Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-155-2016.pdf
PDF · 117.95 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/155/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: P.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, E., zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 5, E., v konaní o zaplatenie 11.500,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.500,- Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,03 % denne zo sumy 6.500,- Eur od 16.2.2014 do zaplatenia, 0,03 % denne zo sumy 5.000,- Eur od 1.3.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.500,- Eur od 16.2.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne 5.000,- Eur od 1.3.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 11.500,- Eur spolu s zmluvnou pokutou a s úrokom z omeškania a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.1.2014 žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola bezúročná pôžička peňažnej čiastky vo výške 6.500,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v lehote do 15.2.2014. Pre prípad omeškania žalovaného ako dlžníka s vrátením pôžičky riadne a včas bola zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,03 % z dlžnej sumy denne. Dňa 31.1.2014 žalobca so žalovaným uzavrel v poradí druhú Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému bezúročne požičal sumu 5.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v lehote do 28.2.2014. Pre prípad omeškania žalovaného ako dlžníka s vrátením pôžičky riadne a včas bola zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,03 % z dlžnej sumy denne. Keďže žalovaný do dnešného dňa svoju povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku ani z jednej zo zmlúv nesplnil, a to ani sčasti, počnúc dňom 16.2.2014 sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.1.2014 a počnúc dňom 1.3.2014 sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.1.2014. Na základe uvedeného žalobcovi vzniklo v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ právo na úroky z omeškania, a to vychádzajúc z ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.500,- Eur od 16.2.2014 do zaplatenia a 5,25 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 1.3.2014 do zaplatenia.
3. Tunajší súd vydal vo veci dňa 09.11.2016 platobný rozkaz č.k. 22C/155/2016-13.
4. Žalovaný podal na tunajšom súde v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal tu skutočnosť, že žalobca mu požičal finančné prostriedky bezúročne a to v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.01.2014 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2014, toto tvrdenie žalovaného je podopreté skutočnosťou, že žalobca v bode 2.2. v obidvoch Zmluvách o pôžičke určil a stanovil zmluvnú pokutu v prípade omeškania s vrátením požičanej sumy vo výške 0.03 % denne, čo ročne predstavuje výšku 10,95 % a teda toto je dôkaz, že požičaná suma bola takýmto skrytým spôsobom úročená a teda žalobca žalovaného pri uzatvorení uvedených zmlúv o pôžičke uviedol do omylu. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, č. k. 6T/44/2015-202 zo dňa 26.8.2015 bol žalovaný uznaný za vinného za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. Zákona a bom mu uložený peňažný trest 800,- Eur a aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, pre prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený. Zároveň uviedol, že uvedený peňažný trest uhradil. V priebehu vyššie uvedeného trestného konania sa žalobca pred vyšetrovateľom do zápisnice vyjadril, že si vyššie uvedené sumy 6.500,- Eur a ani 5.000,- Eur v trestnom konaní voči žalovanému neuplatňuje. Podľa názoru žalovaného a stavu veci, bola dôvodom prečo si už vyššie uvedené sumy žalobca neuplatnil proti žalovanému v trestnom konaní skutočnosť, že by nepreukázal fyzické odovzdanie finančných čiastok uvedených v predmetných zmluvách o pôžičke a teda by neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný tiež poukázal, že žalobca nepreukázal, žeby žalovaného písomne vyzval na splnenie povinnosti. Žalovaný vzniesol námietku premlčania k žalobcom uplatnenej pohľadávke. Žalovaný navrhol pripojiť trestný spis 6T/44/2015 a vyšetrovací spis.
