Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/140/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu SSP s.r.o. so sídlom Škultétyho 97, Veľký Krtíš, IČO: 44 885 709, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému 1) UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancova 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, žalovanému 2) Dražobná spoločnosť a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, žalovanému 3) Limas s.r.o., so sídlom Obchodná 1667, Krupina, IČO: 48 294 454, zastúpenému Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o, so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, o určenie neplatnosti dražby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným I., II., III., sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

Podanou žalobou žalobca žiadala súd, aby určil, že právny úkon a to dražba ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou L. XXX/XXXX L. XXXXX/XXXX napísanou JUDr. Martou Pavlovičovou, notárkou, so sídlom Notársky úrad Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom na B. Č.. XXXX pre obec a k. ú. Veľký Krtíš, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu je neplatná. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že 29.07.2009 uzavrel ako záložca so žalovaným ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXA/SB/XX/XXX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v záložnej zmluve za účelom zabezpečenia uspokojenia žalovaného 1) žalobcom v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 29.07.2009 č. XXXXXX/SB/XX/XXX. V žalobe žalobca zároveň uviedol, že následne došlo k iniciovaniu výkonu záložného práva žalovaného 1) vyplývajúceho zo záložnej zmluvy a to prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom prvé kolo dobrovoľnej dražby bolo žalovaným 2) ako dražobníkom vyhlásené na 22.01.2016. V zmysle oznámenia o dražbe zo dňa 09.12.2015 bola hodnota nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku určená na sumu 175 000,- Eur, najnižšie podanie bolo určené na 140 000,- Eur a dražobná zábezpeka na 20 000,- Eur, avšak prvé kolo dražby bolo zmarené nakoľko žiadny z dražiteľov nezložil dražobnú zábezpeku. Žalobca zároveň uviedol, že následne bolo žalovaným 2) ako dražobníkom na základe oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 16.03.2016 vyhlásené druhé kolo dražby na 18.04.2016. V rámci druhého kola dražby bolo ako najnižšie podanie určené podanie vo výške 88 000,- Eur a dražobná zábezpeka vo výške 5 000,- Eur, pričom v druhom kole dražobnú zábezpeku zložili piati záujemcovia, medzi nimi aj žalovaný 3), ktorý v rámci licitácie urobil najvyššiu ponuku a to vo výške 95 000,- Eur a žalovaným 2) mu bol udelený príklep a žalovaný 3) sa stal vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v predmetnej

žalobe ďalej uviedol, že v zmysle ustanovení § 21 ods. 2,4,5 a § 12 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sa v zákonom stanovenej lehote domáha určenia neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby voči žalovaným a to pred závažné porušenia ustanovení tohto zákona, ako aj Občianskeho zákonníka. V žalobe žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný 2) ako dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby a to nehnuteľnosti znaleckým posudkom č. 153/2015 zo dňa 02.07.2015 vypracovaný znalcom Ing. Andreou Bottovou, ktorá stanovila cenu predmetu dražby na 175 000,- Eur, pričom však žalobca má za to, že uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, kedy cena obdobných nehnuteľností v danej lokalite sa pohybuje v rozmedzí 200 000,- až 250 000,- Eur. Zároveň uviedol, že on nadobudol predmetné nehnuteľnosti v cene 7 000 000,- Sk (230 000,- Eur), ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku č. 38/2007, ktorý bol vypracovaný znalcom W. S. a zároveň uviedol, že do tejto nehnuteľnosti investoval ďalšie finančné prostriedky, ktoré zvýšili cenu predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal zároveň aj na to, že znalecký posudok zo dňa 02.07.2015 ku dňu konania prvého kola dražby t. j. 22.01.2016 bol 6 mesiacov a 20 dní starý a teda v priamom rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Zároveň uviedol, že je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že v zmysle čl. V. bod 5 Záložnej zmluvy je žalovaný 1) oprávnený znížiť cenu nehnuteľnosti po neúspešnom prvom kole len na 70%, pričom pri druhom kole dražby bola minimálna cena nehnuteľnosti stanovená na 50% z ceny určenej znaleckým posudkom, preto potom keďže bol on ukrátený na svojich právach, žiada, aby súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dražbu určil za neplatnú.

2. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2016 uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha určenia neplatnosti dražby z dôvodov, že namieta, že suma 175 000,- Eur uvedená v posudku zo dňa 15.08.2015, ktorý vypracovala znalkyňa W.. S. J., nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a v čase konania dražby a zároveň, že znalecký posudok bol teda ku dňu konania prvého kola dražby 6 mesiacov a 20 dní starý, čo je v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. a zároveň tvrdí, že banka bola oprávnená znížiť cenu nehnuteľnosti po neúspešnom prvom kole len na 70% hodnoty znaleckej ceny, on má za to, že táto námietka nie je dôvodná nakoľko žalovaný 2) si povinnosť stanovenú zákonom o dobrovoľných dražbách v § 12 ods. 1 splnil, kedy znalecký posudok W.. S. J. bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcom, znalkyňa nestranne a nezávisle určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, pričom banka ani žalovaný 2) nemali možnosť prehodnocovať správnosť odhadu znalca. Uviedol, že konštatovanie žalobcu, že obdobné nehnuteľnosti sa v danej lokalite pohybujú v cene v rozmedzí od 20 000,- Eur po 250 000,- Eur a ďalšie tvrdenie, že v roku 2007 znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť vypracovaný X. W. S. stanovil vyššiu sumu nepostačujú na vyvodenie záveru, že suma uvedená v znaleckom posudku nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a v čase konania dražby. Zároveň tvrdenie žalobcu, že znalecký posudok ku dňu konania prvého kola dražby bol starší ako 6 mesiacov sa nezakladá na pravde nakoľko nie je totiž pravdivé to, že tento bol vyhotovený dňa 02.07. Dňa 02.07.2015 bola vykonaná znalecká obhliadka avšak znalecký posudok samotný bol vyhotovený až 15.08.2015 a ku dňu konania dražby 22.01.2016 tento znalecký posudok nebol starší ako 6 mesiacov. Jeho platnosť pre prvé dražobné kolo trvala do 15.02.2016. Zároveň je potrebné uviesť, že v prvom kole dražby konanom 22.01.2016 nedošlo k prechodu vlastníckeho práva, pričom žalobu o neplatnosť dražby je možné podať len v prípade úspešnej dražby spojenej s prechodom vlastníckeho práva. Vo svojom vyjadrení žalovaný 1) uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcej sa zníženia ceny nehnuteľnosti uvedenú námietku žalovaný 1) považuje za účelovú, nezakladá sa na pravde s poukazom na čl. V, bod 5 Záložnej zmluvy, kedy z textu záložnej zmluvy 1 rovnako aj zo záložnej zmluvy 2 je zrejmé, že znižovanie ceny na 70% hodnoty znaleckej ceny na ktorú žalobca poukazuje sa týka len predaja zálohu formou priameho predaja a nie predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, avšak pre úplnosť žalovaný 1) uviedol, že postup bol v súlade s § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách a výška najnižšieho podania nebola nižšia ako polovica hodnoty predmetu dražby určeného znaleckým posudkom. Žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal porušenie žiadneho ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a ani to, že bol dotknutý na svojich právach a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

3. Žalovaný 2) vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2016 k žalobe žalobcu uviedol, že z platného a účinného znenia Zákona o dobrovoľných dražbách ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov, pričom poukázal na jednotlivé rozhodnutia súdov (viď na č. l. 168). Je teda zrejmé, že zaistením ohodnotenia nehnuteľnosti W.. S. J., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetví pozemné stavby a nasl. si žalovaný 2)

ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Navyše výsledky znaleckého skúmania nie sú relevantné z hľadiska posudzovania sporu o neplatnosť dražby, keďže určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Žalovaný 2) uviedol, že so zreteľom na uvedené má za to, že teda námietka žalobcu vo vzťahu k ohodnoteniu draženej nehnuteľnosti nie je dôvodná. Zároveň k názoru žalobcu, že ocenenie nehnuteľnosti v znaleckom posudku W.. S. J. nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a čase konania dražby, žalovaný 2 uviedol, že úsudok o nesprávnosti znaleckého posudzovania si žalobca utvoril na základe jednoduchej komparácie výslednej sumy znaleckého posudku s výslednou sumou znaleckého posudku č. 38/2007, ktorý bol vyhotovený W. S., kde bola všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti určená odlišne, pričom zo svojho subjektívneho laického vnímania žalobca vyhodnotil hodnotiaci záver, že znalecký posudok musí byť automaticky nesprávny a podhodnotený. Uviedol, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným skutočnostiam zdôrazňuje ten kľúčový fakt, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná dražba, obzvlášť v prípade záložného práva, pretože na výslednú cenu dosiahnutú dražbou má vplyv skutočnosť, ktorá spočíva v nutnosti predaja predmetu dražby formou dobrovoľnej dražby s čím sú spojené určité právne riziká. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 1083/2005 zo dňa 17.08.2005 námietke žalobcu o neaktuálnosti znaleckého posudku podľa § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách žalovaný 2) uviedol, že považuje túto za vyslovene účelovú nakoľko podľa notárskej zápisnice sa prvé dražobné kolo uskutočnilo 22.01.2016, pričom znalecký posudok je zo dňa 15.08.2015 teda v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách je platnosť pre prvé dražobné kolo do 15.02.2016. Pričom nie je pravdivé a žalobca zavádza súd, kedy nepravdivo tvrdí, že znalecký posudok je zo dňa 02.07.2015. Zároveň predmetnú námietku pokladá za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že smeruje proti prvému dražobnému kolu v ktorom nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti a nenastal prechod vlastníctva, pričom v súvislosti s prvým dražobným kolom tak nemohla žalobcovi ani inému subjektu vzniknúť žiadna ujma na právach, pretože nedošlo k udeleniu príklepu. K námietke žalobcu pre nedodržanie čl. V., bodu 5 Zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný 2 vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že v namietanom zmluvnom ustanovení sa explicitne uvádza, že sa vzťahuje na spôsob výkonu záložného práva priamym predajom (čl. V, bod 1 písm. c)/záložných zmlúv) a nie je dražbou podľa Zákona o dobrovoľných dražbách ( čl. V, bod 1 písm. b). Z uvedeného dôvodu pokladá predmetnú námietku zo strany žalobcu za nedôvodnú a účelovú. V predmetnom vyjadrení žalovaný 2) ďalej uviedol, že s prihliadnutím na uvedenú skutočnosti a právnu argumentáciu má za to, že žalobný návrh je nedôvodný, dražba bola vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona a teda žalobca nepreukázal porušenie žiadneho z ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Nepreukázal vznik ujmy na svojich právach, ktorá mu mala v procese dražby vzniknúť a nepreukázal ani na kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou čo má za dôsledok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vymedzené v ustanovení § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

4. Žalovaný 3) vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2016 uviedol, že námietka žalobcu, ktorá sa týka určenia výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je nedôvodná v tomto konaní, nakoľko pokiaľ žalobca mal za to, že určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom č. 153/2015 zo dňa 02.07.2015 je nesprávne, mal využiť svoje právo po doručení tohto znaleckého posudku a namietať ohodnotenie nehnuteľnosti u dražobníka a to v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň uviedol, že znalecký posudok na znenie ktorého sa žalobca odvoláva (zo dňa 03.05.2007) však nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k určeniu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Tak ako to vyplýva z listu vlastníctva, ktorý je aj súčasťou prílohy k znaleckému posudku 153/2015 žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou, vykonaním vkladu vlastníckeho práva a svoje tvrdenie teda o výške kúpnej ceny odvolávajúc sa na znalecký posudok zo dňa 03.05.2007 nepreukázal. Pokiaľ sa týka samotnej záložnej zmluvy žalovaný 3) uviedol, že zo záložnej zmluvy vyplýva, že žalobca nevystupuje na strane záložcu ale na strane záložcu vystupuje PENASA s.r.o., Komárno a teda uvedená s.r.o. bola pri uzatváraní záložnej zmluvy výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a tiež vyplýva, že iba na spoločnosť PENASA s.r.o. a záložného veriteľa - žalovaného 1) sa vzťahujú ustanovenia záložnej zmluvy, preto ani tvrdenie žalobcu, že pri vykonávaní dražby bola v rozpore s ustanoveniami záložnej zmluvy určená minimálna cena nehnuteľnosti neobstojí. V námietke, že znalecký posudok je starý 6 mesiacov a 20 dní žalovaný 3) uviedol, že napriek tej skutočnosti je vykonanie dražby platné a námietka žalobcu nedôvodná, kedy súd určí dražbu za neplatnú iba v prípade splnenia dvoch kumulatívnych podmienok a to 1) spochybňuje sa platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a súčasne bola osoba takouto dražbou dotknutá na svojich právach. S prihliadnutím na uvedené žalobcove tvrdenia, že znalecký posudok bol starší v

čase vykonania dražby ako 6 mesiacov nepreukazuje to, že mu bola spôsobená ujma na jeho právach, túto skutočnosť žalobca nepreukázala, preto žiada, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si náhradu trov konania.

