Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_3To-72-2017.pdf
PDF · 95.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/72/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému S. I., nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom T., K. XX/X, pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. októbra 2017, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/57/2015 zo dňa 8. júna 2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/57/2015 zo dňa 8. júna 2017 bol obžalovaný S. I. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp.zn. 2Pv 776/11/3309-55 zo dňa 14.5.2015 pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr.zák. na skutkovom základe, že ako prokurista daňového subjektu spoločnosti Z. X. s. r. o. so sídlom na K. ulici XX/X, XXXXX T., ICO:XXXXXXXX, DIC: XXXXXXXXX, si neoprávnene uplatnil v daňových nákladoch zdaňovacieho obdobia roku 2008 sumu 42 408,- Sk ako náklady za ubytovanie v hoteli Ambasádor Zlatá Husa, sumu 87.399,- Sk ako náklady súvisiace s cestou do Istanbulu, sumu 2.000,- Sk ako pokutu za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch a nezaúčtovaním sumy 7.100.000,- Sk súvisiacich s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní podnikateľského poradenstva s objednávateľom Z. s. r. o. do výnosov, kde na základe uvedeného daňový subjekt spoločnosť Z. X. s. r. o. so sídlom na K. ulici XX/X, XXXXX T., IČO:XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXX, skrátil daň z príjmu právnickej osoby za obdobie roku 2008 a spôsobil tak štátnemu rozpočtu škodu vo výške 1.427.505,08 Sk (47.384,50 Eur), pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bol poškodený Daňový úrad Trenčín so sídlom k Dolnej stanici 22, odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že odvolanie smeruje proti výrokom o vine „aj treste“ v neprospech obžalovaného. V úvode dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť a obsah napadnutého rozsudku. Prokurátor sa so závermi okresného súdu nestotožňuje. V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo X.. O. J., ktorá v záveroch znaleckého posudku vo vzťahu k údajným pracovným cestám v Prahe a Istanbule uviedla, že k týmto sa medzi účtovnými dokladmi nenachádza správa zo služobnej cesty, pričom podľa zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Vzhľadom na obsah účtovníctva, ktoré mala znalkyňa k dispozícií, neboli tieto výdavky podľa jej názoru výdavkami za zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí podnikateľského poradenstva zo dňa 25.10.2006 mala podľa názoru znalkyne spoločnosť Z. X., s.r.o.
zvýšiť svoj základ dane o 7.100.000,- Sk, čím by spoločnosti vzrástla daňová povinnosť o 1.349.000,- Sk. Napriek zneniu zmluvy o poradenstve, v ktorej bol dohodnutý termín vyúčtovania za skutočne poskytnuté služby realizované na základe zmluvy na deň 31.12.2008, spoločnosť Z. X., s.r.o. vyúčtovaciu faktúru k tomuto dňu nevystavila. Podľa znenia zmluvy sa tak prvotným dokladom k vyúčtovaniu výnosov stala zmluva o poskytovaní poradenských služieb. Napriek tomu však spoločnosť Z. X., s.r.o. hodnotu predmetu zmluvy (7.100.000,- Sk) do výnosov spoločnosti nezaúčtovala. V prípravnom konaní bola pribratá aj Znalecká organizácia, s.r.o. Hurbanovo, ktorá sa v celom rozsahu stotožnila so závermi znalkyne X.. J., hoci obžalovaný predložil znalecký posudok, ktorý spochybňoval závery X.. J.. V odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku okresný súd konštatuje, že sa nepodarilo ustáliť úmysel obžalovaného svojím konaní skrátiť daň. Prokurátor poukázal na právne východiská posudzovania zavinenia podľa § 15 Tr.zák. Prokurátor má za to, že pokiaľ obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku „vyvinili“ zdravotné komplikácie, pre ktoré nespolupracoval s daňovým úradom pri daňovej kontrole v tak závažnej otázke, ako je preukazovanie oprávnenosti daňových výdavkov, resp. plnenia zo zmluvy o poskytovaní poradenských služieb v hodnote 7.100.000,- Sk, je potrebné tieto zdravotné prekážky náležite preukázať. Zároveň prokurátor poukázal na to, že obžalovaný je osobou, ktorá podľa verejne prístupných registrov podniká už dve desaťročia. Za ten čas bezpochyby nadobudol znalosti, skúsenosti a zručnosti aj v oblasti daňovej legislatívy, čo mimochodom prezentoval aj fundovanými otázkami na znalcov v priebehu hlavného pojednávania. Prokurátor je preto toho názoru, že keď daňový úrad upovedomil obžalovaného o začatí daňovej kontroly, resp. ho vyzýval na súčinnosť pri daňovej kontrole, obžalovaný bol minimálne uzrozumený s tým, že sa svojím konaním dopúšťa aj daňového trestného činu a naplnil teda aj