Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-66-2017.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/66/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci navrhovateľky: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.mája XXX, XXX XX E., a ďalšieho účastníka konania: F. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. O. XX, XXX XX O., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Y. práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletá Z. A., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletú Z. A., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 100,- eur mesačne od 11.08.2017 vždy do 20. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 01.01.2017 do 31.10.2017, ktorý rodičia určili dohodou v sume 200,-eur sa otec zväzuje splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Z. každý nepárny týždeň v čase od piatka od 18.00 hod do nedele do 16.00 hod, pričom maloletú vyzdvihne v bydlisku matky a po skončení stretnutia maloletú v bydlisku matky vráti matke.
Ďalší styk otca s maloletým dieťaťom sa bude realizovať po vzájomnej dohode s matkou aj mimo uvedeného času.
Stretávanie maloletej s otcom sa počas vianočných sviatkov upravuje tak, že v nepárnom roku bude stretnutie prebiehať v čase od 10.00 hod. od 25.12. do 26.12. do 10.00 hod., a v párnom roku bude maloletá u otca od 10.00 hod. od 24.12. do 25.12. do 10.00 hod. Otec si maloletú vyzdvihne v bydlisku matky a po skončení stretnutia maloletú v bydlisku matky vráti matke.
Stretávanie maloletej s otcom počas letných prázdnin sa upravuje tak, že maloletá bude v starostlivosti otca počas prvého celého júlového týždňa a posledného augustového týždňa, a to od nedele bezprostredne predchádzajúcej uvedeným týždňom od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Otec si maloletú vyzdvihne v bydlisku matky a po skončení stretnutia maloletú v bydlisku matky vráti matke.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by upravil výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej dcéry nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2014 z dôvodu dlhodobých nezhôd. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov býva navrhovateľka s dcérou u rodičov. Na základe dohody otec prispieval maloletej dcére výživným vo výške 150,- eur mesačne. Od mája 2017 otec prestal uvedenú sumu uhrádzať, pričom je zamestnaný v spoločnosti Patrol Slovakia, s.r.o., Hlohovec. Aktuálny zamestnávateľ navrhovateľky je Stará kaviareň Trnava, pričom mzda je vo výške 522,- eur brutto a prídavky na dieťa sú vo výške 21,41 eur. Maloletá navštevuje materskú školu v Leopoldove. Vzhľadom na to, že otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť domáhala sa matka jej určenia vrátane zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti.
2. Procesný (kolízny) opatrovník ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 04.10.2017, súhlasil s rozhodnutím súdu podľa vykonaného dokazovania v záujme maloletého dieťaťa.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že by chcela zmeniť stretnutia otca s maloletou, a to na určité dátumy, každý druhý víkend nepárny týždeň od piatka do nedele. S tým, že nemá problém so stretávaním otca s maloletou, avšak má výhrady k nedodržiavaniu dohodnutých časov. Matka rozporovala platenie výživného, pričom v priebehu konania tvrdila, že nedoplatok otca je vo výške 200,- eur. Matka uviedla, že na bývanie za seba a dcéru platí 200 eur rodičom, škôlku platí 50,- eur, platí dcére poistku 20,- eur mesačne (úrazová), platím jej sporenie, oblečenie (teraz keď išla zima som platila 250,- eur) a lieky na imunitu. Dcéra bola chorá minulý rok cca 6 krát. Teraz, keď nastúpila do škôlky bola chorá iba raz, za lieky matka platila 22,- eur.
4. Otec sa dostavil na pojednávanie a súhlasil s prejednaním veci. Uviedol, že čo a týka peňazí tam bol nedoplatok. Otec predložil originály dokladov o úhrade výživného a to vo výške 300 eur august 2017 a vo výške 200 eur 02.10.2017. Súčasne tvrdil, že predposledný mesiac (dva mesiace spätne) uhradil matke 250,- eur, pričom tam bola prítomná stará matka maloletej. Otec uviedol, že nakupuje maloletej aj iné veci čo potrebuje do škôlky, oblečenie. K neplateniu výživného uviedol, že nemohol platiť nakoľko bol práceneschopný Otec navrhol určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Uviedol, že môže doložiť bločky na kúpu oblečenia, ktoré kupoval. K príjmu otec uviedol, že v prípade ak máva nadčasy vie dosiahnuť príjem do 700,- eur.
5. Súd vypočul svedka P. E., nar. XX.XX.XXXX k otázke platenia výživného otcom, pričom svedok uviedol, že nevie o tom (nespomína si), že by otec niečo platil dcére do ruky.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa návrh č.l. 1, potvrdenie o osobných majetkových zárobkových pomeroch č.l. 13-15, potvrdenie o príjme matky č.l. 16-17, potvrdenie poberaná RP č.l. 18-19, potvrdenie o príjme č.l. 20, potvrdenie o prídavkoch na dieťa č.l. 20-23, lustrácia v sociálnej poisťovni matky a otca a ostatným obsahom spisu ako aj výsluchom navrhovateľky a manžela, keď pojednával v neprítomnosti zástupcu procesného opatrovníka, ktorý mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie a nežiadal pojednávanie odročiť, v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:
7. V rámci konania dospeli rodičia k rodičovskej dohode ohľadom úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
9. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičov. práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 62 Zákona o rodine
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmových a výdavkových pomerov účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
- matka spolu s maloletou žije toho času v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Mesačný príjem matky pozostáva z príjmu zo zamestnania a je vo výške 522,- eur v hrubom a prídavkov na dieťa v sume 23,52 €, nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, celkovo má matka vyživovaciu povinnosť voči 1 dieťaťu.
