Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-732-2015.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/732/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobcu L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. V. XX, zastúpeného JUDr. Iankom Troiakom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. 05. 2015 č. k. 9C/14/2013-251 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu .
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP účinného v čase rozhodovania okresného súdu. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Dojednanú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku súd nepovažoval za individuálne dojednajú z dôvodu, že je pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia o rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, konkrétne v časti XV. Už z bodu 1/ časti XV. vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Skutočnosť, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou konštatovali už súdy vo viacerých rozhodnutiach ( Najvyšší súd SR sp. zn. 6 Cdo/1/2012) Krajský súd v Prešove, sp. zn. 16 Co/191/2013). Z obsahu bodu 1/ časti XV. všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca nemá možnosť výberu, či v prípade sporu so žalovaným uprednostní súdne konanie alebo rozhodcovské konanie. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, žalovaný ho žiadnym spôsobom nepoučil o priebehu rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu, nákladmi s tým spojenými a tieto skutočnosti nevyplývajú ani z časti XV. VPP. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že by mal žalobca dostatok informácii preto, aby sa dobrovoľne rozhodol pre riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, na ktorú poukazuje žalovaný, je dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol meniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej doložky. Súd túto podmienku posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Súd má ďalej preukázané, že žaloba bola podaná v 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku podľa
ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. Preto žalobe vyhovel a rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/2895/2012 zrušil.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok nie je v súlade so zákonom a je absolútne nepreskúmateľný. Poukázal pritom na ust. § 157 ods. 2 OSP tvrdiac, že podstatné závery súdu pre rozhodnutie neboli v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Z rozsudku vôbec nevyplýva, či sa súd zaoberal otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, túto okolnosť vôbec neposúdil. Dospel k záveru o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne bez toho, aby sa vysporiadal s povahou žalobcom a žalovaným uzavretými osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve a možnosťou odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP do 30 dní od vydania dodatku č. 2 VPP, ktoré preukazovali individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky a zároveň to, že nešlo k neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej sa žiadnym spôsobom nevyjadril k odseku 19 Smernice 93/13 EHS, chybnému prekladu Smernice 93/13 EHS pri jej transpozícií do Občianskeho zákonníka, a k judikatúre, ktorou argumentoval žalovaný, ako aj k novele Exekučného poriadku napriek tomu, že právny zástupca na toto poukázal. Žalovaný zotrváva na svojom názore, že rozhodcovská doložka v tomto prípade bola dojednaná individuálne, opačné závery nie sú správne ani zákonné. Obsiahlym spôsobom sa vyjadroval k individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že okrem poistnej zmluvy pre platný vznik poistného vzťahu musí poistník podpísať aj všeobecné poistné podmienky. Poistník síce podpisuje celý súvislý text VPP, individuálne je však viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Pritom osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať, alebo neprijať. Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok, že by nevznikol poistný vzťah. Podpis poistníka pod osobitnými dojednaniami má právny výzvam v tom, že potvrdzuje individuálnu voľbu poistníka podriadiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Pokiaľ je aj neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná, treba ju považovať za platnú a preto aj rozhodcovská doložka v prípade, ak je zvolená formou podpísania osobitných dojednaní s poukazom na časť XV VPP je platná a poistník ňou je viazaný. Rovnako vo svetle výkladu článku 3 ods. 1 a 3 Smernice 93/13 a bod 1 písm. q/ Smernice Súdnym dvorom EÚ neprijateľnou zmluvnou podmienkou posudzovaná rozhodcovská doložka nie je. Na túto eurokonformnú interpretáciu majú súdy prihliadať aj v otázke posudzovania platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky. V ďalšom texte podaného odvolania vytýka procesné pochybenie, keď súd prvej inštancie opomenul svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 OSP a to uviesť účastníkom, ktoré významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné a ktoré za sporné, ktoré dôkazy budú vykonané, ktoré nie. V tomto vidí žalovaný procesnú nesprávnosť a vadu konania, ktorá má za následok odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom. V ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012, ktorý mal význam z hľadiska aplikácie Smernice 93/13 EHS. Vo vzťahu k namietanej nevyhnutnosti eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva, najmä k možnosti uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú v národnom právnom poriadku označované ako spotrebiteľské in concreto v súlade so Smernicou 93/13/ EHS sa konštatuje, že smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jej občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát túto do svojho právneho poriadku neimplementoval a že smernica zakladá právo občana, nie však jeho povinnosť a konečne, že ide o vertikálny vzťah občan, štát. Za týchto podmienok jedna z nich nie je splnená. Nemá v sebe horizontálny účinok a to má napr. národný zákon a záväzná je pre členské štáty, ktorým je určená. Poukázal na 19. bod odôvodnenia smernice s tým, že všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je Smernica 93/13/ EHS a sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislosti a s prihliadnutím na zámer smernice obsiahnutý v jej devätnástom odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka (zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali Smernici, ak spĺňajú kritériá a/ či ide o spotrebiteľskú zmluvu, b/ či ak ide o spotrebiteľskú zmluvu nejde o poistný vzťah, c/ či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú smernicou d/ ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo e/ ak podmienka výnimke podľa smernice nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku postupom podľa § 53 ods. 3 OZ a f/ ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená značná nerovnováha.).
3. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 01. 10. 2015 žalovaný zaslal oznámenie právne významnej skutočnosti, pričom poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na novelizáciu zák. č. 233/1995, zák. č. 335/2014 Z. z. sa právne postavenie sporových strán tohto konania ani v dôsledku prípadného
meritórneho rozhodnutia nijak nemôže zmeniť, pretože odpadla vecná legitimácia účastníkov konania. Súd je povinný s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo/214/2011 pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietnuť, pretože pre rozhodnutie vo veci samej je rozhodujúci skutkový stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Šlo by už len o akademické rozhodnutie, takže činnosť justičných orgánov by stratila akýkoľvek zmysel predpokladaný Občianskym súdnym poriadkom.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario CSP, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01. 03. 2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorým mu (v postavení žalovaného) bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (tam v procesnom postavení žalobcu) peňažnú sumu vo výške 61,74 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhal žalobca s poukazom na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky, pričom všeobecné súdy v prípade obdobných rozhodcovských doložiek judikovali ich nezákonnosť. Tvrdí, že on si osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, pretože si dodávateľ v jeho prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovite rozhoduje o jeho návrhoch. Pravidlá rozhodcovského konania označil za nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a s týmito sa vôbec neoboznámil (§ 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka).
7. Podľa ust. § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK) upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám určeným od 01. 01. 2015, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konanie začaté pred 01. 01. 2015.
8. V súvislosti s uvedeným intertemporálnym ustanovením odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posudzoval zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK v znení účinnom od 01. 01. 2015 aj napriek tomu, že žaloba o jeho zrušenie nebola podaná 01. 03. 2013. Súd prvej inštancie správne konštatoval včasnosť podania žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku v súlade s § 41 ZRK v znení účinnom od 01. 01. 2015 a následne sa zameral na skúmanie dôvodov, pre ktoré zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu zrušiť právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
9. Podľa § 40 ods. 1 ZRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a/ účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1/ nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; 2/ nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní, alebo že mu nebolo umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania; 3/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi, alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od časti rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4/ rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu, alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b/ súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
10. Podľa ust. § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenie, ktoré spôsobujú značenú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
13. V nadväznosti na uvedené podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Odvolací súd v rozsahu vymedzenom dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) sa predovšetkým zameral na dôvody odvolania žalovaného, ktorými spochybňuje procesné predpoklady pre rozhodnutie súdu a procesný postup súdu, ktorý mal podľa žalovaného viesť k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces.
15. Pokiaľ žalovaný vytýkal procesný postup súdu prvej inštancie týkajúci sa striktného nedodržania postupu podľa ust. § 118 ods. 2 OSP, ktorý mal spočívať v tom, že súd po začatí pojednávania neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré za sporné, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by aj bola preukázaná takáto vada v postupe súdu, sama o sebe nezakladá zmätočnosť resp. nezákonnosť, prípadne vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu a nie je takou procesnou vadou, v zmysle ktorej sa účastníkovi konania/strane sporu odňala možnosť konať pred súdom, a ktorá by viedla k porušeniu práva strany na spravodlivý súdny proces. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal viacero súdnych pojednávaní, na ostatnom pojednávaní, na ktorom bol aj vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok (22. 05. 2015 za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán) po prednese právneho zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného oboznámil súd s listinnými dôkazmi uvedenými na strane 4 zápisnice o pojednávaní a následne v zápisnici uviedol, že po poučení podľa § 120 ods. 4 a § 118 ods. 4 právny zástupca žalobcu uviedol, že viac návrhov na doplnenie nemá, konštatoval, že boli prezentované všetky dôkazy z jeho strany. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, spor označila za zbytočný a žalobu za nedôvodnú, už vzhľadom aj na novelu Exekučného poriadku. Tiež nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie, na čo súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Je teda zrejmé, že právni zástupcovia sporových strán zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu aj po právnej stránke, preniesli teda záverečnú reč. Výhrady žalovaného voči procesnému postupu súdu prvej inštancie týkajúce sa striktného nedodržania postupu podľa § 118 ods. 2 nemajú takú závažnosť, že by takáto vada v postupe súdu založila zmätočnosť či nezákonnosť resp. prípadne vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu. Tiež nemožno považovať za procesnú vadu, ktorou by sa strane sporu odňala možnosť konať pred súdom a mala by za následok porušenie práva strany na spravodlivý súdny proces.
