Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/31/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.10.2017, v trestnej veci proti obžalovanému I. E., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora a poškodenej W.. S. B. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/61/2015 zo dňa 27.03.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej W.. S. B..

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d i l obžalovaného I. E., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Y., prechodne bytom D. X, XXX XX Y., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 91/14/7702 zo dňa 23.03.2015, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

„v presne nezistenom čase od konca mesiaca jún 2013 do polovice mesiaca august 2013 v Humennom a okolí pod zámienkou väčšieho zisku navrhol spísanie dohôd o požičaní finančných prostriedkov W.. S. B. s tým, že peniaze mal požičať tretím osobám a na zisku z pôžičky sa mali deliť, pričom peniazmi disponoval I. E. a zmluvy mali byť spísané medzi I. E., ako veriteľom a W.. S. B., ako dlžníčkou, po akceptovaní návrhu podpísali postupne najmenej 4 zmluvy na celkovú sumu 34.500,00 eur, pričom W.. S. B. ich podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, avšak finančné prostriedky neobdržala a neskôr jej I. E. povedal, že má splácať uvedené pôžičky a W.. S. B. postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013 do 22.11.2013 zaslala na účty alebo odovzdala v hotovosti osobe I. E. sumu najmenej 28.836,65 eur, čím sa I. E. obohatil tým, že uviedol do omylu W.. S. B. a spôsobil jej škodu najmenej 28.836,65 eur“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodil obžalovaného I. E., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Y., prechodne bytom D. 3, XXX XX Y., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 91/14/7702 zo dňa 23.03.2015, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

„od polovice mesiaca august 2013 do 06.12.2013 v Humennom a okolí pod hrozbou „viem, kde býva tvoja rodina, viem kde chodia do školy tvoja neter a synovec, chceš vidieť svoju rodinu ležať v kaluži krvi“, zastrašovania v telefóne aj prostredníctvom tretích osôb, žiadal od Ing. S. B. peniaze v celkovej výške 34.500,00 eur, ktoré jej mal požičať, pričom sa jednalo o fiktívne pôžičky, čím u W.. S. B. spôsobil obavu o život blízkych a táto mu postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013 do 22.11.2013 zaslala na

účty alebo odovzdala v hotovosti sumu najmenej 28.836,65 eur a od svojho konania upustil až po tom, čo W.. S. B. podala trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Humenné“, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú W.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. nad Q. XXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie okresný prokurátor a v zákonnej lehote podala odvolanie prostredníctvom svojho splnomocnenca poškodená W.. S. B..

Poškodená v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že súd rozhodol o odkázaní poškodenej s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. Nie je pritom zrejmé, či podľa jeho názoru, nebol na základe výsledkov vyšetrovania podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo by na takéto rozhodnutie bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Na základe týchto skutočností navrhla, aby odvolací súd v prípade uznania obžalovaného za vinného zo žalovaných trestných činov, napadnutý výrok o náhrade škody zrušil a zaviazal obžalovaného na náhradu škody vo výške 28.836,65 eur.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nezdieľa názor súdu, že okrem poškodenej W.. S. B. nikto neusviedča zo spáchania žalovaných skutkov obžalovaného. V priebehu trestného konania W.. S. B. opakovane podrobne popísala, za akých okolností a podmienok „požičala“ finančnú hotovosť od obv. I. E. za účelom ďalšej pôžičky tejto finančnej hotovosti, pre ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby z Košíc, pričom finančnú hotovosť mal týmto osobám oproti písomnej zmluve nie za prítomnosti W.. S. B. požičať obv. I. E., ktorý poškodenej písomné zmluvy o takto poskytnutej pôžičke odmietol ukázať a dať k dipozícii.

Takýto priebeh skutku vo svojej výpovedi popísal tiež svedok I. B., otec poškodenej s tým, že o skutku sa dozvedel sprostredkovane od svojej dcéry, poškodenej W.. S. B.. Popísal priebeh svojho osobného stretnutia s obv. I. E. a jeho rodičmi, keď chcel celú záležitosť vyriešiť.