5. Súd, v zmysle ust. § 267 ods. 3 CSP, uznesením zo dňa 01.02.2017 č.k. 22C/155/2016 - 19 zrušil platobný rozkaz zo dňa 09.11.2016, č.k. 22C/155/2016 - 13.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.05.2017 uviedol, že úrok je v zmysle § 121 OZ príslušenstvom pohľadávky a vo všeobecnosti je chápaný ako odmena za poskytnutie finančných prostriedkov vo forme pôžičky. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom, ktorý má dlžníka odradiť od porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný chápe dohodnutú zmluvnú pokutu ako akýsi skrytý úrok. Žalovaný však opomína skutočnosť, že pokiaľ by si svoju povinnosť zo zmluvy splnil riadne a včas, zmluvná pokuta by sa voči nemu nemohla uplatniť. S názorom žalovaného, že zmluvná pokuta predstavuje skryté úročenie sa žalobca nestotožňuje a považuje ho za prejav hrubej neznalosti princípov občianskeho práva. Zmluvná pokuta bola dohodnutá stranami zmluvy, o čom svedčia aj podpisy na zmluve. Názor žalovaného, že žalobca si v trestnom konaní pred vyšetrovateľom neuplatnil sumu 11.500 Eur z dôvodu nepreukázania fyzického odovzdania pôžičky je nesprávny. Žalobca si uvedenú sumu pred vyšetrovateľom v trestnom konaní proti žalovanému pre spáchanie trestného činu podvodu neuplatnil, pretože samotné trestné stíhanie bolo vedené iba ohľadne sumy 22.000 Eur, ktorá bola poskytnutá žalovanému až niekoľko mesiacov po poskytnutí pôžičiek, ktoré sú predmetom tohto konania. Trestné konanie sa netýkalo uzatvorenia zmlúv o pôžičke, ktoré sú predmetom tohto konania, preto uplatnenie uvedených súm v trestnom konaní bolo vylúčené. Pokiaľ ide o sumu 22.000 eir, k jej náhrade bol žalovaný zaviazaný doposiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 40C/194/2016. Čo sa týka odovzdania finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom pôžičky, žalovaný svojim podpisom na obidvoch zmluvách o pôžičke potvrdil ich prevzatie, čo je uvedené v bode 1.2 zmluvy zo dňa 16.01.2014 aj 31.01.2014. Prevzatie pôžičiek žalovaný navyše potvrdil aj v zápisnici o svojom výsluchu v trestnej veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom PZ, ČVS: ORP-1896/5-VYS-KE-2014 zo dňa 05.09.2014. Pokiaľ ide o absenciu písomnej výzvy na splnenie dlhu žalovaným, táto nemôže mať žiaden vplyv na vznik nároku n a zmluvnú pokutu ani na úrok z omeškania, keďže povinnosť vrátenia poskytnutej pôžičky vrátane konkrétneho termínu jej vrátenia žalovanému vyplývala priamo z článku 2.1 zmlúv. K námietke premlčania žalobca uviedol, že z ustanovenia článku 2.1 zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2014 vyplýva, že pôžička vo výške 5.000 Eur mala byť vrátená najneskôr dňa 28.02.2014. Žaloba vo veci bola podaná dňa 23.08.2016, teda od vzniku možnosti uplatniť nárok na súde neuplynula doba troch rokov. Žaloba tak bola podaná v lehote troch rokov od možnosti vykonať právo po prvý raz, preto nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný.
7. Pojednávanie v danej veci bolo nariadené na deň 07.06.2016, z dôvodu nevykázaného doručenia predvolania na pojednávanie žalovanému, však súd pojednávanie odročil na nový termín, na deň 08.09.2017.
8. Dňa 10.08.2017 OR PZ v Košiciach, OO PZ Košice Sever oznámilo súdu, že žalovaný prevzal zásielku súdu (predvolanie na pojednávanie 08.09.2017) dňa 05.08.201, s tým, že žalovaný sa nachádzal v cele policajného zaistenia, nakoľko je obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví. Dňa 07.09.2017 oznámil
súdu JUDr. Farkašovský, že je obhajcom žalovaného v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 1Tp/31/2017 a že žalovaný je toho času vo výkone väzby v ÚVV a ˇUVTOS Košice, Floriánska 18 a nariadeného pojednávania sa nezúčastní, nakoľko je v zlom psychickom stave a pre ďalší priebeh konania si zvolí právneho zástupcu.