16. K vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sú zrejmé z obsahu predloženej poistnej zmluvy spolu v VPP a osobitnými zmluvnými podmienkami. Nemožno preto konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu. Pokiaľ ide o posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku pre toto bolo nevyhnutné posúdiť obsah poistnej zmluvy, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistenej zmluve najmä s ohľadom na zákonné dôvody vyplývajúce zo zákona o rozhodcovskom konaní pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
17. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka zakladajúca legitimitu pre rozhodcovské konania, ako aj samotný rozhodcovský rozsudok, bola dojedná zmluvnými stranami ako zakomponovaná súčasť formulárovej poistnej zmluvy. Rozhodcovské konanie je osobitne upravené vo všeobecných poistných podmienkach poisťovateľa v časti XV., čo nemožno považovať za individuálne dojednanie zmluvného ustanovenia so spotrebiteľom. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská doložka bola osobitne dojednaná so žalobcom v zmysle osobitných dojednaní 1/2007, pretože ani z listinných dôkazov nemožno dospieť k záveru, že by šlo o dojednanie zmluvnými stranami vymenené osobitne oddelene od ostatných štandartizovaných všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 v bode II. deklaruje vôľu zmluvných strán akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami riešiť rozhodcovským konaním v zmysle XV. časti týchto VPP. Opätovne teda poukazuje na časť XV. všeobecných poistných podmienok. Aj keď tieto osobitné dojednanie je textovo odlíšené nadpisom od všeobecných poistných podmienok poisťovateľa, pri kontraktačnom procese uzatvárania poistnej zmluvy je zrejmé, že poistník podpisoval všeobecné poistné podmienky obsahujúce vo svojom závere aj osobitné zmluvné dojednania ako jeden celok bez toho, aby mal možnosť individuálne takéto dojednanie o rozhodcovskej doložke vylúčiť, prípadne iným spôsobom zmeniť. Za takéhoto predpokladu koncipovania rozhodcovskej doložky nemožno mať za to, že zmluvné dojednanie bolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ nemal možnosť osobitne túto časť formulárovo predpripravených zmluvných dojednaní akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, či vylúčiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo 1/2012, 6Cdo 3/2013) a konštatuje, že časti záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, ktorá je označená ako osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 ku konkrétnej poistnej zmluve nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu je súčasťou všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej podobe, čo vylučuje záver individuálneho dojednania tejto časti zmluvných podmienok a o náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Právne tak súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných poistných podmienkach a v osobitných zmluvných dojednaniach za individuálne nedojednanú so spotrebiteľom a preto za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
18. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska vymedzenia zákonného rámca odvolacieho konania sú relevantné dôvody odvolania uvedené v odvolaní žalovaného voči rozsudku, ktoré boli podané v zákonnej lehote na podanie odvolania. Na neskoršie odvolacie argumenty súd neprihliada. Napriek tomu však odvolací súd k odvolaciemu argumentu žalovaného poukazujúceho na ust. § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý s poukazom na toto ustanovenie žiada žalobu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru v dôsledku tejto právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2015, ktorá anulovala právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, súdne konanie o návrhu na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku stratilo svoj význam a predmet konania zanikol. S týmto právnym názorom sa stotožniť nemožno, konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa svoj zmysel nestratilo a žalobca nestratil právny záujem na meritórnom rozhodnutí súdu v danej veci. Rozhodcovský rozsudok vydaný pred 01. 01. 2015 nezanikol, nebol zrušený, nezanikla ani jeho právoplatnosť a uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný. Z predmetného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva len tá skutočnosť, že dňom 01. 04. 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, pokiaľ do 31. 03. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. V súvislosti s argumentom žalovaného, že obe strany daného konania sú v dôsledku uvedenej novelizácie exekučného poriadku bez právneho záujmu na výsledku konania a strany sporu nie sú vecne legitimované v danom konaní, je nutné mať na zreteli zákonné ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Je tak možné konštatovať, že pokiaľ žalobca bude v danom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešný, rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní v rozsahu žaloby uplatnenej na rozhodcovskom súde. Právna úprava Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 neodstránila medzi stranami sporu právnu neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.
19. Možno potom zhrnúť, že právne aj skutkové závery, na základe ktorých rozhodol súd prvej inštancie boli vecne správne a preto odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých
relevantných skutočností pre toto rozhodnutie rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a procesne plne úspešnej strane odvolacieho konania žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).