Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-20-2014.pdf
PDF · 102.75 KB
No categories available
26Cb/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: pv2c, s.r.o., IČO: 35732539, Studienka 524, zastúpený: JUDr. Sylvia Filipová, advokát, Na vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Ľubomír Pekár, súdny exekútor, IČO: 34046917, P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, zastúpený: AK AKAK, s.r.o., IČO: 47236230, Slowackého 56, Bratislava, o zaplatenie 33000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2013 žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 33000 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, a to z dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej licenčnej zmluvy.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, vyjadreniami ich právnych zástupcov, návrhom licenčnej zmluvy, faktúrami, internými PC výstupmi žalobcu, výsluchmi svedkov, výpismi o spracovaných položkách, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
3. Zo žaloby a z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že strany sporu sa mali dohodnúť na uzavretí zmluvy, ktorej predmetom bola inštalácia a údržba systému ExeSys pre žalovaného s realizáciou úprav podľa jeho požiadaviek. Žalovanému bol zaslaný návrh licenčnej zmluvy, ktorú však strany sporu napokon nepodpísali, avšak dohoda sa začala realizovať na základe jej ústneho obsahu. Za inštaláciu systému, jeho údržbu, licenčné a iné mesačné poplatky a úpravy systému si strany dohodli odmenu tak, ako bolo predmetom fakturácie. V januári 2012 žalobca dodal žalovanému základnú verziu programu s cieľom jeho prispôsobenia požiadavkám žalovaného, spolu išlo o 143 zapracovaných požiadaviek, na ktorých žalobca pracoval 385 hodín. Žalobca vystavil fa č. 2012101, splatnú dňa 9.3.2012 na sumu 10200 eur, ktorú však žalovaný neuhradil. Na osobnom stretnutí dňa 29.2.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od zmluvy a žalobca žalovanému navrhol, že mu poskytne 50% zľavu na spracovanie individuálnych požiadaviek a upustí od fakturácie licenčných poplatkov v prípade spísania dohody o ukončení zmluvy so záväzkom dlh uhradiť, k dohode však nedošlo. Faktúrou č. 20112112 z 1.6.2012, splatnou 15.6.2012, vo výške 23100 eur žalobca fakturoval žalovanému cenu ďalších úprav programu ExeSys podľa požiadaviek žalovaného, avšak ani túto faktúru žalovaný neuhradil. Nakoľko k dohode nedošlo, žalobca vystavil žalovanému dňa 2.12.2013 faktúru č. 2013135, splatnú 16.12.2013. Právny základ žaloby v priebehu konania výslovne špecifikovaný nebol.
4. Konateľ žalobcu T. U. uviedol, že ho žalovaný oslovil s tým, že má záujem o program žalobcu na vedenie exekútorského úradu, systém bol za osobnej účasti konateľa žalobcu odprezentovaný, malo ísť o hotový produkt, licencia formou mesačných poplatkov, inštalačný poplatok, hodinová sadzba podľa pracnosti, žalovaný súhlasil, dohodli si harmonogram, prichystali program, ktorý prekopíruje aktuálne záznamy exekútorského úradu do nového programu, a ku koncu roka 2011 mali nachystaný prechod na nový systém. Bola tam relatívne krátka testovacia prevádzka a počnúc dňom 1.1.2012 zaviedli ostrú prevádzku nového systému. Po spustení systému naďalej zapracovávali požiadavky pracovníkov žalovaného do systému a vo februári 2012 žalovaný oslovil žalobcu s tým, že so systémom nie je spokojný a spoluprácu chce ukončiť. Žalobca bol ochotný poskytnúť žalovanému zľavu, fakturoval mu len polovicu požiadaviek na systém, avšak žalovaný na ukončení spolupráce trval aj tak, systém ešte u neho išiel asi do marca, nakoľko si chcel údaje skopírovať naspäť do starého systému, po marci 2012 už nespolupracovali. Podľa neho bol systém plne funkčný od januára 2012, straý systém poznal, bol od konkurenčnej firmy, problém bol len s prepojením účtovníctva z dôvodu, že účtovnícka firma žalovaného nevedela špecifikovať formát na sfunkčnenie prepojenia. Po uzatvorení ústnej dohody potvrdenie nebolo vystavené. Nemalo ísť o nový program, len už existujúci program upravený o špeciálne požiadavky žalovaného. 