- otec je v súčasnosti zamestnaný s príjmom od 500,- eur do 700,- eur (podľa doby nadčasov). Otec má len bežné výdavky. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, pričom však dieťaťu prispieva nad rámec kupovaním vecí osobnej spotreby pre maloletú. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nakoľko v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a otec s týmto súhlasil a výživné je primerané pomerom účastníkov (príjmu otca vo výške 500,- eur až 700,- eur) a potrebám maloletej (deklarovaným výdavkom), preto súd navrhnutú dohodu schválil. Súd schválil dohodu aj v rámci určenia nedoplatku na výživnom, nakoľko má za to, že je to v záujme dieťaťa a aj oboch rodičov, pričom vychádzal z tvrdení oboch rodičov (matka tvrdila nedoplatok 200,- eur, otec
50,- eur), predložených dokladov o úhrade otcom (len za posledné obdobie otec uhradil 500,- eur), pričom má súd za to, že uvedené odstráni spornú otázku medzi rodičmi a prospeje to maloletému dieťaťa, pričom určenie splátok zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Súd tiež vyjadruje ten záver, že rodičia chcú deťom poskytnúť to najlepšie a čo najviac (v tomto konaní obaja bezpochyby), čo však často nemusí zodpovedať reálnym príjmovým možnostiam, preto by rodičia mali zvážiť, čo dieťaťu kúpia a zabezpečia. Uvedené platí pre oboch rodičov, pričom treba si uvedomiť, že dieťa trávi viac času s matkou, a preto ani dary, alebo zabezpečenie bežných potrieb od nej nevníma tak, ako keď dostane niečo mimoriadne od otca, s ktorým trávi času podstatne menej. Tu si treba uvedomiť, že je potrebné, aby rodičia spolu kooperovali pri nákupoch darov a vecí, aby sa niečo nekupovalo zbytočne, a aby rodičia spolu nezmyselne nesúťažili, kto dá viac, lebo podstatou sú základné výdavky a potreby, pričom veci nad rámec by malo dieťa vnímať od oboch rodičov ako zaslúženú odmenu, a nie aby sa rodičia predháňali a bojovali proti sebe mimoriadnymi darmi. Rovnako súd schválil dohodu rodičov v oblasti stretávania, nakoľko má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo pevne upravený základný časový harmonogram, ktorý by obaja rodičia mali dodržiavať v záujme dieťaťa, ako aj plánovania vlastných aktivít. Otec, keď má dieťa v starostlivosti je povinný zabezpečiť mu riadnu starostlivosť až do odovzdania matke v stanovený čas, a nemal by ho bez dohody s matkou skracovať, skorším odovzdaním, čo negatívne vplýva na maloleté dieťa. Treba si uvedomiť, že dieťa je vo svojich štyroch rokoch citlivé a zraniteľné, pričom práve v tomto období si možno s dieťaťom vybudovať silný vzťah. Každý z rodičov by súčasne mal myslieť na to (rešpektovať to), že druhý rodič má už vlastný život, ktorý si plánuje v súlade so starostlivosťou o dieťa a s pracovnými povinnosťami (vlastným životom), preto by základné časy stretávania mali rodičia dodržiavať v záujme samých seba a dieťaťa za účelom zníženia trecích plôch. Súd súčasne vyjadruje ten záver, že rodičia si môžu dohodou upraviť aj iný rozsah stretávania, je to však na ich obojstrannej dohode, pričom by k tomu mali pristupovať tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa. Súd konštatuje, že obaja rodičia by pri starostlivosti o spoločné dieťa mali komunikovať tak, aby neprenášali negatívne emócie na dieťa. Súčasne ak sa aj v budúcnosti objavia nepredvídateľné výdavky (mimoriadne na dieťa), mali by si to vzájomne odkomunikovať, pričom otec podľa svojich možností by sa na nich mal podieľať pokiaľ možno dobrovoľne. Treba vziať v úvahu, že výdavky na dieťa budú rásť s jeho vekom. Súčasne je však potrebné konštatovať, že otec prispieva na potreby maloletého dieťaťa (dohoda o výživnom + nedoplatok ) primeranou sumou z pohľadu jeho bežného príjmu, pričom však nebráni uvedenému, aby poskytol plnenie naviac (čo otec aj tvrdí, že robí). Matka by súčasne mala chápať vzájomnú situáciu oboch rodičov, keď ani jeden z nich nezarába nadpriemerne, pričom plnenie vyššieho výživného predstavuje obetu zo strany druhého rodiča.
17. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany rodičov nie je prípustné, lebo sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvolania (§ 368 CSP).
Proti rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.