Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-62-2016.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/62/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická 20 - 26, Košická ul. 24, Bratislava, IČO: 30791723, zast. JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincova ul. 35, Bratislava, proti žalovanému: J. Ž., Q.. XX.XX.XXXX, X. XX, U., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2016, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou vypratať rozostavaný byt č. XX - J., X. mezanín, vchod X. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava, Okres Bratislava II, Obec: BA - m. č. Ružinov, k. ú. Nivy a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou spravujúcou spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici X. XX - XX T. U.. Žalovaný je zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník rozostavaného bytu špecifikovaného vyššie. K uvedenému stavu došlo rozhodnutím č. T. - XXXX/XX zo dňa 25.08.2003, ktorým bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolila vklad údajného vlastníckeho práva k fikcii 14tich nových bytových jednotiek na dome X. XX-XX T. U. v prospech PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA, ktorý v minulosti vystupoval v pozícii stavebníka titulom Zmluvy o nadstavbe zo dňa 16.05.2003 uzatvorenej s pôvodnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov tohto bytového domu. K tomuto postupu došlo aj napriek tomu, že vtedajšie platné právne predpisy neumožňovali aby Správa katastra vydala rozhodnutie o zápise, ktoré nemá žiadny právny ani skutkový základ. Zo strany bývalej Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pri povolení vkladu vlastníckeho práva k fikcii 14tich nových bytových jednotiek na bytovom dome X. XX-XX v prospech PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA išlo o svojvôľu realizovanú bez zmluvnej či inej opory. Podľa prijatých zmluvných podmienok v Zmluve o nadstavbe, sa PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA zaviazal vystavať ako stavebník, 14 nových bytových jednotiek. Vychádzajúc zo zmluvných dojednaní v Zmluve o nadstavbe, podľa ktorej vlastníctvo k novovystavaným bytom malo na stavebníka prejsť dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, vrátane jednotlivých podielov priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, je zrejmé, že stav zapísaný na LV č. XXXX v časti údajov vzťahujúcich sa k existencii bytov vo výstavbe a následne rozostavaných bytov hrubo odporoval prijatým zmluvným dojednaniam.
Vznik vlastníckeho práva k nadstavaným 14tim bytovým jednotkám bol podmienený právoplatným ukončením nadstavby, k čomu nikdy nedošlo. jedná sa o byty neskolaudované a nespôsobilé trvalému užívaniu. Žalovaný daný stav prehliada a rozostavaný byt užíva ako riadne skolaudovaný byt. Napriek tomu, že Zmluva o nadstavbe jasne určila, že predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA k novovystavaným bytom a k nim prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu je úplné vykonanie stavby, zavŕšené jej kolaudáciou, teda právoplatným kolaudačným rozhodnutím. PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA pred nadobudnutím vlastníckeho práva v rozpore so zmluvou previedol rozostavané, neskolaudované byty na tretie osoby. Rozostavaný byt previedol na žalovaného kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod T. - XXXXX/XX zo dňa 23.11.2015. Žalovaný uzatvorením tejto kúpnej zmluvy porušil vlastnícke právo všetkých reálnych vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.08.2016, v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je zmätočná a neurčitá, navyše žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Aktívne vecne legitimovaným subjektom - žalobcom v konaní o uloženie povinnosti vypratať byt, resp. nehnuteľnosť, môže byť len subjekt, ktorý osvedčí existenciu svojho vlastníckeho práva, práva nájmu, práva podnájmu, práva náhradného užívania alebo iného práva viažúceho sa k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobou domáha. V danom prípade by žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu osvedčil len v tom prípade, ak by preukázal, že niektoré z vymenovaných práv k bytu mu patrí. Vlastníkom bytu je žalovaný a žalobca nemá k tomuto bytu žiadne vlastnícke, užívacie alebo iné obdobné práva, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný vykonáva iba správu spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva, priľahlého pozemku, vrátane ich údržby a obnovy, avšak v žiadnom prípade nemôže vstupovať do vlastníckych užívacích alebo obdobných práv