Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-6-2016.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: CD Consulting s.r.o. so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705 proti žalovanému H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XXX, XXX XX J. Q., občan SR v konaní o zaplatenie 1.038,87 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.038,87 eur so 6 % ročným zákonným úrokom od 22.11.2010 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.038,87 eur a po čiastočnom späťvzatí aj zmenkového úroku 0,06 % denne zo sumy 1.038,87 eur od 22.11.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,46 eur a trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 9.2.2010 na zmenkovú sumu 1.038,87 eur, pričom sa zároveň zaviazal k náhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 2.10.2010. V texte zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vistazmenkou a je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný ako vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Žalobca ďalej uviedol, že nenechal zistiť vyššie uvedené skutočnosti verejnou listinou, nakoľko zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu.“
3. Súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručil žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 18.08.2015, ale do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedal.
4. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
5. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a súdu na rozhodnutie postačovali doklady, ktoré predložil žalobca a exekučný spis tunajšieho súdu.
6. Súd z úradnej povinnosti skúmal obsah záväzku žalovaného uzavretou úverovou zmluvou medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, a.s., a žalovaným porovnaním s exekučným titulom v konaní sp. zn. 4Er/117/2011 a dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o prekážku rozhodnutej veci a žalobný návrh zamietol.
7. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie tunajšieho súdu a vec vrátil na nové konanie s tým, že toto konanie je špecifické a nie je možné v ňom riešiť otázku nedostatku podmienky konania. V zmysle zrušovacieho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a viazanosťou právneho názoru odvolacieho súdu, súd znova rozhodol.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, najmä zmenkou č. XXXXXXXXX zo dňa 9.2.2010 a dokladmi doloženými do spisu tunajšieho súdu 4Er/117/2011, zistil tento skutkový stav:
9. Žalovaný vystavil v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 9.2.2010 v Starej Ľubovni zmenku na rad na sumu 1.038,87 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 02.10.2010. Na zmenke je uvedené bez protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Žalovaný žiadne námietky nevzniesol.
10. Súd zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach z nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný je v zmenke fyzickou osobou, označenou IČO, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2000 € bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného nariadenia č. 861/2007.
11. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.
12. V zmysle čl. 7 ods. 1 nar. EP a RADY ES č. 861/2007 z 11.7.2007 bolo elektronicky zverejnené a vyvesené na úradnej tabuli súdu oznámenie, že dňa 20.12.2017 bude verejne vyhlásený rozsudok, ktorý v uvedený deň aj bol vyhlásený.
13. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb.: Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
14. Podľa § 77 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
- indosamente (§§ 11 až 20),
- sročnosti (§§ 33 až 37),
- platení (§§ 38 až 42),
- postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
- platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
- odpisoch (§§ 67 a 68),
- zmenách (§ 69),
- premlčaní (§§ 70 a 71),
- dňoch pracovného pokoja,
- počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
15. (2) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
16. (3) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
17. Podľa § 5 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
18. (2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
19. (3) Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
20. Podľa § 11 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
21. (2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
22. (3) Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.
23. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
24. Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Zmenku možno vystaviť:
- na videnie,
- na určitý čas po videní,
- na určitý čas po dáte vystavenia,
- na určitý deň.
25. (2) Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.
26. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o zväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, ž by takáto listina nebola platnou zmenkou. Podľa § 11 ZZŠ je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Žalovaný ako priamy dlžník môže namietať voči žalobcovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.
27. Keďže sa žalovaný nevyjadril k návrhu, ani nezaslal tlačivo C na odpoveď, potom súd nemal, ak zo strany žalovaného neboli zistené námietky, posudzovať zmenkový nárok v porovnaní s exekučným spisom, ktorý v podstate riešil kauzu vystavenia zmenky medzi pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a dlžníkom H.. Ak dlžník zo zmenky H. M. nezaujal žiadne stanovisko v návrhu na začatie konania, nevyjadril sa na tlačive C, potom súd nebol oprávnený nahradiť nečinnosť dlžníka a znášať za dlžníka námietky proti obsahu zmenky či kauzálnym dôvodom vystavenia zmenky. Ak žalovaný nevyužil možnosti, ktoré mu dáva Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 a nevyjadril sa k obsahu návrhu, potom nemohol ani súd z úradnej moci nahradzovať námietky k obsahu zmenky, či kauze zmenky.
28. Na základe uvedeného a predovšetkým pasivitu žalovaného, ktorý nijakým spôsobom nereagoval na žalovaný návrh a nevyužil žiadnu možnosť obrany, súd zaviazal žalovaného k úhrade zmenkovej sumy 1.038,87 eur.
29. Žalobca žiadal priznať aj zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo žalovanej sumy.
30. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková sumy sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenie dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihovaný 6%-ný úrok. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, upravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka /Obč. zák./ o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke súd vychádzal z ustanovenia citovaného § 39 Obč. zák. najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné požadovať úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o úžeru. Tento záver súdu vychádza aj zo skutočností, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie než 14% ročne /internetová stránka NBS/ a túto sadzbu zmenkový úrok niekoľkonásobne prevyšuje.
31. Žalobca zmenku nadobudol indosamentom /rubopisom/ a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ postihom žiadať žalovaného zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi - 6 % odo dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.
32. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi zmenkovú sumu 1.038,87 eur, 6 % ročný úrok z omeškania.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný
bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
39. V rámci odvolacieho konania bol v celom rozsahu úspešný žalobca, pretože odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.