5. Žalobca k vyjadreniam žalovaných podal dňa 20.06.2017 vyjadrenie (č. l. 271), kedy v predmetnom vyjadrení uviedol, že žalovaný 2) ako dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 153/2015, ktorý bol vypracovaný znalkyňou W.. S. J., ktorá určila cenu predmetu dražby 175 000,- Eur, kedy v úvodnej časti znaleckého posudku je jednoznačne uvedené, že dátum ku ktorému je znalecký posudok vypracovaný (rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu) je 02.07.2015. V uvedenom vyjadrení uviedol, že dátum odovzdania a prieťahy na strane znalca pri odovzdávaní znaleckého posudku nemajú a nemôžu mať vplyv na posunutie dátumu ku ktorému je znalecký posudok vypracovaný a tento dátum nemôže ovplyvniť ani hodnotenie nehnuteľnosti do budúcnosti. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom poukázal na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru nie je možné pripustiť obchádzanie zákona spôsobom ako to urobili žalovaní t. j. určením budúceho termínu ku ktorému sa ohodnocuje nehnuteľnosť a oneskorené odovzdanie znaleckého posudku, ktoré sú podľa názoru žalobcu účelové a smerujúce k ovplyvneniu dražby v rozpore so zákonom, pričom znalecký posudok ku dňu konania prvého kola dražby t. j. 22.01.2016 bol 6 mesiacov a 20 dní starý, ku dňu druhého kola dražby 9 mesiacov a 16 dní, čo je v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 12. Ďalej vo vyjadrení žalobca uviedol, že pokiaľ sa týka tvrdení žalovaných, že je na znalcovi, aby objektívne a nestranne určil hodnotu nehnuteľnosti a reálna cena sa ukáže pri samotnej dražbe, poukázal na značný rozdiel medzi najnižšími podaniami v jednotlivých kolách dražby zo 140 000,- Eur na 88 000,- Eur ale hlavne na výrazný rozdiel medzi dražobným zábezpekami z 20 000,- Eur na 5 000,- Eur, kedy podľa jeho názoru nastavením neprimerane vysokej zábezpeky v prvom kole dražby došlo k úmyselnému odradeniu záujemcov o účasť v prvom kole so zámerom vydražiť nehnuteľnosť za výrazne nižšiu cenu na úroveň nedosahujúcej ani 50% reálnej hodnoty tejto nehnuteľnosti. Opätovne poukázal na cenu týchto nehnuteľností v danej lokalite a navrhol vykonať znalecké dokazovanie na vyhotovenie znaleckého posudku na predmetnú nehnuteľnosť, ktorá podľa jeho názoru jednoznačne preukáže, že znalecký posudok vypracovaný dražiteľom bol vypracovaný na neprimerane nízku cenu a nemohol byť použitý v dražbe, nakoľko je v rozpore so zákonom. Zároveň uviedol, že nesprávne ohodnotenie dražených nehnuteľností a ovplyvnenie resp. manipulácia s dražbou sú dôvodom vzniku poškodenia práv žalobcu, ktorý bol takýmto konaním ukrátený o rozdiel medzi vydraženou sumou a potenciálne možnou vydražiteľnou sumou v prípade ak by dražba bola vykonaná v súlade so zákonom. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.

6. Dňa 15.08.2017 žalovaný 3) podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.06.2017, kedy vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na svojich doposiaľ uskutočnených vyjadreniach trvá, najmä s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách a § 209 ods. 1,2 CSP, kedy podľa ustanovenia 12 ods. 4,5 Zákona o dobrovoľných dražbách pokiaľ mal žalobca k hodnote nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom výhrady mal a mohol sa podľa týchto ustanovení zákona do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku brániť tým, žeby vzniesol námietky proti vyhotoveniu znaleckého posudku a žiadal by vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ zároveň navrhol žalobca vykonanie znaleckého dokazovania, žalobcovi nič nebránilo, aby spolu so žalobou súdu predložil súkromný znalecký posudok tak, ako to predpokladá citované ustanovenie § 209 ods. 1,2 CSP, avšak žalobca týmto smerom nepostupoval, preto podľa názoru žalovaného 3) návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania v tomto štádiu je oneskorený, účelový a s prihliadnutím na princíp sudcovskej koncentrácie navrhol, aby súd návrh žalobcu v tomto smere zamietol. K opakovej dražbe žalovaný 3) uviedol, že pokiaľ žalobca uvádza, že znalecký posudok ku dňu konania druhého kola dražby bol 9 mesiacov a 16 dní starý, považuje za rozporné s ustanovením § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách s týmto tvrdením žalobcu nie je možné súhlasiť nakoľko Zákon o dobrovoľných dražbách v § 22 ods. 1 výslovne uvádza, že nie je potrebné zabezpečiť pri opakovanej dražbe nový odhad hodnoty ceny nehnuteľnosti ak znalecký posudok ku dňu konania opakovanej dražby nie je starší ako rok. Táto zákonná podmienka bola splnená a preto pravdivé tvrdenie nie je pokiaľ žalobca tvrdí opak. Zároveň poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, kedy zákon určuje len to akú sumu nesmie dražobná zábezpeka presiahnuť avšak najnižšiu sumu dražobnej zábezpeky neurčuje a preto nie je podľa žalovaného 3) v rozpore so Zákonom o dobrovoľných dražbách ak je určená dražobná zábezpeka na sumu nižšiu ako 30% z najnižšieho podania. Tiež poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1,2 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom pokiaľ sa týka samotného najnižšieho podania toto je vecou zmluvy o vykonaní dražby, ktorá

