Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: J. X., T.. X. X. XXXX, H. M. XX/XX, U., o zaplatenie 1.508,04 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.508,04 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 11.2.2012 vo výške 18,53 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.508,04 eur od 12.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanou dňa XX.X.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva o úvere), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.659,70 eur. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.542,53 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.368,43 eur, riadneho úroku 47,11 eur, úroku z omeškania 118,02 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur. Sumu 8,97 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky 118,02 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 21,24 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje splátky splatné od 20.11.2010 do 20.9.2016, ktoré sa mali stať splatnými 11.2.2012, kedy mal žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil dôkazy, týkajúce sa postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, žalobca uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky podľa jeho názoru nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ďalej mal za to, že zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Napriek uvedenému poukázal na výzvu zo dňa 15.6.2010, ktorá má preukazovať, že právny predchodca splnil podmienky na postúpenie pohľadávky. Právny predchodca nevyužil svoje oprávnenie na zosplatnenie pohľadávky, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to podaním zo dňa 23.1.2012 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 11.2.2012. Podľa žalobcu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

3. Na pojednávaní konanom dňa 5.10.2017 právny zástupca žalobcu nepredložil dôkazy o individuálnom dojednaní podmienok a uviedol, že ak by aj nedošlo k individuálnemu dojednaniu, nedošlo by k poškodeniu spotrebiteľa, keďže uvedené dojednanie zodpovedá aj ustanoveniu občianskeho zákonníka o postupovaní pohľadávky. Zároveň mal za to, že porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách má dôsledky spočívajúce v zodpovednosti banky k orgánom vykonávajúcim dohľad nad činnosťou bánk, nie vo vzťahu k spotrebiteľom.

4. Žalovanej bola žaloba doručená postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP, keďže ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie jej skutočného pobytu sa nepodarilo zistiť inú adresu ako podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaná sa na nariadené pojednávanie nedostavila.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise postupom podľa ustanovenia § 204 a to žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č.l. 4-5, všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 6-9, oznámením o postúpení pohľadávky č.l. 10, podacím hárkom č.l. 11, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l. 12, zmluvou o postúpení pohľadávok č.l. 13-20, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 21, pokusom o zmier č.l. 22, odpoveďou žalobcu zo dňa 26. 11. 2014 č.l. 68, vyjadrením žalobcu zo dňa 6. 12. 2016 č.l. 89-92, výzvou č.l. 93, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l. 94, podacím hárkom č.l. 95, podaním žalobcu doručené súdu dňa 28. 9. 2017 č.l. 119 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli zmluvu splátkovom úvere dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej spotrebný úver vo výške 50.000,- Sk, pri pevnej úrokovej sadzbe 9,80 % ročne a RPMN 12,44 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 640,- Sk vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, splatnosť prvej splátky bola 20.10.2004 a konečná splatnosť úveru bola 20.9.2016, splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Poplatok za správu úveru bol 60 Sk mesačne. V záverečných ustanoveniach v čl. V bod 2 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa a súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

7. Spornou je skutočnosť: 1/ či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať podľa tak, ako to tvrdil žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 53-54 o spotrebiteľských zmluvách. (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013). Úver je síce absolútnym obchodom, ale v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná zákonom o ochrane spotrebiteľa a je potrebné ju posudzovať podľa predpisov občianskeho práva o spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 5MCdo 20/09, pričom novelou zák. č. 150/2004 došlo k zásadnej zmene v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná vec sa týka aj Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá chráni spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu. Spornou ostala tiež skutočnosť: 2/ či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v tomto spore alebo nie.

8. So vstupom Slovenska do Európskej únie Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernicu 93/13). Táto Smernica 93/13 bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4. 2004 v ust. § 52-54, týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských zmlúv.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

10. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

11. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

12. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

15. Zmluva o úvere ako absolútny obchod je upravená v v § 497, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

16. Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj napriek ustanoveniu čl. V bod 3, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí a tiež aj napriek čl. V. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

17. Na prejednávaný prípad je možné použiť len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so Smernicou 93/13 a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, teda je potrebné prejednávaný právny vzťah posudzovať aj podľa ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy a v čase postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa č. 632/1992 Zb. (§ 23a ods. 1, 2), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj podľa špeciálnych predpisov - zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a podľa špeciálneho zákona č. 238/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky, keďže ide o bankovú pohľadávku.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ku 30.9.2004) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

19. Podľa § 52 ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 3 cit. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

23. Podľa § 53 ods. 4 Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa § 54 ods. 2 V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 524 ods. 1 Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

27. Podľa § 524 ods. 2 S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

28. Podľa § 526 ods. 1 Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

29. Podľa § 565 Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 2 ods. 3 Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

32. Podľa § 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zák. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

34. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

35. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

36. Na základe uvedeného a v duchu existujúcej judikatúry a v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom súd poukazuje na citovaný bod 19.16 VOP, podľa ktorého žalovaná ako spotrebiteľ bola oprávnená postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky, ale naopak právny predchodca žalobcu - Banka ako veriteľ bol oprávnený bez súhlasu žalovanej kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.

37. Táto podmienka spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobila obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku na spoločnosť, ktorá nemá oprávnenie vykonávať bankovú činnosť, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto nerovnováhy.

38. Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a úverovými dlžníkmi. Terajší žalobca nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom prípustný, avšak vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorej súčasťou mali byť VOP, je potrebné konštatovať, že práva a povinnosti účastníkov nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté, keďže sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje znaky jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je takúto podmienku, ktorá je nevyvážená, potrebné považovať za absolútne neplatnú.

39. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení chrániacich spotrebiteľa, ale aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, nerovnosť zmluvných strán je definovaná ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pričom ide aj o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná obchodná praktika uvedená vo VOP v neprospech spotrebiteľa je preto v rozpore s dobrými mravmi, ktorá je absolútne neplatná a na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa žalovaná ako spotrebiteľka dostala do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade, ak by sa chcel domáhať svojich práv, ktoré by si musela uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale v tomto konaní od žalobcu, by bola značne diskriminovaná, a preto konanie pôvodného veriteľa a nasledujúceho subjektu, na ktorý bola pohľadávka postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči veriteľovi, čo je možné tiež hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať aj ako nekalú obchodnú praktiku.

40. Na margo poukazu žalobcu, že v bode 19.16 VOP má ísť o individuálne dojednanie sa žiada uviesť, že je všeobecne známou skutočnosťou potvrdenou aj aplikačnou praxou súdov, že bez akýchkoľvek pochýb všeobecné obchodné podmienky dodávateľov nie sú so spotrebiteľmi individuálne dojednané. Opak preukázaný žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom preukázaný nebol (viď vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom dňa 5. 10.2017) ani v tomto prípade, preto neobstojí ani odkaz žalobcu na rozhodnutia súdov, ktoré takéto individuálne dojednanie predpokladajú. S takýmito závermi sa súd nestotožňuje, keďže ani predloženie formulárových všeobecných obchodných podmienok na podpis spotrebiteľovi bez akýchkoľvek pochýb nezakladá individuálne dojednanie takejto podmienky. V tejto časti súd

41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len ZoB) účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová

spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

42. Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

43. Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

44. Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

45. Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.

46. Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

47. Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

48. Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

49. Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

50. Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.

51. Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť

52. Podľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody

53. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky( v čase uzavretia zmluvy to bol § 92 ods. 7 zák. o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

54. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť, bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúma , či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu ( v čase uzavretia zmluvy išlo o ust. § 92 ods. 7 ZoB ).

55. Súd je toho názoru, že § 92 ods. 8 ZoB neupravuje výnimky z bankového tajomstva tak, ako to tvrdí žalobca, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

56. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba: 1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“ 2. iba po písomnej výzve na splnenie, 3. výzva musí byť zo strany banky 4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

57. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, aby banka aj skutočne doručila takúto výzvu žalovanej. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam Slovenskej sporiteľne adresovaný žalovanej o postúpení pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva žalobcu ako postupníka žalovanej na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaná ako dlžník bola v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní.

58. Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúce nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“ ( pôvodný odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z. ).

59. Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení je zdôraznený peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na

ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na 12 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktoré činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností, čo by bolo v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vystupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v § 27 ods. 1 ZoB a v súlade so Smernicou o nekalých praktikách. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

60. Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon.

61. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

62. Uvedené ustanovenie treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou.

63. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho aktívnej legitimácie v spore neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že došlo k doručeniu výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobcovi je táto skutočnosť ohľadom nutnosti preukázať predmetnú skutočnosť známa z konaní, v ktorých požadoval nároky z takto postúpených pohľadávok. Žalobca súdu nepredložil relevantný dôkaz o tom, aby banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou a doručenou výzvou žalovanej v zmysle cit. ust. § 565 a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení úverového vzťahu bankou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky.

64. Dokonca vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena ohľadom splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa žiada uviesť vychádzajúc aj zo skutkového tvrdenia uvedeného v žalobe a pripojených dôkazov, že až právny nástupca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16 VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je v rozpore so zákonom a tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Ust. § 92 ods. 8

zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011).

65. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovanej, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným veriteľom, resp. žalobca ani takúto skutočnosť netvrdí, keď v žalobe uvádza, že pohľadávku zosplatnil sám.

66. Žalobca v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške uvedenej v zozname pohľadávok - v prílohe č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávky. Banka postúpila pohľadávku žalobcovi a postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila žalovanej, čo však nepostačuje na to, aby žalobca bol aktívne legitimovaný.

67. Podľa názoru súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada NBS, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať bankové oprávnenie zahŕňa aj správu úveru, aj zosplatnenie úveru ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

68. Ak predmetom postúpenej pohľadávky podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mala byť suma 2.542,53 eur, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ ako banka postúpil zmluvou zo dňa 15.12.2011 nebankovej spoločnosti aj nezročné splátky úveru, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo zo strany banky pred postúpením pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 na žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola nezročná pohľadávka, preto je toto postúpenie neplatné a žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby.

69. Súd dodáva, že aktívnou legitimáciou sa rozumie takého hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencie tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je základnou súčasťou súdneho konania (porov. Rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

70. Na základe uvedeného, teda nesplnenia aktívnej legitimácie žalobcu v spore, súd žalobu zamietol. Argumentačne postupujúc v súlade s ustanovením čl. 2 ods. 2 poukazujúc na obdobné spory s tým istým skutkovým základom viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/20/2016 zo dňa 27.3.2017, sp. zn. 12Co/240/2015 zo dňa 17.2.2016, 20 Co/70/2016 zo dňa 24.5.2017, atď..

71. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 s tým, že žalovaná, ktorá bola v konaní plne úspešnou, si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).