k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom. Vlastnícke práva k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome prináležia výlučne jednotlivým ich vlastníkom, nie však spoločenstvu. V danom prípade sa súdnej ochrany údajne porušených vlastníckych, užívacích alebo obdobných práv nemôže domáhať žalobca ako Spoločenstvo vlastníkov bytov, ale iba samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Čo sa týka kolaudačného konania, v roku 2009 stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov začal konanie o povolení predčasného užívania stavby. V tomto čase boli už jednotlivé byty zo stavebno - technického hľadiska dokončené a plne užívaniaschopné. Samotné konanie na stavebnom úrade však neustálymi námietkami, podaniami a inými obštrukciami zdržovali zástupcovia žalobcu, resp. niekoľkí vlastníci bytov v pôvodnej časti bytového domu. Tieto podania boli čisto účelové a nedôvodné, ich cieľom bolo predlžovať konania na stavebnom úrade a oddialiť tak samotné vydanie povolenia predčasného užívania bytov, resp. vydanie kolaudačného rozhodnutia a zabrániť tak nerušenému výkonu vlastníckeho práva vlastníkov bytov k nadstavbe k ich bytov. Za tohto stavu, kedy pomerne jednoduché konanie na stavebnom úrade z dôvodu prieťahov trvalo dlhé roky, došlo k zániku pôvodného stavebníka PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA. Stavebný úrad tak konanie o vydanie povolenia zastavil, nie však z dôvodu, že by neboli splnené podmienky užívaniaschopnosti a stavebno - technického dokončenia stavby, resp. jednotlivých bytov, ale z dôvodu, že zanikol pôvodný stavebník. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k bytu v súlade so zákonom a so zmluvou o nadstavbe a na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného bol príslušným úradom, katastrálnym odborom povolený a vlastnícke právo žalovaného zapísané v katastri nehnuteľností SR.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 5. Žalobca je právnická osoba, zapísaná v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov odo dňa 20.03.2002, vykonávajúca správu bytového domu X. XX - XX súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X v Bratislave.
6. Na základe Zmluvy o nadstavbe bytov, uzatvorenou medzi stavebníkom PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA, Langsfeldova 26, Bratislava, IČO: 35824344 a Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu X. XX - XX, sa stavebník PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA zaviazal k vystavaniu dvojpodlažnej nadstavby do podkrovia bytového domu, v ktorej sa vytvorí 14 nových bytových jednotiek o celkovej výmere XXX,XX m?.
7. Podľa LV č. XXXX je žalovaný výlučným vlastníkom bytu č. XX - J., 4. mezanín vo vyššie uvedenom bytovom dome na základe kúpnej zmluvy T.-XXXX/XX zo dňa 08.11.05. Rozhodnutím č. T. - XXXXX/XX zo dňa 23.11.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04.10.2017 uviedol, že žalobca sa domáha v rámci výkonu správy v mene jednotlivých vlastníkov ochrany ich vlastníckeho práva. Žalovaný bez toho, aby mal akýkoľvek reálny vzťah k priestoru označenému ako rozostavaný byt, tento užíva a zaťažuje spoločné vlastníctvo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bez toho, aby vo veci existovalo čo len stavebné povolenie, podľa ktorého by mala byť zhotovená nadstavba, ktorej súčasťou je predmetný zhluk miestností označený ako rozostavaný byt. Žalovaný tak užíva cudzí majetok bez toho, aby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na predmetný priestor, eventuálne čo len povolenie na predčasné užívanie. Zo strany žalobcu dochádza teda k snahe plnenia povinnosti správcu, ktoré súvisia s užívaním domu ako celku zabrániť stavu, aby bolo porušované vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri podaní žaloby žalobca vychádzal najmä z § 13 ods. 1 bytového zákona. Ak teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome predstavujú v súvislosti s realizáciou vlastníckych práv nerozlučné spoločenstvo na účel zabezpečenia ochrany proti zásahu do spoločných práv založených spoluvlastníctvom spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu a pozemku, je v zmysle § 6 ods. 2 písm. e) bytového zákona žalobca oprávnený podať túto žalobu a má teda aktívnu vecnú legitimáciu.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
10. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
12. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
13. Podľa § 7b ods. 2 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1.
14. Podľa § 22 ods. 2 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vstavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.
