maloletého. Rodičia nie sú schopní oddeliť rolu partnera od role rodiča a nevyjasnené majetkové vzťahy sa snažia riešiť i cestou výživného na dieťa, čo je neprípustné.

34) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35) Nakoľko otec v rozhodnom období na výživu maloletého matke neprispieval, za zročných 39 mesiacov mu vznikol nedoplatok 3.900 €; tento súd vzhľadom na pomery, možnosti a schopnosti otca opísané vyššie otca zaviazal uhradiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku (vzhľadom na predpokladané odvolanie podané zo strany otca bude mať otec dostatočný čas pripraviť sa na úhradu prípadného nedoplatku).

36) Nakoľko súd nezistil žiadne osobitné okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.