Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-143-2015.pdf
PDF · 94.91 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/143/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci manželky: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, L., toho času B. XX, L., proti manželovi: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.- X. H., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu H. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, takto
rozhodol:
. Súd manželstvo účastníkov konania R. K., rodenej Š., nar. XX.XX.XXXX a E. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. - X. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Maloletý H. K., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zatupovať a spravovať jeho majetok . IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške 200,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V. Súd styk otca s maloletým H. neupravuje. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným pôvodne na Okresný súd Bratislava III dňa 10.04.2014, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 domáha rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu H. K., nar. XX.XX.XXXX, kedy navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, styk otca s maloletým neupraviť a aby súd zaviazal otca prispievať na výživné pre maloleté dieťa sumou 300,-eur .
2. Návrh odôvodnila tým, že nezhody v jej manželstve zapríčinilo zavádzanie a klamanie zo strany manžela, keď neplatil podnájom a boli nútení sa vysťahovať k jej rodičom. Manžel nemal stabilnú prácu, len brigády. V roku 2013 odišiel pracovať do Českej republiky. Zo začiatku bol s rodinou aspoň v telefonickom kontakte, neskôr však už ani nezavolal, svojho syna nenavštívil, ani mu neposlal žiadne peniaze. V záujme udržania manželstva sa snažila s manželom porozprávať a vyriešiť problémy. On však nemal žiadny záujem. Dnes už na jej telefonáty nereaguje. Jeho večné sľuby a lži zapríčinili, že jej city k manželovi celkom ochladli, manželovi viac neverí. Ich vzájomné vzťahy sú natoľko rozvrátené, že nie je nádej na ich obnovu a manželstvo už neplní svoj účel.
3. Manžel vo vyjadrení k návrhu manželky pri výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom J. G. XX.XX.XXXX uviedol, že s návrhom manželky na rozvod manželstva súhlasí. Súhlasil aj so zverením maloletého H. do osobnej starostlivosti matky a s tým, že súd jeho styk s maloletým nebude upravovať. Nesúhlasil len s navrhovanou výškou výživného, nakoľko zarába čistom asi 450,-eur. Súdu navrhol
zaviazať ho povinnosťou prispievať na výživu maloletého syna sumou 100,-eur mesačne. Na výživu syna prispieva, avšak nie pravidelne. Snaží sa prispievať takou sumou, aká mu zostane po zaplatení všetkých jeho výdavkov, priemerne ide o sumu 30,-eur. So synom sa nestretáva. Od 01.02.2016 pracuje v spoločnosti G. C. H., C..R.. J. ako umývač motorových vozidiel. Za mesiac február 2016 bol jeho čistý príjem 414,-eur. OD júla 2015 do konca decembra 2015 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa H., kde robil stavebné práce a zarábal cca 445- 500,-eur mesačne netto. Od 02.02.2015 pracoval v Českej republike, tento pracovný pomer ukončil výpoveďou, lebo to bola nestabilná práca a bolo tam drahé ubytovanie. Zarábal tam 17.000,- 18.000,- Kč. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na : 100,-eur na bývanie, 16,-eur cestovný lístok, 10,-eur telefón, 100,-eur strava, a 189,- eur splátka pôžičky, ktorú si brali s manželkou na ich svadbu.
4. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku prejednal vec v neprítomnosti manžela. Svoju neúčasť ospravedlnil a s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti súhlasil. Uviedol, že na pojednávanie sa nemôže dostaviť, nakoľko pracuje v zahraničí. Prácu dlho hľadal, bol predtým nezamestnaný a chodil len po brigádach. Svoj príjem nevedel zdokladovať, keďže peniaze dostával vždy na ruku. Bolo to cca 500 až 700,-eur. Teraz má v novej práci prisľúbený plat 1.100,-eur a ostatné závisí od hodín a nadčasov. S výškou výživného 300,-eur navrhovanou matkou nesúhlasí, navrhuje súdu zaviazať ho platiť bežné výživné vo výške 100,-eur mesačne a 100,-eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletého. Synovi založil sporiaci účet, kde mu bude vkladať 100,-eur a keď bude mať 18 rokov, bude mu táto suma vyplatená.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, listinnými dôkazmi založenými v spise, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Manžel aj manželka sú slovenskí štátni občania. U obidvoch ide o prvé manželstvo. Z manželstva rodičov sa narodilo toho času maloleté dieťa: syn H. K. (nar. XX.XX.XXXX). 7. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva v čase podania návrhu (10.04.2014) bola daná podľa § 88 ods. 1 písm. a) OSP. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v L. na P. X, t. j. v územnom obvode Okresného súdu Bratislava II, pričom na uvedenej adrese v čase podania návrhu bývala manželka s maloletým synom.
8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 10.10.2014 súd rozhodol vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky a oprávnil ju zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Otca maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,-eur mesačne od 01.10.2014.
9. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu a žiadala rozvod manželstva a zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 300,-eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Uviedla, že s otcom maloletého pred uzatvorením manželstva dňa 21.04.2012 spolu žili 9 rokov, nezhody v manželstve začali v roku 2013, keď sa manžel prestal starať o rodinu, začal ju klamať ohľadom financií, neplatil nájom za ich byt až nakoniec bola nútená odsťahovať sa k svojim rodičom. Od roku 2013 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti ani spolu nehospodária, intímne spolu nežijú. V súčasnosti sa už 4 roky nevideli. Svoju vyživovaciu povinnosť si otec maloletého neplní, naposledy jej otec na syna prispel výživným pred dvoma rokmi. Za otca dostáva náhradné výživné vo výške 108,-eur od štátu. Otec bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III dňa 31.05.2016 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Matka uviedla, že toho času je zamestnaná v novej práci, kde má dostávať 450,-eur brutto a k tomu stravné. Ďalej dostáva 108,-eur mesačné náhradné výživné od štátu na maloletého H., a občas si ešte privyrobí upratovaním. Za prenájom bytu kde žije spolu so synom platí 400,-eur mesačne. Nespláca žiadne pôžičky ani nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Náklady na maloleté dieťa predstavujú bežné náklady na dieťa. Synovi platí mesačnú električenku 13,45,-eur, oblečenie, začiatkom školského roka školské pomôcky v hodnote cca 30,-eur. Maloletý je zdravý a nenavštevuje žiadneho odborného lekára. V prípade finančnej núdze jej vypomôže jej matka.
10. Podľa potvrdenia M. D. R., R..K..S.. bola matka zamestnaná v uvedenej spoločnosti od 06.10.2014 do 31.05.2015 na dohodu o vykonaní práce a od 01.02.2015 do 10.04.2015 na trvalý pracovný pomer na kratší pracovný čas. Jej mesačný príjem za obdobie od 10/2014 do 04/2015 predstavoval cca 32,-
eur netto. Z pracovnej zmluvy matky vyplýva, že táto je od 04.09.2017 zamestnaná v spoločnosti A. R., s.r.o. s dohodnutou mesačnou mzdou 450,-eur brutto. Podľa potvrdení o úhrade nákladov súvisiacich s bývaním ako aj podľa vyhlásenia prenajímateľa, matka platí za nájom bytu 250,-eur a uhrádza aj ostatné náklady spojené s užívaním bytu vo výške 155,-eur.
11. Podľa listu spoločnosti G. C. H., C..R.. J. predstavovala mzda, otca za obdobie február 2016 až jún 2016 v priemere cca 550,-eur netto. Pracovný pomer bol s ním ukončený z dôvodu odcudzenia finančnej hotovosti, ktorá mu bola zverená.
12. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým neupravovať. Čo sa týka výživného navrhol zaviazať otca maloletého na platenie bežného výživného 120,-eur mesačne a 80,-eur mesačne na tvorbu úspor, resp. určiť bežné výživné vo výške 200,- eur.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
18. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. Z predložených listín a s poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i v súlade s vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželia v súčasnej dobe nežijú spolu, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili. Manžel sa od roku 2013 nezdržuje v spoločnej domácnosti. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom manželky, ktorá uviedla, že sa na manžela nedá spoľahnúť, v súvislosti s jeho nezodpovedným konaním vznikajú rodine finančné problémy a často sa zdržiava v zahraničí bez akéhokoľvek kontaktu s rodinou. Manželka nemá vedomosť o mieste jeho momentálneho pobytu. Za takýchto okolností podľa nej nie je možnosť obnovy ich manželského spolužitia. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Súd mal za to, že manželstvo si teda neplní svoje funkcie od roku 2013, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť. Vo vzťahu k plneniu základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej súd dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine ( t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie), z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Súd sa posudzujúc dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva účastníkov zameral na preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil v ľahkovážnom prístupe manžela k inštitútu manželstva, v rozdielnosti pováh manželov a vzhľadom na opustenie spoločnej domácnosti manželom aj v dlhodobom odlúčení manželov. Súd mal teda za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 30. S konaním o rozvod manželstva je v súlade s § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Nakoľko po opustení spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, táto má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa a otec maloletého o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti ani nežiadal, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, pretože žiaden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený vo výkone svojich rodičovských právach a povinností. Styk otca s maloletým ponechal súd neupravený, kedy vzhľadom na dlhodobú neprítomnosť otca by jej úprava nebola účelná. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého H. vo výške 200,- eur mesačne. Hoci príjmy otca vzhľadom na jeho nečinnosť nemal súd celkom za preukázané, pri určení výšky výživného prihliadol na jeho tvrdenie, že momentálne má prisľúbený plat vo výške cca 1.100,-eur mesačne a skutočnosť, že doposiaľ zabezpečuje osobnú
starostlivosť o deti výlučne matka. Pri určení výživného vychádzal súd aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 10.10.2014, ktorým bolo upravené výživné na maloletého H. ešte počas trvania manželstva jeho rodičov vo výške 150,-eur, v čase keď bol maloletý žiakom na I. stupni základnej školy a otec deklaroval, že bude matke prispievať aj na bývanie. Pri maloletom H. súd zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, vyjadrenia rodičov a kolízneho opatrovníka. Súd mal za to, že keď otec odišiel zo spoločnej domácnosti a žije v zahraničí, kde odišiel zrejme pre lepšie pracovné príležitosti a vyšší príjem, dokáže si zabezpečiť dostatočný príjem a je v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne na maloletého H..
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie manželky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení uznesenia vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.
Proti tomuto rozsudku môže manžel podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.