5. Konateľ žalobcu K.. T. U. uviedol, že výhrady počas testovacieho obdobia zo strany žalovaného neboli, boli až v januári 2012, po spustení ostrej prevádzky, niektoré z vytknutých nedostatkov boli prekvapivé, nakoľko v rámci rokovaní tieto požiadavky žalovaný ani nevzniesol. Mal za to, že žalovaný si systém ani riadne nevyskúšal, až neskôr zisťoval, čo od systému vlastne požaduje. Napokon vo februári 2012 žalobcovi oznámil, že sa chce vrátiť k pôvodnému programu, ktorý je lepší. Prístup k novému programu mal žalovaný až do apríla 2012. Žalovaný žalobcu oslovil z dôvodu, že podobný program videl u JUDr. Krutého a využívala ho aj JUDr. Uhríková. Čo sa týka samotného programu, išlo o hotový produkt, pre žalovaného mali byť len spravené nastavenia pre konkrétne potreby, šablóny a tak. Zároveň úpravy programu neboli vykonávané špeciálne pre žalovaného, išlo o všeobecný vývoj programu. Údaj „konverzia 7:60000“ znamenal to, že zo 60000 exekúcií bolo len 7 bez formálnych chýb. Bol oboznámený s predchádzajúcim programom používaným žalovaným, išlo o program AURA, avšak nový program bol bezkonkurenčne lepší, nakoľko obsahoval okrem evidenčných aj automatické funkcie zlepšujúce postup na úrade. Žalovaný si najskôr objednal prezentáciu programu, ktorý neskôr aj kúpil, pričom žalobca žalovanému nezaslal písomnú ponuku obsahujúcu všetky požadované vlastnosti programu, bol mu zaslaný len návrh zmluvy, kde bola aj cena, na prezentácii boli vypichnuté tie vlastnosti, o ktoré nový program predčí straý program žalovaného. Program používaný R.. V. sa vyvíjal asi rok, naostro išiel u exekútora 3 mesiace. Nástupníctvo v exekučnej agende predstavovalo novú, dovtedy neexistujúcu funkcionalitu programu, o ktorej ani žalobca nevedel.
6. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko zmluva nikdy nebola uzavretá v písomnej forme, , išlo o návehy, ktoré mali byť doladené podľa požiadaviek žalovaného a poukázal na režim autorského zákona ohľadne odstúpenia od zmluvy. Žalovaný ako objednávateľ diela nemal z diela žiaden prospěch, program vôbec nefungoval, dokonca mu v tejto súvislosti vznikli ďalšie náklady. Mal za to, že v priebehu konania žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uvedený program vôbec fungoval, resp. že by fungoval v zmysle vymienených vlastností. Poukázal na to, že akákoľvek licenčná zmluva uzavretá do 31.10.2013 musí mať podľa ust. § 40 autorského zákona z.č. 618/2003 Z.z. písomnú formu, inak je neplatná a pre prípad bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania. Mal za to, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného podľa ust. § 39 ods. 4 autorského zákona v spojení s ust. § 642 ods. 2 a § 636 ods. 2 OZ a v spojení s sut. § 345 a 346 Obch. zák., čím sa zmluva zrušila, pričom v konečnom dôsledku je odstúpenie od zmluvy nesporné aj podľa ust. § 151 ods. 1 CSP. V dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy sa mali žalobca a žalovaný vyporiadať tak, že si mali vrátiť navzájom na základe zmluvy poskytnuté plnenia, čo sa aj stalo, t.j. žalovaný program žalobcovi vrátil. Nikdy nedošlo k odovzdaniu diela, žalovaný nemal a nemá prospech ani len z čiastočného plnenia žalobcu, na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobcom predložené dôkazy vo forme interných výstupov z PC, ako aj v podobe písomných odpovedí tretích subjektov na otázky kladené žalobcom, ktoré mali byť náhradou ich svedeckých výpovedí, považoval za irelevantné, vo vzťahu k PC výstupom z dôvodu, že ide o ničím nepodložené údaje žalobcu s nulovou dôkaznou hodnotou, pričom svedecké výpovede nemožno nahradiť písomnými odpoveďami na otázky kladené výlučne žalobcom (čím bolo odopreté právo protistrany klásť svedkom otázky), pričom ich dodatočný prípadný výsluch na pojednávaní by bol vzhľadom na ich vedomosť o predmete a priebehu sporu neprípustný. Rovnako ich výpovede nie sú formulované vo forme čestného prehlásenia. Mal za to,
že dokazovanie vo veci bolo vzhľadom na absenciu spornosti ohľadne existencie účinného odstúpenia od zmluvy vykonané nad rámec hospodárnosti a zbytočne.