subjektívnu stránku žalovaného trestného činu. Preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomnom vyjadrení uviedol, že s odvolaním prokurátora a jeho odôvodnením sa nestotožňuje, pričom poukazuje na dôvody oslobodenia spod obžaloby, uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako i dôvody uvedené v záverečnej reči, s ktorými sa stotožňuje. K subjektívnej stráne, ako jednej zo základných znakov skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, uvádza, že v priebehu celého doterajšieho trestného konania neboli zistené také skutočnosti a vykonané také dôkazy, ktoré by preukázali akékoľvek úmyselné zavinenie. Otázka, či a v akom rozsahu bola skutkom skrátená daň, je pri trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr.zák. otázkou viny. Preto súd posudzuje túto otázku samostatne, a to aj v prípade, ak príslušný orgán o daňovej povinnosti aj o výške dane už právoplatne rozhodol (§ 7 ods. 1 Tr.por.), pričom rozhodnutie takéhoto orgánu súd berie do úvahy a hodnotí ho pri svojom rozhodovaní rovnako, ako každý iný dôkaz v rámci postupu podľa § 2 ods. 12 Tr.por. Naviac vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bezpochyby aj súčasne preukázané, že absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Na základe uvedených dôvodov a vykonaných dôkazov preto obhajoba navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť a „potvrdiť napadnuté rozhodnutie“.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržiaval písomne podaného odvolania aj jeho dôvodov. Nad rámec konečného návrhu podriadeného prokurátora, uvedeného v dôvodoch odvolania, navrhol rozšíriť dôvod zrušenia napadnutého rozsudku aj o ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. Obhajca obžalovaného sa pridržal doterajších návrhov obhajoby a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutého výroku rozsudku okresného súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v podanom odvolaní.
Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu, vyvodených z vykonaného dokazovania.
Odvolací súd k prokurátorom namietanej správnosti skutkových záverov okresného súdu považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd svoj záver o tom, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom, odôvodnil nasledovne:
„Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že skutok uvedený v obžalobe sa skutočne stal a obžalovaný S. I. ako prokurista daňového subjektu spoločnosti Z. X., s.r.o., so sídlom T., na ul. K. č. XX/ X, si v daňových nákladoch zdaňovacieho obdobia roku 2008 uplatnil sumu 42 408 SK ako náklady za ubytovanie v hoteli Ambasador Zlatá husa, sumu 87 399 Sk ako náklady súvisiace s cestou do Istanbulu, sumu 2 000 SK ako pokutu za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch a nezaúčtoval sumu 7 100 000 SK súvisiacich s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní podnikateľského poradenstva s objednávateľom spoločnosťou Z., s.r.o. do výnosov.
Obžalovaný tieto skutočnosti nepoprel, ale sa vyjadril, že pri sumách 42 408 SK a 87 399 SK sa jednalo o účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonanou služobnou cestou, na ktorej bol spoločne s pánom V. S., ktorý bol v tom čase tiež prokuristom spoločnosti Z. X. s.r.o. N. jeho vyjadrenia sa zúčastnili v oboch prípadoch služobných ciest za účelom udržania chodu spoločnosti. Z výpovede svedka V. S. vyplynulo, že v Turecku on konkrétne jednal s potencionálnym obchodným tureckým partnerom ohľadne dovozu pánskej a dámskej konfekcie, k uzatvoreniu obchodného kontraktu však nedošlo. Rovnaká bola situácia na služobnej ceste v Prahe, kde sa stretli a jednali s pánom F. F. ohľadne obchodovania s pánskou a dámskou konfekciou rovnako k uzatvoreniu obchodného kontraktu nedošlo. Obžalovaný priznal, že v tom čase nereagoval na výzvy daňového úradu v Trenčíne a nepredložil požadované doklady, pretože mal vážne zdravotné problémy. Služobné cesty však boli riadne vykonané, o čom boli doklady Daňovému úradu predložené. Znalkyne z odboru ekonómia a manežment, z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, X.. O. J. a X.. Z. C. zhodne potvrdili na hlavnom pojednávaní, že pracovné cesty spoločnosti Z. X., s.r.o., boli riadne zdokladované a tieto prebehli, ale na výzvu Daňového úradu obžalovaný nepreukazoval či tieto vynaložené náklady boli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných prijímov. Podľa názoru znalkyne X.. Z. C. za Znaleckú organizáciu, s.r.o. v Hurbanove, pokiaľ by obžalovaný uviedol
pred Daňovým úradom skutočnosti tak, ako vypovedal na hlavnom pojednávaní on a svedok S., boli by tieto náklady uznané ako odôvodnené.
