Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-276-2015.pdf
PDF · 120.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/276/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: REALITY- správcovská 1 CZ s.r.o., IČ: 27 724 913, Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, Česká republika, konajúca prostredníctvom REALITY- správcovská 1 CZ s.r.o., organizačná zložka v SK, IČO: 47 451 165, Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Juraj Čibenka s.r.o., IČO: 47 254 181, Vajanského 6, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: FCC Slovensko, s.r.o., IČO: 31 318 762, Bratislavská 18, 900 51 Zohor, zastúpený Valko Marián & partners, s.r.o., IČO: 35 916 192, Porubského 2, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 24.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 12.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12.000 € od 22.03.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.000 € s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že dňa 21.07.2014 uzatvorili žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomník Zmluvu o podnájme s účinnosťou od 29.07.2014 na dobu neurčitú, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do podnájmu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. L., a to pozemok parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3471 m2, s plechovým skladom č. 10 o výmere 699 m2, teda 5.397 m2. V zmysle čl. IV. bodu 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť mesačné podnájomné vo výške 4.000 €, ktorého výška sa každoročne navýši o výšku inflácie za uplynulý kalendárny rok zverejnenú Štatistickým úradom SR vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho roka. Podľa čl. IV bod 8 zmluvy sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania so zaplatením podnájomného alebo služieb spojených s podnájmom o viac ako 19 dní zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 24.000 €. Žalovaný zmluvnú pokutu vyúčtovanú žalobcom faktúrou č. RS1-151090 neuhradil.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/276/2015-25 zo dňa 13.07.2016, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorého odôvodení uviedol, že popiera v celom rozsahu nárok žalobcu, nakoľko ustanovenie Zmluvy o podnájme, od ktorého žalobca odvodzuje svoj údajný nárok, je neurčité, nezrozumiteľné a preto absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 24.000 € odvodzuje z čl. IV. bod 4.8 Zmluvy o podnájme. Podľa predmetného bodu podnájomca sa zaväzuje v prípade omeškania so zaplatením podnájomného alebo odplaty za služby spojené s podnájmom o viac ako
19 dní uhradiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 24.000 €, minimálne však vo výške 3 mesačného podnájomného. Podľa čl. IV. bod 4.1 Zmluvy o podnájme je výška podnájomného 4.000 € mesačne bez DPH, pričom táto suma bude navýšená o príslušnú DPH. Z bodu 4.8 Zmluvy o podnájme nemožno jednoznačne určiť výšku zmluvnej pokuty, ktorú má podnájomca zaplatiť nájomcovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, t.j. či ide o sumu 24.000 € alebo o sumu 12.000 € (3 x mesačné podnájomné vo výške 4.000 €) alebo inú sumu (napríklad v rozmedzí od minimálnej sumy 12.000 € do 24.000 €). Neurčitosť a nezrozumiteľnosť ustanovenia o zmluvnej pokute nie je možné odstrániť ani výkladom daného zmluvného ustanovenia prostredníctvom výkladových pravidiel.
3. Ak by súd dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute je určitým a zrozumiteľným platným právnym úkonom, ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobcom uplatnená zmluvná pokuta v danom prípade zodpovedá výške 6-násobku sumy mesačného podnájomného, jej výška niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovanú povinnosť. Takáto výška zmluvnej pokuty, spolu aj so sankčným úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne, už neplní funkciu zmluvnej pokuty, ale predstavuje prostriedok, ktorým sa má dosiahnuť vysoko neprimeraný majetkový prospech (oproti zabezpečovanej povinnosti) a takéto ustanovenie je preto v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Následkom rozporu zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi je jeho absolútna neplatnosť, na ktorú súd prihliada aj bez návrhu, t.j. musí tento rozpor s dobrými mravmi posúdiť vždy. Ak je zmluvná pokuta neplatná ako celok, nie je rozhodujúce ani to, či si zmluvná strana uplatňuje zmluvnú pokutu v celosti alebo len jej časť (ktorú napr. pokladá za súladnú s dobrými mravmi).
