Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov M. R., nar. XX.XX.XXXX, , bytom P. - Y. č. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou L.. Y. Y., advokát, spol. s r.o., so sídlom P. V., X. XXX/X a U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F.. XXX, T., O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. E. U. s. r. o. so sídlom V., F. F. č. XXX, o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. januára 2017, č.k. 11P/121/2016-63, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné otcovi na maloletú M. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne od 01.09.2016, ktoré výživné bude otec zasielať k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné od 01.09.2016 do 31.01.2017 vo výške 650 eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v 55 eur mesačných splátkach, keď prvá splátka je zročná spolu s bežným výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 4P/59/2013 - 31 zo dňa 30.01.2014 v časti o určení výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že výživné na maloletú bolo naposledy upravované na základe dohody rodičov rozsudkom OS Považská Bystrica sp. zn. 4P/59/2013-31 zo dňa 30.01.2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.02.2014 a to tak, že otec sa zaviazal platiť zvýšené výživné 150 € mesačne. V dobe tejto úpravy výživného mal otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré mal zverené do striedavej starostlivosti a platil naňho podľa vlastného vyjadrenia 250 eur mesačne. Otec pracoval v zahraničí s tým, že v zahraničí aj žil, dosahoval príjem podľa vlastného vyjadrenia 1043 eur netto. Pracoval ako domovník - údržbár. Matka v dobe poslednej úpravy výživného bola evidovaná na úrade práce, avšak uviedla, že pracuje na dohodu vo firme v Z. Z., kde dosahuje príjem cca 60 eur mesačne. Okrem maloletej mala vyživovaciu povinnosť k dcére N., na ktorú dostávala od otca tohto dieťaťa 90 eur mesačne. Maloletá M. bola žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pomery na strane maloletej sa od poslednej úpravy výživného značným spôsobom zmenili. Táto je v súčasnej dobe študentkou 2 ročníka strednej školy mimo bydliska. Dennodenne dochádza z obce P. do P.. Venuje sa modelingu. S týmto má matka zvýšené náklady spojené s zakupovaním cestovného lístka - dobíjanie kreditnej karty, zakupovania obedov cca 25 eur podľa počtu stravných dní, taktiež zakupovania rôznych pracovných pomôcok do školy ako sú učebnice a zošity