7. Žalovaný uviedol, že oslovil žalobcu s tým, či mu vytvorí nový program, ktorý by bol funkčnejší než dovtedy ním používaný program, ktorý žalobcovi aj sprístupnil, myslel si, že nový program uľahčí prácu so spismi, bude mať viac využiteľných funkcií, čím by žalovaný ušetril ľudské zdroje. V tom čase mal asi 40000 spisov. Žalovaný mu oznámil, že okrem potreby zvýšenia pamäti hardvéru je technická podpora dostačujúca a na konci roka 2011 žalobca inštaloval skúšobnú verziu programu a od 8.1.2012, kedy došlo k preklopeniu údajov zo starého na nový program, tento mal plne fungovať. Program mal mať vlastnosti vyslovene vymienené žalovaným, to bola jeho podmienka, mal to byť program vytvorený pre neho. Bol uistený, že program bude jednak fungovať aj na staré spisy a zároveň bude funkčnejší a užitočnejší ako starý program. Cena samotného programu mala byť podľa ústnej dohody 4000 eur plus potom licenčné poplatky. Cena poplatkov upresnená nebola. K písomnému uzatvoreniu zmluvy nepristúpil z dôvodu, že od zavedenia systému s ním spokojný nebol. Chod žalovaného sa v dôsledku nesprávneho fungovania nového programu značne skomplikoval, nestíhali sa zapisovať návrhy, zamestnanci boli nútení pracovať nadčasy. Z uvedeného dôvodu došlo zo strany žalovaného vo februári 2012 k odstúpeniu od zmluvy. Riešenie problémov programu prebiehalo formou mailovej komunikácie jeho zamestnankyne pani Viskupovej so zamestnancom žalobcu. Po predložení návrhu licenčnej zmluvy uviedol, že on bol oboznámený s obsahom iného návrhu zmluvy než predloženého žalobcom. Ale aj s tým nesúhlasil vzhľadom na komplikácie po spustení systému. 8. Z výsluchu svedkyne R.. R. H., zamestnankyne žalovaného, vyplynulo, že program im bol prezentovaný ako doposiaľ najlepší na účely exekútorského úradu, predtým bol žalobca oboznámený s fungovaním starého programu, bol odprezentovaný na jeseň 2011. 9. Z výsluchu svedkyne Y. U., zamestnankyne žalovaného, vyplynulo, že od prvej prezentácie programu ako zamestnankyňa žalovaného so žalobcom komunikovala, evidovala nedostatky programu, ktoré následne oznamovala žalobcovi mailom, predtým telefonicky, pričom ak by mala vyhodnotiť úspešnosť nového programu oproti požiadavkám žalovaného, bolo by to na 10%. Bol problém s vkladaním údajov pri starých spisoch, cena programu mala byť cca 4000 eur. Ostrú verziu používali asi tri mesiace. 10. Z výsluchu K.. C. F., zmluvného IT partnera žalovaného, vyplynulo, že v súvislosti s novým programom PRODIG mal žalobcovi poskytnúť všetku súčinnosť pri inštalácii nového programu, najmä vo vzťahu k hardvéru. Na novom programe evidoval problém s tlačou, a to napriek tomu, že žalovaný umožnil žalobcovi nahliadnuť do pôvodného programu AURA, čo sa ani bežne nestáva. Pri prvej prezentácii bolo žalobcom uvedené, že technické vybavenie žalovaného bude pre zavedenie nového programu postačujúce, postupne sa to však ukázalo ako nepravdivé tvrdenie, bol nedostatočný hardvér, bolo treba dokúpiť tlačiareň aj procesor, operačná pamäť, hardisky, po zavedení programu nastal chaos, úrad stál 4-6 týždňov. Problémy žalobcovi oznamovali najprv telefonicky, potom mailom, keďže ich bolo veľa, začali sa zaznamenávať do tabuliek a tie sa zasielali žalobcovi na vybavenie. Program nikdy nepracoval tak, ako bol odprezentovaný. 