Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-35-2022.pdf
PDF · 121.35 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: P. A., narodený XX.XX.XXXX a F. A., narodená XX.XX.XXXX, obe trvale bytom V. B. č. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: E. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, B. - Z. F., t.č. bytom V. B. č. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Igor Klamár, so sídlom Družstevná 5, Bratislava, a F. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - Q. F., zastúpený splnomocnenkyňou: Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811 874, so sídlom Galandova 3, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15P/38/2021-245 zo dňa 13.12.2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného i zročného výživného (výroky III. a IV.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok VI.) sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zastavenie konania zamietol; výrokom II. maloletú F. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletého P. A., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky; výrokom III. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 160 eur mesačne a na výživu maloletého P. sumou vo výške 110 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 23.06.2021 do rozvodu manželstva, t.j. do 29.10.2021; výrokom IV. otcovi uložil povinnosť zaplatiť zaostalosť vzniknutú na bežnom výživnom od 23.06.2021 do 29.10.2021 vo výške 424,59 eur k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom V. styk otca s maloletými deťmi neupravil a o trovách konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), čl. 3 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie a čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania v čase začatia konania boli manželmi, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/25/2020 prebiehalo konanie o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 07.09.2021 č. k. 28P/25/2020-69 manželstvo účastníkov konania rozviedol. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2021. Okrem maloletej F. a maloletého P. účastníci konania iné vyživovacie
povinnosti nemajú. Rodičia spolu nežijú od februára 2020. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca maloletých detí na zastavenie konania pre prekážku začatého konania alebo aj pre prekážku právoplatne skončenej veci nebol dôvodný a bolo potrebné ho zamietnuť, nakoľko konanie vedené pod sp. zn. 15P/38/2021 je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti v časti úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/25/2020 sa konalo o návrhu na rozvod manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že návrh matky maloletých detí v časti týkajúcej sa zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu bol dôvodný. Maloleté deti súd zveril na čas do rozvodu do osobnej starostilo matky, nakoľko rodičia spolu nežijú, so zverením detí matke súhlasili obaja rodičia i kolízny opatrovník. Šetrenie pomerov v domácnosti matky preukázalo, že o deti je riadne postarané a že výchovné prostredie je vyhovujúce. Maloleté deti už na podklade neodkladného opatrenia boli na čas do právoplatného skončenia tohto konania dočasne ponechané v starostlivosti matky, ktorá sa o nich riadne stará. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, a to vzhľadom na návrhy rodičov, ktorí styk upraviť nežiadali. Okrem toho, z obsahu spisu vyplynulo, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II o rozvode manželstva rodičov a úprave rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode je už právoplatný (s výnimkou výroku týkajúceho sa výšky vyživovacej povinnosti otca).
3. V časti výživného na maloleté deti bol rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnený tým, že matka žiadala určiť výživné na čas do rozvodu na maloletú F. vo výške 200 eur mesačne a na maloletého P. vo výške 170 eur mesačne od 01.02.2020. Súd sa ustálil na výške výdavkov u maloletej F. cca 350 eur a u maloletého P. cca 300 eur mesačne, čo vzhľadom na vek detí a ich odôvodnené potreby nebolo možné považovať za neprimerané. Súd bral do úvahy u oboch detí skutočnosť, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k deťom čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o maloletých a tiež skutočnosť, že otec sa s deťmi pravidelne stretáva. Okresný súd ďalej konštatoval, že časť nákladov na deti môže byť hradená i prídavkom na deti a z daňového bonusu, čo predstavuje sumu približne 50 eur na dieťa mesačne. Mesačné náklady po odpočítaní štátnych príspevkov na maloletú F. predstavujú sumu 300 eur a na maloletého P. sumu cca 250 eur. Súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej F. na čas do rozvodu v sume 160 eur, keď zohľadnil matkou deklarované výdavky, jej potrebu dioptrických okuliarov i skutočnosť, že náklad na jej mobil znášal otec. U maloletého P. súd zohľadnil skutočnosť, že otec sa podieľa na jeho voľnočasových aktivitách a trávi s ním i viac času cez prázdniny, a preto považoval na čas do rozvodu sumu 110 eur titulom výživného za primeranú.
4. Otec je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce, jeho dávka v nezamestnanosti je v zanedbateľnej výške. Otec nedosahoval vysoký príjem ani v čase, keď bol zamestnaný v spoločnosti B. - B. s.r.o, čo vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni, kde mal otec uvedený vymeriavací základ za obdobie 08/2019 až 05/2021 vo výške 0,00 eur a úhrn poistného vo výške max. 4,70 eur. Súd však nevychádzal len z ním deklarovaného príjmu, ale z celkových schopností a možností otca i vzhľadom na región, v ktorom žije a podľa vlastných slov si aktívne hľadá prácu. Otec maloletých je muž v aktívnom veku a keďže v konaní neboli tvrdené ani zistené také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by mal mať dôvody, pre ktoré nemôže vykonávať činnosť, z ktorej by mohol dosahovať príjem, je potrebné ustáliť, že otcove schopnosti a možnosti mu umožňujú riadne sa zamestnať, resp. vykonávať takú prácu, za ktorú bude dosahovať adekvátny príjem tak, aby mohol v prvom rade pokryť výživu svojich maloletých detí, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti rodiča je jeho zákonná povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd vychádzal z možností otca a prihliadal na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. V konaní nebolo preukázané (ani tvrdené), že by otec nemohol vykonávať akúkoľvek hoci aj fyzickú alebo aj inú ako fyzickú prácu. Súd prvej inštancie mal za to, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať mesačný príjem minimálne na úrovni 800 eur, čo bol podľa vlastného vyjadrenia otca i príjem, ktorý mu bol ponúkaný na jednom z ostatných pracovných pohovorov, o ktorú pozíciu otec prejavil záujem. Vychádzajúc z takejto sumy by bolo bezpochyby možné prispievať na výživu maloletých detí na čas do rozvodu sumou, ktorá bola určená vo výroku III. rozsudku, t. j. 270 eur mesačne na obidve deti, čo predstavuje niečo cez 30% z takto potencionálne určeného príjmu otca a korešponduje i s ustálenou súdnou praxou. Súd zohľadnil otcove časté stretávanie sa s deťmi a jeho podiel na voľnočasových aktivitách maloletého P..
5. Vo výroku IV. bolo rozhodnuté o tzv. zročnom výživnom od podania návrhu (23.06.2021) ku dňu 29.10.2021 (právoplatnosť rozsudku o rozvode) vo výške 424,59 eur, ktorú sumu súd otcovi uložil zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov v tom smere, že od júna 2021 do októbra 2021 otec k rukám matky titulom výživného uhradil sumu 710 eur. Za obdobie od podania návrhu t.j. od 23.06.2021 do 29.10.2021 bol otec povinný titulom výživného na čas do rozvodu zaplatiť k rukám matky sumu 1.134,59 eur (06/2021 - 8 dní, t.j. 72 eur; 07/2021
- 270 eur, 08/2021 - 270 eur; 09/2021 - 270 eur; 10/2021 - 29 dní, t.j. 252,59 eur), pričom uhradil 710 eur. Dlh na zročnom výživnom tak predstavuje sumu 424,59 eur. Matka v návrhu žiadala určiť výživné na čas do rozvodu od 01.02.2020, dôvodiac, že od februára 2020 nežijú s otcom v spoločnej domácnosti a výdavky na maloleté deti od uvedeného času znáša sama. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie výživné priznal odo dňa začatia konania, pretože matka v konaní netvrdila ani nepreukazovala a súdom ani neboli zistené také skutočnosti, ktoré by matke bránili takýto návrh podať už skôr ak na to boli splnené podmienky, prípadne, ktoré by preukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného (výrok III. a IV.) podala odvolanie matka maloletých detí. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie mal vyhovieť jej návrhu a priznať jej nárok na výživné na obe maloleté deti od 01.02.2020, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti a prestal sa podieľať na výžive maloletých detí. Uviedla, že otec sa s matkou ešte pred jeho odchodom zo spoločnej domácnosti dohodol, že obaja budú mesačne vkladať na bankový účet, ktorý na tento účel matka zriadila, sumu 200 eur, a to počnúc mesiacom február 2020 až do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva matka v tom čase nepodala z toho dôvodu, že s otcom boli dohodnutí, že uzatvoria rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej budú deti po rozvode manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec dohodu, týkajúcu sa poukazovania prostriedkov vo výške 200 eur mesačne nedodržal, pričom peniaze na predmetný účet nevložil ani raz. Ako dôvod uvádzal, že v súvislosti s pandemickou situáciou má problém získať zákazky a preto jej nemôže finančne prispievať na výživu detí. Opakovane matke tvrdil, že nejakú zákazku získal, pričom po jej realizácii dlh na dohodnutom výživnom splatí. Matka na základe konania otca nadobudla presvedčenie, že striedavú starostlivosť navrhuje iba z toho dôvodu, aby matke nemusel žiadnym spôsobom prispievať na výživu detí. Striedavá starostlivosť sa stala nereálnou aj z toho dôvodu, že matka nedokázala zo svojho príjmu hradiť nájomné v prenajatom byte a naviac v tom čase prišla o príjem, nakoľko pracuje v gastro sektore, ktorý bol pandémiou najviac zasiahnutý a bola nútená sa presťahovať do rodinného domu ku svojim rodičom v obci V. B.. Z vyššie uvedených dôvodov na pojednávaní v rozvodovom konaní žiadala, aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti s čím otec súhlasil, avšak požadoval, aby bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. na každé dieťa v sume 29,42 eur. Až na základe tohto návrhu otca si matka uvedomila, že otec celý čas len odďaľoval svoju povinnosť prispievať na výživu detí a že nemá reálny záujem doplatiť jej dohodnuté dlžné výživné. Po tejto skúsenosti si zároveň uvedomila, že otec využíva jej ochotu a trpezlivosť vo svoj prospech, na jej úkor a na úkor ich detí. Na základe vyššie uvedeného má matka za to, že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré de facto bránili matke požadovať výživné na maloleté deti skôr. Nepriznanie výživného matke z dôvodu zavádzania otca a úmyselného odďaľovania jeho povinnosti platiť výživné by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Keďže otec začal prispievať na výživu detí až na základe súdom vydaného neodkladného opatrenia, matka bola nútená zadlžiť sa voči svojim rodičom. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti výživného tak, že otca na čas do rozvodu manželstva, t.j. 29.10.2021, zaviaže prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 160 eur mesačne a na výživu maloletého P. sumou vo výške 110 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom 01.02.2020. Zároveň navrhla, aby bol otec zaviazaný zaostalosť vzniknutú na bežnom výživnom od 01.02.2020 do 29.10.2021 vo výške 4.942,58 eur uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach vo výške 200 eur, splatných spolu s bežným výživným, a to od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
8. Otec v podaní zo dňa 11.03.2022 navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie matky, že sa nepodieľal na výžive maloletých detí od
času rozpadu spoločnej domácnosti nie sú založené na pravde, nakoľko prispieval na maloleté deti maximum podľa jeho vtedajšej finančnej situácie. Dôkazom toho je aj fakt, že maloletej v tom čase uhrádzal aj náklady na telefón, zaobstarávanie oblečenia aj pre maloletého, čo nebolo spochybnené ani zo strany matky ako ani zo strany súdu v predmetnom konaní. Maloleté deti si od rozpadu spoločnej domácnosti obaja rodičia striedali. Otec s tvrdeniami o zlej finančnej situácii matku nezavádzal a jeho finančný stav jej bol dobre známy, nakoľko v tom čase od januára 2020 v pandemickej situácii nevykonával podnikateľskú činnosť, nakoľko to nebolo možné. Obaja rodičia sa dohodli na striedavej starostlivosti s tým, že spravili aj ďalšie dojednania a podmienky. Otec mal ozajstný záujem o striedavú starostlivosť o maloleté deti, ktorá aj prebiehala, nakoľko má s nimi vytvorené zdravé a dobré vzťahy, avšak situácia na strane matky sa zmenila a musela sa odsťahovať mimo Bratislavy z dôvodu finančných ťažkostí, a toto je jediný dôvod, pre ktorý nebolo možné napokon vytvoriť striedavú starostlivosť. Matka bola tá, čo sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a najprv sa presťahovala do prenajatého bytu. Otec jej ponúkol možnosť bývania v byte jeho tety na adrese J. XX v B.. Táto adresa je v blízkosti bydliska otca, za týmto účelom bolo možné mať striedavú starostlivosť o deti bez toho, aby deti pociťovali veľké zmeny prostredia, kamarátov, školy, cestovania a pod.. Náklady na bývanie by v tomto byte boli približne 250 eur, o čom bola matka informovaná. V čase dohadovania si podmienok o rodičovskej dohode, ktorej návrh prišiel z matkinej strany, matka stále bývala na adrese v B., avšak sa odsťahovala aj s deťmi do V. B. a tým sa stali všetky dohody medzi rodičmi neplatné. Otec ďalej uviedol, že so všetkými relevantnými argumentami sa už vysporiadal okresný súd, pričom matke nebránili v uvedení týchto skutočností žiadne prekážky. Otec si je vedomý, že s matkou urobili dojednania ohľadom účtu pre maloleté deti, avšak nakoniec nedisponoval ani informáciami o IBAN a z tohto účtu mali byť hradené neočakávané výdavky na deti, nakoľko do toho času boli v striedavej starostlivosti oboch rodičov, a teda výdavky na obe deti mali obaja rodičia rovnaké, nakoľko deti sa nachádzali u oboch rodičov v približne rovnakom pomere času. Dojednania ohľadom účtu boli však taktiež súčasťou dohody o tom, že deti budú v striedavej starostlivosti oboch rodičov. K porušeniu dobrých mravov podľa názoru otca v žiadnom prípade neprišlo, nakoľko otec konal po celý čas férovo, pokles príjmu oznámil matke hneď, ako sa v situácii ocitol, a navrhol akú sumu výživného bol schopný v danom období uhrádzať. Poukázal na to, že všetky rodinné prídavky poberala vždy matka. Sumu matkou požadovaného zročného výživného otec považuje za neprimerane vysokú a likvidačnú vo vzťahu k jeho momentálnej situácii.
9. Matka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.03.2022 zotrvala na svojom odvolaní. Uviedla, že otec fakticky vo svojom vyjadrení uznal, že na nákladoch na deti sa žiadnym spôsobom nepodieľal, s výnimkou telefónneho paušálu, ktorý platila spoločnosť B.-B., s.r.o., v ktorej bol otec konateľom. Po skončení doby viazanosti otec paušál prepísal na matku. Oblečenie, ktoré pre syna P. otec zabezpečil, bolo už používané oblečenie po synovi otcovho kamaráta s tým, že maloletý P. využil len časť tohto oblečenia, pričom jeho hodnota bola zanedbateľná. Matka vyjadrila presvedčenie, že aj s návrhom na uzatvorenie rodičovskej dohody, predmetom ktorej bola dohoda rodičov o striedavej starostlivosti o deti, prišiel otec len z toho dôvodu, aby nebol súdom zaviazaný platiť výživné. Matka jeho slovám v tom čase ešte verila, dúfala, že sa o deti bude starať aj on, ale následne otec nič z dohody neplnil a celú starostlivosť o deti, vrátane nákladov na potreby detí, znášala výlučne ona. Otec sa na žiadnych nákladoch detí nie je ochotný podieľať. Jedinými otcom uhradenými nákladmi boli výdavky za zubára vo výške 100 eur a kúpa školskej tašky pre mal. P.. Každý z rodičov mal na účet pre maloleté deti vkladať 200 eur mesačne, ktoré by boli rodičmi používané na bežné (nie neočakávané) výdavky pri striedavej starostlivosti oboch rodičov o deti. Striedavá starostlivosť sa však nikdy nerealizovala. Starostlivosť o deti zabezpečovala výlučne matka, pričom otec neprispieval na bežné, ani na „neočakávané“ výdavky.