D. I. J., R. Y. a Y. B. vypovedali, že svojej sestre W.. S. B. požičali finančnú hotovosť, ktorú od nich žiadala s tým, že obv. I. E. sa jej vyhráža, keď nevráti požičanú sumu.

Svedok R. V. vypovedal, že telefonicky na žiadosť obv. I. E. telefonoval W.. S. B. a vyhrážal sa jej v jeho mene, keď mu nesplatí vzniknutý dlh.

Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd bez postupu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že odvolanie poškodenej W.. S. B. je odvolanie podané osobou neoprávnenou.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Ako je to zrejmé z výroku napadnutého rozsudku, obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, resp. zo skutku, ktorý mal spôsobiť poškodenej škodu vo výške 28.836,65 eur. Poškodená v písomných dôvodoch odvolania navrhovala, aby bola uznaná vina obžalovaného a aby mu bola uložená povinnosť na úhradu tejto škody. Je však zrejmé, že keďže došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, nie je známa osoba, ktorá by takúto škodu mala spôsobiť, a preto podanie odvolania vo vzťahu k výroku, ktorým bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, je odvolanie podané osobou neoprávnenou, a preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodenej W.. S. B..

Na základe odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod oboch skutkov obžaloby odôvodnil tým, že obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že s W.. S. B. v roku 2013 uzavrel viacero zmlúv o poskytnutí pôžičiek, vždy bol poskytovateľom on, nikdy si nepožičiaval od nej. Išlo o sumy rádovo v tisícoch eur, čiastočne svoj dlh vrátila. Pre vrátenie pôžičiek ju kontaktoval aj telefonicky a to z toho dôvodu, že W.. B. sa neustále vyhovárala a vymýšľala si dôvody, pre ktoré nemohla vrátiť peniaze, no nikdy sa jej nevyhrážal ani telefonicky ani osobne.

Obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ uviedol, že v auguste 2013 uzavrel s W.. B. tri písomné zmluvy o poskytnutí pôžičiek, súčasťou ktorých bolo vyhlásenie ručiteľa C. I., že záväzok za dlžníka W.. B. splatí, a ak ho nesplatí ona ako dlžník sama - čo sa aj stalo, C. I. svoj ručiteľský záväzok splnila a pôžičky, ktoré obžalovaný poskytol W.. B., za ňu obvinenému vrátila.

Poškodená W.. S. B. vypovedala, že obžalovaný jej navrhol spísanie dohôd o pôžičke, on pripravil písomné zmluvy, tieto pôžičky však boli poskytnuté iným osobám - s odstupom času sa už nepamätá na podrobnosti. Celkovo išlo o štyri až päť zmlúv a išlo o sumy 5.000,- eur, neskôr 10.000,- eur, potom ešte raz 5.000,- eur, pričom súčet a celkovú výšku si nepamätala. Zmluvy mala uzatvárať na parkovisku, na čerpacej stanici a v aute. Peniaze, ktoré si podľa zmlúv požičala, mali byť poskytnuté iným osobám za účelom dosiahnutia zisku. Na základe spomínaných zmlúv zaplatila obvinenému sumu asi 28.000,- eur.

Ku skutku pod bodom 2/ W.. B. uviedla, že v obývačke rodinného domu jej rodičov týmto obžalovaný povedal, že ak nezaplatí dlh, tak sa nemusí ráno zobudiť, lebo pozná spôsob života jej rodiny. Uviedla, že ona tam vtedy nebola a vie o tom len z počutia rodičov a sestry. Do telefónu jej však povedal, že je špinavá kurva, ktorá skape, pokiaľ neuhradí svoje dlhy. Peniaze ako splátku dlhu vkladala aj na účet, ktorého majiteľom bol C.. E. G., ďalej na účet obžalovaného a v hotovosti. Konkrétne okolnosti jednotlivých pôžičiek, prípadne iniciatívu obžalovaného a motív poskytovania pôžičiek si už poškodená nepamätala. Vzhľadom na tento prejav poškodenej obhajca obžalovaného uviedol, že sa skutok mal stať od polovice mesiaca jún do polovice mesiaca august 2013, no obžalovaný s poškodenou uzavrel po tomto období

- v druhej polovici mesiaca august 2013 písomné zmluvy o poskytnutí pôžičiek, ktorých plnenie bolo vrátené ručiteľkou p. I., a teda spochybňuje výpoveď tejto poškodenej.