cudzích jazykov. K zmene pomerov na stane otca a matky v podstate nedošlo. Naďalej aj matka má jednu vyživovaciu povinnosť, aj otec má jednu vyživovaciu povinnosť. Po poslednej úprave výživného súd vychádzal z príjmu otca 1040 eur, čo však súd mal v tomto konaní za preukázané, že toto tvrdenie otca sa pravdepodobne v čase poslednej úpravy výživného nezakladalo na pravde, nakoľko súd mal doklad o tom, že otec zarába skutočne okolo 3200 €. Nepochybne mal taktiež za preukázané, že otec utrpel úraz, avšak bol toho názoru a stotožnil sa s názorom právneho zástupcu matky, že otec má právo a nárok žiadať odškodné jednak od organizátora uvedenej dobročinnej akcie alebo od prevádzkovateľa motorového vozidla, v tomto prípade motorky, ktorá naňho padla. Z tohto dôvodu potom takéto nekonanie zo strany otca je možno vyhodnotiť ustanovením § 75 ods. 1 veta 2, teda že otec nijakým spôsobom si takéto náklady neuplatňoval alebo v prípade, že si uplatňoval toto zamlčal. U matky k zmene pomerov v podstate taktiež nedošlo, čo sa týka majetkového príjmu pri poslednej úprave výživného bola na úrade práce, avšak pracovala na dohodu. V súčasnej dobe má modelingovú firmu, resp. venuje sa modelingu, ale zatiaľ nemá z tohto žiadne príjmy. Túto firmu, resp. túto živnosť si otvorila matka len v roku 2016. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že je možné sa v plnom rozsahu stotožniť s návrhom matky a to, že k zmene pomerov došlo od septembra 2016, teda od kedy maloletá začala navštevovať vyšší ročník strednej školy. Čo sa však týka výživného, súd potom dospel k záveru, že v súčasnej dobe aj vzhľadom na úraz otca nie je možné, aby akceptoval výšku výživného v plnom rozsahu ako žiadala matka a preto výživné upravil na sumu 280 eur, čo je adekvátna čiastka k možnostiam otca a zároveň touto čiastkou budú podstatne zabezpečené potreby dieťaťa. Opatrovník poukázal na tú skutočnosť, že otec na jednej strane platí 250 eur na 3 - ročné dieťa a na druhej strane platí 150 eur na druháčku na strednej škole. Právny zástupca otca k tomu uviedol, že nie je možné porovnať pomery v Nemecku a na Slovensku, kde jeho mladšie dieťa žije. Súd však taktiež dospel k záveru, že keď na jednej strane má otec v Nemecku dieťa zverené do striedavej starostlivosti, z čoho teda súd usúdil, že pravdepodobne sa v rovnakom pomere o toto dieťa stará ako jeho matka a zaviazal sa platiť naň 250 eur je potom potrebné, aby skutočne úroveň týchto dvoch detí bola zachovaná a preto upravil výživné na maloletú M. na výšku 280 eur. Zároveň vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 650 eur, a to za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 a v zmysle § 232 ods. 4 súd povolil toto zameškané výživné otcovi splácať v primeraných mesačných splátkach, ktoré bude schopný popri bežnom výživnom platiť. Právne svoje ro zhodnutie odôvodnil podľa § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa. Domáhal sa jeho zmeny tak, že návrh matky na zvýšenie výživného odvolací súd zamietne, alebo ho zmení tak, že výživné zvýši o nižšiu sumu, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mal za to, že súd nepostupoval správne pri vyhodnocovaní dôkazov vykonaných v súdnom konaní a nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k takej zmene pomerov na strane výdavkov a príjmov pri mal. dcére a jej rodičov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 150 eur na 280 eur. Zdôraznil, že matka nijakým spôsobom nepreukázala zvýšené výdavky na mal. dcéru. Okrem nájomného na byt, ktoré bolo rovnaké ako v roku 2014 nepredložila žiaden dôkaz k výdavkom, týkajúcim sa domácnosti a mal. M.. Svoje tvrdenia o zvýšení výdavkov na mal. M. s porovnaním roku 2014 nepodložila žiadnymi dôkazmi a ostala len v polohe jej tvrdení. Medzi stavom, keď bola dcéra v 8. ročníku na základnej škole a stavom, keď začala navštevovať strednú školu nie je podľa neho žiaden podstatný rozdiel pokiaľ ide o výdavky. Stravuje sa rovnako, síce dochádza, ale vlak je zdarma. Ak potrebuje nejaké knihy, tak uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná a aj keby, isto sa nejedná o nejakú vysokú sumu, ktorá by ovplyvnila výšku výživného. Skutočnosť, že má dcéra o tri roky viac, sama o sebe nestačí na to, aby súd zvýšil výživné o 130 eur. Na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že v porovnaní s rokom 2014 nedosahuje žiaden príjem a je odkázaný na pomoc od štátu, ktorá ale ani zďaleka nepokrýva jeho nevyhnutné náklady. Len vďaka pomoci svojich rodičov je schopný uhrádzať aspoň základné výdavky. Na rozdiel od matky sa vždy snažil konať tak, aby mal čo najvyšší príjem. To sa ale nedá povedať o matke, ktorá za celý život poriadne nepracovala a stále sa spolieha len na pomoc od iných. Matka nerobí nič preto, aby zvýšila svoj príjem, čo mal súd pri rozhodovaní zohľadniť. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že mu mal vzniknúť nárok na poistné plnenie alebo odškodné a pokiaľ si ho neuplatnil, tak túto skutočnosť vyhodnotil v jeho neprospech, keď svoje nároky si riadne uplatnil a dostal titulom poistného plnenia menej ako 1000 eur. Zdôraznil, že osoba, ktorá nehodu a jeho zdravotné problémy spôsobila pri nehode umrela a motorka patrila jemu. Považoval za neadekvátne porovnávanie výživného na dieťa v Nemecku a na Slovensku. Suma 250 eur neznamená v Nemecku to, čo na Slovensku a za uvedenú sumu si v Nemecku možno dovoliť oveľa menej ako na Slovensku.

Namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, že výdavky na mal. dcéru sa zmenili podstatným spôsobom, keď z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplýva. Na druhej strane súd tvrdí, že na jeho strane k zmene nedošlo, čo je ale v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli v konaní vykonaným dokazovaním preukázané. Súd ignoroval jeho zdravotný stav, problémy, ktoré si nespôsobil a samotnú skutočnosť, že už skoro rok je bez príjmu. Jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky, pričom to, že matka už niekoľko rokov nemá žiaden oficiálny príjem súd neriešil. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho tvrdeniami sa nestotožňuje, tieto považovala zo strany otca za účelové a nepravdivé v snahe docieliť, aby platil čo najmenej. Mala za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je zvýšené výživné platiť, nakoľko to odôvodňujú jeho osobné a majetkové pomery. Na ďalšie mal. dieťa, ktoré má v striedavej starostlivosti platí 250 eur , pričom potreby tohto dieťaťa vzhľadom na jeho vek by takúto výšku neodôvodňovali.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že jeho majetkové a osobné pomery mu neumožňujú platiť výživné v takej výške, ako určil súd. Trval aj na tom, že matka nepreukázala zvýšenie nákladov na domácnosť a na dcéru a preto ani nepreukázala dôvodnosť zvýšenia výživného. Výška nákladov na život v Slovenskej republike a v Nemecku je neporovnateľná, keď len za škôlku platí s matkou syna R. 400 eur mesačne, takže on platí polovicu a matka dieťaťa polovicu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane mal. M. značným spôsobom zmenili, keď táto je v súčasnosti študentkou 2. ročníka strednej školy mimo bydliska, dennodenne dochádza z obce P. do P., venuje sa modelingu. Matka maloletej má zvýšené náklady spojené so zakupovaním cestovného lístka, zakupovaním obedov cca 25 eur, zakupovaním rôznych pracovných pomôcok do školy. Konštatoval, že k zmene pomerov na strane otca a matky v podstate nedošlo, obaja majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka dieťaťa má v súčasnosti modelingovú firmu, túto živnosť si založila v roku 2016, avšak z nej nemá zatiaľ žiadne príjmy. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z príjmu otca 1040 eur, avšak podľa názoru súdu, toto tvrdenie otca bolo v čase poslednej úpravy výživného nepravdivé, nakoľko súd mal doklad o tom, že otec zarábal skutočne okolo 3200 eur. V júni 2016 otec utrpel úraz pri dopravnej nehode, v súčasnosti sú jeho jediným príjmom nemocenské dávky v sume 1400 eur mesačne. Podľa názoru súdu otec má právo a nárok žiadať odškodné v súvislosti s úrazom od organizátora dobročinnej akcie, alebo od prevádzkovateľa motorového vozidla. Okrem mal. M. má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. R., ktorý je zverený do striedavej osobnej starostlivosti, otec platí výživné na mal. R. vo výške 250 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec platí nájomné 690 eur, zálohu na energie 110 eur mesačne, zdravotné poistenie 517 eur mesačne, náklady spojené s liečbou 230 eur mesačne, ďalej má náklady na stravu a iné nepravidelné výdavky. Z výsluchu svedka P. T. mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že rodičia poskytli otcovi mal. M. finančnú pomoc vo výške 10.000 eur na krytie životných potrieb. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že na strane mal. M. došlo k zmene pomerov od septembra 2016, kedy maloletá začala navštevovať vyšší ročník strednej školy. S prihliadnutím na súčasné pomery na strane otca, ako aj odôvodnené potreby mal. M. považoval za primerané zvýšiť výživné zo sumy 150 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016. Pri rozhodovaní prihliadal tiež k tej skutočnosti, že keď na jednej strane má otec v Nemecku dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a zaviazal sa naň platiť výživné 250 eur mesačne, je potrebné, aby úroveň mal. M. a mal. R. bola zachovaná a preto upravil výživné na mal. M. na výšku 280 eur mesačne.

8. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako

aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca na mal. M. zo sumy 150 eur na sumu 280 eur mesačne od 01.09.2016. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

10. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva nasledovné:

11. V súvislosti s námietkou otca v podanom odvolaní, že na strane mal. M. nedošlo k podstatnej zmene pomerov odvolací súd uvádza, že v čase poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.01.2014, č.k. 4P/59/2013-31) bola mal. M. žiačkou 8. ročníka základnej školy, matka maloletej okrem bežných výdavkov spojených s návštevou školy nemala zvýšené náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletú. V súčasnosti je mal. M. vo veku 17 a pol roka, od 01.09.2016 navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy v P., kde dennodenne cestuje z obce P.. Matka má zvýšené náklady spojené s cestovným z obce P. do Púchova vo výške 30 eur mesačne, za obedy v škole platí stravné 25 eur mesačne, taktiež má zvýšené náklady v súvislosti so zakupovaním rôznych pracovných pomôcok do školy ako sú učebnice a zošity cudzích jazykov, dcére kúpila počítač. Mal. M. sa venuje modelingu, v súvislosti s týmto má matka náklady približne 50 eur mesačne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pomery na strane mal. M. sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného podstatne zmenili, v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu, matke vzrástli náklady na zabezpečenie jednak jej základných odôvodnených potrieb - stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, ako aj na uspokojovanie jej sociálnych potrieb- vzdelávanie, kultúrnych a športových aktivít, ako aj ďalšie náklady súvisiace s jej mimoškolskými aktivitami. Matka maloletej v priebehu konania jednotlivé potreby mal. M. špecifikovala, pričom náklady uvedené matkou a ustálené súdom prvej inštancie sú aj podľa názoru odvolacieho súdu primerané jednak fyzickému veku maloletej, plneniu školskej dochádzky, záujmovým aktivitám pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletú.

12. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že matka nerobí nič pre to, aby si zvýšila svoj príjem, k tomu je potrebné uviesť, že matka od apríla 2016 podniká na základe živnostenského oprávnenia, zatiaľ však z tejto živnosti nemá žiaden príjem. Matka má okrem mal. M. ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k dcére N., ktorá má 10 rokov, na ktorú poberá výživné vo výške 90 eur mesačne. Žije sama s deťmi v prenajatom byte, za ktorý hradí mesačne 250 eur nájomné. Matka mal. M. zabezpečuje maloletej bývanie, čím si sčasti plní vyživovaciu povinnosť a okrem toho časť svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje aj osobnou starostlivosťou. K odvolacej námietke otca uvedenej v odvolaní, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že utrpel úraz a v porovnaní s rokom 2014 nedosahuje žiaden príjem z pracovnej činnosti, odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že otec v dôsledku dopravnej nehody utrpel vážne zranenie, je dlhodobo práceneschopný, avšak poberá nemocenské dávky vo výške 1400 eur. Otec sám uviedol, že má našetrené úspory, z ktorých si hradí nevyhnutné životné potreby a od svojich rodičov dostal finančnú pomoc vo výške 10.000 eur. Odvolací súd nespochybňuje, že životné náklady v Nemecku sú podstatne vyššie v porovnaní so životnými nákladmi na Slovensku, avšak pokiaľ je otec schopný v súčasnosti platiť zo svojho príjmu výživné vo výške 250 eur na ďalšie dieťa - 3-ročného R., ktorého má zvereného do striedavej osobnej starostlivosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné na mal. M. vo výške 280 eur mesačne od 01.09.2016. Odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletej, že výška zvýšeného výživného určená súdom prvej inštancie je neprimeraná. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodené potreby dieťaťa, na strane ktorého dochádza tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov.

13. Pokiaľ otec v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s jeho nárokom na vyplatenie poistného plnenia, k tomu je potrebné uviesť, že z výsluchu svedka P. T. vyplýva, že otcovi bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 825 eur. Aj keď

otec nedoložil súdu prvej inštancie na preukázanie svojho tvrdenia o vyplatení poistného plnenia žiaden dôkaz, samotná táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Za tohto stavu bolo odvolanie otca nedôvodné.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).