Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/11/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného F.. S. S., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 4. októbra 2017, takto

rozhodol:

Obžalovaný

F.. S. S., nar. XX. X. XXXX I. K. - N. N., okres Poprad, trvale bytom K. bez udania adresy, toho času bytom K., K. XXX/XX, živnostník,

j e v i n n ý , ž e

ako otec detí M. S., nar. XX. X. XXXX, študentky Univerzity K. Z. Š. I. H. a S. S., nar. XX. X. XXXX, študenta Y. univerzity v H., hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 15P/393/2009-23 zo dňa 13. 1. 2010, právoplatným dňa 11. 2. 2010 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. sumou 135,- eur mesačne a na výživu maloletého S. sumou 120,- eur mesačne, počnúc dňom 1. 3. 2009, ktoré výživné bolo splatné vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky Ing. Z. S., pričom zaostalé výživné od 1. 3. 2009 do 31. 12. 2009 v sume 2.040,- eur bol povinný uhradiť v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežných výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky, následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 10C/179/2009-34 zo dňa 13. 1. 2010, právoplatným dňa 5. 3. 2010 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. v sume 135,- eur mesačne a maloletého S. v sume 120,- eur mesačne, spolu v sume 255,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky F.. Z. S., počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva a na základe ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku o posudzovaní predbežných otázok bolo určené výživné na syna S. v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, teda na sumu minimálne 27,13 eur mesačne, počnúc dňom 1. 9. 2015, ktoré je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna S. S., si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad, ani inde pravidelne neplnil v období od 1. 3. 2009 do 4. 10. 2017 u syna S. s výnimkou obdobia od 11. 3. 2015 do 30. 8. 2015, kedy neštudoval, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a následne pracoval a u dcéry M. v období od 1. 3. 2009 do 30. 6. 2017, kedy ukončila štúdium, pričom obžalovaný v sledovanom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, od 16. 3. 2007 doposiaľ evidovaný ako Ž., pričom matke detí uhradil výživné v roku 2009 v júni 200,- eur, v auguste 60,- eur, v novembri 50,- eur, v decembri 200,- eur, v roku 2010 vo februári 200,- eur, v mesiaci apríl 200,- eur, v máji 50,- eur, v júni 100,- eur, v júli 150,- eur, v auguste 100,- eur, v septembri 100,- eur, v októbri 200,- eur, v decembri 200,- eur, v roku 2011 v marci 200,- eur, v apríli 200,- eur, v máji 140,- eur, v júni 200,- eur, v júli 200,- eur, v auguste 200,- eur, v septembri 45,- eur, v októbri 255,- eur, v novembri 100,- eur, v decembri 100,- eur, v roku 2012 v januári 180,- eur, v marci 100,- eur, v apríli 255,- eur, v júni 200,- eur, v júli 200,- eur, v auguste 255,- eur, v októbri 100,- eur, v decembri 255,- eur, v roku 2013 vo februári 150,- eur, v marci 200,- eur, v apríli 100,- eur, v novembri 200,- eur, v roku 2014 v januári 200,- eur, v roku 2015, v decembri 180,- eur, v roku 2016 v máji 100,- eur, v novembri synovi S. sumu 50,- eur, v roku 2017 v marci 50,- eur, v apríli 60,- eur, v auguste 150,- eur, v októbri 100,- eur, dcére M. v marci 2017 sumu 50,- eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh

na výživnom pre matku detí F.. Z. S., nar. XX. X. XXXX, bytom K., N. č. XXXX/X, zastupujúcu M. S. aj S. S. v celkovej výške 16.333,25 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 2. 2. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 436/16 zo dňa 30. 1. 2017 na obvineného F.. S. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako otec detí M. S., nar. XX. X. XXXX, študentky W. K. Z. Š. I. H. a S. S., nar. XX. X. XXXX, študenta Y. W. I. H., hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 15P/393/2009-23 zo dňa 13. 1. 2010, právoplatným dňa 11. 2. 2010 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. sumou 135,- eur mesačne a na výživu maloletého S. sumou 120,- eur mesačne, počnúc dňom 1. 3. 2009, ktoré výživné bolo splatné vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky F.. Z. S., pričom zaostalé výživné od 1. 3. 2009 do 31. 12. 2009 v sume 2.040,- eur bol povinný uhradiť v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežných výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky, následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 10C/179/2009-34 zo dňa 13. 1. 2010, právoplatným dňa 5. 3. 2010 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. v sume 135,- eur mesačne a maloletého S. v sume 120,- eur mesačne, spolu v sume 255,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky F.. Z. S., počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva a na základe ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku o posudzovaní predbežných otázok bolo určené výživné na syna S. v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, teda na sumu minimálne 27,13 eur mesačne, počnúc dňom 1. 9. 2015, ktoré je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna S. S., si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad, ani inde pravidelne neplnil v období od 1. 3. 2009 až doposiaľ u syna S. s výnimkou obdobia od 11. 3. 2015 do 30. 8. 2015, kedy neštudoval, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a následne pracoval, obvinený v sledovanom období nebol evidovaný ako uchádzať o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, od 16. 3. 2007 doposiaľ evidovaný ako Ž.F., pričom matke detí uhradil výživné v roku 2009 v júni 200,- eur, v auguste 60,- eur, v novembri 50,- eur, v decembri 200,- eur, v roku 2010 vo februári 200,- eur, v mesiaci apríl 200,- eur, v máji 50,- eur, v júni 100,- eur, v júli 150,- eur, v auguste 100,- eur, v septembri 100,- eur, v októbri 200,- eur, v decembri 200,- eur, v roku 2011 v marci 200,- eur, v apríli 200,- eur, v máji 140,- eur, v júni 200,- eur, v júli 200,- eur, v auguste 200,- eur, v septembri 45,- eur, v októbri 255,- eur, v novembri 100,- eur, v decembri 100,- eur, v roku 2012 v januári 180,- eur, v marci 100,- eur, v apríli 255,- eur, v júni 200,- eur, v júli 200,- eur, v auguste 255,- eur, v októbri 100,- eur, v decembri 255,- eur, v roku 2013 vo februári 150,- eur, v marci 200,- eur, v apríli 100,- eur, v novembri 200,- eur, v roku 2014 v januári 200,- eur, v roku 2015 v decembri 180,- eur, v roku 2016 v máji 100,- eur, v novembri synovi S. sumu 50,- eur,

čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí F.. Z. S., nar. XX. X. XXXX, bytom K., N. Č.. XXXX/X, zastupujúcu M. S. aj S. S. v celkovej výške 15.751,21 eur.

O podanej obžalobe súd rozhodol trestným rozkazom 6T/11/2017 zo dňa 23. 2. 2017, proti ktorému obvinený v zákonnej lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Na začiatku hlavného pojednávania, ktorého termín bol určený na deň 22. 5. 2017 obžalovaný uviedol, že má záujem uhradiť dlh na výživnom, aktuálne však nemá dostatočné finančné prostriedky na to, aby dlh mohol v celom rozsahu uhradiť. Žiadal, aby mu súd poskytol dostatočný časový priestor na to, aby mohol využiť inštitút účinnej ľútosti. Poškodená F.. S. na hlavnom pojednávaní rovnako vyjadrila záujem, aby obžalovanému bolo umožnené uhradiť dlh na výživnom s tým, že od podania obžaloby obžalovaný uhradil synovi v mesiaci marec 2017 na výživnom sumu 50,- eur a v mesiaci apríl 2017 sumu 60,- eur, pričom o ďalších platbách nevie. Obžalovaný doplnil, že okrem týchto platieb zaplatil dcére na výživnom v marci 2017 sumu 50,- eur. Vzhľadom na záujem obžalovaného uhradiť dlh na výživnom potom súd hlavné pojednávanie odročil na deň 4. 10. 2017.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2017 z vyjadrení obžalovaného a poškodenej súd konštatoval, že k úhrade dlhu na výživnom nedošlo. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že má za to, že skutočnosti uvádzané v obžalobe ohľadom neplnenia vyživovacej povinnosti z jeho strany sú správne. Poukázal pri tom, že v auguste 2017 uhradil vo vzťahu k synovi ešte sumu 150,- eur na výživnom a v októbri 2017 ďalšiu sumu 100,- eur. Nad rámec určeného výživného iným spôsobom na výživu detí neprispieval s výnimkou nejakých drobností, čo však nepovažuje za podstatné. K dôvodom neplnenia vyživovacej povinnosti uviedol, že tieto majú súvis s podnikaním, keď jeho život nebol a nie je jednoduchý, ako podnikateľ nebol úspešný, pričom s jeho podnikaním sú spojené viaceré dlhy, ktoré musí splácať. Snaží sa žiť z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva, pričom má uzavretú zmluvu s jednou spoločnosťou, na základe ktorej sa zaoberá externým manažmentom. Poukázal na to, že ešte v roku 2011 ako živnostník uzavrel zmluvu s jednou stavebnou firmou, pre ktorú 3 roky pracoval, ktorá firma mu nevyplatila značnú časť odmien, ktoré chcel použiť na úhradu dlhu na výživnom. Nikdy nespochybňoval nárok detí na výživné, ktoré im patrí. Ako otec ani nikdy nežiadal o zníženie výživného, no celú situáciu znáša dosť zle, keďže druhýkrát v živote sa ocitol na nule. V roku 2014 dokonca skončil aj na psychiatrii. Uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie, je N. F., jeho fyzický zdravotný stav je dobrý, psychicky na tom nie je úplne v poriadku, ale snaží sa so svojou situáciou vysporiadať. Nepodrobuje sa žiadnej liečbe, iba sa zúčastňuje skupinových terapií v okruhu priateľov. Nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Má partnerku, s ktorou žije, pričom býva u nej v byte. Jeho náklady na spolužitie sú do 200,- eur mesačne. Doplnil, že je mu ľúto, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, čo je považované za trestný čin, na druhej strane ak jemu niekto dlhuje peniaze, trestné to nie je. Aj keď sa zdá, že k svojej vyživovacej povinnosti pristupoval nezodpovedne, jeho bývalá manželka bola schopná zabezpečiť všetky potreby pre deti, pričom po rozvode jej ostal aj domov a prenechal jej aj 2 byty, ktoré boli predtým spoločné.

