Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-249-2012.pdf
PDF · 89.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/249/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598 zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO : 36 864 421 proti žalovanému X. H., konajúca P. X. X. H., so sídlom Ž. A. XX, XXX XX W. o zaplatenie náhrady škody vo výške 125,-eur a iné takto
rozhodol:
I. Súd zamieta žalobu v celom rozsahu.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 125,-eur ako náhradu škody a konštituoval povinnosť žalovaného sumu 1.045,-eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku voči N. H. narodenej XX.XX.XXXX podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil návrh Okresnému súdu Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktoré rozhodovali v pracovných sporoch do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovalo si spoluprácu s účastníkmi konania majúcu podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie. Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 02.12.2010. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu s 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak žalobca vynaložil sumu 125,-eur, ktorá by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o udelení poverenia
by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné zmluvy. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímneho očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika straty kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť spoločnosti u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie ďalších podnikateľských postupov žalobcu a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutie adekvátnej nápravy primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,-eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 330,-eur za 6 mesiacov t. j. 55,-eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, žalobca tak žiadal zaplatenie sumy 1045,-eur za 19 mesiacov omeškania. Žalobca požiadal o prerokovanie svojho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti. Žiadal preto rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu a konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách.
2. Žalovaný emailovým podaním zo dňa 03.10.2017 doručeným dňa 04.10.2017 ospravedlnil svoju neúčasť a nežiadal o odročenie, pričom uviedol, že sa k veci v obdobných veciach už vyjadril. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Vzhľadom na to, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/. žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.12.2008, Žiadosť o informáciu o stave konania, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom U.. H. O. zo dňa 22.07.2009, poverenie číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Zo Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.08.2009 má súd preukázané, že exekútor U.. H. O. doručil dňa 26.08.2009 na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému N. H. podľa exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. X. XXXXX/XX, vydaného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., vykonateľného dňa 18.06.2009. Zo Zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom U.. H. O. zo dňa 22.07.2009 má súd preukázané že dňa 22.07.2009 sa dostavil U.. P. P., ktorá je zástupcom spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému N. H. podľa exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. X. XXXXX/XX, vydaného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., vykonateľného dňa 18.06.2009. Zo Žiadosti o informáciu o stave konania má súd preukázané, podanie žiadosti žalobcom na tunajší súd o informáciu s tým, ž exekútor neobdržal poverenie OS Pezinok ku dňu 13.11.2009. Z poverenia číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok na súd preukázané, že dňa 02.12.2010 vydal Okresný súd v Pezinku poverenie v exekučnom konaní XEr/XXX/XXXX na vymoženie pohľadávky oprávneného a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému N. H..
4. Predmetom konania je žalobcom vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoZŠSVVM“) na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM). Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané zmenšenie majetku (§ 17 ods. 1 ZoZŠSVVM) tak ako bolo uvedené v návrhu. Žiadne listiny označené ako dôkazy nepreukazujú správu pohľadávky, pracovné výkonov zamestnanca žalobcu ako ani využívanie informačného systému žalobcom ako ani poštovné a telekomunikačné náklady. V exekučnom konaní po podaní návrhu na začatie exekúcie do vydania poverenia žalobca nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Žalobca nielenže nepreukázal tvrdené zmenšenie majetku, ale ani neosvedčil podmienky, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom, keď pokiaľ žalobca súdu pravdivo opísal rozhodné skutočnosti čo je jeho povinnosťou (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a nezamlčal nič, čo by uviedol znalcovi, nemal by znalec dostatok podkladov na vypracovanie znaleckého posudku, keď znalec ako osoba odborne zdatná vie odborným spôsobom spracovať rozhodné skutočnosti, ale ani ako osoba odborne zdatná však nemôže z ničoho zistiť niečo konkrétne. Súd teda nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom tak ako to uvádzal žalobca vo svojom písomnom podaní. Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom samostatným dôvodom na zamietnutia návrhu.
5. Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď žalobca rovnako nenavrhol vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním súdu spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.
6. Dôkazná povinnosť je podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia žalobcu o vynaložení nákladov t.j. o zmenšení svojho majetku ako aj príčinnej súvislosti medzi tvrdeným zmenšením majetku a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie. V tejto veci nešlo ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď žalovaný sa nevyjadril. Žalobca bol povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.
7. Žalobca tiež tvrdil nemožnosť korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné zmluvy a to z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných informácií. Ani prípadné utajovanie obsahu zmlúv, z ktorých malo byť preukázané zmenšenie majetku žalobcu z dôvodu jej označenia ako obsahujúcej obchodné tajomstvo (§ 17 Obchodného zákonníka) nemôže zbaviť žalobcu povinnosti preukázať svoje tvrdenia. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by účastník konania nemusel preukazovať svoje tvrdenia, ktoré značil za obchodné tajomstvo. Účastníci konania majú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom ak sa rozhodnú, že obchodné tajomstvo zachovajú aj za konania pred súdom musia byť uzrozumení s tým, že ak ide o skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci nemôžu byť vo veci úspešní. O skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné nemusí byť vykonané dokazovanie len v prípade, ak ide o zhodné tvrdenia účastníkov konania a súd v zmysle § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku si tieto osvojí ako skutkové zistenia na nich založené (obdobne G.. Š., D.. T., C.. F., C.. O., E. S. F. F., D., F. XXXX, X.. XX, XX). Pokiaľ ide o ostatné povinnosti mlčanlivosti, tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že sa pokúsil zákonným spôsobom sa zbaviť povinnosti mlčanlivosti, nepreukázal potom, že takáto povinnosť mu skutočne bránila v možnosti predložiť dôkazy. Navyše tvrdenia žalobcu o nemožnosti predložiť listiny sú všeobecné a teda pôsobia byť účelové.
8. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia (alebo nezákonného zatknutia, zadržania alebo iné pozbavenia osobnej
slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to uvedené v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného splnenia podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť uspokojiť nemajetkovú ujmu inak. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho orgánu tak ako to tvrdil žalobca v žalobe, nemohla byť priznaná nemajetkovú ujma žalobcovi , keď nebola splnená základná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu, ktorú tvrdil žalobca v žalobe. Súd potom návrh aj v tejto časti zamietol.
9. V súvislosti s nemajetkovou ujmou má súd za potrebné uviesť, že táto je satisfakciou za zásah do odlišných práv ako sú uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM ako lex specialis sú vo vzťahu k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy tohto osobitného zákona je satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom chráneným záujmom je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Súd potom pri určovaní výšky skúma okolnosti uvedené v § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM, avšak okrem okolností podľa demonštratívneho výpočtu skúma tiež napríklad subjekt zasahujúceho štátneho orgánu a ďalšie okolnosti protiprávneho konania zasahujúceho orgánu ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou), náročnosť veci, recidíva zásahu v obdobnej veci. Nie je procesnou povinnosťou žalobcu preukazovať okolnosti podľa § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou. zohľadniac všetky preukázané skutočnosti. rozhodne o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Avšak v prípade že dotknutá osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy.
10. Žalobca v návrhu tvrdil nutnosť „deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe“, pričom však sa tohto nároku nedomáhal aj v predmete nároku. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM) nerozhodoval a to odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností spočívajúcich v neexistencií nesprávneho úradného postupu štátnym orgánom.
11. Neboli splnené podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom ako to navrhoval žalobca, keď v prípade zamietnutia návrhu nie je účelné rozhodnúť o základe (§ 152 ods. 3 O.s.p.). Účelnosť spočíva v rozhodnutí o základe, bez vykonania dokazovania ku konkrétnej výške nároku, ktoré dokazovanie sa doplní v prípade existencie základu nároku, čo však v prejednávanej veci nebol potrebné.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na exekúciu.