Rovnako sa na hlavnom pojednávaní k týmto nákladom vyjadril aj svedok X.. K. I., daňový kontrolór Daňového úradu Trenčín, ktorý u obžalovaného vykonal daňovú kontrolu za rok 2008. Uviedol, že v súvislosti s tým, že si daňový subjekt uplatnil do daňových nákladov za zdaňovacie obdobie roku 2008 náklady vo výške 42 408 SK za ubytovanie v hoteli Ambasador Zlatá Husa v Prahe a 87 399 SK ako náklady súvisiace s cestou do Istanbulu, bol vyzvaný, aby vysvetlil Daňovému úradu či sa jednalo o výdavky, ktoré súviseli s dosiahnutím zabezpečením a udržaním príjmov, nepožadovali oficiálne správy, avšak obžalovaný nato nereagoval. Keby podal také vysvetlenie, ako na hlavnom pojednávaní, Daňový úrad by tieto výdavky akceptoval.
Rovnako obžalovaný nepoprel zaúčtovanie pokuty vo výške 2 000 SK do daňových nákladov za rok 2008, ale podľa jeho názoru to neurobil úmyselne, ale z nepozornosti. Čo sa týka sumy 7 100 000 SK, ktorú si spoločne Z. X., s.r.o. nezaúčtovala do zdaniteľných výnosov v roku 2008 sa obžalovaný vyjadril takým spôsobom, že nebol dôvod, aby túto sumu dával do príjmu, pretože k skutočnému poskytovaniu podnikateľského poradenstva na základe zmluvy zo dňa 25.10.2006, ktorú uzatvorila spoločnosť Z. X., s.r.o. so spoločnosťou Z., s.r.o. nikdy nedošlo a poskytnutá záloha od spoločnosti Z.., s.r.o. vo výške 6 100 000 SK v roku 2006 viacerými platbami a prijatá spoločnosťou Z. X., s.r.o. bola riadne vrátená, a to konkrétne dňa 14.06.2008, bola vrátená záloha vo výške 100 000 SK a zvyšok zálohy vo výške 6 000 000 SK bol vrátený spoločnosti Z., s.r.o. dňa 23.06.2009. Obžalovaný zároveň predložil písomnosť o zrušení zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva zo dňa 31.12.2008 medzi spoločnosťou Z., s.r.o. a spoločnosťou Z. X., s.r.o. ako aj splnomocnenie obžalovaného I. na zastupovanie oboch týchto spoločností. Podľa znalkyne X.. Z. C. za Znaleckú organizáciu, s.r.o. ako aj znalkyne X.. O. J. bolo povinnosťou obžalovaného preukázať daňovému úradu, že predmet zmluvy nebol naplnený a že nedošlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, pretože to neurobil ku dňu 31.12.2008 bolo potrebné, aby suma vo výške 7 100 000 SK, ktorá výška bola zmluvnými stranami dohodnutá ako cena služby, pričom doba poskytnutia predmetu zmluvy bola stanovená na obdobie od 25.10.2006 do 31.12.2008, bola zaúčtovaná do výnosov a zohľadnená v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008. Je treba konštatovať, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Opačná je situácia v prípade trestné konania, kde je potrebné vinu obžalovanému jednoznačne preukázať a aby boli preukázané všetky súčasti skutkovej podstaty žalovaného trestného činu vrátane subjektívnej stránky, teda úmyslu obžalovaného. Tento si svojim pasívnym postojom privodil negatívny záver daňovej kontroly, ale nemožno ustáliť, že mal úmysel svojim konaním skrátiť daň. Bolo preukázané, že k plneniu na základe zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva nikdy nedošlo, neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že predmet zmluvy prebehol. V predmetnej trestnej veci výsledky dokazovania preukazovali, že spoločnosť Z. X., s.r.o. v zdaňovacom období roku 2008 nedosiahla výnosy vo výške 7 100 000 SK a náklady súvisiace so služobnými cestami do Českej republiky a Turecka boli oprávnenými nákladmi spoločnosti. V súvislosti s uplatnením do nákladov sumy 2 000 SK ako pokuty za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch konal obžalovaný z nedbanlivosti, ale nemal úmysel si neoprávnene túto čiastku uplatniť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd obžalovaného v zmysle § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne, pretože skutok nie je trestným činom.“
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorej závery majú oporu v obsahu spisového materiálu, dávajú riadne a ucelené odpovede na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho odvolania.