4. Ak by aj súd dospel k opačnému záveru, postup žalobcu a ním uplatnená zmluvná pokuta je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Žalovaný uzatvoril dňa 18.07.2014 s obchodnou spoločnosťou REALITY - správcovská CZ s.r.o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, IČ: 277 21 965, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky REALITY - správcovská CZ s.r.o. organizačná zložka v SK, so sídlom Trenčianska cesta 647/24, 95701 Bánovce nad Bebravou, IČO: 45 235546 Zmluvu o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve, na základe ktorej jej poskytol dojednané služby, pričom eviduje pohľadávku voči tejto spoločnosti vo výške 42.792,84 € spolu s príslušenstvom. Žalobca a REALITY
- správcovská CZ s.r.o., sú prepojené nielen personálne na úrovni štatutárneho orgánu (., ale aj majetkovo na úrovni spoločníkov týchto dvoch spoločností (spoločníkmi sú Miroslav Dokupil a obchodná spoločnosť REALSVIT, a.s.), majú rovnaké sídlo, vznikli takmer v rovnakom čase a sú zároveň prepojené aj cez osobu Ing. Jaroslava Weishába, ktorý bol vedúcim organizačnej zložky spoločnosti REALITY - správcovská CZ s.r.o. a zároveň na základe plnej moci konal aj za žalobcu (napr. aj uzatvorenie Zmluvy o podnájme). Samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne, pokiaľ však ide o konkrétne správanie sa týchto osôb v obchodnoprávnych vzťahoch, musí ísť najmä o správanie sa obvyklé, poctivé a spravodlivé, teda aby nešlo o konanie v rozpore s týmito základnými, v spoločnosti prevládajúcimi, morálnymi zásadami. Žalovaný pred úhradou podnájomného za mesiac december 2014 požadoval uhradenie už v tom čase splatnej pohľadávky za služby poskytnuté spoločnosti REALITY - správcovská CZ s.r.o., chcel predísť situácii, kedy by uhradil pohľadávku žalobcovi titulom nájmu za mesiac december 2014 (4.000 € + DPH) a jeho pohľadávka vo výške 42.792,84 € vrátane DPH voči personálne a majetkovo prepojenej spoločnosti so žalobcom, by ostala neuhradená (čo sa aj stalo). Za účelom vysporiadania nároku žalovaného a nároku žalobcu proti žalovanému titulom podnájomného sa uskutočnilo niekoľko stretnutí, resp. prebiehala vzájomná telefonická a e-mailová komunikácia. Na osobnom stretnutí dňa 10.12.2014 (t.j. ešte pred tým, ako sa žalovaný mohol dostať do omeškania s podnájomným o viac ako 19 dní) medzi žalovaným a zástupcom žalobcu a súčasne spoločnosti REALITY - správcovská CZ s.r.o. D., bol dohodnutý postup vysporiadania vzájomných záväzkov a pohľadávok; a to postúpením pohľadávky a následným zápočtom. Vzájomné rokovania prebiehali aj počas prvého polroka roku 2015, napokon k dohode neprišlo, preto žalovaný dňa 06.08.2015 uhradil žalobcovi dlžné podnájomné za december 2014 a uplatnil si svoju pohľadávku voči spoločnosti REALITY správcovská CZ s.r.o. na príslušnom súde, ktorý jeho nároku vyhovel. Konanie žalobcu a spoločnosti REALITY - správcovská CZ s.r.o., kedy tieto dve spoločnosti zavádzali žalovaného o možnom vzájomnom vysporiadaní nárokov a následné neposkytnutie súčinnosti k takémuto vysporiadaniu, ale uplatnenie si zmluvnej pokuty za následné omeškanie s úhradou podnájomného, ku ktorému došlo počas mimosúdnych rokovaní nie je možné vyhodnotiť inak ako tendenčné a účelové konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takýto postup je zjavným postupom zneužívajúcim právo na úkor žalovaného a preto žiada súd, aby nepriznal konaniu žalobcu právnu ochranu a žalobu v celom rozsahu pre rozpor s § 265 Obchodného