sa uzatvára medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách koncipuje určenie hodnoty najnižšieho podania na princípe zmluvnej voľnosti a preto akékoľvek žalobcove úvahy o primeranosti resp. neprimeranosti výšky najnižšieho podania sú irelevantné. Zároveň sa k datovaniu znaleckého posudku poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, kedy žalobca opätovne namieta, že znalecký posudok bol ku dňu vykonania dražby starší ako 6 mesiacov, pričom však táto skutočnosť podľa názoru žalovaného 3) nie je spôsobilá vyvolať neplatnosť dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách so starším znaleckým posudkom ku dňu vykonania dražby ako 6 mesiacov totiž nespája neplatnosť dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách hovorí o neplatnosti dražby len za predpokladu, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a súčasne bola osoba takouto dražbou dotknutá na svojich právach. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nenamietal platnosť záložnej zmluvy, nepreukázal akým spôsobom by mal byť na svojich právach konkrétne touto dražbou dotknutý. Pokiaľ tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol za 230 000,- Eur nepreukázal, žeby za takúto hodnotu tieto nehnuteľnosti nadobudol.

7. Žalovaný 2) podaním zo dňa 17.08.2017 sa vyjadril k stanovisku žalobcu, kedy uviedol, že uvedené tvrdenie je postavené na špekulatívnej a účelovej argumentácii, ktorá sa prieči tak platnej právnej úprave ako i ustálenej rozhodovacej praxi všeobecného súdnictva, pričom zároveň poukázal na neopodstatnenosť nového znaleckého dokazovania z dôvodu, že určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemá v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry všeobecných súdov za následok neplatnosť dražby. Táto skutočnosť je jedným z dôvodov na zamietnutie návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo 233/2010 a v rozhodnutí zo dňa 03.10.2013, zároveň poukázal na rozhodnutia krajských a okresných súdov, pričom najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby znalcom nemôže mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, pretože nie je porušením § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a teda ani z eventuálne z nového znaleckého posudku by nebolo možné odvodiť porušenie tohto zákonného ustanovenia. Zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co 107/2015 a to rozhodnutie zo dňa 08.03.2017, kedy krajský súd zdôraznil, že Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmavať ocenenie nehnuteľností resp. predmetu dražby. Uviedol, že v prípade ak by všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená súdom išlo by o porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách keďže v zmysle § 12 ods. 1 tohto zákona má povinnosť zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti dražobník a nie súd. Zároveň poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, kedy v zmysle tohto zákonného ustanovenia najnižšie podanie bolo v prvom dražobnom kole stanovené vo výške 140 000,- Eur pričom pri takto stanovenej výške najnižšieho podania predstavuje prípustných 30% zákonný limit 42 000,- Eur. Dražobná zábezpeka v prvom dražobnom kole bola určená na 20 000,- Eur t. j. v sume nedosahujúcej ani len polovicu prípustného maximálneho zákonného limitu. To znamená, že žalovaný 2) pri určovaní výšky dražobnej zábezpeky postupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Zároveň uviedol, že pokiaľ sa týka námietky žalobcu o úmyselnom odradzovaní záujemcov v prvom dražobnom kole prostredníctvom výšky dražobnej zábezpeky preto aj označuje túto za účelovú a nedôvodnú. Tiež uviedol, že v súvislosti s dražbou ako právnym inštitútom nie je možné opomenúť ten kľúčový fakt, že práve výsledok licitácie na dražbe je najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny, obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva, pričom v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.03.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co 107/2015. Zároveň k námietke žalobcu týkajúcej sa neaktuálnosti znaleckého posudku žalovaný 3) v uvedenom vyjadrení uviedol, že k uvedenej námietke sa vyjadril, pričom z listinných dôkazov predložených súdu je zrejmé, že tento bol vypracovaný 15.08.2015 a nie 02.07.2015, kedy 02.07.2015 sa uskutočnila iba ohliadka predmetu dražby a preto aj predmetná námietka žalobcu je považovaná za právne irelevantnú v tejto súvislosti a to najmä z dôvodu, že smeruje proti prvému dražobnému kolu v ktorom nedošlo k vydraženiu predmetu dražby a nenastal prechod vlastníckeho práva a v súvislosti s prvým dražobným kolom tak nemohla žalobcovi ani inému subjektu vzniknúť žiadna ujma na jeho právach, pretože nebol udelený príklep. To znamená, že v prvom dražobnom kole nenastala dražba v zmysle § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom žalobou o neplatnosť dražby možno napadnúť len úspešnú dražbu spojenú s prechodom vlastníckeho práva. Zároveň pokiaľ sa týka namietanej skutočnosti ohľadne znaleckého posudku, ktorý podľa vyjadrenia a námietok žalobcu bol starší ako 6 mesiacov, poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách kedy uvedené ustanovenie spája okamih začatia plynutia 6 mesačnej lehoty s existenciou samotného znaleckého posudku, pričom táto lehota

