Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti o maloletú X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G., B. č. XXXX/X zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov matky C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. č. XXXX/X a otca W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. č. 713/7, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.februára 2017, č. k. 11P/6/2016-195 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v poradí druhým súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.augusta 2009 č. k. 7P 4/2009, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k maloletej X. vo výške 57 eur tak, že toto výživné zvýšil na čiastku 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vopred, najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky súčinnosťou od 01.09.2015. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2017 vo výške 731 eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur, vždy spolu s bežným výživným k rukám matky, pod stratou výhody splátok od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia. V odôvodnení uviedol, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otca na maloletú X. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.augusta 2009, č. k. 7P/4/2009 vo výške 57 eur mesačne. Zameškané výživné za dobu od 25.09.2008 do 31.08.2009 vo výške 638,47 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 16 eur od mesiaca októbra 2009, vždy do 15- teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade vynechania jednej splátky. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 19CoP 74/2009. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že výživné v sume 57 eur je primerané vzhľadom na pomery na strane otca maloletej, ktorý bol v tom čase už nezamestnaný, pričom v obdobiach prechodnej zamestnanosti vykonával práce predavača v stánkoch s občerstvením, dočasne bol práceneschopný opakovane a vedený na úrade práce. V tom čase mohol dosahovať príjem pri zásade potencionality od 278,56 eur do 414,79 eur. Otec bol v čase od 29.12.2004 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Maloletá nastúpila v septembri 2015 do 1.ročníka základnej školy, s čím boli zvýšené náklady. Na týchto nákladoch sa podieľala len matka. Matka mala zvýšené náklady aj so zdravotným stavom maloletej, ktorá je alergik a potrebuje finančné prostriedky aj na doplatky na liekoch. Matka hradila všetky výdavky zo svojho príjmu. Matkina priemerná mesačná mzda bola 583,41 eur, okrem toho iný príjem nemala a má len jednu vyživovaciu povinnosť. Žila s priateľom v spoločnej domácnosti. Čo sa týka otca, tak otec pracoval len príležitostne, na výživu maloletej neprispieval. Otec pracoval len príležitostne a dosahoval príjem od 270,56 eur do 314,79 eur. Otec má tiež len jednu vyživovaciu povinnosť. Má len stredoškolské

vzdelanie, gymnázium, teda všeobecného charakteru a mohol by vykonávať aj robotnícku profesiu, aby zabezpečil primeranú výživu na maloletú a takisto aj zvýšil si svoju životnú úroveň. Otec tvrdil, že hľadal si prácu cez internet, ale žiadnym požiadavkám nevyhovoval, pričom prácu mimo Prievidze si nehľadal, pretože nemal finančné prostriedky na dopravu, aby sa zúčastnil výberových konaní, resp. si hľadal prácu mimo a tým by musel zaplatiť poplatok na cestovnom. Otec tvrdil, že na jeho strane nedošlo k zmene pomerov, nakoľko je aj naďalej evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, jeho mesačný príjem je len z dohody o pracovnej činnosti a to nepravidelný, nakoľko pracoval od septembra do novembra 2015 každý mesiac a jeho príjem činil 73,91 eur za každý mesiac, v decembri 2015 103,54 eur a za obdobie január až február 2016 poberal dávku vo výške 61,60 eur. Otec okrem dávky v hmotnej núdzi poberá aj odmenu na základe dohody o pracovnej činnosti, jeho čistý príjem je 49,11 eur. Súd doplneným dokazovaním zistil z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana Prievidza zo dňa 13.10.2016, že otec je aj naďalej evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 29.12.2004 a evidencia trvá doposiaľ. Úrad práce v tejto správe súdu oznámil, že v období od roku 2010 boli schopní ponúknuť otcovi maloletého dieťaťa pracovné miesto podľa aktuálnej ponuky voľných pracovných miest s prihliadnutím na jeho