11. Z výsluchu svedkyne L. M., zamestnankyne žalovaného, vyplynulo, že program bol u žalovaného zavedený na prelome rokov 2011/2012, prezentovaný bol dobre, avšak podľa nej program nebol finálnym produktom, lebo si pripadali ako pokusní králici, program nebol jednoduchý a nebol funkčný, veľa vecí sa nepreklopilo zo starého programu, neboli funkčné šablóny, do šablón sa nedalo vstupovať, meškali s lehotami, preto od decembra 2011 najskôr zamestnanci osobne oznamovali nedostatky p. Vicenovi, neskôr sa nahromadili, tak ich zbierala poverená zamestnankyňa žalovaného a tá ich komunikovala so žalobcom. 12. Z výsluchu svedka Y. Č., zamestnanca žalovaného, vyplynulo, že koncom roka 2011 bol osobne prítomný pri prezentácii programu, kde však vzhľadom na jeden malý monitor nezachytil všetko, podľa neho išlo o polotovar, nič nefungovalo tak, ako malo, za mesiac po jeho spustení takmer žiadnu prácu on osobne nevyprodukoval. Vôbec sa nedalo vstupovať do listín, ktoré neboli urobené dobre, čo bol hlavný problém. Žalobca mal možnosť sa oboznámiť so starým programom.
13. Podľa § 40 ods. 1 z.č. 618/2003 Z.z. (v znení účinnomk 1.1.2012) Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
14. Podľa § 40 ods. 2 z.č. 618/2003 Z.z. Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
15. Podľa § 451 ods. 1 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa § 457 OZ Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
19. Podľa § 458 ods. 1 OZ Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. Podľa § 458a OZ Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
21. Podľa § 442a ods. 2 OZ pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
22. Podľa § 100 ods. 1 OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 107 ods. 1 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
24. Podľa § 107 ods. 2 OZ Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
25. Podľa § 107 ods. 3 OZ Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
26. V prvom rade súd konštatuje, že napriek existencii právneho zastúpenia žalobcu v predmetnom konaní žalobe úplne absentovalo uvedenie právneho základu uplatneného nároku, žaloba sa obmedzila na opis výhradne skutkových tvrdení. Predmetom žalobou uplatneného nároku je zaplatenie sumy 33000 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, pričom z kontextu vyjadrení žaloby a ňou doložených listinných dôkazných prostriedkov (najmä návrh licenčnej zmluvy a faktúry) vyplynulo, že malo ísť o cenu predmetu licenčnej zmluvy s poplatkami.
27. Podľa žaloby mala byť v presne neurčený deň v januári 2012 uzavretá ústnou formou licenčná zmluva (vzhľadom na odvolanie sa žaloby na predložený písomný návrh licenčnej zmluvy), na základe ktorej vychádzajúc z obsahu písomného návrhu, mal byť žalobcom ako dodávateľom v prospech žalovaného ako odberateľa inštalovaný počítačový program ExeSys (ktorý je dielom podľa z.č. 618/2003 Z.z.), malo byť poskytnuté právo používať informačný systém a zároveň údržba systému, za čo mal žalovaný žalobcovi zaplatiť sumu 4000 eur plus 1500 eur plus DPH mesačne po dobu účinnosti zmluvy, t.j. na neučito. Suma uplatnená žalobou vo výške istiny 33000 eur bola odôvodnená len tým, že ide o služby
poskytnuté žalobcom žalovanému, spočívajúce v úkonoch žalobcom poskytnutých žalovanému bez konkrétnejšej špecifikácie.
