Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/103/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému J. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 4. októbra 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, zo dňa 25. augusta 2017, sp.zn.1T/58/2017, a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný J. K. sa o d s u d z u j e podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c/, l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. augusta 2017, sp.zn.1T/58/2017 bol obžalovaný J. K. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

-dňa 18.03.2017 v čase okolo 10.00 hod. v R. na ul. R. T. v priestoroch obývacej izby bytu č.XXXX/X žiadal od svojej matky Z.. H. K. jej mobilný telefón zn. Acer Liquid E 700 v hodnote 50,-Eur, ktorý mu odmietla dať, na čo jej obvinený vulgárne povedal, že ho poškodí a následne ju chytil za jej pravú ruku a stiahol ju na podlahu, kde ju držal za zápästie pravej ruky a tlačil jej veľkou intenzitou do ruky, pričom poškodená stále držala predmetný mobilný telefón v ruke a počas toho jej obžalovaný rukou búchal o podlahu v snahe zmocniť sa tohto mobilného telefónu, pričom jej povedal, že ak mu nedá telefón, tak jej podreže mačky a vyhodí ich von oknom a sústavne jej rukou tlačil na zápästie, na čo poškodená volala o pomoc, kde v ďalšom konaní voči poškodenej obžalovanému zabránil jeho brat J. K., ktorý obžalovaného zvalil na podlahu.

Za tento trestný čin bol obžalovaný J. K. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietol, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za nesprávny, nakoľko uložený trest je neprimerane nízky a v rozpore so zásadami ukladania trestov a tiež aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. nie je v tejto veci dôvodná. Poukázal na zákonnú citáciu ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. Ďalej uviedol, že v prípade aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. u obžalovaného ide o mimoriadne zníženie trestu, teda podľa jeho názoru okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré majú odôvodniť zníženie trestu, musia byť skutočne mimoriadne, nie bežné okolnosti alebo pomery, resp. okolnosti, ktoré už boli zohľadnené ako poľahčujúce okolnosti. Za takúto mimoriadnu okolnosť nemožno považovať ani skutočnosť, že znalec u obžalovaného konštatoval závislosť od opiátov a metamfetamínov v kruciálnom štádiu. Prokurátor ďalej uviedol, že okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák., len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Prokurátor má za to, že neboli zistené také okolnosti prípadu alebo závažné pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Podľa názoru prokurátora okresný súd dostatočne nezohľadnil osobu obžalovaného, ktorý sa uvedeného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.9T/2/2017, kde bol obžalovaný právoplatne odsúdený pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok do 09.03.2018, teda za obdobný trestný čin, preto súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov možno považovať za neprimeraný a nedostačujúci na naplnenie účelu trestu a na prevýchovu páchateľa. Prokurátor má za to, že uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a najmä na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy je výmera uloženého trestu príliš mierna. Takýto symbolický trest nemôže v žiadnom prípade pozitívne pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život a na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nebol podľa názoru prokurátora žiadny zákonný dôvod a v dôsledku toho bol obžalovanému uložený nezákonný trest. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného J. K., a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom jeho obhajcu. V písomnom vyjadrení uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok je zákonný a spravodlivý. K spáchaniu trestného činu uviedol, že tento spáchal pod vplyvom drog a bez vplyvu drog by takýto čin nikdy nespáchal, čo je možné vyvodiť aj zo správania sa matky, ktorá ako poškodená si ho po celý čas bránila a jej jediným cieľom bolo, aby sa obžalovaný podrobil liečeniu, pretože len to mu môže v skutočnosti pomôcť. Ďalej uviedol, že z pohľadu účelu trestu je daný trest primeraný v spojitosti s jeho liečbou, kde predovšetkým liečba má predpoklad úplnej nápravy obžalovaného a nie výška nepodmienečného trestu. Obhajca obžalovaného má za to, že samotná väzba splnila účel čo sa týka trestu odňatia slobody a k jeho úplnej náprave je už len samotné liečenie. Taktiež poukázal na to, že i samotná poškodená žiadala nízky trest, pretože na nápravu obžalovaného je potrebné liečenie, a nie trest odňatia slobody. Poškodená v tomto ohľade zabezpečila aj jeho liečenie v prípade jeho prepustenia na slobodu a to všetko za plného súhlasu obžalovaného, ktorý si sám uvedomuje, že liečiť sa musí a chce. Obhajca obžalovaného preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila aj poškodená Z.. H. K., ktorá poukázala na to, že jej syn spáchal skutok, ktorý sa stal v citovom rozrušení a pod vplyvom svojej choroby vedenej ako diagnóza F 19.2 (porucha psychiky a správania z užívania drog a liekov) a tiež pod vplyvom anxióznej úzkostnej poruchy, ktorá v ňom pretrváva stále a preto aj stále bral drogy. Ďalej uviedla, že trikrát vo veci v prípravnom konaní vypovedala a nevie prečo v správaní jej syna hľadali trestný čin a do liečebne ho nedali. Skutok, že jej chytil ruku sa stal preto, že sa bál, že tých policajtov naozaj zavolá, lebo mal podmienku zo súdu v Galante, kde ho chytili s dávkou drogy pre svoju potrebu. Poškodená sa v ikriminovaný deň hlavne