9. Súd preto nariadil pojednávanie na deň 04.10.2017 a následne písomne vyzval žalovaného, aby súdu oznámil, či sa chce zúčastniť pojednávania a či si zvolil právneho zástupcu na zastupovanie v tejto veci. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
10. Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Súd berúc do úvahy väzbu žalovaného pojednávanie nariadené na deň 08.09.2017 odročil a poskytol žalovanému možnosť vyjadriť sa, či sa chce pojednávania zúčastniť a či si vo veci zvolil právneho zástupcu, žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril. Súd rešpektujúc právo účastníka rozhodnúť sa, či sa pojednávania zúčastní, alebo nie, a v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalovaného nakoľko neboli dané dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. Vzhľadom na uvedené súd na pojednávaní dňa 04.10.2017 spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listín a to: zmluvou o pôžičke zo dňa 16.01.2014, Zmluvou o pôžičke zo dňa 31.01.2014, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 6T/44/2015 zo dňa 26.08.2015, pripojeným vyšetrovacím spisom ORP 1896/5-IS-KE-2014 a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke datovanú dňom 16.01.2014 a opatrenú podpismi zmluvných strán. Zmluvou o pôžičke sa žalobca ako veriteľ zaviazal bezúročne požičať žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 6.500 EUR na dobu do 15.02.2014 a žalovaný sa ako dlžník zaviazal veriteľovi k rukám vrátiť požičanú sumu vo výške 6.500 Eur najneskôr do 15.02.2014. Veriteľ sa s dlžníkom v čl. II bod 2.2 dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s vrátením požičanej sumy sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,03% denne z dlžnej sumy. V článku I, v bode 1.2 zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie dlžníka, že podpísaním tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy 6.500 Eur.
13. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke datovanú dňom 31.01.2014 a opatrenú podpismi zmluvných strán. Zmluvou o pôžičke sa žalobca ako veriteľ zaviazal bezúročne požičať žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 5.000 EUR na dobu do 28.02.2014 a žalovaný sa ako dlžník zaviazal veriteľovi k rukám vrátiť požičanú sumu vo výške 5.000 Eur najneskôr do 28.02.2014. Veriteľ sa s dlžníkom v čl. II bod 2.2 dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s vrátením požičanej sumy sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,03% denne z dlžnej sumy. V článku I, v bode 1.2 zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie dlžníka, že podpísaním tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy 5.000 Eur.
14. Súd si pripojil na nahliadnutie trestný spis 6T/44/2015 a v ňom sa nachádzajúci vyšetrovací spis ORP 1896/5-IS-KE-2014.
15. Zo zápisnice zo dňa 5.9.2014 o výsluchu Martina Poliačika (na č.l. 11 vyšetrovacieho spisu ORP 1896/5-IS-KE-2014) súd zistil, že žalovaný už v úvode svojho výsluchu uviedol, že pán Ing. D. mu požičal peniaze a že sa dohodli, že mu ich vráti keď bude mať. Ďalej vo svojom výsluchu žalovaný tiež uviedol, že sa jedná o peniaze Ing. D. a ide o sumu 22.000,- Eur. Ďalej na čísle listu 12 predmetného vyšetrovacieho spisu v zápisnici o výsluchu žalovaného, na otázku, že „či dlhuje žalovaný Ing. D. aj iné finančné prostriedky, ak áno, kedy a v akej výške a na aký účel Vám ich poskytol“, žalovaný uviedol, že „áno, je to zmluvný vzťah, sú to peniaze kedy som vlastne riešil svoje veci, on mi ich poskytol, máme na to papier, kedy Vám nepoviem, bolo to vo viacerých sumách. Prvá zmluva bola na 5.000,- Eur a druhá tiež na 5.000,- Eur. Tam bol nastavený úrok cca 5 alebo 10 % mesačne a čo by som k tomu povedal, vlastne už nič. Nešlo to prevodom, bolo to v hotovosti“.
