Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-39-2010.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/39/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: v rade 1/ G.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, F., právne zast. U.. F. Q., advokát, A., Q. XXX/XX, proti žalovaným: v rade I/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
- P. XXX, v rade II/ Y. W. st., bytom S., J. X. XXX, v rade G./ P. Betuštiaková, bytom S., Ul. X. XXX, žalovaní 1/ až 3/ právne zast. advokátom U.. P. W., advokátska kancelária F. XXX, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva tienením, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v I/ j e p o v i n n ý zdržať sa tienenia kuchynských okien rodinného domu žalobcu, súpisné číslo XXX na parc. č. XXX k. ú. S. stromami - tujami vysadenými na pozemku parc. č. XXX v k. ú. S..
II. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovaným I/ žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
III. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovaným II/ a III/ sa priznáva nárok na náhradu trov žalovaným II/ a III/ v rozsahu XXX%. O výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.
IV. Štátu sa proti žalobcovi 1/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.O výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.
V. Štátu sa proti žalovanému I/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ (ako jeden z právnych nástupcov pôvodnej žalobkyne W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. č. XXX/XX) po pripustení viacerých zmien, naposledy zmenou pripustenou na pojednávaní uznesením z XX.XX.XXXX, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zdržať sa tienenia kuchynských okien rodinného domu žalobcov (v tom čase v rade 1/ až X/), súpisné číslo XXX na parcele č. XXX v k.ú. S. stromami - tujami vysadanými na parcele č. XXX k.ú. S., ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť umožniť žalobcom prípadne pracovníkom vykonávajúcim stavebné práce pre žalobcov 1/ až 6/ vstup na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutne potrebnom rozsahu na pozemok zobrazený ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. S. za účelom vykonania stavebných prác - opráv fasády rodinného domu súp. č. XXX, vybudovania odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú vodu v rozsahu súhlasu odsúhlasenia stavebných úprav P. S. č.j. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
X. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaní sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností a to žalobca 1/ nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S., pozemkov zobrazených ako parcely č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX a stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX. Žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S. a to pozemkov zobrazených ako parcely č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX, rodinný dom pod B2 na meno žalovaného 1/ v celosti. H. dom žalobcu 1/ súp. č. XXX na parcele č. XXX susedí s pozemkom žalovaného 1/ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. N. 1/ má v úmysle vykonať údržbu svojho rodinného domu, ktorý je postavený na parcele č. XXX, ktorá má spoločnú hranicu s parcelou č. XXX vo vlastníctve žalovaného 1/ a rodinný dom žalobcu 1/ súp. č. XXX je postavený asi X,X m od hranice parcely č. XXX. V rodinnom dome žalovaného 1/ bývajú jeho rodičia žalovaný 2/ Y. W. a žalovaná 3/ P. W.. T. XX.XX.XXXX pôvodná žalobkyňa W. E. podala podľa stavebného zákona P. S. ako príslušnému stavebnému úradu „ohlásenie stavebných úprav“ na opravu fasády rodinného domu súp. č. XXX a vybudovanie odtokového kanála okolo domu a záhrady. P. S. pod č.j. XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX oznámilo pôvodnej žalobkyni ako žiadateľovi, že nemá námietky proti vykonaniu stavebných prác, ktoré budú pozostávať z opravy fasády, vybudovania odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú vodu, ktorý bude zvedený do jestvujúcej kanalizácie. F. žalobkyňa mienila vykonať opravu fasády svojho rodinného domu zo strany pozemku žalovaného, ktorú nie je možné vykonať inak ako vstupom na pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve žalovaného X/. Stavebné úpravy mienila vykonať prostredníctvom živnostníka Q. stavebné práce U. N.. N. 1/ a jeho rodičia - žalovaní 2/ a 3/ bránili pôvodnej žalobkyni, resp. pracovníkom vykonávajúcim jej stavebné práce vo vstupe na pozemok parc. č. XXX, z ktorého dôvodu nebolo možné stavebné práce vykonať. S. žalobkyňa riešila prostredníctvom stavebného úradu sťažnosťou, pričom ani na osobnom rokovaní dňa XX.XX.XXXX nedošlo k vyriešeniu sporu aj napriek tomu, že žalovaný 1/ ústne prisľúbil, že potrebný súhlas k vstupu na pozemok za účelom vykonania stavebných prác dá, a že voči tomu má výhrady jeho matka s manželom, ktorí sú výlučnými užívateľmi nehnuteľností, ktoré sú v jeho vlastníctve. Žalovaní ako vlastníci a užívatelia doposiaľ nezabezpečili právo vstupu na pozemok žalobcov pre jeho pracovníkov za účelom vykonania stavebných prác opravy fasády rodinného domu súp. č. XXX v zmysle ustanovenia § 127 ods. X Občianskeho zákonníka, pričom vykonanie stavebných úprav - opravy fasády rodinného domu a výkop odtokového kanála okolo domu pre dažďovú vodu nevyhnutne vyžaduje potrebu vstupu na pozemok žalovaného 1/ parcelu č. XXX. Na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ sú vysadené tuje na hranici pozemkov parc. č. XXX a parc. č. XXX v bezprostrednej blízkosti - pozdĺž rodinného domu žalobkyne súp. č. XXX. Q. tují presahuje cca X m. Na dome strany žalobcov sú zo strany pozemku žalovaného 1/ dve okná do kuchyne, ktoré vysadené tuje tienia a spôsobujú špinenie, nehovoriac o tom, že výška tují ich obťažuje a obmedzuje v užívaní vlastnej nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom a to tienením a spôsobuje nutnosť svietiť elektrickým svetlom v kuchyni počas dňa. Napriek tomu, že viackrát žiadali žalovaného X/, aby vykonal také opatrenia na odstránenie závadného stavu - tienenia stromami, toto neodstránil. F. na ustanovenie § 127 ods. X E. zákonníka.