K argumentácii prokurátora v dôvodoch jeho odvolania v súvislosti s uplatnenými výdavkami na pracovné cesty, v ktorej argumentácii prokurátor poukazuje na záver znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo X.. O. J., vypracovaného v prípravnom konaní, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výsledkom znaleckého dokazovania je nielen písomný znalecký posudok, vypracovaný v prípravnom konaní, ale aj prípadné výpovede znalcov v ďalšom konaní, teda aj na hlavnom pojednávaní. Z vyššie citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri svojich záveroch vychádzal z vyjadrení aj uvedenej znalkyne na hlavnom pojednávaní, ktorá znalkyňa na základe nových skutočností, prezentovaných na hlavnom pojednávaní, fakticky odôvodnene korigovala svoj záver v písomnom znaleckom posudku, vyhotovenom už v prípravnom konaní. Z uvedených dôvodov závery písomného znaleckého posudku, na ktoré
poukázal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania vzhľadom na ich korekciu v rámci znaleckého dokazovania, vykonaného na hlavnom pojednávaní, logicky nemôžu by rozhodné pre správne posúdenie uvedeného prípadu.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne sú aj závery okresného súdu v súvislosti s nezahrnutím sumy 7.100.000,- Sk do príjmov, ovplyvňujúcich výšku dane z príjmu za rok 2008. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že dňa 25.10.2006 došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi spoločnosťou Z. X., s.r.o. a spoločnosťou Z., s.r.o., o poskytnutí podnikateľského poradenstva, pričom k poskytnutiu poradenstva na základe tejto zmluvy nikdy nedošlo. Existenciu uvedenej skutkovej okolnosti nenamieta ani prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Ak teda na základe uvedenej zmluvy došlo k poskytnutiu dlhodobého preddavku spoločnosti Z. X. s. r. o. vo výške 6.100.000,-, povinnosťou spoločnosti Z. X. s. r. o. bolo túto sumu v zmysle platnej právnej úpravy (v tom čase účinného opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva) zaúčtovať na syntetický účet č. 475 - Dlhodobé prijaté preddavky tak, ako na to správne poukazovala v svojom posudku znalkyňa S.. X.. Z. C. (viď odpoveď na otázku 2 - čl. l. 131 -132). Z platnej právnej úpravy pritom vyplýva, že položky účtované na tomto účte sú položkami, ktoré nemajú vplyv na určenie základu dane z príjmov. Z uvedeného dôvodu postup spoločnosti Z. X. s. r. o. pri nezahrnutí sumy 7.100.000,- Sk., resp. skutočne prijatej sumy 6.100.000,- Sk do príjmov za rok 2008, zdaniteľných daňou z príjmov, bol správny a v úplnom súlade s vtom čase platnou právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným z hľadiska obchádzania daňovej povinnosti by mohlo byť zaujímavé, či spoločnosť Z., s.r.o., uplatnila sumu 6.100.000,- Sk ako daňový výdavok v rámci dane z príjmov v príslušnom zdaňovacom období, keďže poskytnutie takéhoto preddavku odberateľom, účtujúcim v podvojnom účtovníctve, dodávateľovi nemôže byť považované za výdavok, ovplyvňujúci (znižujúci) základ dane z príjmov. Táto otázka je však z hľadiska tohto trestného stíhania právne nevýznamná, keďže by išlo o iný skutok, pre ktorý v tomto konaní nebolo vznesené obvinenie a ani podaná obžaloba.
Pokiaľ ide o nesprávne uplatnenie sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) do daňových nákladov, toto nesprávne uplatnenie nákladov pri sadzbe dane z príjmov vo výške 19 % za rok 2008 predstavuje zníženie daňovej povinnosti o sumu 308,- Sk (12,61 eur), ktorá suma nedosahuje malý rozsah, nevyhnutný pre naplnenie všetkých pojmových znakov trestného činu podľa § 276 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.