Svedkyňa F.. Z. S., ktorá v predmetnej trestnej veci súčasne vystupovala ako splnomocnenec poškodených M. S. M. S. S., na hlavnom pojednávaní vypovedala o okolnostiach neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného v zhode so skutkovými tvrdeniami uvádzanými obžalobou. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že po podaní obžaloby obžalovaný v roku 2017 vo vzťahu k synovi S. uhradil výživné v mesiaci marec vo výške 50,- eur, v mesiaci apríl vo výške 60,- eur, v auguste 150,- eur a v októbri 100,- eur a vo vzťahu k dcére M. v mesiaci marec 2017 uhradil výživné vo výške 50,- eur. Doplnila, že dcéra M. v júni 2017 ukončila vysokoškolské štúdium a z toho dôvodu obžalovaný výživné za ďalšie nasledujúce mesiace by už nemal plniť a ani dcéra od neho nič nechce. Zároveň uviedla, že počas obdobia, keď obžalovaný neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť, deti sa nedostali do stavu núdze, pretože mala dve zamestnania a bola schopná zabezpečiť všetky ich základné potreby.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, rozhodnutiami Okresného súdu Poprad 15P/393/2009 zo dňa 13. 1. 2010, právoplatným dňa 11. 2. 2010; 10C/179/2009 zo dňa 13. 1. 2010, právoplatným 5. 3. 2010; 14P/369/2010 zo dňa 11. 2. 2011, ktorými rozhodnutiami bola upravená vyživovacia povinnosť obžalovaného vo vzťahu k deťom M. a S. S., rodných listov oboch detí, potvrdenia o štúdiu, správ a oznámení príslušných inštitúcií o majetkových pomeroch obžalovaného a skutočností súvisiacich s výkonom podnikateľskej činnosti, charakteristiky