zákonníka zamietol. V prípade, že by sa súd nestotožnil s obranou žalovaného, žalovaný žiada súd, aby podľa § 301 Obchodného zákonníka uplatnenú neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil vzhľadom na povinnosť, ktorej splnenie zabezpečuje zmluvná pokuta. Uplatnená zmluvná pokuta niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovanú zmluvnú povinnosť, ktorú o. i. žalovaný splnil a nesplnil ju v lehote len z dôvodu uvedeného vyššie, priznanie zmluvnej pokuty 6-násobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom nedôvodnému majetkovému prospechu žalobcu, neplnila by ani zabezpečovaciu funkciu a je neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou vo vzťahu k žalovanému, ktorý nespochybňoval nárok žalobcu na uhradenie podnájomného, avšak dôvodne sa domnieval vzhľadom na správanie žalobcu, že tento nárok bude vysporiadaný spolu s nárokom žalovaného, ktorý má voči spoločnosti personálne a majetkovo prepojenej so žalobcom.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu o.i. uviedol, že žalovaný účelovo uvádza, že mu nie je známa výška zmluvnej pokuty z článku IV. bod 4.8. Zmluvy o podnájme v snahe vyhnúť sa dohodnutej sankcii za porušenie jeho povinnosti. Zmluvná pokuta dostatočne určitá, nakoľko si zmluvné strany vzájomne dohodli spôsob jej určenia a zároveň si určili najnižšiu možnú hranicu zmluvnej pokuty, ktorá slúži ako paušalizovaná náhrada škody. V prípade, kedy sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou podnájomného za viac kalendárnych mesiacov, má byť tomu prispôsobená (zvýšená) aj zmluvná pokuta.
6. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
7. V prejednávanej veci súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 04.10.2017 o 14,00 hod., na ktoré predvolal strany. Žalobca na prvom pojednávaní pred jeho otvorením uviedol, že berie žalobu v časti o zaplatenie 12.000 € s príslušenstvom späť a žiada, aby súd konanie v časti istiny zastavil z dôvodu ním prezentovanej primeranosti sankcie vo zvyšku uplatneného nároku.
8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému v časti o zaplatenie 12.000 € späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaného k späťvzatiu časti žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
12. Vo zvyšku uplatneného nároku, t.j. nároku na zaplatenie časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 12.000 € s príslušenstvom pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
13. Zo Zmluvy o podnájme zo dňa 21.07.2014 súd zistil, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomník uzatvorili podnájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do podnájmu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. L., a to pozemok parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3471 m2, s plechovým skladom č. 10 o výmere 699 m2 na účely prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného - spracovanie druhotných surovín. Podľa čl. III. bod 1 bola zmluva uzatvorená na dobu určitú a od 29.07.2014 na dobu neurčitú.
14. V čl. IV. bodu 4.1 Zmluvy o podnájme zmluvné strany dojednali odplatu za podnájom vo výške 4.000 € mesačne, splatnú podľa bodu 4.5. najneskôr do 10 dňa v mesiaci, za ktoré sa podnájomné platí. Podľa bodu 4.3 zmluvy sa výška podnájomného každoročne zvýši o výšku inflácie za uplynulý kalendárny rok zverejnenú Štatistickým úradom SR vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho roka. V podnájomnom nie je zahrnutá cena služieb spojených s podnájmom (bod 4.4).
15. Podľa čl. IV bod 4.8 Zmluvy o podnájme sa podnájomca zaväzuje v prípade omeškania so zaplatením podnájomného alebo odplaty za služby spojené s podnájmom o viac ako 19 dní uhradiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 24.000 €, minimálne však vo výške 3 mesačného podnájomného.
16. Z faktúry č. RS1-151090 zo dňa 18.03.2015 splatnej 21.03.2015 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 24.000 € v zmysle bodu 4.8 zmluvy, bez uvedenia povinnosti, za porušenie ktorej je uplatnená.
17. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. RS1-151090 a zmluvnú pokutu neuznal poukazujúc na neplatnosť dojednania bodu 4.8 zmluvy o podnájme, ako aj rozpor uplatnenia zmluvnej pokuty s poctivým obchodným stykom z dôvodu jeho zavádzania a neposkytnutia súčinnosti k realizácii zápočtov vzájomných záväzkov medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou REALITY - správcovská CZ s.r.o.
