Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4C/260/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S V I D N Í K, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, (zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č.15294/B), právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému C. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX C. č. XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2 150,88 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči odporcom 1/ C. X., 2/ C. X., zaplatenia sumy 2 150,88 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.9. 2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej postupca), postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporcovia uzatvorili dňa 13.9. 2004 zmluvu č. 620756300 ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcom peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4 079,97 eura, ktorá pozostávala z istiny 3 351,58 eura, riadneho úroku 345,92 eura, úroku z omeškania 343,60 eura a ostatného príslušenstva 38,87 eura, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a. s., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Suma 38,87 eura predstavujúca ostatné príslušenstvo a poplatky a suma 343,60 eura predstavujúca úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 3 319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,81 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8. -2- 4C/260/2013

2010 do 20.7. 2014 v počte 48 splátok a celkovej výške2 150,88 eura. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.7.2014 sa stali splatnými dňa 3.11.2012 kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Uplatňovaná dlžná suma pozostáva z 48 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2 150,88 eura. Žalobnému Návrhu navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania.

2) Žalovaná strana nepripojila sa k žalobnému návrhu.

3) Podľa § 180 boli splnené podmienky, aby súd otvoril pojednávanie, pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, ktoré boli v konaní zastúpené advokátmi.

4) Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26. mája 2015, sp.4C/260/2013-179, ktorý žalobný návrh zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 2.5.2017, sp. zn. 5Co/398/2015-224 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, vo veci vyslovil v bode 8 odôvodnenia, nie je zrejmé ani to, ako dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách sa má považovať za zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky. Z dôvodovej správy k pôvodnému textu zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách, ktorá je interpretačným pravidlom, pritom vyplýva (súčasný text ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách bol v čase prijatia zákona v ods. 7), že ustanovením § 92 ods. 1 až 7 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva, bod 11 odôvodnenia úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, pričom pri rozhodovaní sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a prezentovanými aj v priebehu celého konania, s akcentom na právny názor odvolacieho súdu vyplývajúci z dôvodov, pre ktoré bol rozsudok zrušený. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou opätovne posúdi, zohľadní ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa a vo veci rozhodne. Opätovne sa vysporiada so skutočnosťou, že po začatí konania pôvodne žalovaná v X)rade C. X. zomrela, z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičmi po nej nie sú len pôvodne žalovaný v 2/rade C. XXXX/XXXX/CE ale aj ďalšie dve osoby, pričom z osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že by pasívom, ktorý bol v dedičstve prejednávaným, bol aj záväzok, nároky z ktorého uplatnil žalobca v tomto konaní.

5) Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE vyplýva, že zmluvné strany - Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len postupca) a EOS KSI Slovakia, s.r.o., IČO: 35 724 803 (ďalej lej postupník) uzavreli zmluvu v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa článku 1. postupca je banka, postupník je obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupca má záujem postúpiť postupníkovi pohľadávky uvedené a špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9. 2012 vyplýva: C. X., číslo: 620756300, meno spoludlžníka C. X..

6) Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 062756300 zo dňa 13.9.2004 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len veriteľ) a C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 24 (ďalej len dlžník), výška úveru 100 000,- Sk/3 319,39 eura, konečná splatnosť prvej splátky 20.10.2004, konečná splatnosť úveru 20.7.2014, ročná úroková sadzba 9,30 %, RPMN 11,20 %, počet splátok nie je uvedený. Zmluva je účastníkmi podpísaná.

7) Predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) listom z 15.10.2012 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov upovedomil žalovanú stranu, že pohľadávka 41A - spotrebný úver na čokoľvek, číslo úveru: 620756300, XX.X.XXXX,, dátum zmluvy - 13.9.2004, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 1175/2012/ CE zo dňa 27.9.2012 vo výške 4 079,97 eura, bola postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803. Zároveň žalovaná strana bola upovedomená, že doručením tohto oznámenia záväzok - pohľadávku je potrebné zaplatiť postupníkovi (EOS KSI Slovensko s.r.o.). -3- 4C/260/2013

8) Žalobca listom pohľadávka spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., z titulu odkúpenia pohľadávky od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., variabilný symbol: 620756300 vyzval žalovanú stranu na splnenie povinnosti do 30.10.2012. Zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012, zároveň žiadal o okamžite zaplatenie dlžnej čiastky (30.10.2012).