3. V priebehu ďalšieho konania došlo k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu 1/ k nehnuteľnosti, ku ktorej sa má povinnosť zdržania sa tienenia viazať, a ktorá časť zároveň zostala po zastavení konania z dôvodu nedostatku právomoci a postúpení veci príslušnému stavebnému úradu a zastavení konania pre späťvzatie, predmetom ďalšieho konania. Z toho dôvodu došlo na pojednávaní dňa 01.10.2013 k späťvzatiu žaloby v pomere medzi žalobcami v 2/ - 6/ rade proti žalovaným 1/ až 3/, preto súd uznesením z 01.10.2013 sp. zn. 5C/39/2010 (čl.138) konanie podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) za súhlasu žalovaných, v tomto pomere zastavil.
4. O podanej žalobe súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom zo dňa 26.12.2013 5C/39/2010 (čl. 146) tak, že žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa tienenia kuchynských okien rodinného domu žalobcu súp. č. 497, na parc. č. XXX k.ú. S., stromami - tujami vysadenými na pozemku parc. č. XXX v k.ú. S.. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/ a 3/ súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal a žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie trov štátu. Na základe podaného odvolania krajský súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCo/XXX/XXXX rozsudok okresného súdu v prvej, tretej a štvrtej výrokovej časti zrušil, v druhej výrokovej časti bolo odvolanie žalovaných 2/ a 3/ odmietnuté a v tejto časti zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
X. Ešte predtým v poradí prvým rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XC/XX/XXXX (čl. XX) súd rozhodol vo veci samej a to tak, že konanie v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali umožniť im, prípadne pracovníkom vykonávajúcim stavebné práce, vstup na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutne
potrebnom rozsahu na pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S., za účelom vybudovania odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú vodu v rozsahu súhlasu odsúhlasenia stavebných úprav P. S. č.j. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe späťzvatia žaloby za súhlasu žalovaných zastavil podľa § 96 ods. X a X O.s.p. (účinného do XX.XX.XXXX), keďže v priebehu konania malo dôjsť žalobcami k vybudovaniu odtokového kanála (a toto potvrdil aj žalovaný 1/). Časť konania, ktorou sa žalobcovia domáhali umožniť im, prípadne pracovníkom vykonávajúcim stavebné práce, vstup na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutne potrebnom rozsahu na pozemok parc. č. 948 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S., za účelom vykonania stavebných prác - opravy fasády rodinného domu súp. č. XXX v rozsahu súhlasu daného v odsúhlasení stavebných úprav P. S. č.j. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať a rozhodnúť a vec postúpil X. úradu P. S. postupujúc podľa § X03 a XXX ods. 1 O.s.p. (účinného do XX.XX.XXXX). V týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.
6. Po zrušení v poradí druhého rozsudku okresného súdu zostal predmetom konania nárok žalobcu 1/ na uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa tienenia vysadenými stromami. Vo vzťahu k tejto zvyšnej a zrušenej časti rozsudku vychádzajúc z intencií krajského súdu bolo povinnosťou prvostupňového súdu vykonať dokazovanie so zameraním na zistenie, či tienenie tvrdené stranou žalobcu je v rozpore so stavebnými, prípadne hygienickými štandardami na svetlosť v miestnosti používanej ako kuchyňa, na ktoré treba odborné znalosti v závislosti od čoho zvolí dokazovanie znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením a v nadväznosti na uvedené posúdi, či tienenie je nad mieru primeranú pomerom (zistiť hranicu medzi optimálnym stavom, ktorý je ešte prípustný alebo obťažuje nad mieru primeranú pomerom).