18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
20. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
21. Podľa § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
22. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;
23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
28. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
29. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
30. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
31. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
32. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
33. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
34. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani len v časti. V konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili dňa 21.07.2014 Zmluvu o podnájme, ktorou žalobca ako nájomca prenechal žalovanému do podnájmu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. L., a to pozemok parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3471 m2, s plechovým skladom č. 10 o výmere 699 m2 na účely prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného. Súd posúdil právny vzťah zmluvných strán ako obchodno-záväzkový vzťah, pričom určujúcim kritériom je povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, charakter vzťahu a charakter zmluvného typu. Nájomná zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi (okrem nájmu dopravného prostriedku) patrí medzi tzv. „neobchodné zmluvy“ s kombinovaným záväzkovým režimom, na ktorú sa vťahujú predpisy občianskeho práva upravujúce zmluvný typ a osobitná úprava záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku. Napriek tomu, že v obsahu zmluvy strany použili výraz „nebytové priestory“, súd mal za to, že predmetom podnájmu tak ako je definovaný v zmluve, neboli nebytové priestory ako súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (bez ohľadu na to, že predmetom nájmu bola aj plechová hala ako stavba - sklad dreva podľa dostupných údajov listu vlastníctva), preto sa zmluva o podnájme spravuje § 666 ods. 1 a 663 a nasl. o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúceho vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti s poukazom na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka.
35. Ďalej v konaní nebolo sporné, že podnájomné bolo medzi stranami dojednané vo výške 4.000 € mesačne a splatné do 10 dňa v mesiaci, za ktoré sa podnájomné platí, pričom strany si pre prípad omeškania so zaplatením podnájomného alebo odplaty za služby spojené s podnájmom o viac ako 19 dní dojednali v bode 4.8 zmluvy zmluvnú pokutu, a to formuláciou “podnájomca sa zaväzuje v prípade omeškania so zaplatením podnájomného alebo odplaty za služby spojené s podnájmom o viac ako 19 dní uhradiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 24.000 €, minimálne však vo výške 3 mesačného podnájomného“. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca faktúrou č. RS1-151090 zo dňa 18.03.2015 splatnou 21.03.2015 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 24.000 €, v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenie, za porušenie akej povinnosti si túto uplatňuje, strany sporu však na pojednávaní vo veci zhodne uviedli, že dôvodom jej uplatnenia bolo omeškanie žalovaného so zaplatením podnájomného za mesiac december 2014, pričom táto pohľadávka žalobcu bola žalovaným zaplatená 05.08.2015. Súd potom z týchto zhodných skutkových tvrdení vychádzal.
36. Žalobca v súdenej veci uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bod 4.8 Zmluvy o podnájme, ktorým si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu formuláciou “podnájomca sa zaväzuje v prípade omeškania so zaplatením podnájomného alebo odplaty za služby spojené s podnájmom o viac ako 19 dní uhradiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 24.000 €, minimálne však vo výške 3 mesačného podnájomného“. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti
za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Občiansky zákonník), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje a z takejto písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo jednoznačný spôsob jej určenia (z Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/11/2008 zo dňa 11. decembra 2008).
37. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu vyžaduje, aby úkon bol uskutočnený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Súd po právnom posúdení sporného dojednania bodu 4.8 dospel k záveru, že z dojednania nevyplýva jednoznačne dohoda zmluvných strán o výške zmluvnej pokuty, keď nie je možné ani výkladom tohto ustanovenia nijako ustáliť, či výška zmluvnej pokuty bez ohľadu na dobu omeškania je fixná suma 24.000 €, alebo by to mala byť iná suma, najmenej vo výške 3 mesačného podnájomného, v takom prípade ale nie je žiadnym spôsobom dojednaný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Súd sa nestotožnil s výkladom sporného ustanovenia právnym zástupcom žalobcu, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v bode 4.8 zmluvy je zrejmý, keď číslicami je uvedená maximálna výška zmluvnej pokuty a zároveň je určená minimálna výška 12.000 €, teda 3 x 4.000 €. Tento výklad nezodpovedá zneniu sporného zmluvného dojednania, ustanovenie bodu 4.8 zmluvy nijakým spôsobom nestanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, ani spôsob určenia inej ako minimálnej výšky zmluvnej pokuty. Sám právny zástupca žalobcu napokon na pojednávaní vo veci konštatoval, že porušením povinnosti platiť podnájomné alebo služby viac ako 19 dní vzniká žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a je na žalobcovi ktorú zmluvnú pokutu si uplatní. Takýto výklad mechanizmu určenia výšky zmluvnej pokuty ale nemá oporu v produkovaných listinných dôkazoch a napokon by bol v rozpore so zákonnou požiadavkou dohody o výške zmluvnej pokute ako výsledku konsenzu strán, resp. prejavu vôle oboch zmluvných strán.
