Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/392/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu C. R., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, so sídlom Stropkovská 48, Košice proti žalovaným 1/ H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Š. XXX/XX, D., 2/ B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 3/ A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, H. X. L., 4/ P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Ú. X, G., Maďarsko, 5/ U. F., nar. X.X.XXXX, bytom Y. Z. XXX, žalovaní 1/ až 5/ zastúpení JUDr. Darinou Horváthovou, advokátkou so sídlom Hlavná 8, Moldava nad Bodvou, 6/ E. A., 7/ J. F., 8/ E. F., 9/ Alžbete K., 10/ C. S., 11/ H. R., 12/ S. R. a 13/ H. R., žalovaní 6/ až 13/ všetci na neznámom mieste zákonne zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ až 5/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaným 6/ až 13/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie ( ďalej aj „súd“) 17.12.2014 doplnenou 4.1.2016, 20.4.2017 a 26.9.2017 a domáhal voči žalovaným určenia, že je titulom vydržania podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 nehnuteľností v okrese Košice - okolie, obci Janík, kat. území Janík zapísaných na liste vlastníctva ( ďalej aj „ LV“) č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/XX - vinice vo výmere 333 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - vinice vo výmere 154 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 18 174 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 5 663 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 492 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 3 005 m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 31 169 m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 223 m2 a KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 9 284 m2, na LV č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/XX - záhrady vo výmere 1 687 m2 a KNC parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2 946 m2, na LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 109 m2, na LV č. XXXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 697 m2, na LV č. XXX C. to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 12 105 m2, na LV č. XXX C. to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 522 m2, LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 395 m2, LV č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2 596 m2 a LV č. XXX KNE parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386 m2 ( ďalej aj „ nehnuteľnosti“). Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že jeho právni predchodcovia rodičia C. R., nar. XX.X.XXXX a

Alžbeta R. K.od. Y., nar. X.X.XXXX boli vlastníkmi parcely č. XXXX/X v kat. území Janík zapísanej v pozemkovoknižnej vložke ( ďalej aj PKV) č. XXX pričom svoje vlastníctvo odvodzovali od kúpnej zmluvy uzavretej s Čereháckou bankou a dobromyseľného užívania parcely v celosti. Nehnuteľnosť nadobudla Č.M. L. Y. Z. J. J. G. E. F. C. Š. F.. Kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1934 a kupujúcimi pôvodnej parcely XXXX/X boli žalobcov otec C. R., X.. XX.X.XXXX a žalobcov strýko s tetou Š.V. R. a Anna R.á rod. P.h. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy mali kúpnu cenu vyplatiť všetci kupujúci, avšak vyplatili ju žalobcovi rodičia, čo vyplýva z listu Dr. Samuela Wohla, advokáta zastupujúceho Čerehácku banku z 3.4.1944 a 4.8.1944, ako aj z listu Slovenskej všeobecnej úverovej banky n.p. v likvidácii z 14.8.1950. Na základe týchto skutočností sa žalobcovi rodičia považovali za vlastníkov celej parcely XXXX/X - ornej pôdy s výmerou 181 764 m2, ktorú užívali ako vlastníci už pred 2. svetovou vojnou a v 50- tych rokoch im ju zobralo JRD, čo však nemá vplyv na plynutie vydržacej lehoty. Po smrti C. R. na základe osvedčenia o dedičstve D 532/98 Dnot 134/98 z 13.8.1998 nadobudli formálne spoluvlastnícky podiel na KNE parcele č. XXXX/X - orná pôda s výmerou 181 764 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. Janík žalobca v podiele 2/3 v pomere k dedičstvu, čo predstavuje 1/3 z parcely, B. S. rod. V. v podiele 1/9 k dedičstvu, čo predstavuje 1/18 z parcely, A.Z. L. rod. V. v podiele 1/9 k dedičstvu čo predstavuje 1/18 z parcely a E. V. v podiele 1/9 k dedičstvu čo predstavuje 1/18 z parcely. Žalobca časť pôvodnej parcely č. XXXX/X užíva ako vlastník najmenej od roku 1990, kedy v súvislosti s transformáciou družstiev požiadal o jej vydanie a JRD mu vydalo jej časť. Po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného osvedčenia o dedičstve B. S., A. L. a E. V. prenechali svoje podiely do užívania žalobcovi a teda žalobca užíva od roku 1998 aj ich podiely. Žalobca, Zlatica S., A. L. a E. V. boli titulom citovaného osvedčenia o dedičstve vedení na LV č. XXX k.ú. Janík ako podieloví spoluvlastníci parcely XXXX/X s výmerou 181 764 m2 so zapísaným predkupným právom v prospech žalobcu až do roku 2013. Následne Správa katastra Košice - okolie pracovisko Moldava nad Bodvou v konaní o odstránenie chyby v katastrálnom operáte vedenou pod sp.zn. X XX/ XXXX opravila zápis výmery KNE parcely XXXX/X zo 181 764 m2 na 10 386 m2. Zníženie výmere o viac ako 8 ha nie je žiadnym právne relevantným spôsobom podložené, avšak žalobca nemal možnosť v rámci správneho konania účinne sa voči tomuto protokolu brániť, keďže opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať. Hoci na príslušnej pozemkovoknižnej vložke a liste vlastníctva bola zapísaná žalobcova matka ako vlastníčka parcely XXXX/X iba v podiele 2/4 čo predstavuje 1-icu, žalobca trvá na tom, že jeho rodičia boli vlastníkmi predmetnej parcely s výmerou 181 764 m2 v celosti. Podľa grafickej identifikácie parciel z 16.7.2014 vyhotovenej C. F. je KNE parcela č. XXXX/X v súčasnosti identifikovaná s parcelami, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastníctvo.

2. Písomným podaním doručeným súdu 4.1.2016 žalobca doplnil skutkové odôvodnenie žaloby tak, že jeho otec C. R., nar. XX.X.XXXX uzatvoril kúpnu zmluvu s Čereháckou bankou 11.4.1934 a časť parcely č. XXXX/X v kat. území Janík v podiele 1-iny užíval od 3.3.1932. Podľa zápisu v časti B PKV č. XXX pre k. ú. Janík žalobcova matka Alžbeta R. rod. Y. nadobudla vlastnícke právo k parcele XXXX/X v podiele 2/4-ín na základe kúpnej zmluvy z roku 1939 od predávajúcich H. R. a C. H.. Dňa 1.4.1944 žalobcovi rodičia vyplatili celú kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy s Čereháckou bankou. Na základe týchto skutočnosti a právnych titulov sa žalobcovi rodičia považovali za vlastníckom pôvodnej parcely XXXX/X a túto aj užívali o čom žalobcovi hovorila pred smrťou jeho matka. Rodičia žalobcu parcelu XXXX/X s výmerou cca 181 764 m2 užívali ako vlastníci už pred II. svetovou vojnou, v päťdesiatich rokoch im ju zobralo družstvo. Žalobca parcelu XXXX/X užíva ako vlastník najmenej od roku 1990 kedy mu ju JRD vydalo. Podľa osvedčenia o dedičstve z 13.8.1998 žalobca formálne nadobudol aj spoluvlastnícky podiel svojej matky na parcele XXXX/X s výmerou 181764 m2. Vzhľadom k uvedenému právni predchodcovia žalobcu a žalobca boli oprávnenými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti najmenej od 1.4.1944 po dobu desiatich rokov oprávnenej držby neboli nikým rušení, správali sa ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a sú teda splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil súdu listinné dôkazy a to výpisy z LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX C. XXX k.ú. Janík, identifikáciu KNE parcely č. XXXX/X vyhotovenú Anastáziou F. z 16.7.2014, kúpnu zmluvu z 11.4.1934, listy Dr. Samuela Wohla z 3.4.1944 a 4.8.1944, pozemkovoknižnú vložku č. XXX k.ú. Janík, protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013, osvedčenie o dedičstve po C. R. D 532/98, čestné prehlásenia H. S. a S. V., sprievodný list k sťažnosti žalobcu z 28.11.1983 a záznam z prejednania žiadosti o vrátenie pôdy z 11.9.1990.

4. Prípisom z 5.4.2017 súd v zmysle § 138 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby

ako zjavne nedôvodnej, nakoľko žalobca ani v doplnení skutkového odôvodnenia žaloby, ktoré učinil na výzvu súdu, neuviedol žiaden ani putatívny nadobúdací titul, ktorý by opodstatňoval jeho presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľností titulom vydržania.

5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 20.4.2017 oznámil, že trvá na podanej žalobe.

6. Na pojednávaní konanom 4.10.2017 právny zástupca žalobcu doplnil skutkové odôvodnenie žaloby tak, že žalobca vstúpil do oprávnenej držby nehnuteľností, ku ktorým žiada určiť vlastníctvo v podiele 2/3-ín na základe darovania od rodičov, ku ktorému došlo pred smrťou otca žalobcu s tým, že k bližším okolnostiam darovania sa vyjadrí žalobca vo svojej výpovedi.

7. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalovaní 1/ - 5/ žiadali zaviazať žalobcu aj na náhradu trov konania.

8. Žalovaní 1/ až 4/ uviedli, že nehnuteľnosti v k.ú. Janík zapísané na LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel poručiteľky 3) a na LV č. XXX ( v celosti na mene poručiteľky) nadobudli dedením po poručiteľke C. R. rod P. ( matke žalovanej 1/ a starej matke žalovaných 2/ až 4/) na základe osvedčenie o dedičstve D474/01. V čase dedenia nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nemali na LV uvedenú výmeru, zdedili ich bez výmery. Z uvedeného dôvodu si dali vypracovať geometrický plán ( ďalej aj „GP“) č. 11/2006 na zameranie zdedených nehnuteľností, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností a bol spracovaný na výmeru pozemkov, ktorú vlastnili a užívali ich právni predchodcovia Š. R. a jeho manželka Anna rod. HS.. Je pravdou, že 11.4.1934 právny predchodca žalobcu - otec žalobcu C. R. ml. a ich právni predchodcovia István R. a manž. C. rod. P. ako kupujúci uzatvorili s Čerehátskou bankou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu 36/40 nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX v k.ú. Janík. Kupujúcou však nebola matka žalobcu a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že kúpnu cenu zaplatili rodičia žalobcu. Z potvrdenia Dr. Samuela Wohla z 25.9.1944 vyplýva, že ich právni predchodcovia C. R. a jeho manželka C. rod. P. v celom rozsahu splatili dohodnutú kúpnu cenu a všetky dohodnuté poplatky. Ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy bol 1.8.1932 spracovaný GP na zameranie sporných nehnuteľností s výkazom plôch, ktorý bol vlastnoručne podpísaný všetkými podielovými spoluvlastníkmi vrátane právneho predchodcu žalobcu a ktorý bol v pozemkovej knihe riadne zapísaný pod č.d. XXXX/XXXX. Vo výkaze plôch je titulom skutočného rozdelenia presne vyznačený užívací vzťah vlastníkov, ktorý bol aj v tom čase v obci všeobecne známy a rešpektovaný. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní 12/ a 13/ sporné nehnuteľnosti neužívali, ani tvrdenie žalobcu, že jeho rodičia užívali pôvodnú parc.č. XXXX/X v celosti o výmere 181764 m2, dôkazom čoho je GP zapísaný v pozemkovej knihe pod č.d. XXXX/XXXX. Na preukázanie tvrdených skutočností predložili súdu listinné dôkazy: osvedčenie o dedičstve po C. R. rod. P.j D 474/01, GP z roku 1932, list advokáta Dr. Samuela Wohla z 25.9.1944 a kúpnu zmluvu z 11.4.1934.

9. Žalovaná 5/ uviedla, že sa pripája k vyjadreniu žalovaných 1/ až 4/. A. R. a jeho manželka C. rod. P., ktorí ako kupujúci uzatvorili s Čeherátskou bankou ako predávajúcim 11.4.1934 kúpnu zmluvu boli jej starými rodičmi a ona sporné nehnuteľnosti zdedila po Š. R. osvedčením o dedičstve 10D/718/2009. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti predložila osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi Š.V. R. 10D/718/2009.

10. Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca žalovaných 6/ - 13/ žiadal žalobu zamietnuť, dôvodiac tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom titul vstupu do držby nehnuteľností, ku ktorým žiada určiť vlastníctvo v podiele 2/3 ; stranami sporu nie sú B. S., A. L. C. E. V.Ó., podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. Janík, čo je vadou konania; kúpna zmluva uzavretá s Čerehátskou bankou sa týka iných parciel ( XXX/a C. XXX/a) a nie parcely XXXX/X; z listu Dr. Wohla z 4.8.1944 jednoznačne vyplýva, že dlžnú sumu mali zaplatiť nakoniec Ištván R. a manželka, ktorí nesúhlasili, aby ich dlžnú čiastku zaplatil C. R., čo znamená, že rodičia žalobcu nezaplatili celú kúpnu cenu nehnuteľností; z PKV č. XXX k.ú. Janík vyplýva, že prevod podielu 2/4 parcely č. XXXX/X bol na základe kúpnej zmluvy z 21.11.1939 ako aj skutočnosť, že o vlastnícke právo prebiehal v minulosti súdny spor o určenie vlastníctva, ktoré na základe rozsudku nadobudla p. R., o čom bola vyznačená v pozemkovej knihe poznámka, a táto skutočnosť nemohla v nikom vzbudiť dobromyseľnosť o výlučnom vlastníctve parcely č. XXXX/X; čestné prehlásenia S. V. a H. S. z 29.9.2014 nehovoria nič o tom, že by sporné nehnuteľnosti boli užívané žalobcom resp. rodinou R. v celosti a v kontexte skutočnosti, že

rodina R. skutočne vlastnila podiel na nehnuteľnostiach a teda ich aj mohla užívať, strácajú tvrdenia o užívaní parciel význam.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:

12. Právnymi predchodcami žalobcu sú jeho rodičia C. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a Alžbeta R. rod. VA., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (výpoveď žalobcu, osvedčenie o dedičstve po poručiteľke C. R. rod. Y. z 13.8.1998 sp.zn. D 532/98 Dnot 134/98 právoplatné 31.8.1998 vydané notárom JUDr. Jozefom Gimerským na základe poverenia Okresného súdu Košice - okolie).

13. Titulom dedenia po matke C. R. rod. Y. žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/3 v pomere k dedičstvu t.j. 1/3 z celku KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181 764 m2 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. Janík vedenej na mene poručiteľky pod B1 v podiele 2/4 teda 1/2. Spoluvlastnícke podiely 1/9 v pomere k dedičstvu t.j. 1/18 z celku predmetnej parcely ďalej titulom dedenia nadobudli B. S. rod. V., A. L., K..V. a E. V. ako vnuci poručiteľky po zomrelej dcére Márii, a to všetci dedičia bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku J. F. rod. V.. Dedičia zároveň zriadili v prospech žalobcu predkupné právo na nadobudnutú nehnuteľnosť. ( osvedčenie o dedičstve po poručiteľke C. R. rod. Y. D 532/98)

14. Parcela č. XXXX/X bola ako roľa pôvodne vedená v PKV č. XXX k. ú. Janík bez uvedenia výmery. Jej spoluvlastníkmi boli pod B1 S. R., B2 Mária R. rod. R., B3 C. R. a B4 C. H. rod. SB., každý v podiele 1 na základe pozemkovoknižnej opravy z 24.6.1922 č.d. XXXX a na základe skutočného rozdelenia zo 17.10.1935 č.d. XXXX. Titulom kúpnopredajnej zmluvy z 21.11.1939 nadobudla spoluvlastnícky podiel 2/4 predmetnej parcely matka žalobcu C. R. rod. Y. kúpou od H. R. rod. R. a Alžbety R.. Po uzavretí PKV č. XXX bola predmetná parcela zapísaná do LV č. XXX k. ú. Janík ako KNE parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181 764 m2 (PKV č. XXX k. ú. Janík, výpis z LV č. XXX k.ú. Janík z 8.12.1997). Po smrti C. R. rod. Y. jej spoluvlastnícky podiel 2/4 KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181 764 m2 nadobudli titulom dedenia žalobca, B. S., A. L.Á. C. E. V. v zhora uvedených podieloch (výpis z LV č. XXX k. ú. Janík, dedičské rozhodnutie po poručiteľke C. R. rod. Y. D 532/98).

15. Správa katastra Košice - okolie pracovisko Moldava nad Bodvou v protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013 sp.zn. X XX/XXXX - SV opravila chybu v katastrálnom operáte v k. ú. Janík tak, že v časti A LV č. XXX S.pravila zápis výmery parcely KNE č. XXXX/X zo 181 764 m2 na 10 386 m2, nakoľko pri kontrole zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. Janík, na základe žiadosti o prešetrenie výmery KNE parcely XXXX/X, ktorú podala firma AGROCES s.r.o. zistila, že predmetná parcela je v súbore popisných informácií vedená na LV č. XXX s výmerou 181 764 m2 ale v súbore geodetických informácii v mape určeného operátu je zobrazená s výmerou 10 386 m2. Prešetrením bolo zistené, že výmera tejto parcely bola do LV č. XXX nesprávne zapísaná na základe údajov v parcelnom protokole, kde sú uvedené ešte pôvodné výmery pred rozdelením predmetnej parcely a ďalších na základe geometrického plánu z roku 1932, ktorý bol do pozemkovej knihy zapísaný pod č.d. XXXX/XXXX titulom skutočného rozdelenia, pričom pôvodné pozemkovoknižné parcely XXXX a XXXX boli rozdelené, prečíslované a zapísané do PKV č. XXX až XXX a to bez uvedenia výmery okrem pozemkovoknižnej parcely XXXX/X. Zákres tohto geometrického plánu však do príslušnej pozemkovoknižnej mapy vykonaný nebol. Následne boli nehnuteľnosti pôvodne evidované v PKV č. XXX až XXX na základe došlých právnych listín zapisované do príslušných LV, a to bez uvedenia výmery alebo nesprávne s výmerou podľa parcelného protokolu bez zohľadnenia zápisu pod č.d. XXXX/XXXX. Na základe žiadosti A. R. bol pod č. R 18/11 do katastra vykonaný zápis geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parcelné č. XXXX/X, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/X - XXXX/X, XXXX/X - XXXX/X. Na základe tejto žiadosti boli podľa priloženého geometrického plánu v dotknutých listoch vlastníctva zmenené údaje o pozemkoch /bez zmeny vlastníckych práv/ tak, že časť riešených parciel registra E zanikla, pričom boli zapísané do registra C. Podľa tohto geometrického plánu parcely registra S, ktorým sa vytvárali parcely registra C boli: XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tieto parcely boli vedené v LV č. XXX, XXX, XXX C. XXX bez uvedenia výmer. Parcely registra C, ktoré sa vytvorili a zapísali do LV č. XXX, XXX, XXX C. XXX boli: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX C. XXXX/X. Parcela KNE č. XXXX/X nebola v písomnej časti geometrického plánu riešená ale v grafickej časti bola zobrazená s výmerou 10 386 m2 a taktiež boli zobrazené aj KNE parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tým, že v geometrickom pláne č. 11/2006 sa novovytvorené parcely registra C čerpali z iných parciel registra E ako z KNE parcely č. XXXX/X v LV č. XXX B.ostala evidovaná pôvodná výmera z parcelného protokolu a to pred rozdelením na základe geometrického plánu z roku 1932 pričom graficky bola táto parcela na základe tohto geometrického plánu vyčerpaná na výmeru 10 386 m2.

16. Z geometrického plánu zo dňa 1.8.1932 vyhotoveného Dr. Ladislavom Smolkom pre k.ú. Janík ( ďalej len „ GP z roku 1932“) súd zistil, že jeho predmetom bolo zameranie a rozdelenie pozemkov zapísaných v PKV č. XXX k.ú. Janík a to pozemkovoknižných parciel (ďalej aj „mpč.“) XXX/a C. XXX/aX. Z mpč. XXX/a boli vytvorené parcely mpč. XXX/a/X až XXX/a/XX, ktorým zodpovedali v danom poradí katastr. č. parciel XXXX/X - XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX/X. Z mpč. XXX/Xa bola vytvorená parcela katastr. č. XXXX/X. Výmera všetkých parciel spolu bola 377807 m2. Výmery novovytvorených parciel v GP uvedené neboli.

17. Aktuálne sú na LV č. XXX k. ú. Janík vedení ako spoluvlastníci KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386 m2 pod pod B2 S. R. v podiele 1 , B3 Mária R. rod. R. v podiele 1, B4 žalobca v podiele 12/36 teda 1/3, B5 B. S. K.. V. v podiele 2/36 teda 1/18, B6 A. L. rod. V.á v podiele 2/36 teda 1/18 a B7 Jozef Tóth v podiele 2/36 teda 1/18 (výpis z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017).

18. Z identifikácie parciel vyhotovenej 16.7.2014 C. F. písomne aj graficky, ktorá nebola overená príslušnou správou katastra vyplýva, že KNE parcela č. XXXX/ X vo výmere 181 764 m2 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. Janík je totožná s KNE a KNC parcelami, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastníctvo vydržaním.

19. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Čereháckou bankou v Nižnom Medzeve ako predávajúcou a obyvateľmi Obce Janík Ištvánom /Štefanom/ R., jeho manželkou C. K.. P. a Andrášom / Ondrejom/ R. ml. ako kupujúcimi dňa 11.4.1934 bolo zistené, že jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel predávajúceho vo veľkosti 36/40 z časti nehnuteľností mpč. XXX/a a XXX/a vedených v PKV č. XXX k. ú. Janík- 2 uvedených vo výkaze pozemkov a na geometrickom pláne, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou zmluvy, označených parcelnými č. XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a -XX, XXX/a - X C. XXX/a-XX za kúpnu cenu 45.000,- Sk, z ktorej 20.000,- Sk kupujúci už zaplatili a 25.000,- Sk zaplatia spoločne do pol roka spolu s dojednaným úrokom, pričom kupujúci Ondrej R. ml. nadobudol podiel 1 predávaných nehnuteľnosti, Š. R. podiel 1 a Anna R. K.. P. podiel 1/2. V kúpnej zmluve bolo zároveň konštatované, že kupujúci majú nehnuteľnosť v držbe od 3.3.1932 odkedy požívajú jej úžitky a znášajú ťarchy k nej sa viažúce. Žalobca ani žalovaní 1/ - 4/ nepredložili súdu geometrický plán a výkaz pozemkov, ktoré mali tvoriť prílohu zmluvy.

20. Z listu advokáta Dr. Samuela Wohla so sídlom v Moldave nad Bodvou z 3.4.1944 adresovaného Čereháckej banke a.s. v Nižnom Medzeve bolo zistené, že C. R. a jeho manželka C. K.. Y. zaplatili istinu 25.000,- Kčs, úroky 11.718,70 Kčs, istinu zmenky 6.600,- Kčs a úroky 2.541,- Kčs ako aj trovy za odsúhlasenie povolenie na vymazanie 56,- Kčs. Z týchto súm Š. R. zaťažovala čiastka v rozsahu 3 a C. R. čiastka v rozsahu 1. Keďže celkovú pohľadávku zaplatili C. R. a jeho manželka U. K.. Y., čiastka pohľadávky v rozsahu 3 sa má postúpiť na posledné menované osoby teda na C. R. a jeho manželku Alžbetu rod. Y..

21. Z listu advokáta Dr. Samuela Wohla so sídlom v Moldave nad Bodvou z 4.8.1944 adresovaného Čereháckej banke a.s. v Nižnom Medzeve bolo zistené, že sa v ostatných dňoch sa k nemu dostavil István (Štefan) R. a jeho manželka, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas s tým, aby ich dlžnú čiastku zaplatil András ( Andrej ) R. C.ko aj nesúhlas s tým, aby ich dlžná čiastka bola postúpená na A. R., a zároveň svoju dlžobu zaplatili. Predmetné sa týkalo dlhu A. R., I. R. a jeho manželky Anny rod. P. vo výške 25.000, Kčs a na základe zmeniek dlhu 6.600,- Kčs.

22. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 súd zistil, že žalovaný 1/ až 5/ sú vedení ako spoluvlastníci KNC parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X a to žalovaná 1/ v podiele 1/3, žalovaná 2/ v podiele 1/9, žalovaný 3/ v

podiele 1/9, žalovaná 4/ v podiele 1/9 a žalovaná 5/ v podiele 1/3. Nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

23. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 súd zistil, že žalobca a žalovaní 1/ až 5/ sú vedení ako spoluvlastníci KNC parciel č. XXXX/XX - záhrady vo výmere 1 687 m2 a XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2 946 m2 a to žalobca v podiele 1 titulom dedenia D 1750/91, žalovaná 1/ v podiele 3/12 teda 1 titulom dedenia D 474/01, žalovaná 2/ v podiele 1/12 titulom dedenia D 474/01, žalovaný 3/ v podiele 1/12 titulom dedenia D 474/01, žalovaná 4/ v podiele 1/12 titulom dedenia D 474/01 a žalovaná 5/ v podiele 3/12 titulom dedenia D 718/2009. Nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

24. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 109 m2 je v podiele 1/1 vedený žalovaný 6/ titulom dedenia z 15.6.1938 č.d. 1729 a rozhodnutia o schválení ROEP č. C-1/2012/Sv z 25.1.2012. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

25. Výpis z LV č. XXXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 697 m2 je vedený v podiele 1/1 žalovaný 7/ titulom dedenia z 14.2.1919 č.d. 132 a rozhodnutia o schválení ROEP č. C-1/2012/Sv z 25.1.2012. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

26. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 súd zistil, že ako vlastník KNE parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 12 105 m2 je vedená v podiele 1/1 žalovaná 8/ titulom dedenia z 14.2.1918 a rozhodnutia o schválení ROEP tak ako je uvedené zhora. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

27. Z výpisu z LV č. XXX z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNE parcely č.XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 522 m2 je vedená v podiele 1/1 žalovaná 9/ titulom dedenia z 14.2.1918 a rozhodnutia o schválení ROEP. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

28. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 395 m2 je vedená v podiele 1/1 žalovaná 10/ titulom dedenia z 14.2.1918 a rozhodnutia o schválení ROEP. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

29. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNC parcely č. XXXX/ X - orná pôda vo výmere 2 596 m2 je vedená žalovaná 11/ v podiele 1/1 titulom dedenia z 14.2.1918. Nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

30. Z čestných prehlásení H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Janík XXX a S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Janík XX z 29.9.2014 bolo zistené, že po nahliadnutí do grafickej identifikácie spracovanej C. F. zo 16.7.2014 menovaní prehlásili, že rodina S. R., bytom E. XXX obhospodarovala pred II. svetovou vojnou aj po vojne parcely, ktoré sú označené v tejto identifikácii pod č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX a tak vedia, že tieto parcely im potom zobralo družstvo. Znenie oboch čestných prehlásení bolo totožné.

31. Z výpovede žalobcu bolo zistené, že parcelu č. XXXX/X mu rodičia za svojho života nedarovali, zdedil ju. Keď rodičia žili povedali mu, že pozemky budú jeho až po ich smrti. Viackrát mu hovorili, že to bude jeho. Bolo to treba prepísať ale neprepísali. V dedičskom konaní bolo na neho prepísaných 18 ha. Je si vedomí toho, že v kúpnej zmluve je parcela prečíslovaná, prečo nevie. Nevie prečo v dedičskom konaní po jeho matke boli dedičmi aj B. S., A. L. C. E. V., jednoducho prišli a uplatnili si nárok.

32. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je neprávom zadržuje.

34. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Predmetom sporu je určovacia žaloba, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, pretože podanou žalobou môže odstrániť spornosť práva.

36. Žalobca sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom titulom vydržania.

37. Do 31.12.1950 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo. Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci zapísanej v pozemkovej knihe sa nadobúdalo zápisom prevodu vlastníctva do pozemkovej knihy ( konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Dobromyseľnosť sa vyžadovala pri nastúpení do držby. Podmienkou nadobudnutia vlastníctva vydržaním bola držobná spôsobilosť nadobúdateľa, nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie, dobromyseľnosť, uchopenie sa držby a nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom.

38. Zákon č. 141/1950 Zb. Stredný Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 upravoval vydržanie v § 115,116 a 145. V prípade nehnuteľnosti sa vyžadovala desať ročná vydržacia doba a musela uplynúť najneskôr 31.3.1964. Dobromyseľnosť sa vyžadovala po celú vydržaciu dobu. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného uhorského práva, sa skončili najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951 ( § 566 cit. zákona).

39. Zákon č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1.4.1964 inštitút držby neupravoval a vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964 ( § 498 cit. zákona, teraz § 854).

40. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 opätovne zaviedla inštitút vydržania ( § 135a) a súčasne v ustanovení § 507a ( teraz 856 ods. 3) umožnila pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka teda 1.4.1984. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Podľa ustanovenia § 135a ods. 2 vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1) t.j. k pozemku, ktorý bol v socialistickom, spoločenskom vlastníctve a ktorý bol podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určený na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáži alebo na zriaďovanie záhradiek; pôda určená na iné účely najmä poľnohospodárska pôda sa nesmela na zriadenie práva osobného užívania použiť. Vlastníctvo k takému pozemku alebo jeho časti nadobudol štát; občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200.

41. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992 okrem iného podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa ( nie štátu). Vydržanie a držbu upravila v ustanoveniach §§ 134, 129 a 130 tak, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

42. Pre aplikáciu príslušnej právnej úpravy majú význam prechodné ustanovenia zákona č. 509/1991 Zb..

43. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

44. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

45. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby, a to: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnenosť držby veci alebo práva a c) uplynutie zákonom stanovenej doby nepretržitej držby, dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, a ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

46. Jednou zo zákonom stanovených podmienok vydržania, bez ohľadu na právny stav, podľa ktorého sa vydržanie posudzuje, je existencia oprávnenej držby veci. V súdnej praxi sa už jednoznačne ustálil výklad, že oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí. Skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú rozhodujúce a jeho tvrdenie o tom, že mu vec patrí a nakladal s ňou ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie už v čase vstupu do držby bolo dôvodné. Prvou podmienkou vydržania je teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže byť pochybný, keďže len v pochybnostiach, či je držba oprávnená platí, že je oprávnená, čo sa však nevzťahuje na právny titul vstupu do držby. Zákon ani v minulosti a ani teraz neupravuje, čo je titulom vstupu do držby, avšak možno ho vyvodiť z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu) teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a v nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 7/2010 z 31.10.2011 - poukazujúc v ňom aj na obdobný záver v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 MCdo 5/2010, omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná; pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde

vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti o tom, aká je platná právna úprava, sa súdnou praxou nepovažuje za ospravedlniteľný omyl. Vydržanie nemôže privodiť iba púha skutočnosť, že obsah určitého práva je dlhodobo fakticky vykonávaný a že nikým, teda ani vlastníkmi evidovanými v príslušných evidenciách, nie je rušený.

47. Žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva podielu 2/3 nehnuteľností vydržaním, pretože u neho absentuje právny titul vstupu do oprávnenej držby nehnuteľností. Pokiaľ aj žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, neuviedol žiadny právny titul, na základe ktorého by mohol byť dobromyseľný, že mu nehnuteľnosti patria vlastnícky. Nepreukázal teda existenciu titulu, na základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nehnuteľnosti nadobudol darom od rodičov, pričom k okolnostiam darovania sa vyjadrí žalobca vo svojej výpovedi, z výpovede žalobcu bolo zistené, že rodičia mu za svojho života nehnuteľnosti nedarovali. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol dedením po rodičoch, po oboch rodičoch žalobcu prebehlo dedičské konanie ( otec žalobcu zomrel X.X.XXXX a matka XX.X.XXXX) v dôsledku čoho mal žalobca vedomosť, že podmienkou nadobudnutia vlastníctva dedením je rozhodnutie o dedičstve vydané v konaní o dedičstve po poručiteľovi, a to aj s prihliadnutím k tej skutočnosti, že žalobca nebol jediným dedičom rodičov a mal dve sestry J. F. rod. R., nar. XX.X.XXXX a Máriu, ktorá zomrela v roku 1989, čo súd zistil z osvedčenia o dedičstve po matke žalobcu D 532/98. Naviac pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam sa vyžadovala od 1.1.1951 teda od účinnosti Stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. písomná forma a od 1.4.1964 teda od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. sa písomná forma vyžaduje pri zmluvách o prevodoch nehnuteľností, pričom jej nedodržanie je podľa ustálenej súdnej praxe neospravedlniteľný právny omyl.

48. Zároveň je potrebné uviesť, že ak boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa v tom ktorom období platných ustanovení Občianskeho zákonníka, nemožno už splnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných právnych predpisov ( Rc 2Cdo 135/98 z 30.3.1999). Ak rodičia žalobcu vstúpili do oprávnenej držby nehnuteľností ( žalobca tvrdí, že sa tak stalo vyplatením celej kúpnej ceny jeho rodičmi dňa 1.4.1944 podľa kúpnej zmluvy z 11.4.1934 uzavretej s Čerehátskou bankou) a splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, do úvahy by prichádzala žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcu. Súd je však toho názoru, že aj prípadné zaplatenie celej kúpnej ceny nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy z 11.4.1934, ktorou otec žalobcu kupoval len podiel 1/4 prevádzaných nehnuteľností a stranami zmluvy boli ďalší dvaja kupujúci, nemôže zakladať dobrú vieru rodičov žalobcu, že nadobudli celý predmet kúpnopredajnej zmluvy a to aj s poukazom na list advokáta Dr. Wohla z 4.8.1944, z ktorého je zrejmé, že kupujúci Š. R. a jeho manželka Anna rod. P. vyslovili svoj nesúhlas, aby ich dlh titulom kúpnej ceny nehnuteľností zaplatil C. R. a zároveň svoj dlh splatili, pričom predmetný listinný dôkaz predložil sám žalobca ako aj skutočnosť, že časť kúpnej ceny 20 000,- Kčs bola podľa znenia zmluvy kupujúcimi ( teda nielen právnym predchodcom žalobcu) zaplatená už v čase podpisu zmluvy.

49. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v časti o určenie, že žalobca je v podiele 2/3 vlastníkom KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10386 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Janík je skutočnosť, že stranami sporu nie sú ďalší traja podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a to B. S., A. L. C. E. V.. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k stranám sporu, nie voči tretím osobám. Ak má teda na jeho základe dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, je bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom osoby zapísané ako vlastníci boli stranami. Podieloví spoluvlastníci sú nerozlučnými spoločníkmi, a ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.

50. Súd zamietol návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov Zlatice S., A. L. C. E. V., vyžiadanie GP č.d. 3012/1935 od Okresného úradu Košice - oklolie, katastrálneho odboru, výkazu plôch k tomuto GP a celej chronológie LV č. XXX k.ú. Janík, nakoľko žalobca, ktorý sa domáhal určenia vlastníctva titulom vydržania, nepreukázal existenciu titulu, na základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje teda titulu vstupu do oprávnenej držby a navrhované dôkazy sa uvedeného netýkali.

51. Čo sa týka výmery KNE parcely č. XXXX/X v k.ú. Janík zapísanej na LV č. XXX, vykonaným dokazovaním bolo zistené z vyššie uvedeného GP z roku 1932, že táto vznikla z pozemkovoknižnej parcely č. XXXa vedenej v PKV č. XXX k.ú. Janík, ktorá bola už pred zameraním rozdelená na parcely katastr. č. XXXX/X - roľa s výmerou 181764 m2, XXXX/X - les s výmerou 140113 m2, XXXX/X - domom zast. plocha s výmerou 227 m2, XXXX - lúka s výmerou 665 m2, XXXX - lúka s výmerou 3930 m2 a XXXX- lúka s výmerou 41700m2 a po opätovnom zameraní bola GP z roku 1932 rozdelená na pozemkovoknižné parcely XXX/a/X až XXX/a/XX, ktorým zodpovedali v rovnakom poradí katastrálne čísla parciel XXXX/X C. XXXX/X, pričom v GP neboli uvedené výmery novovytvorených parciel; tieto vyplývali len z grafickej časti GP. Na základe tejto skutočnej deľby bola parcela č. XXXX/X zapísaná ako roľa do PKV č. XXX k.ú. Janík bez výmery a ako jej spoluvlastníci boli zapísaní S. R., H. R. K.. R., C.L. R. C. C. H. K.. R., každý v podiele 1, na základe pozemkovoknižnej opravy z 24.6.1922 č.d. XXX5 a na základe skutočného rozdelenia zo 17.10.1935 č.d. XXXX. Z tejto PKV bola parcela č. XXXX/X následne prepísaná do LV č. XXX s výmerou 181764 m2. Skutočnosť, prečo bola jej výmera následne znížená na 10386 m2 je vysvetlená v hore uvedenom protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013. Dôvodom bol GP z roku 1932 zapísaný do pozemkovej knihy pod č.d. XXXX/XXXX, ktorým boli pôvodné pozemkovoknižné parcely č. XXXX C. XXXX rozdelené, prečíslované a zapísané do PKV č. XXX C. XXX ( skutočná deľba), avšak zákres tohto geometrického plánu do príslušnej pozemkovoknižnej mapy nebol vykonaný.

52. Kúpna zmluva medzi Čerehátskou bankou a otcom žalobcu ako jedným z kupujúcich, ktorý bol v kúpnej zmluve označený ako C. R. ml., bola uzavretá v roku 1934 teda po reálnej deľbe nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy, pričom v zmluve bolo jednoznačne uvedené, že jej predmetom je len časť nehnuteľností mpč. XXX/a C. XXX/a/2 vedených v PKV č. XXX k.ú. uvedená vo výkaze pozemkov a na geometrickom pláne, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu kúpnej zmluvy (stranami sporu predložené neboli) a to mpč. parcely XXX/a/X, XXX/a/X, XXX/a/X, XXX/a/XX, XXX/a/XX C. XXX/a/X, z ktorých otec žalobcu nadobudol podiel 1/4 z podielu 36/40. Z označenia predmetu kúpy je zrejmé, že ide o nehnuteľnosti vytvorené GP z roku 1932, pričom účastníkom tejto skutočnej deľby nehnuteľností v roku 1932 bol aj otec žalobcu C. R. ml. čo vyplýva z predmetného GP.

53. Skutočná deľba nehnuteľností z roku 1932 bola v tom čase titulom nadobudnutia vlastníctva k novovytvoreným nehnuteľnostiam o čom svedčia aj zápisy v pozemkovej knihe. Ak titulom tejto skutočnej deľby nadobudol vlastníctvo k novovytvoreným nehnuteľnostiam aj otec žalobcu a nie je vedený ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností, žalobca sa môže domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho právnom predchodcovi titulom skutočnej deľby z roku 1932.

54. Záverom je potrebné uviesť, že pozemková kniha neurčila za výmery a ani v registri „E“ katastra nehnuteľností výmera nie je záväzný údaj katastra.

55. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Súd žalobu zamietol. Žalovaní 1/ až 5/ boli teda vo veci plne úspešní, preto im súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, tak ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

58. Žalovaným 6/ až 13/, ktorí boli vo veci plne úspešní, trovy konania nevznikli, preto im súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

59. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 .