schopnosti, vzdelanie a zdravotný stav. Doposiaľ mu nebolo ponúknuté žiadne pracovné miesto, pretože otec je pravidelne zamestnaný na dohodu. Opakovane pracuje na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa C. K., J. X/XX, G. a posledné zdokladovanie tejto dohody je od 4.4.2016 do 31.12.2016. Z ďalšieho potvrdenia úradu práce z 02.12.2016 vyplýva, že otec bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 21.06.2013 do 31.08.2013 u R. E. - B., G.; od 28.06.2014 do 31.12.2014 u C. K., Prievidza; od 28.2.2015 do 1.3.2015 u C. K., G.; od 08.04.2015 do 31.12.2015 u C. K., G.; od 19.2.2016 do 21.02.2016 u C. K., G. a od 04.04.2016 doposiaľ u C. K., G.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana v správe zo dňa 02.01.2017 uviedol, že otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.10.2009 doposiaľ a mesačne mu bola vyplácaná dávka v septembri 2015 vo výške 24,80 eur, v októbri 2015 24,80 eur, november 2015 24,80 eur, december 2015 72,30 eur, január 2016 23,40 eur, február 2016 61,60 eur, marec 2016 50,80 eur, apríl 2016 61,60 eur, máj 2016 21,10 eur, jún 2016 21,10 eur, júl 2016 21,10 eur, august 2016 21,10 eur, september 2016 21,10 eur, október 2016 21,10 eur, november 2016 21,10 eur a december 2016 mu dávka vyplatená nebola. Zo mzdového listu otca, kde pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti za rok 2015 vyplynulo, že otec mal vyplatenú mzdu od apríla do decembra 2015 tak, že v septembri 2015 mal vyplatenú mzdu v čistom 49,11 eur, október 2015 49,11 eur, november 2015 18,48 eur. V roku 2016 mal vyplatenú čistú mzdu na základe dohody o pracovnej činnosti C. K. tak, že za obdobie od apríla do októbra 2016 každý mesiac mal čistú mzdu 54,02 eur. Dohodu o pracovnej činnosti uzatvoril otec maloletého s C. K. dňa 03.04.2016 na dobu od 4.4.2016 do 31.12.2016 v rozsahu pracovného času 8 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 77 eur mesačne. V roku 2015 podpísal dohodu o pracovnej činnosti od 28.02.2015 do 01.03.2015 a dohodnutá odmena bola 10 eur mesačne. Ďalšia dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá od 08.04.2015 do 31.12.2015 s mesačnou odmenou 70 eur. Posledná dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá od 18.02.2016 do 21.02.2016, dohodnutý rozsah prác 8 hodín a odmena mesačne 20 eur. Súd urobil dotaz na potenciálnych zamestnávateľov otca, akú prácu by mohol vykonávať otec maloletej vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, zdravotný stav a zručnosť u tých subjektov, ktoré označil otec (č. l. 75) a súd náhodným výberom vybral niektoré subjekty s dotazom, či v čase od septembra do decembra 2015 a v roku 2016 mali voľné pracovné miesta pre otca maloletej s prihliadnutím na predpoklady, ktoré sú uviedol už vyššie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana listom zo dňa 03.02.2017 súdu oznámil, že úrad práce mal voľné pracovné miesta pre občana vo veku 49 rokov, s dobrým zdravotným stavom, so stredoškolským vzdelaním (gymnázium) v čase od septembra do decembra 2015 a v roku 2016 a zaslal prílohu týchto voľných pracovných miest (založených na č. l. 104-178). Súd oslovil potenciálne subjekty, kde sa podľa otca informoval na prácu s tým, že súd urobil dotaz, akú prácu by mohol otec maloletej vykonávať vzhľadom na zdravotný stav, vzdelanie a vek a náhodným výberom oslovil niektoré obchodné spoločnosti, resp. subjekty, ktoré súdu oznámili nasledovné. Obchodná spoločnosť D. D. s.r.o. oznámila súdu listom zo dňa 2.2.2017, že má voľné pracovné miesto pre operátora v nepretržitej prevádzke, pričom táto pracovná pozícia je vhodná pre uchádzačov bez rozdielu vzdelania. Mesačná odmena je priemerne 550 eur v čistom. Obchodná spoločnosť W. D. s.r.o. so sídlom Pravenec oznámila súdu, že v súčasnosti obsadzujú voľné pracovné miesto vodiča vysokozdvižného vozíka, ktorý by bolo vhodné pre občana so stredoškolským vzdelaním, s dobrým zdravotným stavom vo veku 49 rokov za predpokladu, že daná osoba má potrebné oprávnenia pre prácu s vysokozdvižným vozíkom a tiež zručnosť práci VZV. Čistá mzda na tejto pozícií je mesačne 700 eur. V rokoch 2015 - 2016 obsadzovali najmä pracovné miesto operátora CNC a tiež skladníka, vychystávačov materiálu, kde majú obmedzenie veku do 45 rokov kvôli celozmennej práci s bremenami. Obchodná spoločnosť D.