Z výpovede svedka I. B., otca poškodenej, zistil okresný súd, že dcéra tohto svedka si od nemenovaného právnika z Humenného požičala vyššiu sumu peňazí, na čo ho upozornil obžalovaný, jeho dcéra peniaze nevrátila a tento právnik ich súrne potrebuje. Preto svedok B. vybavil pôžičku 10.000,- eur od nebankovej spoločnosti, ktorú následne poukázal na číslo účtu, ktoré mu oznámila jeho dcéra S. B.. Po tomto bol chvíľu kľud, no po štyroch, piatich dňoch sa dozvedel, že S. si pýtala pôžičku od jeho druhej dcéry R. vo výške 5.000,- eur s odôvodnením, že musí vrátiť pôžičku. Preto žiadali od nej vysvetlenie. Poškodená mu uviedla, že viackrát zaplatila peniaze I. E., no ten jej však nedal žiadne potvrdenie. Neskôr sa dcére S. telefonicky vyhrážala neznáma osoba, preto podali trestné oznámenie. I. E. prostredníctvom právneho zástupcu C.. E. G. vymáhal od jeho dcéry súdnou cestou sumu 12.000,- eur. Zdôraznil, že celá rodina súhrnne zaplatila sumu 28.000 eur. I. E. sa im priamo nevyhrážal, no len ich upozornil, že ak sa dlh nesplatí, môže sa niekomu z ich rodiny niečo stať. Svedok ďalej uviedol, že dcéra mu neoznačila majiteľa účtu, na ktorý žiadala, aby on poukázal sumu 10.000,- eur. Neskôr sa preukázalo, že i keď otcovi tvrdila, že peniaze potrebuje vrátiť na daný účet v ČSOB banke, tento účet bol v skutočnosti jej. Na výsluch tohto svedka obžalovaný reagoval tak, že pripomenul svedkovi situáciu, kedy ho upozornil, že 10.000,- eur, o ktorých mu I. B. tvrdil, že mu ich vložil na účet, tieto peniaze na účet pripísané neboli. Až počas vyšetrovania sa svedok dozvedel, že vložil peniaze vlastne na účet dcéry W.. S. B..

Čo sa týka ďalších svedkov - matky Y. B., partnera C. J., sestry I. J. vo vzťahu k poškodenej vyplýva, že v správaní poškodenej došlo v istom období k výraznej zmene. Začala byť utiahnutá, prejavovala sa nervozita, smútok, pričom im túto zmenu ani svoje dlžoby nechcela bližšie vysvetliť a až po naliehaní im uviedla, že sa zadlžila voči I. E. s tým, že peniaze reálne neprevzala, no musí ich splácať.

Z výpovede svedkyne C. I. vyplýva, že táto poškodenú pozná od detstva, pretože sa stretávali ešte ich rodičia a teraz jej poškodená uviedla, že má možnosť z bytového družstva kúpiť byty, pretože má tam kamarátku. Žiadala preto, aby jej požičala peniaze, pretože z kúpy bytu bude rýchly zisk a peniaze

si podelia, pričom svedkyňa mala zabezpečiť len financie. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená ju oslovila a požiadala, aby podpísala ručenie za jej záväzok, pričom ju ubezpečovala, že je to len formálna záležitosť. Vyhovela jej a podpísala takéto zmluvy. Keď po čase za ňou prišiel I. E. a žiadal, aby za ňu zaplatila sumu 26.000,- eur, pozháňala peniaze od mamy a priateľa a záväzok B. síce na viackrát, ale splatila. V čase vzniku ručenia mala dobrý vzťah s B., dôverovala jej. Osobne nevidela, ako I. E. odovzdal S. B. sumu 26.000,- eur. I. E. sa jej nikdy nevyhrážal.

