Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-116-2014.pdf
PDF · 82.36 KB
No categories available
28P/116/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoletú N.L. I., narodenú XX.XX.XXXX , zastúpenú advokátkou JUDr. M. V., so sídlom AK Š.Q. G..Č..X, K., dieťa rodičov: matka - N. I.Á., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená advokátkou JUDr. M. V., so sídlom AK Š. G..Č..X K. a otec - O. Ď., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX/ E, G. V., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou N. Ď., narodená XX.XX.XXXX bytom I. XX/E, G. V., o návrhu matky a plnoletej dcéry na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zvýšenie výživného na plnoletú N. I., narodenú XX.XX.XXXX z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava V , dňa 14.2.2014 postúpený tunajšiemu súdu dňa 14.4.2014, žiadala matka vtedy maloletej N. o zvýšenie výživného, zo sumy 26,56 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2014. Tým istým návrhom žiada zvýšiť výživné spätne od 1.9.2011 do 28.2.2014. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že naposledy bola upravovaná výška výživného v roku 2001, t.j. pred 12,5 rokmi, kedy bola maloletá vo veku necelých 5 rokov a od tejto doby odôvodnené potreby maloletej dcéry neúmerne vzrástli.
2. Dňa 29.2.2014 dovŕšila N. I. plnoletosť. Plnoletá dcéra na pojednávaní pristúpila k návrhu matky a žiadala súd aby návrhu vyhovel.
3. Otec sa k návrhu písomne vyjadril, nesúhlasil s návrhom a žiadal aby súd návrh zamietol.
4. Otec sa na pojednávaniach z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nezúčastňoval, poveril svoju manželku, aby ho na pojednávaní zastupovala a preto súd v zmysle ust. § 31 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá , žiada zvýšiť výživné spätne od 1.9.2011 , čo odôvodnila tým, že medzičasom si na Okresnom súde Bratislava II podala návrh na zvýšenie výživného, keďže sa otec na pojednávania nedostavoval a nedokázal ho súd predviesť návrh na zvýšenie výživného zobrala späť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, plnoletej dcéry, splnomocnenej zástupkyni otca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodným listom, s potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o zdravotnom stave otca, potvrdením k o poberaní invalidného dôchodku, rozsudkom tun.súdu 9C 5/2016
zo dňa 23.11.1996, potvrdením príjme matky a jej manžela, o poberaní rodinných prídavkov, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
7. Plnoletá N. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., sp.zn. 5C 298/98-80 zo dňa 10.9.2001, tým istým rozsudkom bola vtedy maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 800 Sk, (26,55 eur). Od tejto doby nebolo výživné upravované. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dva týždne pred dovŕšením plnoletosti dcéry N.. Otec zasielal výživné nepravidelne, s dcérou sa nestretával a okrem minimálneho výživného inou formou neparticipoval na výchove a výžive dcéry N..
8. Plnoletá dcéra ukončila štúdium na strednej škole a rozsudkom tun.súdu sp.zn.: 9C 5/2016-44 zo dňa 23.11.2016, bola vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére zrušená, ku dňu 28.5.2015.
9. Matka plnoletej N. dňa 25.5.2012 uzavrela manželstvo s Františkom I., z tohto manželstva sa narodili maloleté deti - A., G.. XX.XX.XXXX, N., G.. XX.XX.XXXXa A., nar. XX.X.XXXX.Matka bola na rodičovskej dovolenke do decembra 2015, prácu si hľadá, jej manžel je zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem je 1339 eur. Rodina býva v rodinnom dome, ktorý si zakúpili z hypotekárneho úveru 35 000 eur, mesačné splátky 360 eur, v roku 2009, mesačné náklady na bývanie cca 150 eur.
10. Plnoletá dcéra N. na pojednávaní uviedla, že bola študentkou SOŠ Bratislava, odbor kaderníčka vizážistka, denne dochádzala do školy, nenavštevovala žiadne krúžky, bývala spolu s matkou a priemerné mesačné výdavky mala cca 280 eur, čo jej hradila výlučne matka.
11. Splnomocnená zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že jej manžel je majiteľom obchodnej spol. Comtech Group, s.r.o.Táto obchodná spoločnosť za roku 2014,2015 a ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu manžela. V roku 2015 bol uznaný za invalidného, s mierou funkčného postihu 45%. Manžel nemôže vykonávať akúkoľvek prácu, je pripútaný na lôžko a okrem invalidného dôchodku v sume 114,60 eur nemá žiaden príjem. Otec má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému O. Ď., nar. XX.XX.XXXX súdom určené výživné 82,98 eur a plnoletá G. M., ktorá ešte študuje, súdom určené výživné 50 eur. Výživné za otca uhrádza manželka. Otec s manželkou býva v 2-oizbovom byte , náklady na bývanie 105 eur mesačne, byt je zakúpený v roku 20174 z hypotekárneho úveru 45 000 eur, mesačné splátky 184 eur. Ďalšie dva úvery z roku 2015 - použité na refinancovanie hypotekárneho úveru 12 000 eur a 15000 eur, použité na dokončenie bytu, kupovali holobyt, ktorý je v BSM. Otec plnoletej dcéry N. bol na dlhodobej práceneschopnosti od roku 2013. Manželka otca pracuje v SLSP a.s. ako administratívny pracovník, jej príjem je mesačne netto 1000 eur a je poberateľkou invalidného dôchodku mesačne 236 eur.