s.r.o. so sídlom G. oznámila súdu, že majú voľné pracovné miesto zodpovedajúce požiadavkám súdu, ide o neobsadené miesto operátora výroby s hrubou mesačnou mzdou 3,20 eur/hod., mesačne v hrubom priemerná mzda 560 eur. Pracovné miesto bolo voľné aj v roku 2015 a v roku XXXX. S. spol. s.r.o. so sídlom Nováky oznámil súdu, že v roku 2016 mal voľné pracovné miesto na pozíciu umývača vozidiel s hrubou mesačnou mzdou 450 eur, ale po uverejnení inzerátu toto miesto bolo obsadené. Podľa oznámenia spoločnosti B. design s.r.o. so sídlom B. pod E. spoločnosť nemá aktuálne voľné pracovné miesto, ale v čase od septembra do decembra 2015, teda v roku 2015 mali voľné pracovné miesto predavačka a v roku 2016 žiadne pracovné miesto voľné nemali. Z potvrdenia zamestnávateľa matky maloletej vyplýva, že v roku 2016 (obdobie február až december 2016) mala priemerný mesačný zárobok 579,60 eur. Z takto výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že od poslednej úpravy výživného od roku 2009 došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré je o osem rokov staršie od poslednej úpravy a nastúpilo v septembri 2015 do 1.ročníka základnej školy. S nástupom do školy mala matka zvýšené náklady, ktoré uhrádzala len zo svojho mesačného príjmu. Otec sa na týchto nákladoch nepodieľal. Otec od roku 2004 nepracuje, je evidovaný na úrade práce a jeho príjmom je len odmena na základe dohody o pracovnej činnosti a vyplácaná dávka v hmotnej núdzi. Matka má s maloletou zvýšené náklady, nielen s nástupom do školy, čo predstavuje strava, ošatenie, nákup školských potrieb, ale aj návšteva lekára, ale aj samotný časový faktor je dôvodom na zvýšenie výživného, ktoré nebolo zvýšené od roku 2009. Matka v priebehu konania trvala na zvýšení výživného od 01.09.2015 na sume 100 eur mesačne. Matka má priemerný mesačný zárobok za obdobie február až december 2016 vo výške 579,60 eur, býva s maloletou sama v spoločnej domácnosti a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť, dostáva náhradné výživné od roku 2010 od štátu. Otec je od 01.07.2004 evidovaný na úrade práce až doposiaľ. Otec má stredoškolské vzdelanie - gymnázium, vek 50 rokov a dobrý zdravotný stav. Od roku 2004 nepracoval na základe pracovnej zmluvy, pracoval sporadicky na základe dohody o pracovnej činnosti, resp. si privyrábal brigádnicky. Aj napriek tomu si vyživovaciu povinnosť podľa rozhodnutia súdu neplnil. V septembri 2015 mal dávku v hmotnej núdzi vo výške 24,80 eur a odmenu za prácu na základe dohody o pracovnej činnosti 49,11 eur, teda spolu dosiahol príjem 73,91 eur. V októbri 2015 mal dávku v hmotnej núdzi vo výške 24,80 eur, odmenu 49,11 eur, spolu 73,91 eur. V novembri 2015 mal dávku v hmotnej núdzi vo výške 24,80 eur a odmenu 18,43 eur, spolu 43,23 eur. V decembri 2015 mal dávku v hmotnej núdzi vo výške 24,80 eur. V januári 2016 mal dávku v hmotnej núdzi 23,40 eur, február 2016 dávku v hmotnej núdzi 61,60 eur, marec 2016 dávku v hmotnej núdzi 50,80 eur, v apríli 2016 mal dávku v hmotnej núdzi 61,60 eur a odmenu 54,02 eur, spolu 115,62 eur, v máji 2016 mal dávku v hmotnej núdzi 21,10 eur a odmenu 54,02 eur, spolu 75,12 eur a za obdobie jún až november 2016 mal každý mesiac dávku v hmotnej núdzi 21,10 eur a odmenu 54,02 eur, spolu každý mesiac 75,12 