Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17Csp-101-2016.pdf
PDF · 83.24 KB
No categories available
17Csp/101/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, č. 542097902 konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47258713 právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47234547 proti žalovanému: G., U. o zaplatenie 167,58 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 167,58 eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 167,58 eur od 16.04.2015 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 167,58 eur od 16.04.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1.Žalobným návrhom zo dňa 12.12.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 167,58 eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 167,58 eur od 16.04.2015 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 167,58 eur od 16.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu dňa 29.5.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 341.- eur . Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 10-tich mesačných splátkach, vrátane úrokov vo výške 39,16 eur so splatnosťou mesačnej splátky k 15. Dňu v mesiaci, so splatnosťou 1. mesačnej splátky dňa 15.6.2014 a konečnou splatnosťou úveru dňa 15.3.2015 pri výške úrokovej sadzby 23,56% ročne, RPMN 26,27% a celkovej čiastke k zaplateniu 379,- eur so základným súborom poistenia a poplatku za poistenie 3,33%. Žalovaný svoj záväzok poskytnutý úver riadne a včas neplnil.
2.Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 17Csp/101/2016-30 z 9.3.2017, ktorý sa však napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného a preto bol uznesením z 8.6.2017 pod sp. zn. 17 Csp/101/2016-44 zrušený.
3.Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu - a to žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 17.8.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ako aj neúčasť žalobcu a súhlasil s prejednaním ako aj s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň súd pojednával aj v neprítomnosti žalovaného, ktorému bola žaloba doručená oznámením v zmysle § 116 ods. 2 CSP dňom 09.08.2017 a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené oznámením v zmysle § 112 CSP a § 106 ods. 3 CSP dňom 31.08.2017.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a to výpisom z obchodného registra, zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 29.5.2014, výpisom z úverového účtu, Potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatých splátkach, predžalobnou upomienkou a zistil tento skutkový a právny stav:
5.Dňa 29.5.2014 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 341,10.- eur . Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 10-tich mesačných splátkach, vrátane úrokov vo výške 39,16 eur so splatnosťou mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci, so splatnosťou 1. mesačnej splátky dňa 15.6.2014 a konečnou splatnosťou úveru dňa 15.3.2015 pri výške úrokovej sadzby 23,56% ročne, RPMN 26,27% a celkovej čiastke k zaplateniu 379,- eur, so základným súborom poistenia a poplatku za poistenie 3,33%. Podľa čl. 2.1 ÚZ klient sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, pričom Cetelem bol oprávnený použiť splátku na úhradu splatných záväzkov klienta. Podľa čl. 4.1 ÚZ v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu, alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
6. Predžalobnou upomienkou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splatenie dlžnej sumy vo výške 167,58 eur, keďže nastala splatnosť poskytnutého úveru v celom rozsahu dňa 15.4.2015 a vyzval ho na úhradu dlhu do 14 od doručenia upomienky s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.
7. Z potvrdenia právneho predchodcu žalobcu mal súd preukázané odfinancovanie peňažných prostriedkov vo výške 341,10 dňa 27.6.2014 a prijaté splátky vo výške 276,52 eur.
8.Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Podľa hlavy I. článok 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. Podľa hlavy I. článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. Podľa hlavy XI. článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.10.2013 do 31.05.2014 (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 odsek 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 odsek 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 odsek 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 odsek 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 odsek 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písmeno d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.5.2014 zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 517 odsek 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
9.Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný v plnom rozsahu. V konaní nebolo sporné, že dňa 29.5.2014 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 341,10 eur o čom svedčí potvrdenie zo dňa 30.11.2016 , ktorá zmluva bola uzatvorená v zmysle z.č. 129/2010 Z.z.. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň pri zistení, že vylúčenie použitia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 29.5.2014 podľa jeho § 1,2, neprichádza do úvahy, je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru musí na svoju platnosť spĺňať predpoklady uvedené v § 4 ods. 1 až 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 29.5.2014. Posudzovaním bolo zistené, že uvedené náležitosti zachované sú a preto označenú zmluvu zo dňa 29.5.2014 je potrebné považovať za platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pritom súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky, teda podmienky, resp. ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Za tejto situácie a pri zistení, že žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti a to predovšetkým riadne a včas platiť jednotlivé splátky úveru a na základe preukázanej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, súd zistil, že nárok žalobcu je dôvodný. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané, že žalovaný čerpal úver dňa 27.6.2014, pričom doposiaľ uhradil spolu 276,52 eur, pričom do omeškania sa dostal už pri splátke č. 1. Splatnosť celého úveru zo zmluvy nastala dňa 15.3.2015. Žalovaný si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil , zaplatenie dlhu nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia; z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 167,58 eur, ktorá
predstavuje neuhradenú istinu pohľadávky. Zároveň ho súd zaviazal aj na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 23,56 % odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru.
10. Popri nároku špecifikovanom vyššie, žalobca si uplatnil i nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania za obdobie od 16.4.2015, tj. odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru. Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 cit. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania odo dňa uvedeného v žalobnom návrhu , preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania.
11.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p. a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).