Z výpovede partnera C. I. I. O. vyplýva, že jeho priateľka bola ručiteľkou a požičal jej peniaze na splatenie ručiteľského záväzku 15.000,- alebo 16.000,- eur. Po tom, čo C. I. zaplatila za S. B., nemal vedomosť o tom, že by S. B. tieto peniaze vrátila, no túto záležitosť ponechal na C. I..

Na základe takto vykonaných dôkazov ako aj ďalších dôkazov, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní potom dospel okresný súd k záveru, že konanie obžalovaného tak, ako je to popísané v bode 1/ napadnutého rozsudku nie je konaním, ktoré by bolo a za ktoré by mal byť trestne zodpovedný. Jednalo sa v podstate o dohodu dvoch fyzických osôb na určitom konaní, avšak okresný súd dospel k záveru, že skutok sa vôbec nestal, pričom poukázal, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie iba na základe tvrdenia poškodenej W.. S. B.. Bolo preto nevyhnutné zaoberať sa dôveryhodnosťou jej výpovede a správne postupovali orgány činné v trestnom konaní, keď v prípravnom konaní pribrali do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorý podal znalecký posudok, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že W.. S. B. je osobnosť intelektovo priemerne disponovaná, nevyrovnaná, sociálne, emocionálne, osobnostne menej zrelá. Špecifická vierohodnosť (výpoveď k okolnostiam, za akých došlo k posudzovanej trestnej veci), je oproti všeobecnej vierohodnosti podstatne znížená pre obsahové diskrepancie v jej výpovediach, subjektívnu snahu kompenzačne sa vylepšovať - prezentovať sa nekriticky v pozitívnejšom svetle. Znalkyňa skonštatovala, že citové prežívanie posudzovaných udalostí je zo strany poškodenej manipulačné, je skôr namierené k okoliu s tendenciou teatrálnosti a hysteroidnej sebadramatizácie. Motívom môže byť snaha presvedčiť okolie o svojej pravde a prezentovať sa ako obeť trestného činu. Znalkyňa v závere cituje niektoré vyjadrenia poškodenej, ktoré zaznamenala pri jej vyšetrení a ktoré svedčia o jej infantilnej hodnotovej orientácii. Na záver znalkyňa vyslovila názor, že konanie poškodenej vykazuje známky závilosti, pravdepodobne závislosti na hracích automatoch alebo tipovaní, ktorá sa klinicky prejavovala nekontrolovateľným nutkaním opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho následky - vyberanie nevýhodných pôžičiek a roztočenie špirály nekontrolovateľného zadlžovania a splácania dlhov. Svoje ťažkosti poškodená pred okolím maskuje a dochádza u nej k zníženiu sebareflexie a kritickosti pre neschopnosť preťať bludný kruh, z ktorého sa nedokáže vymaniť.

V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na osobnosť obžalovaného, pričom z tohto posudku vyplýva, že osobnosť obžalovaného je intro-extrovertovane socializovaná, flegmaticko- sangvinického temperamentu, emocionálne stabilná. Je schopný racionálne a účinne riešiť situácie bez vytesnenia emócií. V záťažových situáciách nereaguje agresívne, ale vyhýbavo, únikovo. V interakcii s prostredím preferuje „opatrnícky“ štýl. Znalec skonštatoval, že charakter trestnej činnosti, z ktorej je I. E. obvinený, nezodpovedá jeho osobnosti, vzhľadom k zisteným osobnostným rysom. Pri všetkých aplikovaných technikách zameraných na zisťovanie úrovne lži-skóre dosiahol normu. Nemá tendenciu podávať skreslené udalosti vo svoj prospech.