bála o život obžalovaného, že sa v ten deň zase predávkuje. Nesúhlasí s tvrdením prokurátora ani s jeho navrhovaným vysokým trestom.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedenom v písomných dôvodoch odvolania.

Poškodená navrhla, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté, nakoľko s napadnutým rozsudkom súhlasí.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu modifikovali svoj návrh a navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému primeraný trest, nakoľko v súčasnosti je vo výkone väzby viac ako 6 mesiacov. Obžalovaný ešte dodal, že mu je to všetko veľmi ľúto, výkon väzby je mu dostatočným ponaučením, pričom po výkone trestu chce ísť na liečenie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 4. októbra 2017 na podklade podaného odvolania prokurátora pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 11. septembra 2017, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, pochybil vo výroku o treste, pretože uložený trest okresným súdom je neprimerane mierny.

Obžalovaný J. K. bol uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák., za ktorý je stanovená v § 189 ods. 2 Tr. zák. trestná sadzba trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 4 roky a s hornou hranicou vo výmere 10 rokov. Obžalovaný J. K. neoprávnene iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe- svojej matke).

Vzhľadom na povahu, charakter a závažnosť uvedeného trestného činu je podľa záveru odvolacieho súdu trest uložený obžalovanému okresným súdom, trestom neprimerane miernym, ktorý dostatočne nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a nemôže splniť účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., t. j. zabezpečiť dôslednú ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov.

Je potrebné uviesť, že už okresný súd správne zistil, že v predmetnej trestnej veci nie je možné uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., keďže sa dopustil úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Zároveň odvolací súd pri ukladaní trestu zistil u obžalovaného tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. c/ Tr. zák., že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval, podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal súdu pri objasňovaní trestných činov tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu, odvolací súd rovnako ako okresný súd z odpisu z registra trestov na obžalovaného zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, pričom v súvislosti s trestnou vecou Okresného súdu Partizánske sp.zn.2T/224/2012 sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.zn.9T/2/2017 zo dňa 17.02.2017, právoplatným dňa 09.03.2017, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok , jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov, ktorá uplynie dňa 09.03.2018. Zároveň mu bolo súdom uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Ďalej odvolací súd z evidencie priestupkov na obžalovaného zistil, že obžalovaný bol doteraz 1 krát postihnutý za priestupok pre porušenie pravidiel v cestnej doprave.

Odvolací súd ďalej zistil, že v predmetnej trestnej veci sú u obžalovaného J. K. splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Za pomery páchateľa (v podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností.

Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci sú dané podmienky na aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu pod vplyvom jeho závislosti na tvrdých drogách, a to metamfetamínu a opiátoch, na ktoré sa dlhodobo lieči (7 rokov užíva pervitín a fentanyl). Obžalovaný sám vo svojej výpovedi uviedol, že v čase skutku konal pod vplyvom abstinenčného syndrómu (pociťoval brnenie v nohách, nevoľnosť, hrozne mu išlo roztrhnúť hlavu, mal zimomriavky a nevedel sa poriadne ovládať). Tak

ako vyplýva zo správy z výkonu jeho väzby, vo výkone väzby, kde nemá prístup k drogám jeho správanie je na dobrej úrovni, je nekonfliktný, priateľský, tichej povahy. Teda jednoznačne na protiprávne konanie obžalovaného mala vplyv jeho závislosť na tvrdých drogách. Je potrebné vziať do úvahy i okolnosť, že poškodená- matka obžalovaného chcela od polície, aby obžalovaný bol prinútený sa liečiť, a nie aby sa voči nemu viedlo väzobné trestné stíhanie, s ktorým nesúhlasí. Taktiež poškodená Z.. H. K. sa vyjadrila, že konanie obžalovaného (svojho syna) v inkriminovanom čase nepociťovala ako násilie.

Odvolací súd preto na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému J. K. uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c/, l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne. Takto uložený nepodmienečný trest podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.