Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-7-2016.pdf
PDF · 100.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: T. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, V., o zaplatenie 246,74 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 238,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 238,82 € od 29.7.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o pôžičke zo dňa 9.3.2010, uvedená v bode 12.4 v znení: " Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.“ sú ako neprijateľná, n e p l a t n á.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 93,58 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 8.7.2016 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 246,74 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 246,74 € od 29.7.2013 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 9.3.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť 49 mesačnými splátkami po 21,38 € mesačne. Žalovaná titulom pôžičky uhradila sumu 786,92 €. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 20.7.2013 ju vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Preto sa zaplatenia dlžnej sumy i s príslušenstvom domáha podanou žalobou.
2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, uznesením č.k. 14Csp/7/2016-31 zo dňa 8.6.2017 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ku dňu 19.9.2016 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy č. 1938324 zo dňa 9.3.2010, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/7/2016-31 zo dňa 8.6.2017 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..
4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 1938324 zo dňa X.X.XXXX, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 758,40 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 21,38 € (ide o splátku s poistením, bez poistenia splátka úveru bola ustálená vo výške 20,- €) s dobou splácania 49 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 13,72 %, RPMN vo výške 13,72 % pri priemernej RPMN vo výške 48,66 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 221,60 € a teda žalovaná mala celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 980,- €. Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 49 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.7.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej túto vyzval na riadne splácanie úveru a na uhradenie nedoplatku vo výške 329,26 € obratom, najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Ako vyplynulo z predloženého prehľadu splátok a úhrad, žalovaná celkove titulom zmluvy s právnym predchodcom žalobcu uhradila sumu 786,92 €.
5. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadrila.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa článku 12. VOP „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 12.4, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
8. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol dňa 9.3.2010 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 758,40 €. Tieto finančné prostriedky sa žalovaná zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 21,38 € (splátka bez poistenia vo výške 20,- €) s dobou splácania 49 mesiacov, celkove vo výške 980,- €. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala mal súd preukázané, že žalovaná titulom poskytnutého úveru uhradila celkove sumu 786,92 €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 246,74 €, keď konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňa 20.4.2015. 9. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., tieto boli v zmluve uvedené v správnej výške a ide o platný právny úkon.
10. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 758,40 €. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná titulom úveru zo sumy 1.025,74 € zaplatil sumu 786,92 €. Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny vo výške 238,82 € (1.025,74 - 786,92 = 238,82) žalobe vyhovel, keď žalovaná pohľadávku žalobcu nenamietala a v konaní tiež nepredložila žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania počnúc odo dňa 29.7.2013 (ku ktorému dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku) do zaplatenia.
11. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky (v prehľade splátok a úhrad špecifikované ako „manipulacny poplatok_agentura_a“) celkove vo výške 7,92 € uplatnených v zmysle čl. 12 bod 12.4 Všeobecných obchodných podmienok zamietol. Súd poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach pre porušenie platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady na vymáhanie, pokutu za vypovedanie, spotrebiteľ je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Ku všetkým nárokom uplatneným podľa bodu 12. VOP (z ktorých bol uplatnený na zaplatenie len nárok v zmysle bodu 12.4) je potrebné poznamenať, že tieto podmienky sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je text takmer nečitateľný. Súd nemal preukázané, že tento nárok bol so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednaný, že bol výsledkom dohody účastníkov. Dojednanie o nákladoch na vymáhanie pohľadávky upravené vo VOP bez dojednania o výške nákladoch a podmienok pre uplatnenie týchto nákladov súd považuje za dojednanie neplatné, keď poukazuje na to, že VOP neboli žalovanou ako zmluvnou stranou podpísané ako aj s ohľadom na skutočnosť, že túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na ich základe nevzniká právo žalobcovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných podmienok. Dojednanie upravené v bode 12.4. VOP súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým preto, že toto dojednanie nebolo obsiahnuté v zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli (tak ako aj zmluva) formulované na vopred veriteľom vypracovanom formulári s vopred určenými podmienkami a obsahom a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že náklady na vymáhanie pohľadávky neboli uvedené v zmluve o pôžičke (ale boli upravené vo formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do tohto právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť tieto nároky, ktorých výška nebola ani vo VOP ustálená. Vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie účastníkov zmluvy o nákladoch na vymáhanie pohľadávky je neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre jeho rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Na základe takéhoto neplatného zmluvného dojednania žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky, ktorých dôvodnosť a výšku v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 96,79 % a úspech žalovanej v rozsahu 3,21 %. Preto priznal žalobcovi, ako v konaní úspešnejšej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,58 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.