eur a v decembri 2016 mal len dávku v hmotnej núdzi vo výške 21,10 eur. Pri podrobnom výsluchu otca súd mal z jeho výpovede aj z listinných dôkazov predložených z úradu práce a z jednotlivých subjektov, kde by mohol otec pracovať, na ktoré sa súd obrátil preukázané, že otec je dlhodobo nezamestnaný, stále tvrdil, že mu žiadnu prácu úrad práce neponúkol a žiadnu prácu si nenašiel, pretože, kde sa zaujímal, nikde ho do práce nezobrali. Tieto tvrdenia v konaní nepreukázal, že by sa bol vážne uchádzal o zamestnanie na základe buď písomnej žiadosti, alebo iným vhodným spôsobom. Súdu predložil len zoznam subjektov, ktoré si sám napísal bez uvedenia dátumu, z ktorých listín nie je zrejmé, či skutočne sa u týchto subjektov informoval na prácu a kedy. Otec pracuje sporadicky na základe dohody o pracovnej činnosti, kde dosahuje príjem tak, ako súd uviedol už vyššie. Objektívne sa otec vážne o prácu nikde nezaujímal a z toho dôvodu si ani prácu nenašiel. Otec v priebehu konania tvrdil, že nespĺňal požiadavky dané určitým subjektom, preto prácu neprijal. To sú len všetko tvrdenia, ktoré otec žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Otec tvrdil, že mu stačí len príjem od štátu, teda dávka v hmotnej núdzi a privyrába si občas na základe dohody o pracovnej činnosti a toto mu k prežitiu stačí. Súd urobil dotaz na Mestský úrad G., aby zhodnotil otca, ale žiadne hodnotenie na otca úrad nezaslal s tým, že uviedol len evidenčne jeho trvalý pobyt. Podľa názoru súdu hlavným dôvodom, prečo otec nepracuje je to, že sa vážne o prácu nezaujímal, nevyvinul žiadne aktivity, aby si prácu našiel a postačuje mu len ten príjem, ktorý doposiaľ dosiahol. Pritom súd zistil z úradu práce, že mu nebolo ponúknuté žiadne voľné pracovné miesto z dôvodu, že otec sa vždy preukázal dohodou o pracovnej činnosti. Podľa jeho tvrdenia si prácu nehľadal mimo okres Prievidza, lebo nemal na to finančné prostriedky, t. j. na cestovné a podobne. Súd však zistil z obchodnej spoločnosti D. s.r.o., W. s.r.o., D. s.r.o. a S. s.r.o., že otec by mal čistý mesačný príjem v D. 550 eur, v W. 700 eur, v D. 560 eur a v S. 450 eur v hrubom. Súd vypočítal, že ak by otec maloletej bol nastúpil do práce, jeho priemerný zárobok z týchto zárobkov by predstavoval sumu 527,50 eur. Súd vychádzal zo správ týchto obchodných spoločností, ktoré mali voľné pracovné miesto v čase od septembra do decembra 2015 a v roku 2016. Boli aj ďalšie voľné pracovné miesta, ktoré oznámil

súdu úrad práce (č. l. 104-178), avšak bez konkrétnej identifikácie, t. j. aké požiadavky na voľné miesta tieto spoločnosti si zadali. Ide len o zoznam voľných pracovných miest, ktorých bolo viac ako 100. Keď súd porovnával príjmy otca v čase skoršieho rozhodnutia, jeho príjem bol od 278,56 eur do 414,79 eur, kedy otec bol tiež evidovaný na úrade práce, ale privyrábal si brigádnicky a jeho zárobok bol takto vypočítaný. Aktuálne, ak by otec pracoval za obdobie od septembra 2015 do konca roku 2016, jeho zárobok by bol v priemere 527,50 eur, ide o potenciálny zárobok, ktorý by otec zarobil, ak by do práce nastúpil. Súd vychádzal z tohto zárobku a má za to, že výživné 100 eur, ktoré žiadala matka je primeraná vzhľadom k veku maloletej aj na jej potreby. Bolo by v schopnostiach a možnostiach