15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 16. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
19. Predmetom sporu je žaloba žalobcu o vypratanie bytu vo vlastníctve žalovaného, pričom podľa žalobcu žalovaný tento byt užíva bez kolaudačného rozhodnutia a tým užíva cudzí majetok, čím zaťažuje a porušuje vlastníctve právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
20. Žalobca je právnickou osobou (spoločenstvom) spravujúcou spoločné časti domu a spoločné zariadenia bytového domu, v ktorom sa predmetný byt vo vlastníctve žalovaného nachádza. 21. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje.
22. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.
23. Žalovaný v konaní namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom súd sa s touto námietkou stotožnil. Je jednoznačné, že žalobca nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu má za následok zamietnutie žaloby. Súd k uvedenému uvádza, že stranami Zmluvy o vstavbe a nadstavbe v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sú na jednej strane vždy vlastníci bytov a nebytových priestorov v byte a na druhej strane stavebník, v tomto prípade PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA. Účastníkom takého zmluvného vzťahu nie je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ide o záväzkovo právny vzťah medzi stranami uvedenými v tejto zmluve, pričom do takéhoto zmluvného vzťahu nemožno zaradiť aj spoločenstvo vykonávajúce správu domu.
24. Oprávnenia Spoločenstva pri výkone správy sú uvedené v § 6 citovaného zákona, pričom uzatváranie Zmlúv o výstavbe, vstavbe, nadstavbe v právomoci zákon zveruje do právomocí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a stavebníka. Uzatváranie týchto typov zmlúv citovaný zákon obsahuje v § 21 a 22, pričom zo znenia týchto ustanovení nevyplýva, že v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje aj Spoločenstvo. 25. Spoločenstvo okrem hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv a s úhradami za plnenia vybranými od vlastníkov v bytovom dome zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov dovnútra voči ostatným vlastníkom v dome a navonok voči tretím osobám. Navonok spoločenstvo uzatvára zmluvy o dodávkach plnení spojených s užívaním bytu, poistné zmluvy, zmluvy o nájme spoločných častí, nebytových priestorov a iného spoluvlastníctva, zmluvy o úvere (za splnenia podmienok stanovených v § 14 ods. 3) na opravu, rekonštrukciu a modernizáciu bytového domu, zmluvy o bežných účtoch a v neposlednom rade zastupuje vlastníkov ohľadom spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku pred súdmi a správnymi orgánmi. Všetky právne úkony týkajúce sa bytového domu, jeho spoločných častí a spoločných zariadení, ako aj príslušenstva a pozemku musia nevyhnutne zaväzovať vždy len samotných vlastníkov bez ohľadu na formu výkonu správy domu (správca alebo spoločenstvo) aj s ohľadom na fakt, že založenie spoločenstva vlastníkov v právnom poriadku SR nie je obligatórne (s výnimkou podľa § 8a ods. 8 citovaného zákona).
26. Žaloba o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, resp. užíva ju bez právneho titulu. Žalovaný však výlučným vlastníkom predmetného bytu je, pričom táto skutočnosť v konaní nie je sporná a žalobca ju nevyvrátil. Na druhej strane žalobca vlastníkom nehnuteľnosti, bytu, bytového domu nie je. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Žalobca vykonáva správu bytového domu, touto správou/činnosťou uspokojuje potreby a nároky vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu a v žiadnom prípade nemá právo a nie je oprávnený vstupovať, resp. zasahovať do (v tomto konaní nespochybneného) vlastníckeho práva žalovaného, garantovaného právnym poriadkom SR a Ústavou SR.
27. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol.
28. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané.
1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.