Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/101/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti žalovanému Y. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX, o zaplatenie 400,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 400,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 400,11 eur od 14.7.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 7.6.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 400,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 400,11 eur od 14.7.2014 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzatvoril so žalovaným 16.7.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200060990, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.284,25 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške po 80,37 eur, a v termínoch splatnosti v zmysle splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou prvej splátky úveru, avšak až vzhľadom na skutočnosť, že bol viac ako 3 mesiace v omeškaní so splátkou č. 8, žalobca uplatnil právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, teda vyhlásil okamžitú splatnosť celej zvyšnej dlžnej sumy úveru. Žalovaný celkovo zaplatil sumu 884,14 eur. Žalovaná suma vo výške 400,11 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru vo výške 1.284,25 eur a doteraz uhradenou sumou vo výške 884,14 eur. Žalobca si uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania, t.j. k 14.7.2014. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil a pripojil ako dôkazy: zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200060990 z 16.7.2013, oznámenie žalobcu o zosplatnení (spolu s príslušnou doručenkou) a prehľad platieb žalovaného (predložený až po výzve súdu.)

2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám napriek písomnej výzve súdu písomne nijako nevyjadril.

3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 18.9.2017 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 oznámil čas a miesto

verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 5.10.2017.

4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

5. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200060990 z 16.7.2013 (uzavretej na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru z 15.07.2013 a schválenia tejto žiadosti žalobcom z 16.07.2013) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach (spolu s úrokom) po 80,37 eur, ktorých splatnosť bola vždy k prvému dňu v mesiaci (počnúc splatnosťou prvej splátky úveru 1.9.2013 a končiac splatnosťou poslednej splátky úveru, ktorá mala nastať 1.2.2017.)

6. Z prehľadu platieb žalovaného príslušného k tejto zmluve súd zistil, že žalovaný celkovo uhradil v prospech žalobcu sumu 884,14 eur, pričom posledná úhrada nastala 1.7.2014.

7. Z oznámenia o zosplatnení žalobcu z 15.6.2014 (spolu s príslušnou doručenkou) mal súd preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostávajúcej celej dlžnej sumy, pričom vyzval žalovaného na uhradenie tejto sumy v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Toto oznámenie bolo doručené žalovanému 25.6.2014.

8. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu.

9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 1 písm. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

12 Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy, ďalej len“ OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „OZ“), ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho plnenie veriteľ požiadal.

15. Podľa § 566 OZ, ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len, ako to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo však môže veriteľ použiť najskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „Nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Vyššie uvedená zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným napĺňa charakteristiku úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. OBZ, ako aj charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania alebo zamestnania. Žalobca poskytol žalovanému úver (istina) vo výške 1.500 eur, avšak v žalobe si uplatňoval nárok iba na poskytnutý úver vo výške 1.284,25 eur, ktorým návrhom bol súd podľa § 216 viazaný. Nakoľko však žalovaný doteraz zaplatil celkovo sumu 884,14 eur, požadoval žalobca od žalovaného iba rozdiel medzi deklarovanou poskytnutou sumou úveru a doteraz zaplatenou sumou žalovaným, teda nárok na zaplatenie sumy 400,11 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepožadoval zmluvne dojednaný úrok, preto súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel.

20. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania z celej dlžnej sumy od 14.7.2014 do zaplatenia, súd neprekročiac rozsah uplatneného návrhu žalobcom podľa § 216 priznal nárok na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej sadzbe 5,15% ročne z priznanej dlžnej sumy za obdobie od 14.7.2014 do zaplatenia. Žalobca by mal nárok na úrok z omeškania aj za obdobie pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, avšak keďže si na tento nárok uplatňoval až od dátumu 14.7.2014, súd mu ho priznal v rozsahu jeho návrhu.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom do výroku doplnil, že o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím. Porovnaním žalobného petitu a výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že žalobca bol plne úspešnou stranou v spore, preto má v zmysle § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Vzhľadom na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.3.2017 sp.zn.: 6Cdo/22/2016, v zmysle ktorého len takou formuláciou výroku o náhrade trov konania, ktorá bude obsahovať výslovné uvedenie, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím, bude naplnená požiadavka, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti, súd zahrnul do výroku o náhrade trov konania uvedenú skutočnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.