9) Žalobca listom z 25.8.2014 oznámil, že pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ani inak neukončil zmluvu. Doplnil, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru bolo žalovanej strane zasielane 15.10.2012, táto mala uhradiť predmetnú pohľadávku do 30.10.2012. Mimoriadna splatnosť úveru následne nastala dňa 3.11.2012 z dôvodu dodržania lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

10) Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz dňa 12.9.2013 sp. zn. 4C/260/2013-38 voči ktorému žalovaná strana C. X. podal odpor ktorý odôvodnil tým, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec, zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Odpor ďalej právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z jednoduchého jazykového a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu 1 rok. Veľmi dôležité je v tomto prípade slovné spojenie zodpovedajúce tomuto peňažnému záväzku lebo banka nemôže postúpiť tu časť pohľadávky, ktorá nespĺňa predpoklad či už 90 dňového alebo súhrnného ročného omeškania. Z návrhu a vyššie uvedeného vyplýva, že ak navrhovateľ uplatňuje pohľadávku zloženú zo splátok splatných po dátumu 27.6.2012 (90 dní pred dňom postúpenia pohľadávky, tak mu právny predchodca Slovenska sporiteľňa, a.s. musel postúpiť pohľadávku ako celok a nie len časť pohľadávky, ktorá zodpovedá peňažnému záväzku, s ktorým je klient v omeškaní. Podľa žalovaného toto je jasný dôkaz o tom, že predchodca žalobcu musel zmluvný vzťah ukončiť ešte pred dátumom postúpenia pohľadávky. Inak povedané banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splatné splátky. Skutočnosť, že došlo k ukončeniu zmluvy vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je zrejme z obsahu listiny pokus o zmier z 12.6.2013, avšak dátum nie je možné určiť. Je potrebné aby sa žalobca vyjadril kedy došlo k ukončeniu zmluvy, aby žalobca o tom predložil dôkaz, presne špecifikoval z čoho pozostáva uplatnená suma to znamená z ktorých splátok, každá v akej výške a špecifikáciou čo každá dlžná splátka obsahuje. Nie je vylúčené, že žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných pokút a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že jeho platby započítava v rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú podmienku žalovaný považuje požiadavku na poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru a poplatok za správu úveru 40 Sk/1,33 eura/ mesačne. Žalobný návrh navrhol zamietnuť.

-4- 4C/260/2013

11) Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.1.2014 sp. zn. 5D 278/2013-25 ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.1.2014 vyplýva dedičské konanie po poručiteľke C. X., rod. D., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. XXX, zomretej XX.XX.XXXX, po ktorej dedičstvo nadobudol C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XX. Z osvedčenia vyplýva, že do 1. zákonnej dedičskej skupiny prichádzajú ako dedičia zo zákona manžel - C. X., deti C. X. (XXXX), D. T., rod. X. (XXXX). Z položky pasíva - predmet tohto konania (4C/260/2013) netvoril predmet prejednania dedičstva, titulom uplatnenia pohľadávky do dedičského konania po poručiteľke.

12) Predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) listom označeným ako začatie výkonu mandátnej činnosti zo splátkového úveru č. 620756300 upovedomila žalovanú stranu že na základe mandátnej

zmluvy uzatvorenej 31.1.2011 správu a vymáhanie pohľadávky vykonáva cestou spoločnosti INVEST - KAPITAL a.s., IČO: 35 871 334 (ďalej ako mandatár).

13) Žalovaný písomným vyjadrením z 26.5.2015 oznámil, že v súdenej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I US 402/2013 z 19.6.2013. Keďže žalobca nie je subjektom ktorý predmetný úver poskytol postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Z gramatického a logického výkladu jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu 1 rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti § 92 uvádza - v odseku 7 sa upravuje možnosť používať inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe ktorá nie je bankou (poznámka pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácií zákonom 552/2008 Z.z.). Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente, môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt ktorý bankou nie je. Inak povedané banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splatné splátky. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách jasne hovorí, že bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o bankách bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o bankách banka je právnická osoba ktorá so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činnosti podľa písmena a/ a b/ udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo). Žiadosť o udelenie bankového povolania sa predkladá Národnej banke Slovenska. Z vyjadrenia Národnej banky Slovenska z 24.7.2014 bodu 1 vyplýva, že Národná banka Slovenska žalobcovi nevydala bankové povolenie a ten nie je oprávnený ani na poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. -5- 4C/260/2013

o spotrebiteľských úveroch, nakoľko navrhovateľ nie je zapísaný v registri veriteľov ktorý v zmysle § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vedie Národná banka Slovenska. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je oprávnený začať vykonávať činnosť ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úveroch nakoľko absentuje náležitosť jeho zápisu do registra veriteľov v zmysle § 20 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Národná banka Slovenska vedie register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery (ďalej len register veriteľov). Do registra veriteľov Národná banka Slovenska zapíše veriteľa na základe jeho návrhu na zápis do registra veriteľov po splnení podmienok podľa tohto zákona ak ods. 8 neustanovuje inak. Podľa § 20 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je oprávnený začať vykonávať svoju činnosť ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov odo dňa zápisu do registra veriteľov. Podľa názoru žalovaného odporuje zákonu pokiaľ banka ktorá poskytla úver tento postúpi na subjekt ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Opačným výkladom by

postúpením pohľadávky ktorá pozostáva zo splátok splatných v budúcnosti, inkasná spoločnosť prevzala práva a povinnosti banky a už len s poukazom na poplatok za správu úveru je absolútne nedôvodné predpokladať, že vymáhačska spoločnosť vykoná všetky technické a administratívne úkony, ktoré za tento poplatok vykonáva banka čo i len za jeden deň spravovania úveru vo vlastnom mene. Žalobca nijakým spôsobom nedokladoval, že je schopný na 100 % plniť všetky povinnosti so správou úveru tak, ako ich mala banka a preto je takýto absurdný výklad potrebné odmietnuť. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písmena b/ Občianskeho zákonníka - za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Napriek tomu, že v prípade navrhovateľa ide o nadnárodnú inkasnú spoločnosť jej aktivity nepodliehajú povoleniam Národnej banky Slovenska preto je na mieste obava o zhoršení postavenia žalovaného ako spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočnosti žalovaný vyvodzuje jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 je neplatná keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúcu z čiastkových nárokov ktorých splatnosť ešte nenastala nakoľko žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Okrem toho doplnil, že podľa § 92 ods. 8 o bankách postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo preto nie je známy obsah tejto výzvy a ak takáto výzva absentuje taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Je nutné poznamenať, že táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka a v tejto súvislosti žalovaný poukázal a citoval z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C 150/2014 z 19.1.2015 - súd ma zato, že výzvu ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde. Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovený písomná forma a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje pre seba priaznivé účinky, je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal žeby sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala bez ohľadu nato či sa s touto výzvou oboznámil alebo nie a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Odporca ďalej na -6- 4C/260/2013

podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 145/2014 z 11.3.2015 - oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa. K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietane nesprávne skutkové zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa žalobu zamietol k dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý v konaní ako účastník sporového konania nepreukázal svoje tvrdenie o doručení písomnej výzvy banky žalovaným v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd súhlasí s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, že nepreukázaním tejto rozhodnej skutočnosti nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navyše právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. Namietaná arbitrárnosť, resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia taktiež nebola opodstatnená lebo odôvodnenie rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie a uplatňovaný nárok žalobcov, jeho právne posúdenie súdom prvého stupňa, odvolací súd nepovažoval za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Súd prvého stupňa ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky, splnenia zákonných