začala plynúť od 15.08.2015 t.j. od dátumu kedy vyhotovenie znaleckého posudku bol obsahovo skompletizované v súlade s ustanovením § 17 ods. 3, kde ďalšie námietky, že posudok bol starý 9 mesiacov a 16 dní, čo by malo byť v rozpore s § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľnej dražbe žalovaný 2) uviedol, že právny režim opakovanej dražby je upravený v § 22, kedy podľa tohto zákonného ustanovenia sa opakovaná dražba uskutočnila 18.04.2016 a znalecký posudok bol zo dňa 15.08.2015, preto bola dodržaná jendnoročná zákonná lehota. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol.

8. Na termín pojednávania sa dostavil žalobca, ktorý trval na podanej žalobe s poukazom na všetky jeho doterajšie vyjadrenia, písomné stanoviská a samotnej žaloby. Uviedol, že podľa jeho názoru došlo k závažnému porušeniu podmienok dražby, preto je predmetná dražba neplatná. Opätovne poukázal na obvyklú cenu nehnuteľností v lokalite v ktorej sa nachádza aj dražená nehnuteľnosť a táto predstavuje viac ako 200 000,- Eur. Zároveň trval na svojich stanoviskách týkajúcich sa toho, že znalecký posudok nesmie byť starší ako 6 mesiacov v čase konania dražby, pričom znalecký posudok, ktorý bol na dražbu a pre dražbu použitý bol zo dňa 02.07.2015. Zároveň ďalším argumentom naďalej na ktorom trval je neprimerané zníženie ceny nehnuteľnosti na dražbe v prvom kole dražby, ako aj pokus o manipuláciu dražby prostredníctvom zábezpeky zníženej zo sumy 20 000,- Eur na 5 000,- Eur.

9. Žalovaný 1) a právny zástupca žalovaného 2) sa na termín pojednávania nedostavili. Títo mali doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca žalovaného 2) a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti s tým, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a zároveň mu priznal náhradu trov konania, pričom navrhol aby súd prihliadol na jeho právnu argumentáciu s listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložil, keďže žaloba je nedôvodná. Žalovaný 1) sa na termín pojednávania nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané. Zároveň neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a prihliadol na ním predložené dôkazy.

