Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-378-2017.pdf
PDF · 95.67 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/378/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, W. A. XX, XXX XX W. A., zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.166,53,- Eur s príslušenstvom, vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 41605/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2Er/737/2015-43 zo dňa 12. decembra 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2Er/737/2015-43 zo dňa 12. decembra 2016, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 30.10.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, združenie arbitráže a mediácie v Bratislave, č.k. SR 19155/14 zo dňa 14.04.2015. Povinný v predmetnej veci podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný svoj návrh odôvodnil tým, že oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje svoju pohľadávku zo zmenky uzavretej na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe už vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý bol vydaný na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky oprávneného a rozhodcovská zmluva zo dňa 19.12.2013. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský, aj keď je dlžník v predmetnej zmluve označený dvojako, a to ako fyzická osoba nepodnikateľ (meno, priezvisko, trvalý pobyt, rodné číslo, číslo OP) a aj ako fyzická osoba podnikateľ (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Súd prvej inštancie dospel k názoru, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovská zmluva mala povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Rozhodcovskú zmluvu a aj zmluvu o úvere posúdil súd ako neprijateľnú. Keďže je v predmetnej exekučnej veci exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky (v zmluve chýba úroková sadzba, RPMN a sankcia, t.j. priznaný zmenkový úrok 0,25 % denne predstavuje po prepočte na rok až 91,25 %), na neplatnosť rozhodcovskej doložky a na obmedzenie, resp. neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Vzhľadom k
tomu, že exekúciu zastavil, v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti výroku uznesenia o zastavení exekúcie.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom ako fyzickou osobou - podnikateľom zmluvu o úvere. Preto podľa jeho názoru nie je možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon podnikania, pričom povinný nijako nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Povinný zároveň pri podpise zmluvy o úvere vystavil blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal, pričom mal vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Takto dojednaná výška úrokov nie je podľa názoru oprávneného neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. K rozhodcovskej doložke uviedol, že táto je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Uviedol, že nikdy nežiadal oprávneného na poskytnutie podnikateľského úveru. Pri podpise zmluvy od neho oprávnený nežiadal predloženie dokladov o jeho podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy má za následok neprípustnosť exekúcie, nakoľko takýto rozsudok je právne nezáväzný a materiálne nevykonateľný. Povinný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 07.09.2015 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 13.10.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 19155/14 zo dňa 14.04.2015. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 19.12.2013 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. V predmetnej zmluve je povinný identifikovaný duplicitne, a to jednak ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením mena, priezviska, adresy trvalého bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a jednak ako fyzická osoba podnikateľ konkretizovaný obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie (IČO). Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Dňa 19.12.2013 bola zároveň vystavená neúplná zmenka. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 30.10.2015. Dňa 10.02.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. K jeho podaniu sa dňa 15.06.2016 vyjadril povinný. Dňa 06.04.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016.
6. Odvolací súd v zmysle uvedeného poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, v ktorom vyslovil, že „...ústavný súd odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ Odvolací súd teda pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy.
7. Zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenia znevýhodňujúce dlžníka. Obsah zmluvy zároveň nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektmi. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári a všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.
8. Je povinnosťou veriteľa - oprávneného preukázať, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi - povinnému poskytnuté na účel podnikania. Aj v prípade, že je povinný v zmluve identifikovaný IČO-m, nie je možné automaticky vyvodiť, že pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere nemožno jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že povinný uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a to vzhľadom na už vyššie uvedené dvojaké označenie povinného.
9. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Oprávnený v odvolaní uviedol, že finančné prostriedky poskytol povinnému na účel podnikania. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné za danej situácie uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07).
11. Odvolaciemu súdu sú známe prípady, keď spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery bez bližšieho zisťovania do zmluvy o úvere uviedli, že finančné prostriedky dlžníkovi poskytli na účel podnikania, a to len z toho dôvodu, že žiadateľ o úver mal živnostenské oprávnenie.
12. V závere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že živnostenský register je verejne dostupný zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list, takže aj informácie identifikujúce povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra. Naopak, údaje identifikujúce povinného ako fyzickú osobu nie sú verejne prístupné a je ich možné získať len z dokladov, ktoré povinný poskytol pri vybavovaní zmluvy o úvere, napr. občiansky preukaz, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy o úvere použitý nie len na identifikáciu, či ide o totožnú osobu ako predložila živnostenské oprávnenie, ale údaje z občianskeho preukazu boli do zmluvy o úvere priamo zahrnuté (napr. rodné číslo, číslo OP).
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
17. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
18. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
19. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
20. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ v zmysle Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ
- oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Rozhodcovský súd sa však nezaoberal obsahom zmluvy o úvere, ktorá bola všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
23. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.
24. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).