Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-5-2017.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie sumy 445,77 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 291,60 eura s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 21.03.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 30%.
odôvodnenie:
1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 14.07.2017) sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 445,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.03.2014 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 09.03.2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 6113675, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovo sumu 1.043,64 eur a táto sa ju zaviazala vrátiť v 36 mesačných splátkach po 28,99 eura a do podania žaloby zaplatila sumu 550,81 eura.
2./ Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila napriek tomu, že bola riadne predvolaná a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej.
3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaná dňa 09.03.2012 uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o pôžičke č. 6113675, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 700 eur. Žalovaná mala pôžičku vrátiť v 36 mesačných splátkach po 28,99 eura a termín konečnej splatnosti v zmluve bol uvedený ako 03/2015. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 32,01% a RPMN tiež vo výške 32,01%. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná z poskytnutej pôžičky do podania žaloby na súd zaplatila sumu 550,81 eura.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods.2 písm. f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a podľa písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 písm. a/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1 a podľa písmena b/ ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods.l/ Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 445,77 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 09.03.2012, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 700 eur. Úroková sadzba však bola dohodnutá vo výške 32,01 % ročne, čo zjavne odporuje dobrým mravom a preto v tejto časti je zmluva o poskytnutí pôžičky neplatná, pretože výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, keďže v tom čase boli pôžičky poskytované za oveľa nižšiu úrokovú sadzbu (pôžičky so splatnosťou od jedného do päť rokov pri úrokovej sadzbe 13,14 %) a z toho dôvodu podľa § 39 OZ sa dohoda o úrokovej sadzbe prieči dobrým mravom a v tejto časti je právny úkon neplatný. Z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v časti úrokovej sadzby je preto potom potrebné považovať pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov, pričom zákon v ustanovení § 658 ods.1 OZ umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť iba úroky a pokiaľ je zmluva v časti úrokov neplatná, tak je možné od dlžníka požadovať iba istinu pôžičky, t.j. sumu 700 eur. Ustanovenie § 658 ods. 1 OZ síce umožňuje účastníkom zmluvy o pôžičke dohodnúť úroky, avšak ich výška nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a v tomto prípade dohodnutá výška úrokov v porovnaní s úrokovými sadzbami peňažných ústavov pri obdobných úveroch je viac ako dvojnásobne vyššia, čo zjavne odporuje dobrým mravom, a preto je v tejto časti zmluva o pôžičke neplatná. Okrem toho zmluvný vzťah bolo potrebné posudzovať aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a súd zistil, že zmluva o pôžičke neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona a to hlavne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý je v zmluve uvedený len ako 03/2015, avšak zákon vyslovene vyžaduje, aby konečná splatnosť úveru bola vyjadrená konkrétnym termínom. Taktiež v zmluve absentuje presné uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v zmluve je len počet splátok istiny a ich výška bez toho, aby boli špecifikované splátky úrokov a iných poplatkov. Uvedené nedostatky spôsobujú bezúročnosť a bezodplatnosť poskytnutého úveru a teda povinnosťou žalovanej bolo vrátiť sumu 700 eur, z ktorej však do podania žaloby na súd zaplatila sumu 550,81 eura. Súd však zo zákona musel prihliadať aj na oslabenie práva žalobcu spočívajúce v premlčaní časti jeho nároku, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 12.01.2017 a splátky, ktoré boli splatné pred dobou viac ako tri roky pred podaním žaloby sú premlčané a teda žalobcovi bolo možné priznať len splátky splatné od 20.01.2014, čo predstavuje 15 splátok po 19,44 eura t.j. sumu 291,60 eur (ak je úver bezúročný a bez poplatkov, tak žalovaná mala vrátiť sumu 700 eur v 36tich mesačných splátkach, čo predstavuje výšku splátky v sume 19,44 eura). Z toho dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 21.03.2015 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou pohľadávky a je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania, avšak žalobca nedoložil žiaden doklad, že došlo k zosplatneniu pôžičky dňa 19.03.2014 ako je uvedené v žalobe a preto sa celý dlh stal splatným až dňa 20.03.2015 a žalobcovi mohol byť priznaný úrok z omeškania až od 21.03.2015.
5./ Žalobe žalobcu bolo vyhovené do sumy 291,60 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 21.03.2015 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu nepovažoval za dôvodnú a preto v tejto časti ju zamietol.
6./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 65% a žalovaná do výšky 35% a teda rozdiel vo výške 30% predstavuje čistý úspech žalobcu a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 30% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).