10. Žalovaný 3) na pojednávaní žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom táto žaloba je nedôvodná. Trval na svojich písomných stanoviskách a vyjadreniach. Poukázal na judikatúru slovenských súdov a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v tom smere, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol výlučným vlastníkom dražených nehnuteľností, kedy vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam bola dňa 18.04.2016 realizovaná dobrovoľná dražba v hoteli Arcade v Banskej Bystrici a predmet dražby bol vydražený vydražiteľom Limas s.r.o. t. j. žalovaným 3) za 95 000,- Eur. Zároveň súd zistil, že sa jednalo o nehnuteľnosti vedené na B. Č.. XXXX pre obec a T.. Ú.. E. T.Š. pričom hodnota ceny dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. 153/2015 zo dňa 15.08.2015 (viď notárska zápisnica L. XXX/XXXX-L. zo dňa 18.04.2016 napr. na č. l. 234) vo výške 175 000,- Eur. Zároveň mal súd preukázané, že navrhovateľom dražby bol žalovaný 1), dražobníkom oprávneným vykonať dražbu bol žalovaný 2). Súd tiež zistil, že najnižším podaním (podľa notárskej zápisnice) ktoré mohol účastník dražby urobiť bola čiastka 88 000,- Eur, pričom licitátor dražby udelil príklep žalovanému 3) o tom, ako tento urobil najvyššie podanie vo výške 95 000,- Eur. Voči priebehu dražby nevzniesol námietky žiaden z účastníkov dražby. Zároveň z predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.07.2009 mal súd preukázané, že táto bola uzavretá medzi záložným veriteľom, žalovaným 1) a záložcom Penasa s.r.o. zastúpeným konateľom Štefanom Petrovským. Z predloženej notárskej zápisnice o priebehu dražby zo dňa 18.04.2016 napísanej na notárskom úrade JUDr. Marty Pavlovičovej mal súd preukázané, že licitátor skonštatoval, že do začatia dražby zložili dražobnú zábezpeku piati záujemcovia, ktorí dražili pod číslami 83,39,11,31 a 22 a ani po trojitej opakovanej výzve licitátora na urobenie vyššieho podania ako 95 000,- Eur a po upozornení, že ak nikto neurobí vyššie podanie ako bolo urobené účastníkom pod č. 31 vo výške 95 000,- Eur udelí účastníkovi pod č. 31 príklep, neurobil žiaden účastník podanie vyššie ako 95 000,- Eur, na základe čoho bol účastníkovi pod č. 31 udelený príklep. Právo podať žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd priznáva zákon, pričom žaloba môže byť podaná aj v prípade, že žaloba nespĺňa podmienku naliehavého právneho záujmu a k úspešnosti žaloby o neplatnosť dražby musí však byť splnená podmienka, že mu bola spôsobená konkrétna ujma. Zároveň žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musí obsahovať všetky podstatné náležitosti t. j. označenie sporových strán (žalobca, žalovaný - § 27 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva alebo práv, ktorých porušením mal byť žalobca dotknutý, označenie dôkazov ktorých sa žalobca dovoláva a musí byť z neho zrejmé čoho sa žalobca domáha. Súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal z jednotlivých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pričom sa stotožnil s právnou argumentáciou jednak žalovaného 1) ale aj žalovaných 2) a 3), pričom v tejto súvislosti s odkazom na ustanovenie § 12 ods. 1 ako aj § 12 ods. 4,5 Zákona o dobrovoľných dražbách súd sa nestotožnil s argumentáciou a tvrdením žalobcu pokiaľ sa týka samotného znaleckého posudku a toho, že tento nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov, kedy žalobca tvrdí, že znalecký posudok ku dňu konania prvého kola dražby bol starý 6 mesiacov a 20 dní, čo je v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotný znalecký posudok ako aj na notársku zápisnicu ktorou notárka osvedčila priebeh dobrovoľnej dražby, pričom z predmetných listinných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Andreou Bottovou bol vypracovaný vo Fiľakove dňa 15.08.2015 takto to mal súd osvedčené z listinných dôkazov, ktoré boli predložené stranami sporu a ako už bolo uvedené aj zo samotnej notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby zo dňa 18.04.2016. Z uvedeného je nesporné, že ku dňu konania dražby dňa 22.01.2016 - jednalo sa o prvé kolo dražby tento nebol starší ako 6 mesiacov, pričom jeho platnosť pre prvé dražobné kolo trvala aj podľa názoru súdu do 15.02.2016 v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona. Zároveň sa súd stotožnil aj s tvrdením žalovaného Unicredit Bank, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že samotný znalecký posudok bol starší ako 6 mesiacov je možné považovať za bezpredmetnú aj to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v prvom kole dražby dňa 22.01.2016 nedošlo k prechodu vlastníckeho práva, pričom žalobu o neplatnosť dražby je možné podať len v prípade úspešnej dražby spojenej s prechodom vlastníckeho práva, keďže zmyslom takejto žaloby je docieliť zánik účinkov udeleného príklepu. Zároveň sa súd stotožnil aj s právnou argumentáciou, vyjadreniami žalovaných k námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnej určenej všeobecnej hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku, pričom v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách platí, že dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok, alebo orgán štátnej správy musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a upraví príslušných spôsobom odhad ceny. Z uvedeného je nesporné tak, ako to tvrdí žalovaný 2), že každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby, pričom osobitný režim ohodnotenia nasleduje v prípade ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť alebo ak je dražená kultúrna pamiatka a pod. Hodnotu predmetu dražby stanovuje znalec z príslušného odboru, ako osoba ktorá je z hľadiska svojich znalostí, erudície, praktických skúseností a splnenia zákonných kritérií pre zápis do zoznamu znalcom plne kvalifikovaná na vypracovanie znaleckého posudku. Uvedené znamená, že v prípade ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom, zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Zároveň s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2009 zo dňa 03.10.2013 zaujal najvyšší súd právne stanovisko a to, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Je nesporné a nepochybné, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký posudok a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu predmetu dražby. Dražobník v súlade s § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, pričom sám žalobca potom ako mal k dispozícii znalecký posudok voči tomuto nič nenamietal a námietky začal uplatňovať až v rámci konania o určenie neplatnosti dražby. Zároveň je opätovne potrebné poukázať na to, že ani v prípade zistenia, že cena predmetu dražby by bola určená nesprávne táto skutočnosť by nemala za následok neplatnosť dražby, kedy takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia už vyššie citovaného vydaného Najvyšším súdom SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo 233/2010, ktoré takého odôvodnenie vyplýva. Súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby v dôsledku porušenia čl. V, bodu 5 záložnej zmluvy, kedy bol žalovaný 1) oprávnený znížiť cenu nehnuteľnosti po neúspešnom prvom kole dražby len na 70%, pričom však pri druhom kole dražby bola minimálna cena tejto 50% z ceny určenej znaleckým posudkom. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných 1), 2). Totiž čl. V, bod 5. záložnej zmluvy rozlišuje štyri spôsoby výkonu záložného práva prostredníctvom ktorý je žalovaný 1) oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku, pričom z textu záložných zmlúv je zrejmé, že znižovanie ceny na 70% hodnoty ceny určenej znaleckým posudkom sa týka len predaja zálohu formou priameho predaja a nie predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Okrem iného je potrebné uviesť, že v zmysle predmetných záložných zmlúv bol záložcom s.r.o. Penasa a nie žalobca. Súd sa stotožnil aj so stanoviskom žalovaného 1) v tom