obžalovaného, výpisu evidencie priestupkov a registra trestov obžalovaného, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Poprad 0T/32/2015.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd nepochybne preukázané, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, je trestným činom a že tento spáchal práve obžalovaný F.. S. S.. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčuje vo svojej výpovedi svedkyňa F.. Z. S. - splnomocnenkyňa poškodených detí M. S. a S. S., kt. výpoveď je v zhode s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Z vykonaných dôkazov je nesporné, že obžalovaný je otcom oboch detí, pričom priamo zo zákona tomuto vyplýva vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom, ktoré nie sú samostatne schopné sa živiť s prihliadnutím na ich vek a skutočnosť spojenú so štúdiom a prípravou na zamestnanie. Uvedená vyživovacia povinnosť bola v danej veci súčasne aj určená právoplatnými rozhodnutiami súdov tak, ako to súd konštatoval v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom v prípade syna S. došlo k situácii, že táto vyživovacia povinnosť netrvala v období od 11. 3. 2015 do 30. 8. 2015, kedy tento bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, a teda bol schopný samostatne sa živiť. K zmene vo vzťahu k tomuto dieťaťu došlo dňa 1. 9. 2015, kedy S. začal opätovne študovať, a to v čase keď bol už plnoletý, pričom nepodal návrh na určenie výživného vo vzťahu k rodičovi, vo vzťahu ku ktorému si tento neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Za danej situácie potom súd pri určení výšky výživného vo vzťahu k S. v období od 1. 9. 2015 vychádzal z výšky minimálneho výživného, ktorá podľa osobitného predpisu predstavovala sumu minimálne 27,13 eur mesačne tak, ako to napokon ustálil aj prokurátor v podanej obžalobe. Súčasne súd vzhľadom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba v danej trestnej veci pri rozhodovaní bral do úvahy skutkový stav aktuálny ku dňu rozhodnutia vo veci, t. j. k 4. 10. 2017, ktorý stav potom zohľadnil aj v skutkovej vete obžaloby. Aj z postoja obžalovaného je nepochybné, že tento neplnenie vyživovacej povinnosti doznáva, pričom na svoju obhajobu neuvádzal žiadnu právne relevantnú skutočnosť.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, teda po dobu, ktorá výrazne presahuje dobu 2 rokov, ktorá doba je vo všeobecnosti považovaná za obdobie, ktoré podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby vzhľadom na časové hľadisko neplnenia si vyživovacej povinnosti. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na plnení vyživovacej povinnosti, v danom prípade vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi, ktoré nie sú schopné samostatne sa živiť, pričom z vykonaných dôkazov je nepochybné, že v prípade obžalovaného ide o páchateľa, ktorý vzhľadom na svojej schopnosti a možnosti je objektívne schopný vyživovaciu povinnosť si riadne plniť, k čomu však pristupoval výrazne nezodpovedne a v obmedzenom rozsahu spoliehajúc sa pri tom na schopnosť matky uspokojovať potreby spoločných detí a tieto aj vyživovať. Rovnako o nezodpovednom prístupe obžalovaného svedčia aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, keď vo vzťahu k daňovému úradu napriek svojej povinnosti vyplývajúcej zo zákona ako živnostník počas viacerých období ani nepodával daňové priznania. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

K osobe obžalovaného súd konštatoval, že tento bližšie charakterizovaný nie je, doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Poprad 0T/32/2015 zo dňa 27. 2. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 2. 2015, a to pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s určením skúšobnej doby do 28. 2. 2016, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť aj počas doby podmienečného odsúdenia, teda doby, počas ktorej sa na neho pôsobilo hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. Z evidencie priestupkov ďalej súd zistil, že obžalovaný bol od r. 2011 celkovo 10-krát postihovaný za priestupky, všetko na úseku cestnej dopravy, vrátane priestupkov závažnejšieho charakteru, pri ktorých mu boli ukladané pokuty vo vyšších sumách spojené aj so zákazom vedenia motorového vozidla.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za uvedený trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere jedného až piatich rokov. Ako poľahčujúcu okolnosť súd konštatoval v danej veci okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznanie a oľutovanie skutku), priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu, a to v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona (keď predtým bol už odsúdený za iný trestný čin). Vychádzajúc z rovnomerného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom pre ukladanie trestu bolo rozhodujúce použitie základnej trestnej sadzby. Súčasne súd musel brať do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaný svojím konaním sa dopustil úmyselného trestného činu, pričom tento spáchal aj v priebehu plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Poprad 0T/32/2015 zo dňa 27. 2. 2015, ktoré odsúdenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 2. 2015.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre ukladanie trestu mal súd za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 15 mesiacov, pričom vzhľadom na skutočnosť, že skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, úvahy o prípadnom ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody vylučuje ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, keď v takýchto prípadoch ukladaný trest musí byť vyslovený ako trest nepodmienečný. Keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, súd ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.