Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-125-2017.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/125/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, o zaplatenie 16.418,84 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.500 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2017 do zaplatenia v splátkach po 250 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 76%.
odôvodnenie:
1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 03.10.2017) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 16.418,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.08.2014 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 27.01.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6170173, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovo sumu 15.000 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 326,90 eura, avšak zaplatil iba sumu 499,96 eura.
2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol riadne predvolaný a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa však písomne vyjadril k žalobe s tým, že je ochotný pohľadávku zaplatiť v splátkach po 250 eur mesačne.
3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 26.01.2014 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5510503081 ( evid.č. 6170173), na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 15.000 eur. Žalovaný mal pôžičku vrátiť v 120 mesačných splátkach po 249,98 eura a termín konečnej splatnosti v zmluve bol uvedený ako 1/2024. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 15,90% a RPMN vo výške 15,54%. Do splátky bolo započítané aj poistenie vo výške 3,90% (9,38 eura) a preto splátka s poistením činila 249,98 eura , i keď samotná splátka bez poistenia predstavovala 240,60 eura. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 13.872 eur a celková suma pôžičky na sumu 28.872 eur. Listom zo dňa 25.06.2014 veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 855,71 eura a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru, avšak doklad o zosplatnení v
priebehu konania nepredložil. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutej pôžičky do podania žaloby na súd zaplatil iba sumu 499, 96 eura.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm. f/, k/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 11 ods.1 písm. a/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1 a podľa písmena b/ ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 16.418,84 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 26.01.2014, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 15.000 eur na zakúpenie auta s tým, že ak do 30 dní od uzatvorenia zmluvy nepreukáže, že minimálne 70% výšky poskytnutej pôžičky využil na financovanie kúpy motorového vozidla, mení sa výška ročnej úrokovej sadzby z pôvodných 15,90% na 24,90%. Keďže zmluva o poskytnutí pôžičky je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, tak súd musel skúmať, či táto zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve nie je jednoznačným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru, pričom zákon vyžaduje, aby tento termín konečnej splatnosti bol konkrétne uvedený a nepostačuje na jeho identifikáciu uviesť iba číslom mesiaca a rokom. Okrem toho v zmluve absentuje vyčíslenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje iba celkovú výšku mesačnej splátky, ale žiadnym spôsobom nie je v nej uvedené, v akom poradí sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom resp. koľko z každej splátky sa bude priraďovať k istine a koľko k úroku. Okrem toho je v zmluve nesprávne vyčíslená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorou v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a v tomto prípade celková výška úveru predstavovala 15.000 eur a náklady predstavovali 14.997,60 eura (žalovaný mal zaplatiť 120 splátok po 249,98 eura, čo predstavuje 29.997,60 eura a pri pôžičke vo výške 15.000 eur sú teda náklady 14.997,60 eura) a aj tieto náklady sú v zmluve nesprávne vyčíslené na sumu 13.872 eur. Do celkových nákladov spotrebiteľa patrí podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj poistné a preto bolo povinnosťou veriteľa vyčísliť celkové náklady aj spolu s poistným. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je v zmluve vyčíslená na sumu 28.872 eur, čo nezodpovedná skutočnosti, keďže ako je vyššie uvedené celková čiastka zaplatená spotrebiteľom by mala predstavovať 29.997,60 eura. Nesprávne vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa potom spôsobuje aj nesprávne vyčíslenie RPMN a toto má za následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto pokiaľ žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 15.000 eur, tak v tejto výške mal peňažné prostriedky aj vrátiť a keďže ich mal zaplatiť v 120 mesačných splátkach, tak každá splátka mala byť uhradená vo výške 125 eur. Okrem toho súd v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. musel z úradnej povinnosti skúmať, či časť pohľadávky nie je premlčaná, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 20.06.2017 a preto s poukazom na ustanovenie § 100 a 101 OZ je treba považovať za premlčané splátky splatné pred dátumom 20.06.2014 a teda prvé 4 splátky podliehajú premlčaniu a žalobcovi vznikol nárok iba na zaplatenie ďalších 116 splátok po 125 eur, čo spolu predstavuje sumu 14.500 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.500 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 04.08.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania od 20.08.2014, avšak nedoložil žiaden doklad o zosplatnení úveru dňom 19.08.2014 a preto za oznámenie o zosplatnení úveru možno považovať až doručenie žaloby žalovanému dňom 03.08.2017 a z toho dôvodu sa dostal žalovaný do omeškania s uhradením zosplatnenej pohľadávky až od 04.08.2017 a žalobcovi mohli byť priznané úroky z omeškania len od uvedeného dňa a to vo výške 5% ročne. Zároveň súd žalovanému povolil uhradiť pohľadávku v splátkach po 250 eur mesačne, nakoľko žalovaný požiadal o povolenie splátok, keďže pohľadávku by nebol schopný zaplatiť v hotovosti.
5./ Keďže žalobe bolo vyhovené len do sumy 14.500 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2017 do zaplatenia, tak vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6./ Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zo dňa 02.10.2017 odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová) s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak súd s týmto názorom právneho zástupcu žalobcu nesúhlasí a má za to, že uvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda zákon ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že preskúmavaná zmluva musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pokiaľ táto náležitosť absentuje v zmluve, tak je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 88% a žalovaný do výšky 12% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 76% (88% - 12%) a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 76% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).