12. Z opakovaných lekárskych potvrdení ošetrujúcej lekárky MUDr.C. C. mal súd preukázané, že O. Ď. nie je pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav schopný zúčastniť sa na pojednávaní.
13. Právna zástupkyňa plnoletej N. na pojednávaní uviedla, že 14,5 roka nebolo upravované výživné, pričom otec na dcéru neprispieval ani minimálnym výživným, prvé výživné uhradil až v roku 2011, všetky náklady na vtedy maloletú N. znášala matka sama.
14. Splnomocnená zástupkyňa otca uviedla, že otcov príjem tvorí iba invalidný dôchodok v sume 114,60 eur, pričom životné minimum je 198 eur, ktoré otec nedosahuje. Ak by súd návrhu dcéry vyhovel, otec nedokáže výživné uhradiť, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, výživné uhrádza ona zo svojho príjmu, otcov dôchodok je použitý na doplatky za lieky, bývanie, hypotéku a stravovanie zabezpečuje ona zo svojho príjmu. Tak isto ani plnoletá dcéra sa o otca nezaujíma a bolo by v rozpore s dobrými mravmi , keby tak ťažko chorý otec doplácal spätné výživné. K 28.5.2015 otec uhradil celé zaostalé výživné a nie je pravdou, že otec neuhrádzal minimálne výživné. Od roku 2013 uhrádzal výživné v sume 27,13 eur, čo bola zákonom stanovená minimálna výška výživného. Odporca žiada návrh zamietnúť.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie plnoletosti a plnoletej dcéry nie je dôvodný preto súd návrh zamietol. Svoje rozhodnutie súd opiera o vykonané dokazovanie, kde bolo preukázané, že od roku 2001 nebola výška výživného upravovaná. Súdom určené výživné v sume 800 Sk bolo už minimálne 3 roky po určení výživné nepostačujúce a bolo povinnosťou matky , práva a právom chránené záujmy vtedy maloletej N. zabezpečovať. Matka sa mala domáhať zvýšenia výživného v čase, keď sa podstatnou mierou zmenili odôvodnené potreby maloletej dcéry a nie až dva týždne pred dosiahnutím plnoletosti dcéry. V tom čase bol otec už rok na invalidnom dôchodku, nebol schopný dosahovať taký príjem, z ktorého by pokrýval zvýšené výživné. Je nespochybniteľné, že na strane dcéry Emílie nastali zmeny, ktoré odôvodňovali zvýšenie výživné , pred rokom 2013 otec podnikal, matka bola na rodičovskej dovolenke, napriek tomu matka nepodala návrh na zvýšenie výživného. V roku 2015 v máji N.Í. ukončila štúdium na strednej škole, čo bol dôvod na zrušenie výživného v konaní 9C 5/2016. Z týchto dôvodov, súd spätne zvýšenie výživného zo strany otca nepriznal, nakoľko matka neuniesla dôkazné bremeno a dôvody osobitného zreteľa , ktoré na pojednávaní uvádzala súd nezohľadnil . Je potrebné dodať, že odporca od roku 2013 bol na dlhodobej práceneschopnosti, nedosahoval žiaden príjem z pracovnej činnosti, bol a je poberateľom invalidného dôchodku v sume 114,60 eur. Všetky jeho výdavky - zdravotná starostlivosť, bývanie, hypotéka, výživné na maloleté deti, ošatenie znáša manželka otca a zvyšovanie výživného by ohrozilo život a zdravie otca. Aj napriek tomu, že výživné v minimálnom rozsahu nepokrývalo polovicu výdavkov , ktoré matka dcére N. mesačne uhrádzala, súd návrh na zvýšenie zamietol, nie z dôvodu, postačujúcej výšky výživného, ale z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu otca, ktorý od roku 2013, nie je schopný pracovných aktivít a zvýšené výživné by nemal z čoho uhradiť. Pokiaľ by od roku 2001 matka, pravidelne minimálne každé 3-4 roky žiadala zvýšiť výživné zo strany otca, z dôvodu zvýšenia odôvodnených výdavkov na maloletú dcéru, nemusela znášať všetky výdavky na výživu a výchovu dcéry sama. Tak isto otec vedel, že má dcéru, ktorá začala navštevovať základnú školu, následne strednú školu, mohol v čase keď nemal zdravotné problémy a podnikal, prispievať na výživu dcéry zvýšeným výživným. Je poľutovania hodné, že otec sa s dcérou nestretával a tak isto ani plnoletá dcéra neurobila ústretový krok k nadviazaniu kontaktu s biologickým otcom, ani v čase jeho vážnych zdravotných problémov. Súd zhodnotil vykonané dokazovanie, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrhu matky a plnoletej dcéry nie je možné, s poukazom na zdravotný stav odporcu vyhovieť a preto návrh na zvýšenie výživného zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania , ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.