Následne súd vyslovil záver, že výpoveď poškodenej nie je dôveryhodná, ba nemožno obísť ani skutočnosť, že jej konaním, ktorým žiadala od rodičov, aby bezodkladne jej pomohli vrátiť sumu 10.000,- eur ako splatenie dlhu, v dôsledku čoho jej otec I. B. uzavrel zmluvu o poskytnutí pôžičky s nebankovou spoločnosťou, ktorú zabezpečil dokonca záložným právom na nehnuteľnosť a následne vložil sumu 10.000,- eur vkladom v hotovosti na účet, ktorého číslo mu uviedla jeho dcéra W.. S. B. s tým, že bol ňou uvedený do omylu v tom zmysle, že touto platbou uhrádza dlh svojej dcéry na účet jej veriteľa, no neskôr vyšlo najavo, že majiteľom tohto účtu bola samotná W.. B., tak týmto konaním W.. S. B. uviedla vlastného otca do omylu a na jeho úkor sa obohatila o sumu 10.000,- eur.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom okresný súd oslobodil obžalovaného spod bodu 1/ obžaloby okresného prokurátora a to z dôvodu toho, že nebolo preukázané, že sa skutok vôbec stal. Ďalej uviedol, že aj keby sa tento skutok stal, bol by obžalovaný oslobodený spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.

Čo sa týka skutku 2/, tu okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (§ 285 písm. c/ Tr. por. ). Okresný súd poukazuje na to, že už v odôvodnení obžaloby prokurátor uvádza, že tieto slová mala vysloviť iná osoba. Aj z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorej obsahová časť už bola zdôraznená v predchádzajúcej časti dôvodov rozsudku okresného súdu, vyplýva, že ak sa poškodenej niekto vyhrážal spôsobom uvedeným v obžalobe, ktorý by bolo možné označiť ako nútenie iného, aby niečo konal pod hrozbou násilia, či inej ťažkej ujmy, tak rozhodne nebolo preukázané, žeby tak urobil obžalovaný. Takéto skutočnosti nepotvrdil žiadny svedok, ani iný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní, pričom okresný súd vykonal všetky dôkazy navrhované obžalobou.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Aj krajský súd je toho názoru, že vo vzťahu ku skutku 1/ nebolo preukázané, aby obžalovaný neposkytol finančné prostriedky poškodenej na základe týchto zmlúv. Krajský súd poukazuje na výpoveď svedkyne C. I., ktorá uviedla, že práve ako ručiteľka za poškodenú W.. S. B. tieto finančné prostriedky v sume 28.000,- eur vrátila obžalovanému. Taktiež poukazuje krajský súd na výpovede poškodenej, ktoré sú zmätočné, neurčité a neúplné a v súvislosti s tým na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie na poškodenú. Správne preto okresný súd rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sa vôbec skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nestal a tohto oslobodil v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. Krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na dôvody odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje. Taktiež sa krajský súd stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ku skutku 2/, kedy oslobodil obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 285 písm. c/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Okresný súd podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku, kto sa mal vyhrážať, resp. aké vyhrážky mali byť použité na poškodenú, pričom je zrejmé, že ani v jednom prípade to nebol obžalovaný.

Ďalej krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že práve to mal byť svedok R. V., ktorý mal usviedčať obžalovaného z toho, že na jeho objednávku sa mal vyhrážať poškodenej. Tento svedok bol vyslúchnutý v štádiu prípravného konania. Uviedol, že obžalovaný mu dlhoval peniaze, a keď ho žiadal, aby mu peniaze vrátil, obžalovaný mu povedal, že poškodená mu dlhuje peniaze a že keď mu táto peniaze vráti, tak on vráti peniaze aj jemu. V dôsledku toho potom volal tento svedok poškodenú a uviedol, že keď nebudú peniaze vrátené, tak za ňou prídu nejakí chlapci z Košíc. Ani toto vyjadrenie tohto svedka nie je tým dôkazom, ktorým mal usviedčať obžalovaného zo spáchania skutku vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Správne preto rozhodol okresný súd, keď obžalovaného v oboch prípadoch spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.

Krajský súd preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.