takéto výživné otcovi platiť, ak by sa v týchto spoločnostiach vo vyššie uvedenom období zamestnal. Otcovi nebránil žiaden objektívny ani subjektívny dôvod, aby do práce nastúpil, pretože jeho zdravotný stav je dobrý a iný dôvod, prečo si prácu nenašiel, resp. sa zaujímal vážne o prácu, súdu nepreukázal. Čo sa týka príjmu na strane matky, matka v čase skoršieho rozhodnutia bola na materskej dovolenke, jej príjem predstavoval rodičovský príspevok a prídavok na deti a aktuálne jej mesačný príjem činí 579,60 eur, teda jej príjem je vyšší oproti predchádzajúcemu obdobiu. Súd mal za preukázané, že došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o osem rokov a jeho náklady na výživu sa zvýšili. Ide o dieťa, ktoré je školou povinné a jej potreby sú vyššie oproti skoršiemu rozhodnutiu v oblasti uspokojovania základných potrieb. Súd hodnotí konanie otca ako nezodpovedné, nakoľko finančné prostriedky, ktoré má mesačne, t. j. dávka v hmotnej núdzi a odmena na základe dohody o pracovnej činnosti sú finančné prostriedky, ktoré spotrebuje len na hradenie svojich vlastných životných nákladov. Ten, kto však má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému maloletému dieťaťu, je povinný plniť si podľa svojich schopností a možností túto vyživovaciu povinnosť v súlade s § 62 a § 75 ods.1 Zákona o rodine, teda i tým, že príjme zamestnanie, ku ktorému nemá potrebnú dosiahnutú kvalifikáciu, pokiaľ mu v tom závažné objektívne dôvody nebránia. Vzhľadom k tomu, že súd zistil z prehľadu voľných pracovných miest z úradu práce, aj z jednotlivých subjektov, že otec by mohol takúto prácu vykonávať, aj ktorá nezodpovedá jeho dosiahnutej kvalifikácií, jeho priemerný potenciálny príjem by bol 527,50 eur mesačne. Výška výživného je aj v súlade s potrebami maloletej, tak aj v možnostiach a schopnostiach otca. Právne vec posúdil aj podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Účinnosť tejto zmeny súd stanovil od 01.09.2015, kedy maloletá nastúpila do školy a túto zmenu pomerov súd považuje za podstatnú, s čím súvisí i dlžné výživné za obdobie od septembra 2015 do 31.12.2016 a január 2017 v sume 731 eur (september, október, november, december 2015 43 eur x 4 mesiace = 172 eur, rok 2016 43 eur x 12 mesiacov = 516 eur a január 2017 43 eur), ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že je dlhodobo nezamestnaný, bol právoplatne odsúdený, čo mu pri zamestnaní robí problémy. Preto považoval rozhodnutie o zvýšení výživného za nezákonné. Žiadal o zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na Okresný súd Prievidza na nové pojednávanie.

3. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec bol právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Pri podmienke mal možnosť sa zamestnať, voľných pracovných miest v ich regióne je dostatok. Mala za to, že otec maloletej je dlhodobo nezamestnaný, nakoľko sa úmyselne vyhýba zamestnaniu, využíva sociálny systém a pravdepodobne pracuje načierno. Aj keď je nezamestnaný, nejaví o maloletú záujem, nevidel ju 2 roky a neplatní výživné. Považovala rozsudok okresného súdu za správny a navrhla ho odvolacím súdom potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že určenú výšku výživného považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdil.