7. Strana žalobcu zotrvala na zvyšku žaloby majúc za to, že žalovaný 1/ tieni stromami -tujami a toto prekračuje nad mieru primeranú pomerom, teda hranicu obvyklú, a preto je povinný zdržať sa týchto zásahov - podľa § 127 ods. 1 OZ, keď poukazovali na závery odborného vyjadrenia, ktoré konštatuje tienenie až na 54 ° práve vysadením ihličnanov, pričom norma uvádza 30 ° pri susedných stavbách. V danom prípade je to takmer 100 % prekročenie prípustnej hranice.
8. Strana žalovaného nesúhlasila so žalobou a popierala tvrdenia strany žalobcov, keď poukázala na to, že odborným vyjadrením sa konštatuje za primerané 33 ° tienenie, pričom zistené bolo 54 ° tienenie. Bola názoru, že je zvážení súdu, či v danom prípade ide o také tienenie, ktoré prekračuje mieru medzi dovoleným správaním a nedovoleným správaním, a teda o konanie nad mieru primeranú pomerom. Ak by aj súd posúdil dôvodnosť tejto časti žaloby, v ostatných nárokoch skôr žiadaných, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté, bola žaloba žalobcov nedôvodná, čo žiadali zohľadniť pri nároku na náhradu trov, na ktoré majú nárok aj žalovaní 2/ a 3/, voči ktorým bola žaloba právoplatne zamietnutá a v ostatných častiach bolo konanie zastavené (pre späťvzatie a tiež pre nedostatok právomoci súdu).
9. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom posudku predloženého stranou žalobcu Svetlo- technický posudok vplyvu zelene na obytnú miestnosť rodinného domu s geodetickým zameraním rodinného domu (a toto vykonal pribratý geodet G.. U. O.) a zistil, že žaloba je dôvodná.
XX. Z obsahu svetlo-technického posudku vplyvu zelene na obytnú miestnosť rodinného domu vypracovaného G.. Y.. P. N. vyplýva, že prípustnú mieru zatienenia obytných miestností s trvalým pobytom ľudí stanovuje X. XX XXXX-X-zmena 2, pričom zatienenie sa hodnotí pomocou ekvivalentného uhla vonkajšieho tienenia hlavných bočných osvetľovacích otvorov, ktorého hodnota v danej lokalite nesmie prekročiť XX°.
11. Ekvivalentný uhol tienenia sa stanovuje pre stred osvetľovacieho otvoru na vonkajšom povrchu obvodovej konštrukcie. Jestvujúci uhol tienenia posudzovanej obytnej miestnosti vplyvom susedného domu je 33° a jestvujúci uhol zatienenia susedných ihličnanov je 54 °. Normou stanovená hodnota je výrazne prekročená. Aby ihličnany negatívne nezhoršovali jestvujúci vplyv zatienenia pod uhlom 33°, je ich potrebné upraviť na výšku maximálne 580,65 m. bpv., čo je úroveň hornej hrany posudzovaných okien obytnej miestnosti. Týka sa to stromoradia pôdorysne v dĺžke cca 5,5 m pred obytnou miestnosťou (podľa priložených obrázkov č. 1 a č. 2). V závere posudku uviedol, že na základe posúdenia zatienenia denného osvetlenia obytnej miestnosti s trvalým pobytom ľudí v rodinnom dome parc. č. XXX v S. došlo vplyvom susedného stromoradia stálo zelených ihličnanov (tují) ku prekročeniu maximálnej prípustnej
hodnoty ekvivaletného uhla tienenia daného jestvujúcim tienením susedného rodinného domu parc. č. XXX. Aby toto jestvujúce tienenie nebolo negatívne prekročené podľa požiadaviek X. XX XXXX - 1 Denné osvetlenie budov, časť 1 - základné požiadavky, je potrebné upraviť výšku stromoradia na výšku úrovne hornej hrany posudzovaných okien obytnej miestnosti a pôdorysne v dĺžke X,X m pred obytnou miestnosti podľa prílohu posudku.
12. Z uvedeného je zrejmé, že normou stanovená prípustná hranica tienenia je stanovená X. technickou normou (STN) v rozsahu 30°, pričom tienenie spôsobené tieniacou prekážkou (vysadenými ihličnanmi) spôsobuje tienenie v rozsahu 54°, z čoho je zrejmé, že norma stanovená STN je výrazne prekročená. Žalovaným 1/ spôsobené tienenie je teda „nad mieru prípustnú pomerom“ , nie je správaním obvyklým, ktorému je možné zabrániť práve zdržaním sa zásahov (upravením výšky stromoradia vysadených ihličnanov na úroveň hornej hrany posudzovaných okien obytných miestnosti.