smere, že postup pri dražbe bol v súlade s ustanovením § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách a výška najnižšieho podania nebola nižšia ako polovica hodnoty predmetu dražby určeného znaleckým posudkom. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že najnižšie podanie bolo určené na 88 000,- Eur, pričom nehnuteľnosť sa žalovanému podarilo predať až v druhom kole dražby a to podľa názoru súdu pre nezáujem verejnosti aj napriek informáciám, ktoré žalovaný 2 zverejnil o pripravovanom prvom a druhom dražobnom kole (viď dôkaz na č. l. 181 a nasl.). Súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 14 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách podľa ktorého dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 30% z najnižšieho podania, nesmie však presiahnuť sumu 49 790,80 Eur. Keďže najnižšie podanie bolo v prvom dražobnom kole stanovené na 140 000,- Eur, prípustných 30% predstavuje zákonný limit 42 000,- Eur, pričom dražobná zábezpeka v prvom kole bola určená na 20 000,- Eur čo nesporne preukazuje postup žalovaného 2) pri určení výšky dražobnej zábezpeky v súlade s ustanovení § 14 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň súd nepovažoval tiež námietku žalobcu týkajúcu sa druhého kola dražby a tvrdenia, že znalecký posudok tomuto kolu bol starý 9 mesiacov a 16 dní, čo by malo byť v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, kedy pri opakovanej dražbe dražobník nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby ak má k dispozícii odhad nie starší ako 1 rok pred konaním opakovanej dražby. Uvedené ustanovenie bolo naplnené a znalecký posudok nebol starší ako 1 rok pred konaním opakovanej dražby. S prihliadnutím na vyššie uvedené odôvodnenie súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal porušenie žiadneho z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, nepreukázal vznik ujmy na svojich právach, ktorá mu mala v procese samotnej dražby vzniknúť a zároveň nepreukázal ani okrem iného kauzálny nexus medzi porušením zákona o dobrovoľných dražbách a ujmou čo má teda za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré je vymedzené v ustanovení § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, preto potom súd žalobu zamietol. Zároveň súd zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne ceny predmetu dražby a to aj najmä s prihliadnutím na ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách a to § 12 ods. 1, kedy v zmysle tohto zákonného ustanovenia má povinnosť zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti dražobník, pričom zákon o dobrovoľných dražbách teda neupravuje možnosť súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmať ocenenie nehnuteľnosti resp. predmetu dražby, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.03.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co 107/2015. Zároveň aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo 233/2010, kedy podľa Najvyššieho súdu pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Aj s prihliadnutím na uvedené súd návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný 1), 2), 3) mali vo veci plný úspech súd im priznal náhradu trov konania vo výške 100% proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku