Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-245-2015.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/245/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobcu: G. U. X. X..H..E.., X. X. P. XX, W., G.: XX XXX XXX, N.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. Box 205, Bratislava, proti žalovanej: M. H., A.. X.XX.XXXX, F. O. - N., o zaplatenie 81,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 81,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 81,22 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 15.4.2015, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 81,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 81,22 eur od 26.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, uplatnená pohľadávka vznikla zo Zmluvy o pripojení, uzavretej medzi spoločnosťou X. S., Y..X.. ako poskytovateľom a žalovanou ako účastníkom, na základe ktorej bola žalovanej poskytovaná verejná elektronická komunikačná služba, za ktorú bola povinná platiť cenu vyplývajúcu z platného cenníka, na základe vyúčtovania faktúrou. Žalobca tvrdil, že v súlade so zmluvnými podmienkami spoločnosť X. S., Y..X.. vyúčtovala žalovanej cenu jej poskytnutých elektronických komunikačných služieb faktúrou č. 7204808201, splatnou dňa 25.5.2012, pričom dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 81,22 eur. Žalovaná takto vyúčtovanú cenu za elektronické komunikačné služby ani v lehote splatnosti a ani doposiaľ nezaplatila. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobca odvíjal od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014, ktorou spoločnosť X. S., Y..X.. previedla predmetnú pohľadávku na žalobcu.
2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovanej (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
3. Na základe žaloby súd vydal vo veci dňa 23.9.2015 platobný rozkaz pod sp. zn. 15C 245/2015, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto bol súdom uznesením zo dňa 5.12.2016 v súlade s ust. § 266 ods. 3 C.s.p. zrušený.
4. Žalovanej bola žaloba spolu s uznesením ukladajúcim žalovanej povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote a s poučením o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti doručená v zmysle ust. § 106 ods. 3 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 2.6.2017, tá však bola v predmetnom konaní nečinná a k žalobe sa nevyjadrila ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalovaná ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupovala (bola teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, preto súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p.
6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 4.10.2017. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 2.10.2017, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, pričom súd považoval doručenie u nej za riadne vykázané v zmysle ust. § 106 ods. 3 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 8.9.2017. Súd preto konal a rozhodol vo veci v zmysle ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti sporových strán.
7. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovanou bol založený dňa 10.12.2011 uzavretím Zmluvy o pripojení, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu ako Podniku zriadiť žalovanej ako účastníkovi potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti Podniku alebo k verejnej telefónnej sieti Podniku a poskytovať žalovanej ako účastníkovi program služieb zvolený účastníkom uvedený v tejto Zmluve. V Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11.12.2011, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pripojení, sa žalovaná ako účastník zaviazala riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 7204808201, splatnú dňa 25.5.2012 na sumu 133,08 eur, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlh sumu 81,22 eur, keďže pred postúpením pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade sumy vystavenej faktúrou. Právny predchodca žalobcu X. S., Y..X.. uzavrel dňa 9.6.2014 so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca predložil súdu aj so zoznamom pohľadávok voči žalovanej, ktoré prešli touto zmluvou na žalobcu.
8. Súd právne posudzoval vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny vzťah založený na základe príslušných ustanovení z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov (ďalej len OZ) a zák.č. 610//2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
9. Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa ust. § 492 OZ ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
12. Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
13. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
16. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
18. Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a, b, cit. zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
19. Podľa ust. § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
20. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. Súd mal predloženými listinnými dôkazmi za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o pripojení, z ktorej bola žalovaná povinná platiť žalobcovi za poskytované služby odplatu v dohodnutej výške a v určený deň splatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť cenu za spotrebované služby nesplnila v lehote splatnosti v celom rozsahu tak, ako bola vyúčtovaná už uvedenou faktúrou, právnemu predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi, ktorý preukázateľne nadobudol predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení z 9.6.2014, súd považoval nárok žalobcu smerujúci k úhrade istiny uplatnenej pohľadávky za dôvodný, preto ho aj v uplatnenom rozsahu žalobcovi priznal. Nakoľko sa žalovaná s úhradou svojho peňažného záväzku dostala aj do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania podľa § 517 OZ a v percentuálnej výške, zodpovedajúcej ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré si takto uplatnil a súd mu zákonný úrok z omeškania aj priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).