16. Na č. l. 15 vyšetrovacieho spisu ORP 1896/5-IS-KE-2014 sa nachádza uznesenie o začatí trestného stíhania, ktorým bolo začaté trestné stíhanie Z. S. za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že ako
dlžník P. D., nar. 09.04.1969 na základe zmlúv o pôžičkách zo 16.1.2014 na sumu 6.500,- Eur a z 31.1.2014 na sumu 5.000,- Eur, ktoré nevrátil v dohodnutých termínoch v priebehu februára 2014 a v snahe vymámiť ďalšie finančné prostriedky predstieraním ochoty vysporiadať tieto svoje záväzky už dlhšiu dobu navrhoval na stretnutiach v nákupnom centre v Košiciach, so sídlom Námestie osloboditeľov 1, v Košiciach, a to v období od 1.9.2014 P.. N. D. vysporiadanie tým spôsobom, že mu od jemu známemu predajcovi zabezpečí kúpu firemného osobného motorového vozidla za kúpnu cenu 22.000,- Eur po zahrnutí svojich záväzkov, pričom na tento účel požadoval aby Ing. N. D. previedol kúpnu cenu na podnikateľský bankový účet jeho mamy MUDr. G. S. za účelom preukázania dostatočnej finančnej hotovosti predávajúcemu s čím nakoniec dňa 1.9.2014 P.. N. D. na poslednom vzájomnom stretnutí v blízkosti nákupného centra Kaufland Košice, OC Galéria, so sídlom Toryská 5, v Košiciach súhlasil a dňa 2.9.2014 previedol dohodnutým spôsobom finančné prostriedky vo výške 22.000,- Eur na bankový účet Z.. G. S., pričom tieto finančné prostriedky požadoval v rovnaký deň, t.j. 2.9.2014 previesť späť na svoj bankový účet, čo však Z. S. napriek dohode neurobil, ale na doposiaľ nezistenom mieste prostredníctvom internetbankingu previedol tieto finančné prostriedky asi 2.9.2014 na iný podnikateľský bankový účet svoje mamy, uvedený v inej banke a doposiaľ finančné prostriedky nevrátil a nesprostredkoval ani kúpu osobného motorového vozidla, čím spôsobil P.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, E. svojím konaním celkovú škodu vo výške 22.000,- Eur.
17. Tunajší súd v trestnej veci sp. zn. 6T/44/2015 obžalovaného Z. S. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona rozhodol rozsudkom zo dňa 26.08.2017 tak, že Z. S. uznal za vinného, že ako dlžník P.. N. D. na základe zmlúv o pôžičkách zo 16.1.2014 na sumu 6.500,- Eur a z 31.1.2014 na sumu 5.000,- Eur, ktoré v dohodnutých termínoch v priebehu februára 2014 nevrátil, v snahe vymámiť ďalšie finančné prostriedky predstieraním ochoty vysporiadať svoje záväzky, navrhoval na stretnutiach v nákupnom centre Aupark Schopping Centre Košice, Námestie osloboditeľov 1, v Košiciach, a to v období od X.X.XXXX P.. N. D. vysporiadanie tým spôsobom, že mu od jeho známeho predajcu zabezpečí kúpu firemného osobného motorového vozidla za kúpnu cenu 22.000,- Eur po zahrnutí svojich záväzkov, pričom na tento účel požadoval aby P.. N. D. previedol kúpnu cenu na podnikateľský bankový účet jeho mamy Z.. G. S. za účelom preukázania dostatočnej finančnej hotovosti predávajúcemu, kde dňa 1.9.2014 P.. N. D. na poslednom vzájomnom stretnutí súhlasil a dňa 2.9.2014 previedol dohodnutým spôsobom finančné prostriedky vo výške 22.000,- Eur na bankový účet Z.. G. S., pričom tieto finančné prostriedky požadoval v rovnaký deň, t.j. 2.9.2014 previesť späť na svoj bankový účet, čo však Z. S. napriek dohode neurobil, ale na doposiaľ nezistenom mieste prostredníctvom internetbankingu previedol tieto finančné prostriedky asi dňa 2.9.2014 na iný podnikateľský bankový účet svoje mamy vedený v inej banke a doposiaľ finančné prostriedky nevrátil, nesprostredkoval ani kúpu osobného motorového vozidla, čím spôsobil P.. N. D. celkovú škodu vo výške 22.000,- Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a tým spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zákona, za to mu súd uložil peňažný trest vo výmere 800 Eur a pre prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený určil súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov.
18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že chce poukázať na to, že skutočnosť, že suma 6.500,- Eur a 5.000,- Eur nebola požadovaná ako náhrada škody v rámci vyššie uvedeného trestného konania, nie je spornou, pretože aj samotný žalobca to potvrdil, že naozaj v trestnom konaní to nepožadoval. Dôvodom prečo to nebolo požadované bol ten, že škoda, ktorá vznikla podvodom sa týkala sumy 22.000,- Eur. Sumy, ktoré boli poskytnuté ako pôžička, neboli vylákané podvodným úmyslom, preto na ne nebolo možné ani vztiahnuť trestné stíhanie týkajúce sa podvodu. Následne ani nebolo možné uplatniť nárok na náhradu škody. To znamená, že skutočnosť, že tieto sumy neboli uplatnené v trestnom konaní sporná nie je. Okolnosti, pre ktoré neboli uplatnené, sa v trestnom spise nenachádzajú, tieto vlastne vysvetľuje týmto vyjadrením. Právny zástupca ďalej uviedol, že má za to, že všetky skutočnosti boli preukázané, bolo preukázané odovzdanie finančných prostriedkov, bola preukázaná existencia zmlúv o pôžičke, ktoré dokonca neboli ani sporné, ani spochybnené žalovaným v tomto konaní. Taktiež druhá strana nepreukázala, žeby peňažné prostriedky doposiaľ vrátila a dokonca to ani netvrdila v tomto konaní.
19. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa § 658 ods. 1 a 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
21. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
23. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
24. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
27. Podľa § 151 ods. 1, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. Podľa § 151 ods. 2, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
29. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
30. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 OZ možno vyvodiť, že v spore o vrátenie požičaných peňazí má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na jej základe odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak unesie veriteľ (žalobca) dôkazné bremeno v tomto smere, pričom súčasne súd vyhodnotí procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú, v takom prípade rozhodne v prospech žalobcu.
31. Z ust. § 657 a nasl. OZ, vyplýva, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), preto k jej platnému uzavretiu zákon vyžaduje nielen dohodu strán o predmete pôžičky a čase jej vrátenia, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu písomných zmlúv o pôžičke, ktorých predmetom bolo prenechanie peňažných prostriedkov v sume 6.500 Eur a 5.000 Eur žalovanému, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v zmluve dohodnutých termínoch.
33. V tomto prípade skutočnosť, že žalovaný prevzal od žalobcu peňažné prostriedky v sume 6.500 Eur a v sume 5.000 Eur titulom pôžičky, ktoré sa zaviazal žalobcovi, vrátiť v dohodnutom čase vyplýva z textu oboch písomných zmlúv o pôžičke, v ktorých čl. I, bod 1.2 je uvedené, že „dlžník podpísaním tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy“ 5.000 Eur resp. 6.500 Eur. Obe zmluvy sú žalovaným podpísané. Žalovaný pravosť svojho podpisu nepoprel (táto skutočnosť teda bola nesporná). Podľa názoru súdu ide o dôležitý dôkaz v listinnej podobe svedčiaci v prospech žalobcu, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému.
34. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nespochybnil (nepoprel) existenciu zmluvného vzťahu ani tú skutočnosť, že došlo k uzavretiu písomných zmlúv o pôžičke medzi ním a žalobcom a ani ako bolo uvedené vyššie pravosť svojho podpisu na zmluvách. Žalovaný ani výslovne nepoprel žeby nemalo dôjsť k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov pri podpise predmetných zmúv o pôžičke, žalovaný len poukázal na skutočnosť, že žalobca si uvedené sumy 6.500 Eur a 5.000 Eur v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 6T/44/2015 voči žalovanému neuplatnil, čo žalovaný sám špekulatívne vyhodnotil tak, že žalobca by asi nepreukázal fyzické odovzdanie finančných čiastok uvedených v predmetných zmluvách o pôžičke a teda by neuniesol dôkazné bremeno, pričom žalovaný v zápisnici o jeho výsluchu nachádzajúcej sa vo vyššie uvedenom vyšetrovacom spise uviedol, že na základe zmlúv o pôžičke mu žalobca poskytol predmetné finančné prostriedky.
35. Preto na uvedené tvrdenie žalovaného, že žalobca by nepreukázal fyzické odovzdanie finančných čiastok na základe predmetných zmlúv o pôžičke, sud neprihliadol, vyhodnotil ho ako neúčinné, keďže žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, len konštatoval, že žalobca túto skutočnosť „by nepreukázal“.
36. Súd pre úplnosť uvádza, že ak by žalovaný napriek existencii písomnej zmluvy o pôžičke (podľa textu ktorej finančné prostriedky od žalobcu prevzal) v spore výslovne namietal, že žalobca jednoznačne nepreukázal a neosvedčil, že reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, t.j. že žalobca mu fakticky odovzdal peniaze, dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenej žalovaným tvrdenej skutočnosti (ktorá je v jeho záujme) by zaťažovalo v konaní žalovaného a nie žalobcu. Opačný výklad by viedol k závažnému narušeniu právnej istoty vo vzťahoch veriteľov a dlžníkov, keď nároky veriteľov, vychádzajúce zo zmlúv, či prehlásení s vlastnoručnými podpismi dlžníkov by mohli byť jednoducho popierané a ťarcha dôkazného bremena preukázania faktického odovzdania peňazí (vyplývajúceho z písomného dokladu) by nedôvodne bola prenášaná jednostranne na veriteľov.
37. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky sumy 6.500 Eur došlo najneskôr dňa 16.01.2014, a sumy 5.000 Eur najneskôr dňa 31.01.2014, kedy došlo k podpisu jednotlivých zmlúv o pôžičke zmluvnými stranami, tak ako to zmluvné strany vyhlásili v čl. článku I, v bode 1.2 zmluvy, že „dlžník podpísaním tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy“ 5.000 Eur resp. 6.500 Eur.
38. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd uvádza, že všeobecná premlčacia lehota v občianskoprávnych vzťahoch je trojročná a v danom prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po zmluvne dojednanej splatnosti záväzku, t.j. od 15.02.2014 vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 16.01.2014 a od 01.03.2014 vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 31.01.2014 a neuplynula pred začatím súdneho konania, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 23.08.2016, teda k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo.
39. Žalovaný namietal, že zmluvné strany sa dohodli na bezúročnej pôžičke a napriek tomu si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, čím žalobca skrytým spôsobom úročí požičanú sumu.
40. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje veci rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. V prípade peňažných pôžičiek možno v zmysle ust. § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnúť úroky. Nakoľko dohodnúť úroky predstavuje právo a nie povinnosť zmluvných strán, možno dohodnúť aj bezúročnú pôžičku. Od prípadných úrokov dohodnutých pri peňažnej pôžičke treba zásadne odlišovať úroky z omeškania. Dohodnuté, zmluvné úroky sú odplatou za užívanie predmetu zmluvy (peňazí), pri úrokoch z omeškania sa jedná o sankciu za omeškanie. Preto aj spôsob výpočtu výšky uvedených typov úrokov sa odlišuje. Kým pri úroku z omeškania je ich výška upravená zákonom č. 87/1995 Z. z., pri úroku z predmetu peňažnej pôžičky je jeho výška závislá od dohody strán a určená percentom z predmetu pôžičky dohodnutým na určitý čas.
41. Od zmluvných, dojednaných úrokov dohodnutých v zmluve o pôžičke ako aj od zákonných úrokov z omeškania je potrebné odlišovať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je jedným zo spôsobov zabezpečenia splnenia záväzku. Jedná sa o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito.
42. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dojednaniu bezúročnej zmluvy o pôžičke ako aj k platnému písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad omeškania dĺžníka s vrátením požičanej sumy. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak by si žalovaný bol plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy (vrátenie požičaných finančných prostriedkov v dohodnutom čase), žalobca by si nemohol voči nemu uplatniť zmluvnú pokutu. Súd tiež konštatuje, že žiaden právny predpis, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).
26. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a skutkový stav daný tvrdením žalobcu, ktorý žalovaný nepoprel (resp. neúčinne), bolo dôvodné žalobe vyhovieť. Povinnosťou účastníkov záväzkového právneho vzťahu bolo dodržiavať všetky povinnosti, ktoré zo zmluvy pre nich vyplývajú. Keďže žalobca predmet pôžičky žalovanému prenechal a žalovaný ho prevzal, žalovaný bol povinný predmet pôžičky vrátiť dohodnutým spôsobom. Žalovaný doposiaľ žalobcovi nevrátil ani časť požičanej sumy. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy 11.500 EUR titulom nevrátenia požičaných peňažných prostriedkov. Ako bolo uvedené vyššie súd mál preukázané platné dojednanie zmluvnej pokuty medzi stranami sporu, ako aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným ako dĺžníkom, čím vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu a preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zmluvnej pokuty.
27. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas vrátiť požičané peňažné prostriedky, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania: a to zo sumy 6.500 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.02.2014 do zaplatenia a zo sumy 5.000 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 01.03.2014 do zaplatenia.
28. Pri posudzovaní výšky úroku z omeškania súd vychádzal z §517 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že medzi účastníkmi ide o občianskoprávny vzťah, kde úrok z omeškania je kogentne upravený právnym predpisom a nemožno ho dohodou účastníkov meniť ani nahradiť. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,25 %. Jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov, predstavuje 5,25 % ročný úrok z omeškania a preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške ním vyčíslenej.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 ods. 1 C.s.p.), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.