Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/20/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.10.2017, v trestnej veci proti odsúdenému A. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Pp 73/17 zo dňa 25.07.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. A. W..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. návrh odsúdeného A. W., nar. XX.XX.XXXX, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 120/14 zo dňa 16.07.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 120/14 zo dňa 18.05.2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T 22/15 zo dňa 07.04.2015 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú neskôr osobitným podaním písomne aj odôvodnil. V dôvodoch svojej sťažnosti namietal, že na základe podkladov riaditeľa ústavu jeho podmienečné prepustenie s dohľadom bolo odporúčené, pretože si počas výkonu trestu odňatia slobody plnil povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku, a to na požadovanej úrovni. Poukázal na to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na verejnom zasadnutí navrhol jeho žiadosti vyhovieť a určiť mu dlhšiu skúšobnú dobu, prípadne zvážiť nariadenie probačného dohľadu, či uloženie obmedzení a povinností. Namietal ďalej, že počas výkonu trestu odňatia slobody sa zúčastňoval na prednáškach a besedách, po celý čas nebol potrestaný, myslí si, že jeho sebakritický postoj, oľutovanie trestnej činnosti a dostatočné poučenie nasvedčuje tomu, že jeho resocializačná prevýchova natoľko pokročila, že došlo uňho k výraznej náprave do budúcnosti. Poukázal na to, že momentálne je zaradený na otvorenom oddelení, čo je podľa jeho názoru taktiež dôkazom, že svojim správaním preukázal výrazné zmeny. Ďalej uviedol, že má ťažko chorú dcérku R. (4 roky), ktorá trpí astmou, on ju veľmi ľúbi, chce byť svojej manželke, deťom a rodine nápomocný. Záverom vyjadril názor, že svojim správaním a prístupom ku povinnostiam vo výkone trestu zjavne preukázal polepšenie, a preto možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život s jeho milovanou rodinou. Vyjadril odhodlanie urobiť všetko preto, aby sa v budúcnosti vyhol akejkoľvek trestnej činnosti.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu predložených spisov vyplýva, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 120/14 zo dňa 16.07.2014 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spáchaného taktiež formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 3 roky, následne však Okresný súd Revúca uznesením sp. zn. 2T 120/14 zo dňa 18.05.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 01.07.2015 sp. zn. 4Tos 38/15 rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov nariadil s tým, že pre jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T 22/2015 zo dňa 07.04.2015 bol odsúdený uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený výkon vyššie uvedených trestov odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a dvoch rokov a štyroch mesiacov, ktoré vykonáva postupne po sebe, nastúpil dňa 07.04.2015 s tým, že do výkonu trestu odňatia slobody mu bola započítaná aj doba zadržania od 03.04.2015 do 07.04.2015, čo znamená, že formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda výkon jednej polovice uložených trestov, odsúdený dňa 02.06.2017 splnil.

Zo správy ÚVTOS D. zo dňa 29.06.2017 vyplýva, že správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností bolo na požadovanej úrovni, okrem nedostatkov týkajúcich sa porušenia interných noriem, zaznamenaných v počiatočných fázach výkonu trestu odňatia slobody, ktoré sa ale po vykonanom pohovore s príslušným pedagógom viackrát neopakovali, postupne bol preradzovaný z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, z diferenciačnej skupiny „B“ do diferenciačnej skupiny „A“ a následne bol umiestnený do otvoreného oddelenia, bol pracovne zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústavu s dohľadom, pracovné povinnosti si plnil v súlade s požiadavkami na neho kladenými. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol dvakrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Vo vyššie uvedenej správe ÚVTOS D. ďalej konštatuje, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá, riziko jeho sociálneho zlyhania je stredné, a to z dôvodu opakujúcej sa trestnej činnosti, absencie odborného vzdelania a dlhodobej nezamestnanosti pred výkonom trestu, odsúdený k trestnej činnosti zaujíma sebakritický postoj, čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a ústav ho odporúča podmienečne prepustiť, avšak s dohľadom.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci polovice uloženého trestu, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil do takej miery, že je možné od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je

odhodlaný viacej takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie jednej polovice uložených trestov, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že odsúdený sa už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má okrem záznamov týkajúcich sa trestov, ktoré momentálne vykonáva, ďalších desať záznamov, čo znamená, že v minulosti sa opakovane (desaťkrát) dopúšťal rôznej trestnej činnosti, a to najmä trestného činu krádeže a trestného činu porušovania domovej slobody, pre spáchanie ktorých je aj v prejednávanej veci vo výkone trestu odňatia slobody, pričom ani opakované uloženia rôznych trestov, vrátane opakovaného trestu odňatia slobody, ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradili. Uvedené nasvedčuje tomu, že odsúdený má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel správania sa, pričom tento záver výrazným spôsobom podporuje aj fakt, že už z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený bol. Teda šancu preukázať, že na jeho prevýchovu nie je potrebné pôsobiť výkonom celého trestu, ale postačí aj jeho časť, už dostal. Napriek tomu sa po tejto šanci dopustil ďalšej trestnej činnosti. Tieto okolnosti potom naznačujú zvýšené riziko, že v prípade prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa trestnej činnosti opätovne dopustí. Ústav, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, hodnotí jeho resocializačnú prognózu ako menej priaznivú.

Podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je vyjadrením presvedčenia, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, a preto opakované zlyhanie odsúdeného po podmienečnom prepustení naznačuje, že odsúdený sa nevie alebo nechce, a to ani z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody poučiť.

Dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, prezentované aj dvoma disciplinárnymi odmenami, je potrebné potom hodnotiť len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, motivované nanajvýš snahou odsúdeného byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčí však aj o tom, že odsúdený sa naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil, upustil od svojich škodlivých návykov, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, a preto jeho ďalší výkon už nie je potrebný, pretože je možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Napokon odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody viac ako dva roky, preto dve disciplinárne odmeny za tak dlhú dobu nie je možné hodnotiť ako čosi zvlášť výnimočné. Pokiaľ odsúdený deklaroval vo svojej žiadosti úprimnú ľútosť nad svojim doterajším konaním a svoj sebakritický postoj k spáchanej trestnej činnosti v jeho sťažnosti voči napadnutému uzneseniu, k tomu je nutné uviesť, že na verejnom zasadnutí konanom o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nevyužil možnosť prezentovať svoju ľútosť nad spáchaním trestnej činnosti, svoj sebakritický postoj a tak presvedčiť súd o úprimnosti týchto svojich slov. Takýto postoj odsúdeného a početnosť jeho predchádzajúcich odsúdení spochybňujú úprimnosť jeho sebakritického postoja a úprimnej ľútosti a nedávajú záruku, že im možno uveriť. Vo svetle vyššie uvedeného len ťažko je potom možné odsúdenému reálne uveriť, že už tentokrát povedie riadny život, naozaj sa bude vyhýbať páchaniu trestnej činnosti a že dodrží všetky obmedzenia a povinností, ktoré by mu boli prípadne uložené.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.