13. Z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ vyplýva, že vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov okrem iného aj tienením, t.j. vlastník veci nesmie výkonom svojho práva nad mieru primeranú pomerom obťažovať alebo vážne ohrozovať výkon práv iného vlastníka. Pri posudzovaní či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa tohto zákonného ustanovenia treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť, či zásahy, ktoré neprekračujú dovolenú mieru sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností. Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom je vecou úvahy súdu, ktorý musí vždy zistiť, aká miera obťažovania neprekračuje primeranú pomery ako v danom type lokalít.
14. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ má v tesnej blízkosti rodinného domu vo vzdialenosti najmenej 80 cm od obvodovej steny /múru/ domu žalobcu 1/ vysadené okrasné dreviny - ihličnany (tuje) a to priamo pred kuchynskými oknami žalobcu 1/. Dreviny sú vysadené bez primeranej vzdialenosti v tesnej blízkosti okien a svojim vzrastom (šírkou a výškou) presahujúcou polohu osadenia kuchynských okien. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že osvetlenie kuchyne aj v čase najväčšieho osvetlenia (jasná obloha a 13.00 hod) neposkytovalo pohodlné osvetlenie prírodných svetlom, t.j. prenikaním elektromagnetického žiarenia, ktorého primárnym zdrojom je Slnko, a ktoré preniká priamym slnečným svetlom a aj rozptylným difúznym priestupom ako oblohové svetlo. Súd zistil, že práve rozptylné difúzne priestupy sú zatienené pred nimi vysadenými stromovými porastmi. Tiež zo záverov posudku vyplýva, že vysadené ihličnany predstavujú tienenie nad STN XX XXXX - X stanovenou normou v rozsahu 30°, keďže zistený uhol zatienenia susednými ihličnanmi je 54°, čím je norma výrazne prekročená.
15. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 OZ uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa zisteného tienenia, ktoré je „nad mieru primeraným pomerom“ a obťažuje žalobcu 1/ v užívaní jeho nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 497 postaveného na parc. č. 949 v k.ú. S..
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ako už súd v úvode odôvodnenia konštatoval, predmetom tohto konania bolo viacero nárokov žalobcu 1/, vo vzťahu ku ktorým mala úspech každá zo sporových strán. Žalobca 1/ vo vzťahu k nároku na uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
- tienením a žalovaný 1/ vo vzťahu k uloženiu povinnosti umožniť vstup (ešte aj pôvodným) žalobcom za účelom vykonania stavebných prác/opravy fasády rodinného domu súp. č. 497, v ktorej časti bolo konanie zastavené pre nedostatok právomoci súdu konať a tiež v časti vybudovania odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú vodu v rozsahu súhlasu daného odsúhlasením stavebných úprav P. S. č.j. XXX/XXXX, v ktorej časti bola žaloba vzatá späť, a preto došlo k zastaveniu konania v tejto časti. M. pre túto časť nároku - vybudovanie odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú vodu v rozsahu súhlasu stavebného úradu nemožno hovoriť, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže vybudovanie odtokového kanála vykonali žalobcovia bez súčinnosti žalovaných (v tom čase v rade 1/ až X/). F. vo vzťahu k týmto dvom nárokom je potrebné vychádzať z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strana žalobcu procesne zavinila zastavenie konania, a preto žalovanému 1/ ako protistrane by vznikol nárok na náhradu trov. Žalovaný 1/ však nebol úspešný v časti, v ktorej bol naopak úspešný žalobca 1/ - o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva tienením. Súd je preto názoru, že každá zo
strán mala vo veci úspech len čiastočný, a preto pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a žiadnej strane nárok na náhradu trov nepriznal.
17. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/ a 3/ súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným 2/ a X/, voči ktorým bola žaloba zamietnutá (pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie), priznal plný nárok na náhradu trov - v rozsahu 100 %.
18. Štátu ako (inej strane sporu - § 259) priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % vzniknutých trov. V tomto konaní vznikli štátu trovy vykonaním ohliadky na mieste samom d (v poradí druhej - 28.10.2013) vo výške 9,94 Eur, ktoré štát uhradil z vlastných rozpočtových prostriedkov v plnom rozsahu (100 %). Preto ako iná strana sporu má štát nárok na ich náhradu proti strane, ktorá úspech nemala. Keďže obe strany mali čiastočný úspech súd priznal proti žalobcovi 1/ a žalovanému nárok štátu v plnom rozsahu, t.j. každý zaplatí 1-icu vzniknutých trov štátu vo výške 4,97 Eur, spoločne však v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.