28. V konaní bolo ďalej jednoznačne preukázané, že predmetný návrh licenčnej zmluvy nebol stranami sporu podpísaný, a teda že licenčná zmluva nikdy nebola v písomnej forme uzatvorená, čo ju robí podľa ust. § 40 ods. 2 z.č. 618/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 1.1.2012 absolútne neplatnou.
29. Súd skúmal, či medzi účastníkmi konania platne a účinne nevznikol prípadne iný právny vzťah, na základne iného dvojstranného právneho úkonu, avšak z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie, nakoľko vzniku akémukoľvek inému dvojstrannému právnemu úkonu medzi stranami sporu prekážku predstavovala absencia dohody o jeho predmete, predstavujúca esenciálnu podmienku vzniku zmluvy všeobecne. Žaloba za ústne dohodnutý predmet zmluvy neochvejne prezentovala predmet definovaný v čl. I bod 1 návrhu licenčnej zmluvy, pričom z výpovede žalovaného, ako aj výpovedí svedkov a čiastočne aj z výpovedí konateľov žalobcu vyplynulo, že predmetom zmluvy malo byť nielen: inštalácia a poskytnutie práva používať už existujúci informačný systém (počítačový program) vrátane jeho údržby, ale vytvorenie špeciálneho počítačového programu (s vymienenými špecifickými vlastnosťami), a teda nového programu (diela).
30. Vzhľadom na absenciu písomnej formy licenčnej zmluvy s následkom jej neplatnosti, ako aj vzhľadom na absenciu preukázania prípadného iného platne a účinne uzatvoreného dvojstranného právneho úkonu mal súd za to, že jediným nárokom prichádzajúcim v danej súvislosti do úvahy, je uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia na základe plnenia z neplatného právneho úkonu podľa ust. § 451 ods. 2 OZ a § 457 OZ.
31. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného o tom, že od zmluvy bolo vzhľadom na absenciu popretia tohto skutkového tvrdenia žalobcom podľa ust § 151 ods. 2 CSP, účinne odstúpené a teda predmetom konania môže byť jedine nárok z odstúpenia od zmluvy, a to z dôvodu, že nie je možné platne a účinne odstúpiť od zmluvy neplatnej, a teda neexistujúcej od počiatku, vzhľadom na aplikáciu z.č. 618/2003 Z.z. ako špeciálneho a subsidiárnu aplikáciu Občianskeho zákonníka na predmetný právny vzťah.
32. Proti nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol v priebehu konania žalovaný námietku premlčania, ktorú však bližšie neodôvodnil.
33. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania nevyjadril.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že dielo v zmysle zmluvy bolo žalovanému dodané dňa 1.1.2012 (kedy sa mala po skúšobnom období spustiť ostrá prevádzka programu), súd vychádzal z tvrdenia žalovaného o tom, že dodanie diela bolo uskutočnené 8.1.2012, pričom však nešlo o dodanie diela v zmysle zmluvy, ale o dodanie tzv. polotovaru, t.j. pokusu o dielo úplne nevyhovujúceho objednávke žalovaného, ktorý program následne bol u žalovaného do marca 2012 (zhodné tvrdenia strán sporu). Úlohou súdu bolo teda vyhodnotiť, či v priebehu 8.1.2012 až koniec marca 2012 došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a ak áno, v akej výške.
35. S poukazom na skutočnosť, že v zmysle vyššie uvedených zistení sa o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného mohol žalobca dozvedieť najneskôr v marci 2012, kedy mu žalovaný vrátil program s tým, že so spoluprácou končí a od zmluvy odstupuje, plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 OZ začalo posledným dňom apríla 2012 a skončilo prvým dňom apríla 2014, pričom žaloba bola podaná súdu dňa 30.12.2013, teda v čase pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby a zároveň v čase pred uplynutím objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 2 OZ (k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť od 8.1.2012 do konca marca 2012), vzhľadom na ktoré skutočnosti súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia priznal vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.