Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-678-2016.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/678/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., J. XXX/XX, o zaplatenie 113,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. júna 2016 č. k. 10C/694/2015-31 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 37 ods. 1, § 588, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť T-Mobile Slovensko vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 7207196260 splatnou 25. 07. 2012 cenu služieb a iných platieb vo výške 20,29 eura, faktúrou č. 720820266 splatnou 25. 08. 2012 cenu služieb a iných platieb vo výške 24,99 eura a faktúrou č. 7209228699 splatnou 25. 09. 2012 cenu služieb, iných platieb a poplatkov vo výške 67,78 eura. Žalobca zmluvu o pripojení v písomnej podobe súdu nepredložil. Žalovaná 02. 10. 2014 uznala dlh z faktúr č. 07280202266, 7308075926, 7209228699, 07207196260 v celkovej výške 582,62 eura a to istina 113,06 eura, úroky z omeškania 20,72 eura a náklady veriteľa 448,84 eura. Dňa 09. 06. 2014 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalobca písomnú zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo bolo podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žalovanej oznámené najneskôr s doručením žaloby a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Z vykonaného dokazovania a to z písomného uznania dlhu mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou existoval zmluvný vzťah, titulom zmluvy o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej elektronické komunikačné služby a žalovaná ich využívala, ale dohodnutú cenu v lehote ich splatnosti nezaplatila. Pretože pri uzatváraní zmluvy právny predchodca žalobcu konal a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je nevyhnutné na daný vzťah aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorých základ tvoria práve ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Vzhľadom k tomu, že v danej právnej
veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd dohodu, pri ktorej bol žalobca v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, podrobil kontrole podľa ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa a zistil, že je vyhotovená na predtlačenom formulári, ktorého návrh nevychádza od spotrebiteľa, ale mu je predkladaný dodávateľom bez toho, aby zamýšľané právne dôsledky spotrebiteľ poznal a rozumel im. Predložené uznanie súd, vzhľadom na to, hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku a právne neúčinné. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia faktúr splatných 25. 08. 2012, 25. 07. 2012 a 25. 09. 2012. Pretože žaloba bola podaná na súde 21. 12. 2015, a pretože súd uznanie dlhu vyhodnotil ako právne neúčinné, je žalovaná suma premlčaná v celom rozsahu podľa § 100 ods. 1 a § 101 OZ. Na premlčanie súd prihliada ex offo a to s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, a pretože žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, ale náhradu trov si neuplatnila a ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd jej ich náhradu nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho nesprávnym rozhodnutím vo veci z dôvodu nesprávneho posúdenia písomného uznania dlhu žalovaným a právnych účinkov z neho plynúcich. V konaní predložili jednostranné písomné uznanie dlhu žalovanou, v ktorom žalovaná uznala svoj dlh vzniknutý z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, čo do právneho dôvodu a výšky. Uznanie dlhu obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, aby ho bolo možné považovať za platné. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon žalovanej bolo podpísané žalovanou, má písomnú formu, je v ňom uvedená kauza vzniku dlhu, výška dlhu, ako aj prísľub žalovaného svoj dlh voči žalobcovi zaplatiť. Žalovaná v konaní nespochybnila podpísanie uznania dlhu a ňou prejavenú vôľu dlh splatiť. Nezodpovednosť a ľahkovážny prístup zo strany žalovaného nie je možné vykladať v jeho prospech a to ani v prípade postavenia žalovaného ako spotrebiteľa. Súd vyhodnotil uznanie dlhu žalovanou za právne neúčinné, nakoľko pri premlčanom dlhu má uznanie právny následok len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Tento názor je absolútne nesprávny, nakoľko uznanie dlhu podpísala žalovaná sama ako jednostranný právny úkon. Zmyslom ochrany spotrebiteľa nemôže byť dosiahnutie stavu, že spotrebiteľ nebude musieť svoj záväzok pre uplynutie času splniť, a preto ani predĺženie lehoty pre vymáhanie pohľadávky, ktoré nastáva v prípade uznania dlhu priamo zo zákona, nemôže byť samé o sebe v jeho neprospech. Bez ohľadu na to, či žalovaná vedela alebo nevedela o premlčaní uznávaného nároku, táto skutočnosť nemá absolútne žiadne vplyv na plynutie zákonom nastolenej premlčacej lehoty v prípade uznania dlhu. Uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka k založeniu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky žalobcu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR z 27. 02. 1968 sp. zn. 3Cz 6/68 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Obo 934/2005. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že uznanie premlčaného dlhu má za následok len predpoklad trvania dlhu v čase jeho uznania. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na dlžníka. Občiansky zákonník v ustanovení § 558 nerozoberá dopad na plynutie premlčania pohľadávky v prípade uznania premlčaného dlhu bez vedomosti osoby, ktorá dlh uznáva. Nová 10-ročná premlčacia doba začína plynúť priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či uznávajúci prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie. Vzhľadom na uvedené, došlo zo zákona k založeniu plynutia novej premlčacej doby, a teda uplatnený nárok nebol premlčaný. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 113,06 eura, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 20,29 eura od 26. 07. 2012 do zaplatenia, zo sumy 24,99 eura od 26. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 67,78 eura od 26. 09. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - vyhodnoteniu účinkov uznania dlhu odvolací súd dodáva nasledovné.
10. Čo sa týka žalobcom predloženého uznania dlhu zo dňa 02. 10. 2014, podpísaného žalovanou, aj podľa názoru odvolacieho súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, že žalobca dal žalovanej podpísať vopred pripravenú listinu o uznaní dlhu, ktorej obsah nemohla žalovaná pri uzatváraní nijako ovplyvniť, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že takéto konanie je konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobca využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaná zrejme nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument predložený veriteľom, i keď nemal skutočnú vôľu takéto vyhlásenie učiniť. V skutočnosti ide podľa Smernice Rady a EP 2005/29, čl. 5-9 o nekalú obchodnú praktiku, a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je evidentné, že úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej ako spotrebiteľky. Takéto konanie odvolací súd taktiež považuje za nekalú obchodnú praktiku, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalobca postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto bola dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).