podmienok pre postúpenie nesplatenej pohľadávky správne posúdil s čím sa odvolací súd stotožnil. Predmetom podstúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientovi - žalovaným na splnenie peňažného záväzku, s ktorým boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní a preto dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Táto otázka posúdenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru na iný subjekt bez bankového oprávnenia nie je otázkou, ktorá by bola odlišným spôsobom riešená v rozhodnutiach súdov. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v predmetnej veci preukázané neboli, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, lebo nie je oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti. Z toho dôvodu odvolací súd nepripustil dovolanie v tejto veci, lebo zákonné podmienky na jeho pripustenie vyplývajúce z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. splnené neboli. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co 177/2014 z 24.2.2015 - z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola dňa 4.2.2008 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0493394895, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 150 000,- Sk/4979,08 eura. Splatnosť prvej splátky istiny bola dohodnutá na deň 20.3.2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.1.2018. Bez pochybnosti je potrebné uvedenú zmluvu vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj predpisu špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení zmien a doplnkov. Dňa 28.9.2011 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok č. 1285/2011 CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. žalobcom v tomto konaní. Z prílohy k uvedenej zmluve vyplýva, že žalovaní sú v omeškaní 1194 dní. U uvedeného teda možno vyvodiť záver, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Pričom banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bank, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám bankami teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ustanovenia § 92 ods. 8 -7- 4C/260/2013

zákona o bankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takému peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali živý úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takom prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti ktorá je od dodávateľa v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá. Preto tvrdenie žalobcu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 13.11.2011 nemá žiadnu právnu váhu. Na takýto právny úkon totiž žalobca nemá oprávnenie, nebolo preto možné premlčanie počítať od uvedeného dňa tak ako to namietal v odvolaní žalobca. Odvolací súd ešte uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného odvolací súd vyvodil aj pochybnú vecnú legitimáciu žalobcu. Odvolací súd tiež uvádza, že z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CS zo dňa 28.9.2011 vyplýva, že omeškanie žalovaných trvalo k uvedenému dňu 1195 dní čo je 3,27 roka. Za toto obdobie, ak právny predchodca žalobcu by iba predpisoval splátky, poplatky a úroky takýto postup by nebol postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky. Okrem toho žalovaný poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov. Taktiež poukázal na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému spotrebiteľskému úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Na základe uvedených dôvodov žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobný návrh navrhol zamietnuť, uplatnil trovy konania.

14) Zistený stav súd právne uzatvára:

15) Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až s/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti a) musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady -8- 4C/260/2013

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

16) Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17 )Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

20) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

21) Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná (§ 53c Občianskeho zákonníka).

22) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

23) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

-9- 4C/260/2013

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

25) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

26) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa ( § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).

27) Okrem toho súd prihliadol na aktívnu vecnú legitimáciu na strane navrhovateľa, toto doplňuje - bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. ( § 3 ods. 2 zákona číslo 483/2001 Z. z. z 5. októbra 2001, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

28) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom (§ 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. z 5. októbra 2001, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29) Súd prvej inštancie s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy, právny názor odvolacieho senátu rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Žalobný návrhu zamietol aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou stranou bola dňa 13.9. 2004 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0620756300, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 100 000,-Sk/3319,39 eura. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.10.2004 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.7.2014. Predmetnú zmluvu je potrebné vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj predpisu špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení -10- 4C/260/2013

zmien a doplnkov. Dňa 27.9.2012 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako žalobcom v tomto konaní. Podľa prílohy č. 1 k uvedenej zmluve vyplýva, že žalovaní sú v omeškaní 1333 dní. To zároveň nasvedčuje tomu, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Pričom banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bank, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V danom prípade je potrebné posúdiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takému peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali živý úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takom prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. V tomto súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného podľa ktorého - banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splatné splátky. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Podľa zistenia pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ani inak neukončil zmluvu. Žalobca však takéto oprávnenie nemá, pretože nebolo predložené. Preto tvrdenie žalobcu (výzva k úhrade z 15.10. 2012), že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10. 2012 nemá žiadnu právnu váhu. Na takýto právny úkon totiž žalobca nemá oprávnenie, nakoľko toto tvorí podmienky postúpenia teda, spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. môže byť iba

pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (splatné splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Doplnenie žalovaného, že subjekt ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky má reálne opodstatnenie..