5. Otec vo svojej odvolacej replike uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza mu nedokáže zabezpečiť zamestnanie a poskytuje mu pomoc v sume 61,60 eur, z ktorej sumy má platiť výživné 100 eur. Považoval to za diskrimináciu. Matka maloletej ho obviňuje bez dôkazov. 6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o osem rokov a jeho náklady na výživu sa zvýšili. Ide o dieťa, ktoré je školou povinné a jej potreby sú vyššie oproti skoršiemu rozhodnutiu v oblasti uspokojovania základných potrieb. Súd hodnotil konanie otca ako nezodpovedné, nakoľko finančné prostriedky, ktoré má mesačne, t. j. dávka v hmotnej núdzi a odmena na základe dohody o pracovnej činnosti sú finančné prostriedky, ktoré spotrebuje len na hradenie svojich vlastných životných nákladov. Ten, kto však má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému maloletému dieťaťu, je povinný plniť si podľa svojich schopností a možností túto vyživovaciu povinnosť v súlade s § 62 a § 75 ods.1 Zákona o rodine, teda i tým, že príjme zamestnanie, ku ktorému nemá potrebnú dosiahnutú kvalifikáciu, pokiaľ mu v tom závažné objektívne dôvody nebránia. Vzhľadom k tomu, že súd zistil z prehľadu voľných pracovných miest z úradu práce, aj z jednotlivých subjektov, že otec by mohol takúto prácu vykonávať, aj ktorá nezodpovedá jeho dosiahnutej kvalifikácií, jeho priemerný potenciálny príjem by bol 527,50 eur mesačne. Zvýšenie výživného je tak v súlade s potrebami maloletej a s možnosťami a schopnosťami otca.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú X.. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj o odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné:

9. Odvolací súd už v danej veci vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 08.09.2016, č. k. 4CoP/35/2016-54 zdôraznil, že pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinností nestačí len zistenie, že otec je bez zamestnania a poberá príspevok od štátu - dávku v hmotnej núdzi. Ani ťaživé osobné, sociálne a ekonomické pomery ho bez ďalšieho nezbavujú zodpovednosti za výživu svojho dieťaťa. Otec, hoci nemá zamestnanie a je bez príjmu, má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, je preto povinný vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby jeho výživu zabezpečil. Ak otec, ktorý je v produktívnom veku a bez vážnych zdravotných problémov, nie je schopný si nájsť riadnu prácu od roku 2004, možno len konštatovať, že nevyvinul dostatočné úsilie na získanie práce a nesnaží sa žiadnym spôsobom túto situáciu zmeniť.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď doplnil dokazovanie na stav ponúk pracovných miest v lokalite, v ktorej otec býva a na spôsob jeho života, čo je hlavným dôvodom odmietavého postoj otca k riadnemu zaradeniu sa do pracovného pomeru, prečo je pre neho postačujúce poberanie dávok v hmotnej núdzi, či došlo u neho už k strate pracovných návykov /nezamestnanosť od roku 2004/. S jeho záverom, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné, keď otcovi nebránil žiaden objektívny ani subjektívny dôvod, aby riadne pracoval a dosahoval tak vyšší príjem, pretože jeho zdravotný stav je dobrý a iný dôvod, prečo si prácu nenašiel, resp. sa zaujímal vážne o prácu, súdu nepreukázal, sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Aj odvolací súd hodnotí konanie otca ako nezodpovedné, nakoľko finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii mesačne, t. j. dávka v hmotnej núdzi a odmena na základe dohody o pracovnej činnosti sú finančné prostriedky, ktoré spotrebuje len na hradenie svojich vlastných životných nákladov. Súd mal preukázané, že došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o osem rokov a jeho náklady na výživu sa zvýšili. Ide o dieťa, ktoré je školou povinné a jej potreby sú vyššie oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu v oblasti uspokojovania základných potrieb.

11. K námietke otca, že bol odsúdený a preto mu to sťažuje si nájsť prácu a je stále evidovaný ako nezamestnaný a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v G. mu nedokáže zabezpečiť zamestnanie, odvolací súd zastáva názor, že otec si musí byť vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k maloletej a preto musí vyvíjať väčšie úsilie zamestnať sa dosahovať pravidelný a vyšší príjem ako doteraz. Otec za situácie, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, sa nemôže uspokojiť len s príjmom, ktorý postačuje na uspokojovanie jeho potrieb a nemôže sa spoliehať na hľadanie zamestnania len prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidza. Pokiaľ ide o odsúdenia otca v minulosti, z dokazovania vyplýva, že bol odsúdený pre neplatenie výživného na maloletú. Napriek tejto skúsenosti je zrejmé, že otec svoj postoj k plneniu si vyživovacej povinnosti nezmenil.

12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).