38. Súd preto dospel k záveru, že formulácia dohody o zmluvnej pokute v bode 4.8. zmluvy neumožňuje určite a zrozumiteľne vysloviť, v akej výške si zmluvné strany zmluvnú pokutu dojednali a z prednesov strán na pojednávaní ani nevyplývala vôľa zmluvných strán v otázke skutočného obsahu dohody spornej výšky o zmluvnej pokute, ani určitá a zrozumiteľná dohoda o spôsobe jej určenia. Z výpovedí strán na pojednávaní, ani iných predložených listinných dôkazov nebolo ani použitím výkladových pravidiel jednoznačne zistiť, akú výšku zmluvnej pokuty si strany dojednali, teda či ide o sumu 24.000 €, 12.000 € alebo akúkoľvek inú sumu vyššiu ako 12.000 €, pretože z dohody nevyplýva spôsob jej určenia. Z formulácie dojednania nie je možné zistiť úmysel zmluvných strán, ani skutočnosť, či úmysel toho - ktorého účastníka bol druhej strane známy. Keďže nebolo v konaní preukázané (a strany takú skutkovú okolnosť ani netvrdili), že by žalobca počas trvania zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu v predchádzajúcom období uplatnil, súd by nemohol vychádzať pri výklade vôle ani z praxe, ktorú by strany medzi sebou zaviedli. Tento postup by vzhľadom na obligatórnu písomnú formu právneho úkonu pri dojednaní zmluvnej pokuty ani nie je možné použiť. Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný (z Uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 119/2011 zo dňa 20.11.2013). S poukazom na uvedené potom súd dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute nebola dojednaná určite a zrozumiteľne. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute jednoznačne nevyplýva výška zmluvnej pokuty ani spôsob jej určenia a túto vadu právneho úkonu sa nepodarilo zhojiť ani aplikáciou výkladových pravidiel v § 35 Občianskeho zákonníka a 266 Obchodného zákonníka. Súd preto vyhodnotil pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť dohodu o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon.
39. Pre úplnosť posúdenia súd ďalej uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného aj o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi, keď dohoda nijako neodôvodňovala výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta vo výške 24.000 € vyúčtovaná faktúrou za omeškanie s úhradou podnájomného vo výške 4.000 € je neprimeraná v značnom rozsahu, pričom výška zmluvnej pokuty uplatnená žalobcom je šesťnásobok zabezpečovanej povinnosti. Takáto výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, nezohľadňuje proporcionalitu zmluvného vzťahu účastníkov a rovnosť účastníkov v obchodnozáväzkových vzťahoch. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty napokon vyplýva aj z procesného postupu samotného žalobcu, keď práve z tohto dôvodu zobral žalobcu späť čo so sumy 12.000 €, t.j. až v rozsahu 50 % ním pôvodne uplatnenej výšky zmluvnej pokuty.
40. Nakoľko súd posúdil dohodu o zmluvnej pokute v bode 4.8. Zmluvy o podnájme ako neplatný právny úkon, nezaoberal sa už namietaným rozporom konania žalobcu pri uplatnení zmluvnej pokuty s poctivým obchodným stykom ani moderáciou výšky zmluvnej pokuty, nakoľko by dokazovanie v tomto smere vzhľadom ku konštatovanej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute bolo nadbytočné.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP. V časti o zaplatenie 12.000 € s príslušenstvom žalobca zobral žalobu späť bez právne relevantného dôvodu na strane žalovaného, preto procesne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti a žalovanému tak patrí nárok na náhradu trov v zastavenej časti. Vo zvyšku podľa zásady úspechu bol žalovaný úspešný, žalobca neúspešný. Súd preto v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).