30) Súd prvej inštancie ďalej doplňuje - zastáva názor, že poplatok za poskytnutie úveru predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému spotrebiteľskému úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky.

31) Ďalej súd prvej inštancie v súlade s názorom odvolacieho súdu sa vysporiadal aj s okruhom strán sporu na strane žalovanej, pretože bolo preukázané, že pôvodne označená žalovaná G. (v 1. rade), počas konania zomrela (bod 11 odôvodnenia), po tejto bolo vedené dedičské konanie zo dňa 20.1.2014 sp. zn. 5D 278/2013-25 a dedičom po nej je XCo, ktorý je -11- 4C/260/2013

účastníkom od začiatku konania ( pôvodne označený ako odporca v 2. rade). Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že do 1. zákonnej dedičskej skupiny prichádzajú ako dedičia zo zákona manžel - XXX/ XXXXXX.X.XXXXZ položky pasíva - predmet tohto konania (4C/260/2013) netvoril predmet prejednania dedičstva, titulom uplatnenia pohľadávky do dedičského konania po poručiteľke, ani žalobca v tomto smere okruh účastníkov neupravoval, teda v danom prípade nedošlo k prechodu práv a povinnosti na deti poručiteľky ako dedičov.

32) Okrem toho súd prihliadol a vysporiadal sa s listinným dôkazom žalobcu výzva k úhrade, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ( 15.10. 2012), podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nebol oprávnený na takýto úkon (pôvodný veriteľ postúpil zmluvou pohľadávku z úveru nebankovej inštitúcií aj splátky nezročne, k ich predčasnej splatnosti nedošlo, nakoľko v konaní nebol preukázaný opak). Súd prvej inštancie vzhľadom názor odvolacieho súdu v merite veci postupoval Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svojej pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a komulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznych subjektov už nad pohľadávkou, nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorej kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. V ustanovení § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. sú explicitne uvedené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu. Žalobca však v konaní nepreukázal (§ 120 ods. 1 O.s.p.) splnenie vymedzených podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nepreukázal: 1/ výzvu banky dlžníkovi, 2/ postúpenie pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. V dôsledku čoho žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný (bod 8,9 odôvodnenia).

33) Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobný návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana konania, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku pojednávania tvrdí. Súd návrhu vyhovie iba vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalobného uplatnené v konaní. Opak toho

tvorí nedostatok aktívnej legitimácie, v takom prípade žalobnému návrhu nevyhovie. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s dôvodmi odvolania žalobcu - právny predchodca navrhovateľa - postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a odporcom na druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a navrhovateľ ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany navrhovateľa oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 3.11. 2012. Súd prvej inštancie zastáva názor, že v merite veci platí zásada vyjadrená v ustanovení § 92 ods. 2 zákona o bankách spôsobom ako je táto vyššie prezentovaná v bode 32 odôvodnenia, žalobcom predkladané odôvodnenie v odvolaní (č.l.191 až 194), toto zobral na zreteľ, stotožnil sa s argumentáciu žalovanej strany z pohľadu citovaných zákonných ustanovení a poskytol ochranu žalovanej strane ako spotrebiteľovi v konaní. V predmetnej veci súd dospel k názoru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné (neboli dodržané zákonné podmienky - predpoklady postúpenia) a práve tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má vecný dopad na stav, že súd žalobný návrh zamietol, spôsobom ako je vyššie uvedené. -12- 4C/260/2013

34) Preto na základe toho bolo potrebné rozhodnúť ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

35) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, preto priznal žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne osobitným/samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

-13- 4C/260/2013

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.