10. Otec v podaní zo dňa 05.04.2022 zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu. Tvrdenie matky, že sa nepodieľal na výžive maloletých detí od času rozpadu spoločnej domácnosti, označil za nepravdivé, nakoľko maloleté deti boli v striedavej starostlivosti oboch rodičov. V čase, keď sa deti nachádzali u otca, pochopiteľne musel znášať a hradiť výdavky na stravu, na hygienické prostriedky, na voľnočasový program, taktiež hradil i časť ošatenia, prípadne ho inak zabezpečil. Taktiež hradil už spomínaný telefón prostredníctvom firmy, v ktorej bol konateľom. Hradil tiež výdavky na internet pre domácnosť, kam sa matka s deťmi odsťahovala. Matka sa neskôr odsťahovala mimo B. a otec musel naďalej platiť za internet z dôvodu 2 ročnej viazanosti s prevádzkovateľom a poskytovateľom internetových služieb. V čase, keď boli deti v striedavej starostlivosti, všetky prídavky na deti poberala matka. Otec znášal i výdavky na cestovné za deťmi do V. B.. Podľa vedomostí otca a dojednaní s matkou, tým, že sa deti nachádzali v striedavej starostlivosti, nebolo potrebné, aby sa upravovala úhrada bežných výdavkov, nakoľko ich znášali obaja v rovnakej miere a preto mal účet pre deti slúžiť na neočakávané výdavky.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníčkou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
16. Matka návrhom vo veci samej (o. i.) žiadala, aby súd v konaní uložil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 200 eur mesačne na maloletú F. a 170 eur mesačne na maloletého P., a to s účinnosťou od 01.02.2020. Návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu matka podala dňa 23.06.2021. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti výrokov rozsudku súdu prvej inštancie vo veci výživného. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom III. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 160 eur mesačne a na výživu maloletého P. sumou vo výške 110 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 23.06.2021 do rozvodu manželstva, t.j. do 29.10.2021, a výrokom IV. otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 23.06.2021 do 29.10.2021 vo výške 424,59 eur k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Spornou medzi účastníkmi konania nie je skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/25/2020-69 zo dňa 07.09.2021 v časti rozvodu manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2021. Odvolaním matka žiadala zmenu napadnutého rozsudku v časti výživného, keď sa síce stotožnila so súdom prvej inštancie určenou výškou tzv. bežného výživného na maloleté deti, no výživné žiadala priznať spätne, t. j. od 01.02.2020, a nie až odo dňa začatia konania (23.06.2021).
17. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Uvedené platí aj v procese aplikácie právnych noriem, medzi ktoré v danom prípade patrí aj ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine upravujúce počiatok povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa. V zmysle § 77 ods. 1 vety druhej a tretej ZoR, výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania,
pričom výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa dôvodovej správy k § 77 ZoR cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto pri požiadavke na spätné priznanie výživného skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne to bude v praxi sa často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Aj pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa platí procesná zásada, že dôkazné bremeno nezaťažuje len účastníkov konania, ale súd je povinný vykonať, pokiaľ ide o ich existenciu, aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi (ASPI komentár k § 77 ZoR).
19. Po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci mal odvolací súd za to, že odvolanie matky maloletých detí nie je opodstatnené z dôvodu nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/25/2020-69 zo dňa 07.09.2021 a návrhu na začatie konania v prejednávanej veci (sp. zn. 15P/38/2021) vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2020, matka návrh na rozvod manželstva podala dňa 27.02.2020, pričom žiadala, aby súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bez úpravy vyživovacej povinnosti. Návrh vo veci sp. zn. 15P/38/2021 podala dňa 23.06.2021 až po tom, ako otec na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva dňa 15.06.2021 neakceptoval jej požiadavku na výživné na maloleté deti, keď na predmetnom pojednávaní žiadala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. Matke nič nebránilo skoršiemu iniciovaniu konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, i s požiadavkou na uloženie otcovi povinnosti platiť výživné na maloleté deti. Matkou tvrdené neplnenie vyživovacej povinnosti a nedodržiavanie dohody vo veci výživného zo strany otca nie je dôvodom, ktorý predpokladá § 77 ods. 1 Zákona o rodine na spätné priznanie výživného. Takýmto dôvodom by bola objektívna alebo subjektívna prekážka výnimočného charakteru, ktorá by bránila podaniu návrhu na začatie konania, čo ale v prejednávanej veci preukázané nebolo.
20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného i zročného výživného (keď výšku zročného výživného za obdobie stanovené súdom prvej inštancie účastníci konania nerozporovali) za vecne správny. Správnym bol i výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý je v súlade s § 52 CMP. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného i zročného výživného (výroky III. a IV.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok VI.) ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).